KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Košice23. 4. 2012plný textcitované 1×

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sp/22/2011 z 23. 4. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 23. apríla 2012, sp. zn. 2Sp/22/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7011201127.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Sp/22/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011201127
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011201127.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľky S. B.,
bývajúcej v R. U. W., B. Č.. XX, proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta
č. 10, o úrazovú rentu, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie odporcu zo 16.09.2011 č. 49686-2/2011-BA a v r a c i a ho odporcovi na
ďalšie konanie.

P r i z n á v a navrhovateľke právo na náhradu trov konania v sume 61,09 eur, ktorú je odporca povinný
zaplatiť navrhovateľke do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca preskúmavaným rozhodnutím rozhodol, že podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákona o sociálnom poistení“) nemá nárok na úrazovú
rentu. V odôvodnení rozhodnutia odporca uviedol, že pri posudzovaní nárokov navrhovateľky vychádzal
z lekárskej správy zo dňa 24. augusta 2011, žiadosti o priznanie úrazovej renty zo dňa 15. júna
2011, záznam o pracovnom úraze zo dňa 2. júla 2010, oznámenia o poistnej udalosti, zápisnice
z ústneho pojednávania zo dňa 13. septembra 2011. Podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne
prepočty B. vystavenej dňa 24. augusta 2011, ktorá je súčasťou rozhodnutia, má navrhovateľka
zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 0 %, v dôsledku čoho nespĺňa podmienku nároku
na úrazovú rentu. Navrhovateľka má ukončenú strednú zdravotnú školu, pracuje v organizácii N.
P. s.r.o., C. ako GAP líder, ktorému z pracovnej náplne vyplýva: koordinuje tok materiálu, podieľa
sa na školení nových zamestnancov, podieľa sa na vedení pravidelných hodnotiacich rozhovorov,
zodpovedá za evidenciu členov, koordinuje prácu zamestnancov. V máji 2010 pri práci pri zdvíhaní
ťažšieho bremena pocítila pichnutie v oblasti slabiny, bola vyšetrená neurológom, realizované EMG
vyšetrenie potvrdilo léziu podkožného femorálneho laterálneho nervu, odvtedy je liečená neurológom
a algeziológom pre chronickú bolesť, kŕče pri chôdzi a bolesti v oblasti pravého stehna. Navrhovateľka
bola hospitalizovaná na neurologickom oddelení vo F. nad A. v máji 2011, kde bol stav uzatvorený
ako komplexný regionálny algodystrofický syndróm femorálne vpravo a chronická neuropatická bolesť.
Funkčný stav u navrhovateľky, až na bolesť a kŕče pri chôdzi, je v norme, svalová sila a tonus v oblasti
stehna je tiež v norme, stav umožňuje navrhovateľke vykonávať prácu GAP lídra bez obmedzenia.
Posudkový lekár určil mieru poklesu pracovnej schopnosti pre účely úrazovej renty na 0 %.

Navrhovateľka podala v zákonnej lehote návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia, v ktorom uviedla,
že nesúhlasí s rozhodnutím odporcu, že v dôsledku utrpeného pracovného úrazu nemá žiadny pokles
pracovnej schopnosti. Konštatovala, že odporca nezohľadnil pri rozhodovaní skutočnosť, že je stále
uznaná za dočasne práceneschopnú, t.z. nespôsobilú na výkon práce. Pracovná neschopnosť jej vznikla



preto, že pri výkone práce, t.j. pri plnení pracovných úloh utrpela poškodenie zdravia na dolnej končatine,
konkrétne poranenie svalu a šľachy. Uvedené poškodenie bolo následne diagnostikované ako nervus
cutaneus femoralis, pre ktoré jej bola stanovená v konaní vo veciach kompenzácie miera funkčnej
poruchy v rozsahu 40 %. I keď posúdenie zdravotného stavu na účely úrazovej renty sa riadi inými
pravidlami, stanovenie miery funkčnej poruchy 40 % v porovnaní so zdravou osobou spochybňuje
a odporuje si so záverom posudkového lekára sociálneho poistenia o tom, že nemá žiadny pokles
pracovnej schopnosti. Poukázal na rozpor v závere posudkového lekára, ktorý na jednej strane tvrdí, že
nemá žiadny pokles pracovnej schopnosti, na druhej strane však konštatuje v posudku z 24. augusta
2011, že funkčný stav až na bolesť a kŕče pri chôdzi je v norme, svalová sila a tonus v oblasti stehna je
v norme a umožňuje jej vykonávať pôvodnú prácu bez obmedzenia. Navrhovateľka ďalej poukázala na
to, že rozsah pracovnej náplne tak, ako je uvedený v napadnutom rozhodnutí, je neúplný a nepresný,
keďže z neho vyplýva, že nevykonáva žiadnu pohybovú aktivitu. Navrhovateľka zdôraznila, že okrem
koordinácie toku materiálu, podieľaní sa na školení nových zamestnancov, na vedení pravidelných
hodnotiacich rozhovorov, zodpovednosti za evidenciu členov a koordináciu práce zamestnancov GAP
líder logistiky zodpovedá, ako vyplýva z popisu pracovnej pozície z 21. mája 2009 za vychystaný materiál
na linku v predpísanom čase a v predpísanej kvalite, alebo zásobovanie materiálu do preberacieho
miesta, za výdaj materiálu priamo na linku, čo si vyžaduje často priamo fyzickú aktivitu. Práve pri plnení
týchto pracovných úloh utrpela úraz. Povinnosť zabezpečovať plynulosť prevádzky v logistike, vrátane
zastúpenia neprítomného zamestnanca logistiky, za ktorú GAP líder logistiky zodpovedá, vyplýva z úloh
stanovených v dennej rutine GAP lídra, alebo z operatívnych úloh a príkazu nadriadeného, ktoré nie
sú voči jej osobe ojedinelé. Na predmetnej pozícii sa vyžaduje manuálna zručnosť, z čoho vyplýva
určitá miera fyzickej aktivity pri výkone práce. Navrhovateľka uviedla, že závery posudkového lekára
sociálneho poistenia, ktoré si odporca osvojil, sú v rozpore so vstupom funkčného postihnutia organizmu,
ktorý je následkom pracovného úrazu, sú v rozpore s pracovnou náplňou GAP lídra logistiky, ktorá
nebola zohľadnená komplexne, pretože nesprávne sa vyhodnotil dôsledok pracovného úrazu na jej
pracovnú schopnosť v spojitosti s pracovnou náplňou, pretože sa domnieva, že s prihliadnutím na
uvedené skutočnosti má z dôvodu pracovného úrazu pokles pracovnej schopnosti, ktorá zakladá nárok
na úrazovú rentu, prípadne na inú dávku úrazového poistenia. Záver posudkového lekára je v rozpore
so skutočným stavom veci, o čom svedčí fakt, že v čase podania návrhu bola hospitalizovaná z dôvodu
pretrvávajúcich bolestí v dolnej končatine a krížov, ktoré sú dôsledkom utrpeného úrazu. Z uvedených
dôvodov navrhovateľka žiadala, aby súd rozhodnutie odporcu zo 16. septembra 2011 č. 49686-2/2011-
BA zrušil a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. V písomnom vyjadrení k
opravnému prostriedku navrhovateľky uviedol, že zo spisovej dokumentácie vyplýva, že navrhovateľka
utrpela dňa 29. mája 2010 pracovný úraz zamestnávateľa N. P. s.r.o., Odštepný závod C., kde pracovala
od 1. apríla 2010 vo funkcii GAP líder. Navrhovateľka bola na základe opravného prostriedku opätovne
posúdená posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka B., ktorý lekárskou správou zo dňa
24. novembra 2011 nevyhovel opravnému prostriedku navrhovateľky v celom rozsahu a odstúpil vec
posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie na ďalšie konanie.

Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v B. po posúdení zdravotného stavu
navrhovateľky vyhotovil lekársku správu zo dňa 19. januára 2012, v ktorej sa v časti „celkový posudok“
uvádza, že navrhovateľka pracuje v autopriemyselnom parku ako administratívna pracovníčka. Dňa
29.05.2010 v práci pri dvíhaní ťažkého bremena jej pichlo v pravej slabine, zároveň sa v slabine pod
kožou objavili červené bodky. Následne bola uznaná dlhodobo PN, bola vyšetrená na rôznych odborných
ambulanciách a rôznymi špeciálnymi vyšetrovacími metódami. EMG vyšetrenie potvrdilo poruchu
podkožného femorálneho nervu s nasadením analgetickej liečby. Pre chronické bolesti a neúspech
ambulantnej liečby bola hospitalizovaná na neurologickom oddelení a naposledy na algeziologickej
klinike v októbri 2010, kde po komplexnej liečbe vážne poškodenie na zdraví sa nepotvrdilo. U
navrhovateľky pretrváva chronická bolesť s doporučením konzervatívnej liečby. Navrhovateľka podľa
názoru posudkového lekára je schopná vykonávať naďalej administratívne práce bez obmedzení. V
dôsledku pracovného úrazu nemá pokles pracovných schopností na účely úrazovej renty. Miera poklesu
pracovnej schopnosti je podľa lekárskych správ z 19. januára 2012 0 %.



Podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s administratívnym
spisom odporcu, doplnil dokazovanie dožiadaním u zamestnávateľa navrhovateľky a dospel k záveru,
že návrh na zrušenie rozhodnutia odporcu je dôvodný.

Navrhovateľka na pojednávaní predložila súdu kópiu dohody o skončení pracovného pomeru
so zamestnávateľom N. P. s.r.o. z dôvodu, že zamestnávateľ uznal, že v dôsledku utrpeného
pracovného úrazu nemôže vykonávať doterajšiu prácu a inú pracovnú pozíciu pre ňu nemá. Dôvodom
skončenia pracovného pomeru bola dlhodobá strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu následnom
pracovného úrazu. Dohoda bola uzatvorená na základe posudku o zdravotnej spôsobilosti na výkon
konkrétnej činnosti, ktorý vyhotovil klinický pracovný lekár a toxikológ pracovnej zdravotnej služby, a
podľa ktorého nie je spôsobilá na výkon doterajšieho zamestnania GAP lídra logistiky. Navrhovateľka
uviedla, že z popisu jej pracovnej pozície okrem iného vyplýva, že v prípade potreby zastupuje operátora
logistiky v jeho dennej činnosti, napríklad prijímanie materiálu, dvíhanie bremien, zásobovanie linky,
práca v stoji a podobne. To znamená, že vo svojej pracovnej náplni mala aj určitú manuálnu činnosť
a nešlo iba o administratívne práce, ako to uvádzali posudkoví lekári odporcu. Posudkoví lekári mali
k dispozícii pracovnú náplň, v ktorej nebola uvedená táto činnosť, zamestnávateľ jej vyhotovil novú
pracovnú náplň aj s uvedením tejto manuálnej činnosti, po tom, čo zamestnávateľa informovala, že
má problémy s odškodnením pracovného úrazu. Hoci nebola táto činnosť uvedená v popise pracovnej
pozície, bežne sa však vykonávala a GAP líder bol povinný v prípade potreby vykonávať aj tieto práce.
Predložila súdu tiež lekárske správy z neurologického vyšetrenia zo dňa 17.01.2012 a 21.02.2012, z
ktorých vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky sa nemení a stále pretrvávajú bolesti, v dôsledku čoho
musí užívať lieky.

Súd doplnil dokazovanie vyžiadaním si vyjadrenia od bývalého zamestnávateľa navrhovateľky N. P.
s.r.o., Odštepný závod C., ktorý uviedol, že v čase kedy navrhovateľka utrpela pracovný úraz, rovnako
aj v súčasnosti vykonával GAP líder v prípade potreby (neprítomnosť, zvýšený počet objednávok)
zastupovanie operátora logistiky v jeho dennej činnosti, napríklad prijímanie materiálu (dvíhanie
bremien), zásobovanie linky (práca v stoji).

Z lekárskej správy z 19. januára 2012 vyhotovenej posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie v B. vyplýva, že pracovná pozícia navrhovateľky bola posúdená ako administratívna
činnosť. Poškodenie zdravia, ktoré utrpela v súvislosti s pracovným úrazom, jej nebráni v tom, aby
vykonávala naďalej tieto práce bez obmedzenia.

Podľa § 88 ods.1 zákona o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 %-ný pokles schopnosti vykonávať
doterajšiu činnosť zamestnanca, alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods.2 (ďalej len „pokles pracovnej
schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 90 písm.a) zákona o sociálnom poistení poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ak
v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti najmenej 10
a najviac 40 %.

Podľa § 195 ods.1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel obstará potrebné
podklady a rozhodnutie.

Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne
z jej činnosti (§ 193 ods.2 zákona o sociálnom poistení).



Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní vecí objasňuje rovnako dôkladne všetky
rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania
(§ 195 ods.3 zákona o sociálnom poistení).

Podľa § 196 ods.1 dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci,
najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky,
znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb (§
196 ods.1 prvá veta zákona o sociálnom poistení).

Predmetom súdneho preskúmavania je rozhodnutie odporcu, ktorým nepriznal navrhovateľke nárok na
úrazovú rentu z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia navrhovateľka v
dôsledku pracovného úrazu nemá pokles schopností vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca o viac
ako 40 %. Posudkoví lekári pritom hodnotili pracovnú pozíciu navrhovateľky ako administratívnu činnosť
a vychádzali z predloženej pracovnej náplne, ktorú vyhotovil zamestnávateľ navrhovateľky.

Navrhovateľka však utrpela pracovný úraz pri dvíhaní ťažkého bremena, čo zamestnávateľ uznal
ako pracovný úraz, pretože činnosť navrhovateľky súvisela s pracovnou pozíciou GAP lídra logistiky,
ktorý v prípade potreby (neprítomnosť, zvýšený počet objednávok) zastupuje GAP líder operátora
logistiky v jeho dennej činnosti, napr. prijímanie materiálu (dvíhanie bremien), zásobovanie linky (práca
v stoji a pod. Činnosť navrhovateľky, pri ktorej došlo k pracovnému úrazu, súvisela podľa splnených
pracovných úloh. Pretože táto činnosť nebola uvedená v popise pracovnej pozície, posudkoví lekári v
čase vyhotovenia lekárskeho posudku sa nemohli s touto činnosťou zaoberať a hodnotiť, hoci im bolo
známe, pri akej činnosti k úrazu došlo. Po podaní opravného prostriedku zamestnávateľ navrhovateľky
vyhotovil nový popis pracovnej pozície, ktorý zodpovedal skutočnosti v čase kedy navrhovateľka úraz
utrpela.

Pretože preskúmavacie konanie na súde na základe opravného prostriedku proti neprávoplatnému
rozhodnutiu správneho orgánu nie je pokračovaním správneho konania v druhom stupni, súd nemôže
hodnotiť tento nový dôkaz z hľadiska splnenia podmienok zákona na vznik nároku na úrazovú rentu,
prípadne iné odškodnenie navrhovateľky, a preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie podľa § 250q
ods.2 O.s.p. z dôvodov uvedených v § 250j ods.2 písm.c) O.s.p. zrušiť a vrátiť ho odporcovi na ďalšie
konanie. V ďalšom konaní je potrebné opätovne posúdiť zdravotný stav navrhovateľky s prihliadnutím na
obsah pracovnej činnosti z pracovnej pozície, ktorú zastávala navrhovateľka v čase pracovného úrazu,
a tiež novšie lekárske správy z neurologického vyšetrenia, ktoré navrhovateľka predložila súdu.

Podľa § 250r O.s.p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní
viazaný právnym názorom súdu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods.2 O.s.p. s použitím § 250k ods.1 O.s.p., podľa ktorého
ak má žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, uplatnila si náhradu trov konania,
a to hotové výdavky vo forme cestovného vo výške 60,09 eur ako výdavok za benzín do osobného
motorového vozidla na cestu L. - Q. - B. a späť, 2 x na deň 06.03.2012 a 24.04.2012. Navrhovateľka
pripojila aj zmluvu o nájme bytu nachádzajúceho sa v L. M. E. L.Ľ. Č.. X, ktorú uzavrela s vlastníkom
bytu. Odporca je povinný zaplatiť uvedenú sumu navrhovateľke do troch dní od právoplatnosti rozsudku
na účet navrhovateľky č. XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.



V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 7011201127

  1. 23. 4. 2012Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sp/22/2011 z 23. 4. 2012 (toto rozhodnutie)
  2. 3. 7. 2012Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/42/2012 z 3. 7. 2012