Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/159/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011898533 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011898533.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislava Duditša a JUDr. Ľuboša Kunaya v právnej veci žalobcov: 1/ J. E., P.. XX.XX.XXXX, Y. U., E. X, 2/ U. Y., Z.. E., P.. XX.XX.XXXX, Y. U., U. XX, 3/ Z.. D. S.P., Z.. E., P.. XX.XX.XXXX, Y. U. XXX, 4/ E. E., P.. XX.XX.XXXX, Y. U., D. X, 5/ T. E., P.. XX.XX.XXXX, Y. U., D. X, 6/ M.. Z. E., P.. XX.XX.XXXX, Y. U. Č.. XXX, 7/ J. E., P.. XX.XX.XXXX, Y. U., B. X, 8/ U. L., Z.. Y., P.. XX.XX.XXXX, Y. U., L. Č.. XXX/ XX, všetkých zastúpených JUDr. Martinom Breznenom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 7, proti žalovaným: 1/ D. U., Y. U. XXX, 2/ G. N., Y. U. Č.. XX, 3/ N. N., Y. U. Č.. XX, 4/ J. Š., Y. U. Č.. XXX, 5/ L. Š., Y. U. Č.. XXX, 6/ D. E., Y. U. XXX, 7/ J. E., Y. U. XXX, 8/ X. L., Y. U. XXX, 9/ C. L., Y. U. XXX, 10/ O. U., Y. U. Č.. XX, 11/ U. U., Y. U. XX, žalovaní v 1. až 8., 10. a 11. rade zastúpení JUDr. Darinou Mattovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Krivá č. 16, 12/ X. O., Y. U., E. Č.. X, 13/ U. O., Y. U., D. Č.. XX, v konaní o ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 17C/21/2004-343 zo dňa 30. januára 2011 t a k t o r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcom rozsahu žalobu proti žalovaným v 1. až 11. rade zamietol, z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcov a žalovaných v 1. až 11. rade, vo výroku o trovách štátu a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom konanie voči žalovaným v 12. a 13. rade zastavil. Žalovaným v 1. až 11. rade uložil povinnosť odstrániť a na mapovú hranicu s parcelou č. XX/XXX A. J. XXXX D.2.2. P. O. XXX U.. Ú.. U. E. Č. A.: Ž. J. X. Z. D. U. v rozsahu dielu číslo 1 smerom do parcely č. XX/XX V. P. O. Č.. XXX U.. Ú.. U., žalovaným v 2. a 3. rade v rozsahu dielu číslo 2 smerom do parcely č. XX/XX J. P. O. Č.. XXX U.. Ú.. U., žalovaným v 4. a 5. rade v rozsahu dielu číslo 3 smerom do parcely č. XX/XX J. P. O. Č.. XXX U.. Ú.. U., žalovaným v 6. a 7. rade v rozsahu dielu číslo 4 smerom do parcely č. XX/XX J. P. O. Č.. XXX U.. Ú.. U., žalovaným v 8. a 9. rade v rozsahu dielu číslo 5 smerom do parcely č. XX/XX J. P. O. Č.. XXX U.. Ú.. U. a žalovaným v 10. a 11. rade v rozsahu dielu číslo 6 smerom do parcely č. XX/XX J. P. O. Č.. XXX U.. Ú.V.. U. tak, ako je to vyznačené v grafickej prílohe č. 4 (obrázok 4a), znaleckého posudku znalca Juraja Gregu č. XX/XXXX, ktorý sa stáva neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku. V prevyšujúcom rozsahu súd prvého stupňa žalobu zamietol. Žalobcom v 1. až 8. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Košice - okolie štátom preddavkované trovy znalečného v sume 271,26 eur a žalovaným v 1. až 11. rade taktiež spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu prvého stupňa štátom preddavkované trovy znalečného taktiež v sume 271,26 eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaným v 1. až 11. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 239,- eur z titulu súdneho poplatku do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov právneho zastúpenia žiadnemu z účastníkov nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa žalobou podanou dňa 09.02.2004 v znení jej úprav zo dňa 11.03.2004 domáhali, aby v zmysle grafického náčrtu vypracovaného Ing. Emíliou Fabriciovou žalovaný v 1. rade E. U. (právny predchodca žalovaných v 1. rade) odstránil oplotenie, ktorým posunul hranicu svojho pozemku o 3,04 m a tak zasiahol do parcely XX/XXX, Ž. J. X. Z. G. N. odstránil oplotenie, ktorým posunul hranicu svojho pozemku o 4,17 m a tak zasiahol do parcely XX/XXX N. A. I. H. - W., Ž.Ý. J. X. Z. J. Š. odstránil oplotenie, ktorým posunul hranicu svojho pozemku o 4,17 m a tak zasiahol do parcely č. XX/XXX N. A. I. H. - W., Ž. J. X. Z. D. E. odstránil oplotenie, ktorým posunul hranicu svojho pozemku o 4,34 m a zasiahol tak do parcely XX/XXX N. A. I. H. - W., Ž. J. X. Z. X. L. odstránil oplotenie, ktorým posunul hranicu svojho pozemku o 4,96 m2 a zasiahol tak parcely XX/XXX N. A.Á. I. H. - W., Ž. J. X. Z. O. U. odstránil oplotenie, ktorým posunul hranicu svojho pozemku o 4,54 m a tak zasiahol do parcely XX/XXX N. A. I. H. - W., Ž. J. X. Z. E. U. odstránil oplotenie, ktorým posunul hranicu svojho pozemku o 4,78 m a zasiahol tak do parcely XX/XXX N. Ž. J. X. Z. W. I. odstránil oplotenie, ktorým posunul hranicu svojoho pozemku o 4,94 m a zasiahol tak do parcely XX/XXX. Ž. W. I.Ý. previedol svoje vlastníctvo na žalovaných v 12. a 13. rade, ohľadom ktorých súd pripustil zámenu účastníkov uznesením zo dňa 04.11.2010. Následne voči nim zobrali žalobcovia žalobu späť. Súd prvého stupňa meritórne rozhodnutie vo vzťahu žalobcov a žalovaných v 1. až 11. rade odôvodnil tým, že na LV č. XXX U.. Ú.V.. U. je zapísaná nehnuteľnosť parc. č. XX/XXX V. A. J. XXXX D.2 Podielovými spoluvlastníkmi tejto parcely sú žalobcovia v 1. až 8. rade. Žalobcovia v žalobe tvrdili a mapovými operátmi preukázali, že parcela č. XX/XXX H. pozdĺžnou stranou bezprostredne susedí s parcelami žalovaných, ktorých hranice sú situované kolmo na ňu. Uvedená parcela slúži ako prístupová cesta k tým parcelám žalobcom, ktoré si z druhej strany parcely XX/XXX nechali zamerať ako samostatné parcely označené ako parcely č. XX/XXX N. XX/XXX N. V. X. Ú. E.M. C. E. (Č..O.. X) V. XX.XX.XXXX Č.. XX/XXXX, V. U. J., Ž. E. Č.. XX/XXX J. A. V. E. Č.. XX/XXX J. P. O. XXX. S. J. Č. E. Z. E. Č.. XX/XXX žalobca v 1. rade prostredníctvom obecného úradu listom z 27.03.1996 žiadal, aby bolo zvolané spoločné zasadnutie s tými vlastníkmi susedných parciel, ktorí do parcely č. XX/ XXX neoprávnene zasiahli. Žalobcovia totiž tvrdili, že žalovaní si na svojich pozemkoch bez ohlásenia príslušnému stavebnému úradu všetci zriadili drobné stavby - oplotenie a niektorí tiež postavili prízemné stavby - chlieviky, čím podstatne zasiahli do novovzniknutej parcely č. XX/XXX (E. E. Č.. XX/XXX). Pôvodnú parcelu č. XX/XXX žalobcovia získali v roku 1991 reštitúciou, pretože v minulosti bola odňatá otcovi žalobcu v 1. rade (správne otcovi žalobcov v 1. až 3. rade). Potom ako bola táto pôda vrátená, si zavolali geodeta, aby jej hranice vymeral. V aktuálnom čase žiaden zo žalovaných nemal svoje parcely po šírke oplotené, mali však pozdĺžne oplotenie medzi sebou navzájom. Podľa žalobcov práve týmto oplotením zasiahli do parcely žalobcom nad rozsah, než im zameral geodet. Žalovaná v 1. rade D. U. G. J. P. E.. Č.. XX/XX V. A. J. XXX D.2. P. O. Č.. XXX U.. Ú.. U., ktorú nehnuteľnosť nadobudla darovaním od svojich rodičov, žalovaný v 2. a 3. rade G. N. N. N. N. H. Y. H. E. Č.. XX/XX V. A. J. XXX D.2. P. O. Č.. XXX U.. Ú.. U., pričom vlastníkmi sa stali na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.12.1986 registrovanej pod č. Z. XXX/XX I. XX.XX.XXXX, Ž. J. X. N. X. Z. J. Š. N. L. Š. P. E. Č.. XX/XX V. A. J. XXX D.2darovacou zmluvou zo dňa 25.01.1985 registrovanou pod č. Z. XX/XX I. XX.XX.XXXX od rodičov žalovaného v 4. rade, ktorá parcela je zapísaná na LV č. XXX U.. Ú.. U., Ž. v 6. a 7. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV Č.. XXX U.. Ú.. U. N. E. Č.. XX/XX V. A. J. XXX D.2. E. Č.. XX/XXX V. E. P. A. J. XXX D.2 ktoré nadobudli darovacou zmluvou od rodičov žalovanej v 7. rade registrovanou pod č. Z. XXX/XX I.N. XX.XX.XXXX. Ž. J. X. N. X. Z. X. L. N. C. L. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV XXX U.. Ú.. U. N. E. Č.. XX/XX V. A. J. XXX D.2. E. Č.. XX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 128 m2, na ktorej majú postavený dom. Tieto nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou od G. I. N. D. I.Á. V. I. XX.XX.XXXX Z. I. XX.XX.XXXX E. Č.. Z. XX/XX. Ž. J. XX. N. XX. Z. O. U. N. U. U. H. H. P. V. P. O. Č.. XXX U.. Ú.V.. U. N. E. Č.. XX/XX V. A. J. XXX D.2. E. Č.. XX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 600 m2. Nehnuteľnosti nadobudli darovacou zmluvou zo dňa 04.05.1987 a zmluva bola registrovaná dňa 28.09.1987 pod číslom Z. XXX/XXXX. Zhodnými výpoveďami účastníkov konania mal súd prvého stupňa preukázané a túto skutočnosť nikto nerozporoval, že až do doby postavenia rodinných domov jednotlivými žalovanými neboli parcely zadnou stranou, susediacou s parcelou žalobcom, ale ani medzi sebou pozdĺžne oplotené žiadnym, ani len provizórnym prehradením, preukazujúcim priebeh pozdĺžnych hraníc medzi parcelami navzájom. Súd prvého stupňa vykonal ohliadku na mieste samom za účelom zistenia, či a v akom rozsahu a akým spôsobom sú parcely žalovaných oplotené a akým spôsobom je určovaná spoločná hranica medzi parcelami žalovaných a parcelou žalobcov XX/XXX. Ohliadkou súd prvého stupňa zistil, že tak ako žalovaní vypovedali, okrem žalovaných v 10. a 11. rade ostatní žalovaní nemajú svoje parcely na strane hraničiacej s parcelou žalobcov oplotené pevným oplotením a že spojnica koncov stĺpikov pozdĺžnych oplotení nie je v lineárnom priebehu. Na mieste samom žalovaní označili a súd zakreslil ako (podľa tvrdení žalovaných) v minulosti prebiehalo krovisko spomínané v ich výpovediach a ktoré je zachytené na nimi predložených fotografiách. Bolo zistené, že ako jediný pozostatok daného krovia zostal malý kríček, ktorý ako žalovaná v 7. rade Valéria Pašková ukázala, si ho ponechala na pamiatku a pravidelne ho strihá. Súd prvého stupňa však dospel k záveru, že z uvedeného „pozostatku“ nebolo ani na miestne samom možné určiť ako presne sa toto krovisko tiahlo, vzhľadom na to, že tu neexistujú žiadne iné záchytné body. Uvedený záver nebolo možné prijať ani na základe predložených fotografií, nakoľko sú robené z rôznych uhlov a nebolo možné lokalizovať, na akej parcele sa nachádzajú, ani to, kde začínajú a kde končia. Z predložených fotografií však vyplýva záver, že skutočne tak, ako účastníci pred súdom prezentovali, v čase výstavby domov žalovaných sa na danej lokalite žiadne oplotenia, ani inak určené „medze“ nenachádzali. Za účelom zistenia, či oplotenia parciel žalovaných a v akom rozsahu zasahujú do parcely žalobcov č. XX/XXX súd nariadil znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku znalca Juraja Gregu vyplynuli viaceré zistenia a síce, že na rozdiel od grafického náčrtu Ing. Emílie Fabriciovej (č.l. 24 spisu) majetková hranica podľa operátov katastra nehnuteľnosti nie je tvorená priamkou, ale spojnicou bodov A, C, D, B, a E. Priamku tvorí iba spojnica bodov A a C. Bod D je od bodu C vzdialený 2,28 m smerom k parcele žalobcov a teda trojuholník tvorenými bodmi C, D a B je integrálnou súčasťou parcely XX/XX vlastnícky patriacej žalovanej v 1. rade. Z uvedeného dôvodu tá časť pozdĺžneho oplotenia parcely č. XX/XX, ktorá končí v bode D, je umiestnená správne. Druhá strana pozdĺžneho oplotenia tejto parcely však do parcely žalobcov zasahuje v dĺžke 1,10 m. Tam, kde jedna strana oplotenia parcely XX/XX susedí s parcelou žalovaných v 2. a 3. rade č. XX/XX (D. N.), je spoločnou hranicou iba do bodu C. Parcela žalovaných v 2. a 3. rade tým, že majú pozdĺžne oplotenie z tejto strany až do bodu D, užívajú z parcely XX/XXX výmeru o 49 m2 väčšiu a táto časť bola znalcom označená ako diel 1.. Týmto spôsobom znalec zameral a presne vyšpecifikoval aj tie časti parciel ostatných žalovaných, ktorými svojimi pozdĺžnymi oploteniami pozemkov do parcely číslo žalobcov XX/XXX zasahujú. Týmto meraním sa zistila značná disproporcia medzi rozsahom zásahu žalovaných zachyteným Ing. Fabriciou a rozsahom zisteným znaleckým dokazovaním v tomto konaní, pretože - u žalovaných v 1. rade grafický náčrt Ing. Fabriciovej (č.l. 24 spisu) diel č. 10 vykazuje plochu 50 m2, avšak znalec zistil zásah v rozsahu 17 m2 (diel 1), - u žalovaných v 2. a 3. rade grafický náčrt Ing. Fabriovej na č.l. 24 spisu (diel č. 9) vykazuje plochu 67 m2 a znalec zistil zásah v rozsahu 49 m2 (diel č. 2), - u žalovaných v 4. a 5. rade grafický náčrt na č.l. 24 (diel č. 8) vykazuje plochu 76 m2 a znalec zistil zásah v rozsahu 53 m2 (diel č. 3), - u žalovaných v 6. a 7. rade grafický náčrt na č.l. 24 (diel č. 7) vykazuje plochu 78 m2, znalec zistil zásah v rozsahu 45 m2 (diel č. 4), - u žalovaných v 8. a 9. rade grafický náčrt na č.l. 24 (diel č. 5) vykazuje plochu 74 m2 a znalec zistil zásah v rozsahu 23 m2 (diel č. 5), - a u žalovaných v 10. a 11. rade grafický náčrt na č.l. 4 spisu (diel č. 4) vykazuje plochu 80 m2 a znalec zistil zásah v rozsahu 19 m2 (diel č. 6). Zároveň bolo zistené, že na rozdiel od tvrdenia žalobcov o tom, že niektorí žalovaní zasahujú do parcely č. XX/XXX aj inými drobnými stavbami než oplotením (chlieviky) preukázaná nebola. Z grafickej prílohy č. 4 znaleckého posudku, ktorý zachytáva aj drobné stavby žalovaných postavené blízko spoločnej hranice s parcelou žalobcov vyplýva, že ani jedna z nich do parcely č. XX/XXX nezasahuje. Ako príčinu vzniku uvedených rozdielov znalec Juraj Grega označil skutočnosť, že Ing. Fabriciová zvolila pri zameriavaní užívacieho stavu nesprávny postup tým, že pre polohové rozmiestnenie záujmového územia zvolila bod 5001, ktorého súradnice bolo určené metódou pretínania bodov XXXX - XXXX, ktoré sú stavebné objekty, do katastrálnej mapy doplnené ako novostavby, v danom prípade ale bolo treba vykonať pripojením sa na celoštátnu sieť súradnicového systému JSTK a v takom prípade by aj Ing. Fabriciová došla k iným výsledkom merania a výpočtov. Pretože v predmetnom súdnom konaní sa jeho predmet viaže na vyriešenie otázky priebehu vlastníckej hranice parcely žalobcov č. XX/XXX s parcelami žalovaných, ohľadom čoho vznikol spor, či a v akom rozsahu žalovaní zasiahli svojimi oploteniami za túto hranicu, ako predbežnú otázku skúmal súd prvého stupňa ako prebiehajú mapové, t.j. majetkové hranice jednotlivých parciel podľa stavu v katastri nehnuteľnosti a porovnaním ich s tými, ako sa reálne v prírode užívajú, prípadne posúdiť, či sa žalovaní nestali vlastníkmi iných časti svojich parciel titulom vydržania a teda, či sa tieto hranice nestali z uvedeného dôvodu hranicami vlastníckymi. Z výpisu z pozemkovej vložky č. XX (obsiahnutej v znaleckom posudku znalca Juraja Gregu) vyplynulo, že v nej bola okrem iného zapísaná tiež parcela č. XX Z. A. J. XXXXX D.2.. G. E. J. Y. I.. I. I.Č. N. X. I.. Okrem tejto parcely vo vložke č. XX boli zapísané aj iné parcely, ktoré boli konfiškované a postupne prideľované iným ľuďom. Prídelovou listinou (túto súd nemal k dispozícii, preto nie je známy dátum jej vydania) bola z parcely č. XX pridelená právnym predchodcom žalobcov časť geometrickým plánom č. XX - XX - XX - XX - XXX - XXX A. N. E. XX/XX. Po uplatnení reštitučných nárokov si žalobcovia nechali túto parcelu rozdeliť a geometrickým plánom č. XXX - XXX - XXXX - XX V. XX.XX.XXXX J. P. E. Č.. XX/XXX A. J. XXXX D. a zvyšok zostal identifikovaný ako parcela č. XX/XX A. J. XXXXX D.. N. V. E. J. Č.. XX vyplýva, jednotlivé novovzniknuté parcely boli riadne zaknihované, čo vyplýva z časti vlastníctvo, kde je pod poradovým číslom XX zaknihovaný zápis, podľa ktorého podľa prídelovej listiny danej v Košiciach dňa 21.02.1959 a geometrického plánu z 20.05.1956 sa rozdeľuje parcela č. XX P. E. Č.. XX/X N. XX/XX. Všetky novovzniknuté parcely boli ako samostatné zapísané do pozemkovej knihy a takto existujú i podľa súčasného stavu v katastri nehnuteľnosti, pričom tieto parcely boli pridelené právnym predchodcom účastníkom konania, t.j. žalobcov i žalovaných. Individuálnymi geometrickými plánmi boli potom tieto samostatne zamerané a identifikované tie časti pôvodných parciel, ktoré boli v rokoch 1986 a nasl. predmetom prevodu na jednotlivých žalovaných. Z oboznámených listinných podkladov a z geometrických plánov predložených žalovanými v tomto konaní súd zistil, že v priebehu zadných hraníc novovzniknutých parciel tam, kde susedia s parcelou žalobcov mapových operátoch nedochádzalo a dodnes nedošlo k žiadnej zmene. Ani žalovaní netvrdili, že by ich právni predchodcovia užívali tieto časti parciel s vlastníckymi účinkami vo väčšom rozsahu než v tom, ako im patrili dovtedy. Súd preto dospel k záveru, že ak k tomu došlo, bol to iba praktický dôsledok existencie divorastúceho krovia, ktoré v konečnom dôsledku odstránili samotní žalovaní. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že nemožno objektívne posúdiť, či ono krovie rástlo presne tak, ako to tvrdili žalovaní, pričom jednoznačne prezentovali, že bolo odstránené až potom, ako boli postavené jednotlivé rodinné domy a k oplocovaniu dochádzalo vždy zásadne pár rokov potom. Ani jeden z nich netvrdil, že by už ich právni predchodcovia užívali pozemky práve až po krovie. Vzhľadom na neexistenciu dôkazu nebolo možné ustáliť, či žalovaní svoje oplotenie postavili práve po spomínané krovie a teda ani to, či sa táto hranica mohla stáť hranicou vlastníckou. Na tomto závere nezmenila ani svedecká výpoveď M. H. a dôkaznú hodnotu nemala ani výpoveď svedkyne N. H. N. H. G. Š.P.. Žiaden zo svedkov ani z účastníkov netvrdil, že by ono krovie niekto vedome vysádzal v záujme vymedzenia konkrétneho územia, ktorého hranicu mala tvoriť práve táto vegetácia a niet žiadneho dôvodu sa domnievať, že tvorila prirodzenú hranicu medzi pozemkami o to viac, že všetky parcely nachádzajúce sa v danej lokalite patrili tým istým vlastníkom (Z. I.). Rozsah, ako boli jednotlivé parcely pridelené právnym predchodcom žalovaných, je zrejmý z mapových operátov. Ak sami žalovaní tvrdili, že si nechali svoje pozemky geometricky zamerať, vedeli, že nadobudli nehnuteľnosti iba po mapovú čiaru s parcelou č. XX/XXX. Počas konania bola žaloba voči niektorým pôvodne žalovaným, ktorí svoje ploty posunuli smerom do svojich parciel vzatá späť a aj táto skutočnosť nepriamo svedčí o tom, že žalovaní vedeli, že im pozemky nepatria až po úroveň kroví. Vzhľadom na to, že sa nepreukázalo, že by už právni predchodcovia žalovaných vydržali vlastníctvo k sporným častiam parciel podľa platnej právnej úpravy v čase ich vstupu do držby (zákon č. 141/1950 Zb.) a ani to, že by vydržali vlastníctvo samotní žalovaní vo väčšom rozsahu než nadobudli kúpnymi, poprípade darovacími zmluvami, súd prvého stupňa vychádzal z takého stavu, aký je v čase rozhodovania súdu evidovaný v mapových operátoch katastra nehnuteľnosti. Pretože vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalovaní svojim pozdĺžnym oplotením skutočne zasiahli do parcely č. XX/XXX (J. V. E. XX/XXX). Z. V. Y. P. U. V. E., E. M. H. V. k povinnosti posunúť oplotenia na úroveň majetkových hraníc svojich parciel s parcelou č. XX/XXX v rozsahu podľa znaleckého posudku - grafickej prílohy č. 4 - obrázok 4a. V tej časti žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali odstránenia oplotenia z parcely č. XX/XXX vo väčšom rozsahu, než do nej skutočne zasahujú, ako aj v tej časti, ktorou sa domáhali odstránenia drobných stavieb (chlievikov), ktorými do parcely č. XX/XXX vôbec nezasahujú, bola žaloba súdom prvého stupňa zamietnutá. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa ust. §§ 123, 126, 134 a 135c Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1992 a ust. §§ 132a a 135a Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.1983. Výrok o trovách konania zdôvodnil súd prvého stupňa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., teda ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V danom konaní mal súd prvého stupňa za preukázané, že žaloba žalobcov bola dôvodná len čiastočne, teda námietky žalovaných ohľadom rozsahu zásahu do parcely č. XX/ XXX boli čiastočne dôvodné. Vyriešenie vzájomnej nezrovnalosti ohľadom priebehu hraníc majetkových medzi ich parcelami bolo v záujme oboch strán, v rámci čoho sa dokázalo, že obe strany mali na svoje tvrdenia dôvod, čo v konečnom dôsledku sa prejavilo na výsledkoch vykonaného znaleckého dokazovania a v tomto rozsudku. Preto dospel súd prvého stupňa k záveru, že náklady spojené s týmto konaním majú znášať obe procesné strany rovnakým dielom. Pretože žalobcovia pri podaní žaloby zaplatili súdny poplatok 14.400,- Sk (478,- eur), žalovaných podľa § 142 ods. 2 O.s.p. zaviazal zaplatiť im 50 %, t.j. sumu 239,- eur. Rovnako aj trovy znalečného, ktoré štát zaplatil znalcovi v sume 542,50 eur zaviazal súd prvého stupňa v súlade s ust. § 148 ods. 1 O.s.p. obe strany solidárne zaplatiť na účet súdu v rozsahu 50 %, t.j. každú procesnú stranu v sume 271,26 eur. Náhradu trov právneho zastúpenia súd prvého stupňa účastníkom nepriznal majúc za to, že v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. trovy právneho zastúpenia si má hradiť každý procesná strana sama. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Navrhli v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. V dôvodoch odvolania namietali, že vo výrokovej časti rozsudku o náhrade trov právneho zastúpenia súd prvého stupňa nepriznal právo na náhradu trov žalobcom vôbec napriek tom, že v spore mali neúspech len v nepomernej zamietnutej časti žalobného návrhu. Proti výrokovej časti týkajúceho sa len posunutia časti oplotenia v súlade so znaleckým posudkom a nepriznaného nároku na náhradu trov konania podávajú žalobcovia odvolanie podľa § 205 ods.2 písm. d/ a f/ O.s.p., teda že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza tiež zo správneho právneho posúdenia veci. Žalobca v 1. rade v mene všetkých žalobcov už žiadosťou o spoločné zasadnutie pred obecným zastupiteľstvom zo dňa 27.03.1996 sa domáhal napravenia protiprávneho stavu, ktorý vznikol z dôvodu zabratia časti pozemkov žalovanými na parcele XX/XXX bez právneho titulu. Celková korešpondencia, ktorá bola adresovaná na Obecný úrad Kechnec smerovala iba k jednému - a to k ochrane vlastníckeho práva, ktorá žalobcom prináleží. Po vrátení majetkov na základe reštitučných zákonov (roky 1991, 1992), keď začali žalovaní v 1. až 11. rade zaorávať do pozemku žalobcov v 1. až 8. rade boli upozornení, že pozemky vlastnícky patria žalobcom v 1. až 8. rade a to aj vtedy, keď začali stavať drobné stavby. Na tieto upozornenia nereagovali, spor nevyriešili ani prostredníctvom Obecného úradu v Kechneci, ani pred podaním žaloby prostredníctvom komunikácie s právnym zástupcom žalobcov 1. až 8. rade. Žalobcovia v 1. až 8. rade svojim správaním vôbec nedali príčinu na začatie konania a k samotnému podaniu došlo iba z dôvodu, že neboli rešpektované ich vlastnícke práva. Žalobcovia v 1. až 8. rade v dôvodoch odvolania poukázali na skutočnosť, že vytýčenie hraníc pozemkov zameraným Ing. Emíliou Fabriciovou sa plne zhoduje s vytýčením hraníc predchádzajúcich dvoch geodetov, ktoré boli určované klasickými metódami a nie pomocou GPS a súradnicami (metódou JUSP). Všetky parcely, ktorý sa tento súdny spor týka boli v minulosti vytýčené klasickým geodetickým spôsobom (metódou), takže sa zhodujú aj s hranicami z archívu. Sám súdny znalec Juraj Grega z Bardejova vo svojom znaleckom posudku uvádza, že zrejme by sa jeho a Ing. Fabriciovej merania zhodovali, keď by ich pretransformovala do JUSP systému. Aj napriek požiadavke žalobcov v 1. až 8. rade nebol súdny znalec v konaní pred súdom vypočutý a ani oni neboli pri vypracovaní znaleckého posudku na mieste samom a samotnom meraní prizvaní znalcom, hoci požadovali, aby sa tohto merania mohli zúčastniť. V roku 1991, keď bol žalobcom v 1. až 8. rade vrátený majetok, geometrický plán bol takisto vyhotovený metódou pretínania bodov (priamok) a tou istou metódou došlo k opakovanému premeraniu približne v rokoch 1994 až 1995, keď došlo k začatiu stavby Domova dôchodcov v Kechneci. Keďže metóda JSTK sa ešte v tomto období nepoužívala a pri zadávaní súradníc do systému mohlo dôjsť k určitej odchýlke a tento posun je v neprospech žalobcov v 1. až 8. rade, žalobcovia trvajú na uznaní hranice zameranej Ing. Fabriciovou, ako aj na odstránení stavieb, ktoré zasahujú do pozemku č. XX/XXX podľa pôvodného návrhu, lebo ani hranice pozemkov neboli nikdy predtým vytýčené metódou JSTK. Žalobcovia poukázali v odvolaní na to, že geometrické plány č. XX/XXX a to geometrický plán na odčlenenie parcely zo dňa 08.10.1991 zameral H., vyhotovila 14.10.1991 Fabriciová, overil 24.10.1991 M.. Y. N. M.. U. a kópia z katastrálnej mapy zo dňa 02.12.2002 (J.: I.) sa v tvare hranice a umiestnení pozemkov úplne zhodujú a preto nie je jasné, na základe akých kritérií postupoval súdny znalec. Uvedené geometrické plány sa tiež zhodujú s geometrickým plánom Ing. Fabriciovej zo dňa 09.03.2004 a geometrickým plánom dodaným žalovaným O. U., ktorý bol doručený Okresnému súdu Košice - okolie dňa 20.10.2005. Zároveň odvolatelia v odvolaní poukázali na vyjadrenie žalovaného v 9. rade W. I. vo vyjadrení na výzvu súdu doručeného Okresnému súdu Košice - okolie dňa 17.10.2005, že žalovaný v 9. rade ako aj ostatní účastníci zo zasadnutia, ktoré sa uskutočnilo na obecnom úrade navrhovali, aby žalobcovia žalovaným tieto parcely odpredali, nakoľko ich už majú ohradené a niektorí už majú drobné stavby. Súd prvého stupňa nesprávne konštatuje, že ani jedna stavba nezasahuje do parcely č. XX/XXX, lebo hranica parciel na operáte z katastra prebieha priamočiare (dokonca aj na tom, ktorý dodal do spisu žalovaný U.), a preto sa nemôžu žalobcovia v 1. až 8. rade stotožniť so záverom súdu prvého stupňa, že ani jedna drobná stavba napr. drobná stavba žalovaných U. - chlievik) nezasahuje do parcely žalobcov. Zároveň žalobcovia poukázali na tú skutočnosť, že nikto, ani znalec sa nezaoberal otázkou, či pôvodná parcela č. XX/ XXX (po rozdelení súčtu výmer všetkých parciel) má veľkosť 9566 m2 a ak by tomu tak nebolo, niekde došlo k odkrojeniu z veľkosti ich podielov na parcele č. XX/XXX v prospech iných osôb a to najmä vybudovaním prístupovej cesty k pozemkom vo vlastníctve žalovaných v 1. až 11. rade. Žalobcovia sú toho názoru, že žalovaní v 1. až 11. rade odkupovali svoje pozemky od pôvodných vlastníkov (alebo ich získali darom) aj s časťou, z ktorej bola neskôr vytvorená prístupová komunikácia. Aj napriek zameraniu súdnym znalcom sú žalobcovia toho názoru, že drobné stavby vo vlastníctve žalovaných v 1. až 11. rade zasahujú do pozemku parcely č. XX/XXX a trvajú na ich odstránení. Navyše majú žalobcovia za to, že znalec sa vôbec nedostavil na miesto samé, o čom svedčí aj skutočnosť, že znalecký posudok neobsahuje žiadnu fotodokumentáciu vzniknutého sporného stavu. Naviac u žalovaných v 1. až 5. rade nie sú v znaleckom posudku zaznamenané drobné stavby. Navyše po pozornom preštudovaní prílohy 3a znaleckého posudku žalobcovia zistili, že parcela č. XX/X sa na pláne v uvedenej prílohe vôbec nenachádza, je tam len parcela č. XX, ktorá s parcelou č. XX/XX nehraničí. Porovnaním prílohy č. 2 a prílohy č. 20 tiež žalobcovia zistili, že parcela XX/X I. N. I. A. J. XX Á. XX D.2. J. A. E. Č.. XX/XX viac ako 100 m, teda tieto parcely nemajú spoločnú hranicu. Žalobcovia zároveň predložili odvolaciemu súdu ako prílohu odvolania fotografie priebehu hraníc medzi parcelami č. XX/XXX N. XX/XXX. Z týchto fotografií, ktoré dokresľujú reálny stav hraníc pozemkov medzi účastníkmi konania, je zrejmé posunutie oplotenia žalovaných aj zásahom drobnými stavbami zo strany žalovaných. Zároveň žalobcovia uplatnili trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 3.741,- eur. Odvolací súd uznesením č.k. 3Co/159/2011-379 zo dňa 06.09.2011 vyzval žalobcov, aby odstránili vady odvolania doplnením odvolania a to, v akom rozsahu uvedený rozsudok Okresného súdu Košice - okolie napádajú. Žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu doplnili odvolanie podaním doručeným Krajskému súdu v Košiciach dňa 27.09.2011 tak, že vo výroku o zastavení konania voči žalovaným v 12. a 13. rade navrhujú rozsudok potvrdiť, vo výroku o zložení preddávku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 271,26 eur, vo výroku o nepriznaní náhrady trov súdneho konania a vo výroku o odstránení oplotenia žalovanými v 1. až 11. rade navrhujú rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa, eventuálne zmeniť tak, aby bola priznaná žalobcom náhrada trov konania pre úplný úspech v spore a aby boli žalovaní v 1. až 11. rade zaviazaní nielen na posunutie oplotenia, ale aj na odstránenie drobných stavieb, ktorými zasahujú do parciel vo vlastníctve žalobcov v 1. až 8. rade a to nie podľa znaleckého posudku Ing. Juraja Gregu, ale podľa geometrického zamerania Ing. Fabriciovej. Žalovaní v 1. až 11. rade sa k podanému odvolaniu žalobcov nevyjadrili. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku ktorým žaloba žalobcov bola v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi a trovách štátu a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok verejne vyhlásil v zmysle § 156 ods. 1 O.s.p., potom čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcov proti výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, nie je dôvodné. Žalobcovia uplatnili odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Z obsahu podaného odvolania však možno vyvodiť, že žalobcovia uplatňujú aj odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení sa týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až 135 O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo počas konania. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci boli navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť o skutočnosti a dôkazy, uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia nenavrhovali v konaní kontrolné znalecké dokazovanie a ani nenamietali závery znaleckého posudku Juraja Gregu. Odvolací súd poukazuje na podanie žalobcov z č.l. 304 spisu: „Navrhovatelia sú toho názoru, že na posúdenie zásahov žalovaných v 1. až 2. rade do ich parciel je nutné mať odborné znalosti a skúsenosti a tento zásah preukázal práve znalecký posudok Juraja Gregu“. Za návrh na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania nemožno považovať podanie žalobcov (č.l. 303 spisu): „Ak sú zo strany žalovaných v 1. až 11. rade spochybňované závery znalca, navrhovatelia v 1. až 8. rade žiadajú súd, aby tento znalecký posudok bol daný na preskúmanie inému znalcovi, prípadne vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii v zmysle ust. § 127 ods. 2 O.s.p.“. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil správny predpis, ale ho nesprávne interpretoval. Odvolací súd dospel k záveru, že ani namietané odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ nie sú dané. Súd prvého stupňa na prejednávanú vec aplikoval relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka, správne ich vyložil a zároveň sa zaoberal podrobne každou okolnosťou, ktorú účastníci v priebehu konania označili za tú, ktorá mala byť podstatná pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd však dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi a vo výroku o trovách štátu. Súd prvého stupňa si neujasnil, že na strane žalovaných ide o samostatné spoločenstvo, čo znamená, že žaloba mohla smerovať proti každému zo žalovaných ako výlučných vlastníkov, podielových alebo bezpodielových spoluvlastníkov susedných nehnuteľnosti. Preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné vychádzať z delenej zodpovednosti, na uloženie solidárneho záväzku neexistuje žiaden zákonný dôvod. Pomer úspechu a neúspechu mal súd prvého stupňa posudzovať vo vzťahu žalobcov ku žalovaným individuálne: napr. vo vzťahu k žalobcom a žalovanej v 1. rade sa domáhali žalobcovia vypratania posunutia v časti oplotenia v celkovej výmere 50 m2 (v konaní boli preukázaný zásah iba v rozsahu 17 m2). Teda vo vzťahu žalobcov a žalovanej v 1. rade prevažuje úspech žalovanej v 1. rade. Vo vzťahu žalobcov a žalovaných v 2. a 3. rade sa domáhali žalobcovia posunu časti oplotenia v rozsahu 67 m2 a bol preukázaný zásah v rozsahu 49 m2, teda vo vzťahu žalobcov a žalovaných v 2. a 3. rade prevažuje úspech žalobcov. Rovnako vo vzťahu žalobcov a žalovaných v 4. a 5. rade prevažuje úspech žalobcov (žalobcovia sa domáhali posunu hranice z celkovej plochy 76 m2 bol preukázaný zásah v rozsahu 53 m2). Vo vzťahu žalobcov a žalovaných v 6. a 7. rade ide o čiastočný úspech žalobcov, žalobcovia sa domáhali posunu oplotenia v rozsahu plochy 78 m2 a bol preukázaný zásah v rozsahu 45 m2. Naopak vo vzťahu žalobcov a žalovaných v 8. a 9. rade, ako aj vo vzťahu žalobcov a žalovaných v 10. a 11. rade prevažuje úspech žalovaných v 8. a 9., 10. a 11. rade. Pri pomernom úspechu (§ 142 ods. 2 O.s.p.) sa náhrada trov konania vypočíta tak, že úspech účastníka konania, ktorému vzniká povinnosť nahradiť trovy sa odpočíta od úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Úlohou súdu prvého stupňa bude zároveň skúmať aj prípadnú aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Predpokladom použitia § 150 ods. 1 O.s.p. je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania, k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k postoju účastníkov v priebehu konania. Dôvod hodný osobitného zreteľa môže byť daný aj charakterom procesnej situácie. Nemožno však prípadnú čiastočnú aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. odôvodniť len tým, že vyriešenie vzájomnej nezrovnalosti ohľadom priebehu majetkových hraníc bolo v záujme žalobcov aj žalovaných. Rovnako súd prvého stupňa nesprávne zaviazal solidárne žalobcov a žalovaných nahradiť trovy štátu po polovici, lebo na strane žalovaných nejde o solidaritu účastníkov. V súlade s ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát, ktorý v priebehu konania platil nejaké trovy, má právo na ich náhradu voči účastníkovi konania. Rozhodujúci je výsledok konania. Môže byť ním plný úspech jedného účastníka, alebo čiastočný úspech každého účastníka. Ak mali teda účastníci iba čiastočný úspech, má štát proti každému z nich nárok na náhradu trov konania v pomere, ktorý zodpovedá ich úspechu vo veci. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania (žalobcami a žalovanými v 1. až 11. rade) a vo výroku o náhrade trov štátu a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.