Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/315/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011898751 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011898751.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov JUDr. Ota Jurča a JUDr. Miroslava Sogu, vo veci žalobcu N. G., nar. XX.X.XXXX, bytom I., V. XX, zast. advokátom JUDr. Pavlom Sitárom, advokátska kancelária Košice, Hlavná 71, proti žalovanému L. X., Autobazár Presto, Košice, Hlavná 12, zast. advokátkou JUDr. Helenou Knopovou, advokátska kancelária Košice, Štúrova 20, o 5.875,32 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 19C/66/2000-254 z 20.6.2011 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo veci samej. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol žalobu o zaplatenie 5.875,32 € s prísl., sumy predstavujúcej kúpnu cenu osobného motorového vozidla Škoda Felícia, ŠPZ R. XX-XX. Z kúpnopredajnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 20.7.1997, zistil, že predmetom predaja bolo osobné motorové vozidla Škoda Felícia, rok výroku 1995, ŠPZ R. XX-XX za dojednanú kúpnu cenu 177.000,- Sk. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaný je v nej označený ako obstarávateľ predaja. Dňa 29.6.1998 bola medzi žalovaným a K. E. uzavretá zmluva s názvom sprostredkovateľská, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal obstarať K. E. uzavretie kúpnej zmluvy týkajúcej sa osobného motorového vozidla Škoda Felícia, ŠPZ R. XX-XX. Podľa čl. V zmluvy predmetné motorové vozidlo ostalo vo vlastníctve K. E. až do uzavretia kúpnej zmluvy s novým vlastníkom. Z výpovede žalobcu bolo zistené, že v deň uzavretia kúpnopredajnej zmluvy použil motorové vozidlo na cestu domov. Na diaľničnom úseku medzi Košicami a Prešovom došlo k požiaru auta a odvtedy je auto nepojazdné. Z oznámenia odboru požiarnej ochrany Okresného úradu v Prešove bolo zistené, že dňa 20.7.1998 z nezistených príčin došlo k požiaru motorovej časti, ako aj časti interiéru osobného motorového vozidla Škoda Felícia, ŠPZ R. XX-XX. Napokon vychádzal zo zistenia, že žalobca, vychádzajúc zo znaleckého posudku znalca z odboru cestná doprava Q.. N. G. z 28.7.1998, v ktorom znalec konštatoval, že najpravdepodobnejšou príčinou vzniku požiaru bol výtok paliva na horúce časti motora, a to v oblasti výfukového potrubia z dôvodu netesnosti na spoji oceľová trubka paliva - gumová hadička paliva, ktorá nebola náhla, mal za to, že v tomto prípade ide o skrytú vadu predanej veci, ktorá spôsobila, že vec nemožno riadne užívať, preto od uzavretej kúpnopredajnej zmluvy odstúpil listom z 31.7.1998. Na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na ust. § 737 OZ, § 738 OZ, § 741 OZ, s prihliadnutím na ust. § 48 ods. 1, 2 OZ, § 597 ods. 1 OZ, § 619 ods. 1 OZ, § 622 ods. 1 veta prvá OZ, § 623 ods. 1 veta prvá OZ a § 420 ods. J1 OZ dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre postup podľa § 623 ods. 1 veta prvá OZ, nakoľko z vykonaného dokazovania žiadnym spôsobom nevyplynulo, že by vada „únik paliva“ bola vadou neodstrániteľnou, poukazujúc na to, že ani v písomnom odstúpení od zmluvy to žalobca výslovne neuvádza a predmetnú vadu považoval za neodstrániteľnú iba v dôsledku toho, že vzhľadom na rozsah poškodenia vozidla pri požiari, ku ktorému došlo v deň uzavretia kúpnopredajnej zmluvy. Ďalej uzavrel, že v danom prípade neprichádza do úvahy zľava z kúpnej ceny s náhradou škody, pretože ani zo znaleckého posudku znalca Q.. G. nevyplýva, aby išlo o neodstrániteľnú vadu. Dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy predmetné vozidlo malo vadu „únik paliva“, pričom takáto vada sama o sebe nie je vadou neodstrániteľnou a neodstrániteľnou sa stala až následne, v dôsledku požiaru motorového vozidla. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že u žalobcu nedošlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy, preto nemohol vyhovieť žalobe o určenie, že odstúpenie od kúpnopredajnej zmluvy je platné a z uvedeného dôvodu ani návrhu na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny s príslušenstvom oproti povinnosti vrátiť predmetné vozidlo, nebolo možné vyhovieť. Predmetný nárok súd prvého stupňa posúdil aj ako nárok na náhradu škody a vychádzajúc z § 420 ods. 1 OZ podľa ktorého predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: vznik škody, porušenie právnej povinnosti a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti, dospel k záveru, že uvedené predpoklady neboli naplnené. Žalobca v konaní nepreukázal žiadne porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, ktoré by zapríčinilo vyššie uvedenú škodu, preto nemohol žalobe vyhovieť ani titulom náhrady škody. Konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalobcovi vznikla v dôsledku požiaru škoda na zakúpenom motorovom vozidle, keď došlo k vyhoreniu celého motorového priestoru vozidla s poškodením karosérie vozidla, výbavy vozidla, motora prevodovky, rozvodovky, prednej nápravy a riadenia. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný porušil svoju právnu povinnosť, keď mu predal vec, ktorá trpela skrytou vadou, teda že ho neupozornil na vadu predávaného predmetného motorového vozidla „únik paliva“, pri zohľadnení, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že zápisnicu o stave motorového vozidla žalobca podpísal a z tejto vyplýva, že motor na predmetnom vozidle je úmerný veku a najazdeným kilometrom doporučená kontrola únik oleja, chladiacej kvapaliny a paliva, v konaní nemal za preukázané. Uzavrel, že žalobca svoje tvrdenie o tom, že žalovaný mohol po požiari auta so zápisnicou o stave motorového vozidla, keďže pri predaji mu nebol daný jej opis, disponovať a dopísať do nej aj ďalšie vady, žiadnym spôsobom nepreukázal, toto tvrdenie žalobcu zostalo iba v rovine dohadov. Konštatoval, že naopak podpis žalobcu na uvedenej zápisnici svedčí o tom, že žalobca bol oboznámený s technickým stavom ojazdeného motorového vozidla, že na vadu „únik paliva“ bol upozornený, keďže pred podpisom zápisnice sa mohol a mal oboznámiť s jej obsahom. Konštatoval, že písomné upozornenie na vady je postačujúce, pretože zákon neukladá predávajúcemu aj ústne kupujúceho upozorniť na vady predávanej veci a je podľa jeho názoru irelevantné, či toto písomné upozornenie ostane v dispozícii kupujúceho alebo nie. Uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia o porušení povinnosti žalovaného upozorniť ho na vady predávaného vozidla, tak isto nebola podľa záveru súdu prvého stupňa preukázaná príčinná súvislosť medzi únikom paliva a vznietením predmetného motorového vozidla, keďže aj podľa znaleckého posudku únik paliva bol uvedený len ako jedna z možných príčin vzniku požiaru. Pre úplnosť poukázal na skutočnosť, že žalobca neupravil svoj pôvodný petit, keď žiadal posúdiť svoj nárok ako nárok na náhradu škody, pričom v pôvodnom petite uloženie povinnosti na zaplatenie spájal so svojou povinnosťou vrátiť predmetné vozidlo žalovanému, avšak na predposlednom pojednávaní bolo uvedené, že predmetné vozidlo už neexistuje, bolo vykradnuté a potom zhorelo. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie a trov právneho zastúpenia. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Žalobca svoje odvolanie odôvodňoval tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., lebo postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre jeho vnútornú rozporuplnosť, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Bol toho názoru, že súd mu odňal možnosť riadne konať pred súdom, pretože rozhodnutie je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Z rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé ako sa vyporiadal s rozpornými stanoviskami účastníkov konania, predovšetkým rozporov vo vyjadreniach žalovaného a výpoveďou svedka, aj pôvodného majiteľa predmetného vozidla, akými úvahami sa pri hodnotení rozhodujúcich skutočností riadil, ako vyložil aplikované právne normy. Súd prvého stupňa sa obmedzil na opis výpovedí a vyjadrení účastníkov a následne prijal právne závery bez akéhokoľvek hodnotiaceho a interpretačného úsudku. Poukazoval na to, že na pojednávaní 28.4.2011 bol vypočutý žalovaný, ktorý vo svojej výpovedi uvádzal skutočnosti a tvrdenia, ktoré doteraz ešte nikdy neuviedol - spochybňoval rozsah škody vzniknutej na predmetnom vozidle, súd prvého stupňa ho však k uvedeným tvrdeniam ho nevypočul aj napriek skutočnosti, že trval na svojej prítomnosti na najbližšom pojednávaní, ktorého sa osobne zúčastnil a ani zo zisteného skutkového stavu nie je zrejmé ako sa s vyššie uvedenými tvrdeniami žalovaného súd vyporiadal. Tak isto nevyriešil opakovane spochybňovanú príčinu požiaru predmetného vozidla. Poukazoval na to, že pokiaľ mal súd prvého stupňa za to, že v konaní sa jednoznačne nepreukázalo, že predmetné vozidlo sa vznietilo v dôsledku úniku paliva, potom sa prirodzene ponúka záver, že vozidlo sa zrejme vznietilo kvôli inej vade, keďže požiar na vozidle sa stal po opustení autobazáru žalovaného na ceste do jeho bydliska a jediné mechanické poškodenie vzniklo pri zásahu, kedy musela byť násilne otvorená kapota vozidla požiarnikmi kvôli uhaseniu požiaru. Poukazoval na to, že z rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé ako súd vyhodnotil závery znalca. Bol toho názoru, že nedostatočným odôvodnením došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za nepreskúmateľné aj z dôvodu, že rozhodnutie založil na tzv. súhrnnom skutkovom zistení, keď uzavrel, že neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia o porušení povinnosti žalovaného upozorniť ho na vadu predávaného vozidla. Súd prvého stupňa sa teda v tomto prípade obmedzil iba na nič nevypovedajúce a konkrétne ničím nepodložené konštatovania. Bol toho názoru, že vzhľadom k nesprávnym skutkovým záverom súd nesprávne právne posúdil jeho nárok, pretože nesprávne rozhodol, keď posúdil vadu „únik paliva“ ako vadu odstrániteľnú a vyvodil záver, že odstúpenie od kúpnopredajnej zmluvy z dôvodu neodstrániteľnej vady bolo nedôvodné. Opätovne zdôrazňoval skutočnosť, že nebol oboznámený s tým, že motorové vozidlo, ktoré kúpil, má vadu únik paliva, čo spôsobilo, že použil motorové vozidlo ako prevádzkyschopné na cestu domov, počas jazdy sa vozidlo vznietilo a požiar, ktorý vznikol, spôsobil škodu, ktorej rozsah je popísaný v znaleckom posudku. Jeho nevedomosť o prítomnosti vady motorového vozidla spôsobila to, že motorové vozidlo použil ako bezvadné, respektíve spôsobilé na jazdu a vzniknutým požiarom došlo k jeho poškodeniu takého rozsahu, že sa stalo ďalej nepoužiteľným a daná vada neodstrániteľnou. Preto záver konajúceho súdu o tom, že vada únik paliva predmetného vozidla bola odstrániteľná, nie je správny, pretože nezohľadňuje vyššie popísané okolnosti, ktoré podstatným spôsobom modifikujú záver o tom, či takáto vada je alebo nie je odstrániteľná. V súvislosti s posúdením uplatneného nároku ako nároku na náhradu škody opätovne zopakoval svoje tvrdenie, že zápisnica o stave motorového vozidla v čase keď ju podpisoval neobsahovala údaj o vade únik paliva, že sa nedostala do jeho dispozície. Popisujúc dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti, v ktorej sa zaoberal príčinnou súvislosťou medzi únikom paliva a vznietením motorového vozidla, uvádzal, že nie je zrejmé, či sa súd stotožnil s tvrdeniami uvedenými ním, keďže z napadnutého rozsudku nie je možné zistiť ako vyhodnotil výpoveď žalovaného a či sa s tvrdeniami žalovaného stotožnil. K tej časti, v ktorej súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia poukazoval na to, že nedošlo k úprave pôvodného petitu uvádzal, že svoje argumenty prečo v tomto prípade nie je potrebná zmena petitu podrobne uviedol v písomnom podaní a z rozsudku je evidentné, že súd nijako nereagoval na jeho podstatnú argumentáciu, ktorá mohla privodiť iný výsledok sporu. Súd podľa jeho názoru nesprávne uzavrel, že žalovaný neporušil žiadnu právnu povinnosť a teda neboli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného. Uviedol, že súd prvého stupňa mal za to, že o vade únik paliva mal vedomosť, čo však on popiera, na druhej strane súd prvého stupňa vzápätí uvádzal, že vada únik paliva je len najpravdepodobnejšou príčinou vznietenia vozidla, čo tvrdí aj on, čo by znamenalo, že vozidlo mohlo trpieť inou skrytou vadou, ktorá bola príčinou vznietenia vozidla, ktoré mu bolo predané ako prevádzkyschopné. Na záver zdôraznil, že uloženie synalagmatickej povinnosti vrátiť predmetné motorové vozidlo oproti vydaniu bezdôvodného obohatenia nie je v tomto prípade obligatórnou náležitosťou petitu, vyplýva z neho spôsob usporiadania vzťahov medzi účastníkmi zaniknutého právneho vzťahu. Fakt, že predmetné motorové vozidlo, ktoré mal vrátiť neexistuje, znamená, že vydá jeho zostatkovú hodnotu vyjadrenú v peniazoch. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovania a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a napadnutý rozsudok vo veci samej podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil . Vo výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1, 2 O.s.p. zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že svoje odvolanie odôvodňuje odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f) O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne že v danom prípade mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v dôsledku nepreskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, prípadne vtedy, ak zo skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody v tomto prípade nie sú dané. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli alebo vyšli počas konania najavo, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo a vec správne právne posúdil, pretože aplikoval správny právny predpis, správne ho vyložil a podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie súdu prvého stupňa nemožno hodnotiť ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. To že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Toria c/ Španielsko z 9.12.1994, séria A,č. 303-A.s. 12 § 29; Hiro Balany c/ Španielsko z 9.12.1994 séria A,č. 303-B; Georgiadis c/ Grécko z 29.5.1997; Higgis c/ Francúzsko z 19.2.1998). Tak isto aj ústavný súd vo svojich rozhodnutiach (III.ÚS 119/03-30) vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie, respektíve vrátenie kúpnej ceny z dôvodu platného odstúpenia od kúpnej zmluvy, pričom dôvodom odstúpenia od kúpnej zmluvy bolo žalobcom tvrdené, že po uzavretí kúpnopredajnej zmluvy, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo značky Škoda Felícia ŠPZ KEL 38-39, toto vozidlo použil na cestu do Prešova, na diaľničnom úseku došlo k požiaru vozidla, požiarom bolo značne poškodené, v súčasnosti je nepojazdné, podľa znaleckého posudku najpravdepodobnejšou príčinou vzniku požiaru je výtok paliva z dôvodu netesnosti na spoji oceľová trubka paliva - gumová hadička paliva na horúce časti skupiny motor v oblasti výfukového potrubia, ktorú žalobca vyhodnotil ako skrytú vadu predanej veci, ktorá je toho času už neodstrániteľná vzhľadom na poškodenie spôsobené požiarom a bráni riadnemu užívaniu veci, teda trpí vadami, ktoré znemožňujú jej riadne užívanie. Týmto uplatnením práva zo zodpovednosti za vady (odstúpením od zmluvy) si žalobca vybral ktoré právo zo zodpovednosti za vady si v danom prípade vo vzťahu k žalovanému uplatnil. Keďže, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, dôvodom odstúpenia od zmluvy bolo tvrdenie žalobcu, že vozidlo trpelo vadou „ ... výtok paliva z dôvodu netesnosti na spoji oceľová trubka paliva - gumová hadička paliva...“, pri zohľadnení ust. § 623 ods. 1 OZ, podľa ktorého právneho predpisu súd prvého stupňa tento žalobcom uplatnený nárok posúdil, podstatnou otázkou pre rozhodnutie alebo resp. pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bolo posúdenie, či ide o vadu odstrániteľnú, pretože účastník od zmluvy môže odstúpiť iba v prípade, ak je to v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté (§ 48 ods. 1 OZ). V tomto prípade súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia jednoznačne konštatoval, že z vykonaného dokazovania, pričom za rozhodujúci dôkaz považoval zápisnicu o stave motorového vozidla, ktorú žalobca pred uzavretím kúpnopredajnej zmluvy podpísal a tým potvrdil, že sa oboznámil so stavom motorového vozidla tak, ako bol uvedený v zápisnici, konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že v čase keď túto zápisnicu podpisoval, vada úniku paliva v nej uvedená nebola. K tomuto odvolací súd poznamenáva, že žalobca počas celého konania síce tvrdil, že táto vada do zápisu mohla byť doplnená, avšak neoznačil žiaden dôkaz ani neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých vyvodil záver, že by takýto úkon žalovaný urobil. Aj v odvolaní žalobca síce poukazuje na to, že nesúhlasil počas celého konania s tvrdením, že táto vada v čase, keď podpisoval zápisnicu o stave motorového vozidla, tam bola uvedená, avšak ako už bolo vyššie uvedené, toto svoje tvrdenie nielen že žiadnym spôsobom nepreukázal, ale ako to správne konštatoval súd prvého stupňa toto tvrdenia zostalo iba v rovine dohadov. Za takýchto okolností postup súdu prvého stupňa spočívajúci v tom, že pri posudzovaní, či žalobca bol alebo nebol oboznámený s vadou vozidla „únik paliva“ vychádzal z obsahu zápisnice o stave motorového vozidla, ktorú žalobca podpísal 20.7.1998 je potrebné považovať za správny. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva jednoznačný záver o tom, že žalobcom tvrdená vada „únik paliva“ nie je vadou neodstrániteľnou. Súd zdôraznil, že ani samotný žalobca túto vadu nepovažuje za neodstrániteľnú, za neodstrániteľnú ju považoval iba v dôsledku toho, že vzhľadom na rozsah poškodenia vozidla pri požiari, ku ktorému došlo v deň uzavretia kúpnopredajnej zmluvy, považoval za dôvodný predpoklad, že zľava z kúpnej ceny s náhradou škody neprichádza do úvahy. Z vyššie uvedeného vyplýva, že už samotný žalobca nespochybňuje skutočnosť, že vada únik paliva sama o sebe nie je neodstrániteľnou vadou, ale neodstrániteľnou vadou sa stala iba v dôsledku ďalšej udalosti, nasledujúcej po uzavretí kúpnopredajnej zmluvy (požiar vozidla). Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd má za to, že v danom prípade súd prvého stupňa sa jednoznačným spôsobom vyporiadal v odôvodnení rozhodnutia so žalobcom uplatneným nárokom na vrátenie kúpnej ceny v dôsledku odstúpenia od zmluvy, súd jednoznačným spôsobom uviedol, z ktorých skutočností vychádzal pri hodnotení a na základe ktorých dôkazov dospel k záveru o nedôvodnosti žalobcom uplatneného nároku na vrátenie kúpnej ceny. Samotná skutočnosť, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nevyporiadaval s výpoveďou žalovaného, ktorom spochybňoval rozsah škody na motorovom vozidle, že neriešil spochybňovanú príčinu požiaru motorového vozidla, že k tvrdeniam žalovaného nevypočul žalobcu, v danom prípade neznamená porušenie práv účastníka na spravodlivý proces, pretože rozsah škody vzniknutej na predmetom motorovom vozidle spochybňovanie príčin požiaru motorového vozidla a výsluch žalobcu k uvedeným skutočnostiam nie sú podstatné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku na vrátenie kúpnej ceny z dôvodu odstúpenia od zmluvy. Ako už bolo vyššie uvedené jedinou a rozhodujúcou okolnosťou pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bolo zistenie, či žalobcom uvádzaná vada označená ako neodstrániteľná vada, je skutočne vadou neodstrániteľnou a teda či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. Na túto otázku súd prvého stupňa jednoznačne zodpovedal a odvolací súd má za to, že jeho záver je správny. Z hľadiska nároku na náhradu škody súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia jednoznačným spôsobom konštatoval, že podstatným pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku z tohto hľadiska je preukázanie okrem iného porušenie povinnosti zo strany žalovaného. V tomto smere súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia, že žalovaný porušil svoju právnu povinnosť upozorniť ho na vady motorového vozidla, a to konkrétne neupozornenie na vadu úniku paliva. Vychádzajúc zo znenia § 420 ods. 1 O.s.p. odvolací súd má za to, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Všetky predpoklady musia byť splnené, preto postačuje, ak nie je splnený čo i len jeden z týchto predpokladov pre vyslovenie záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku na náhradu škody. V danom prípade súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v konaní nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti. V kontexte na žalobcom uvádzané skutočnosti, z ktorých vyvodzoval u žalovaného porušenie povinnosti (predaj veci, ktorá trpela skrytou vadou - únik paliva, ktorá vada bola na predávanej veci prítomná v čase jej nadobudnutia, pričom žalobca o tom nemal vedomosť) sa súd prvého stupňa zaoberal konkrétne, nie je preto pravdou, aby súd prvého stupňa rozhodnutie založil na tzv. súhrnnom skutkovom zistení. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadne tohto uplatneného nároku jednoznačne vyplýva, z ktorého dôkazu pri svojich záveroch vychádzal, ako uvedený dôkaz hodnotil a z akých dôvodov (zápisnica o stave motorového vozidla). Odvolací súd sa stotožňuje s hodnotením súdu prvého stupňa vo vzťahu aj k uplatnenému nároku na náhradu škody. Aj odvolací súd má za to, že v danom prípade nebola preukázaná žalobcom tvrdená okolnosť porušenia právnej povinnosti spočívajúcej v tom, že žalovaný ako predávajúci, žalobcu ako kupujúceho neupozornil na vadu úniku paliva, pretože z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa jednoznačne vyplynulo, že žalovaný si splnil povinnosť a žalobcu upozornil na vadu vozidla - únik paliva. Vzhľadom na to, že v konaní nebolo preukázané splnenie jedného zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, existencia alebo neexistencia ďalších predpokladov (príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou ...) nie je podstatná pre rozhodnutie vo veci, preto nebolo potrebné odstraňovať rozpory v súvislosti s tvrdeniami žalovaného ohľadne príčin požiaru vozidla a rozsahu škody na vozidle. Z uvedených dôvodov ako už bolo vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil. Rozsudok vo výroku o náhrade trov konania odvolací súd zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z uvedených dôvodov: Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvého stupňa vychádzal z § 142 ods. 1 O.s.p., vôbec sa nezaoberal tým, či v danom prípade sú alebo nie sú splnené podmienky pre použitie § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Citované zákonné ustanovenie je výnimkou z ust. § 142, § 143, § 145 až § 148 O.s.p. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštne zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. V prípade tohto zákonného ustanovenia ide predovšetkým o to, aby sa rozhodnutie o náhrade trov nejavilo ako tvrdosť voči účastníkovi a neodporovalo dobrým mravom. Keďže súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania vôbec neposudzoval, či v danom prípade sú alebo nie sú splnené podmienky pre nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p., pokiaľ by odvolací súd v tomto prípade rozhodoval a posudzoval otázku, či sú alebo nie sú splnené podmienky pre nepriznanie náhrady trov konania, založil by svoje rozhodnutie na iných právnych záveroch, než súd prvého stupňa a vtedy bolo účastníkovi odňaté právo namietať správnosť (novozaujatého) právneho záveru na inštančne vyššom súde, čo by zakladalo vadu konania, spočívajúcu v porušení zásady dvojinštančnosti konania, v dôsledku čoho by bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania, bude potrebné sa vyporiadať s tým, či v danom prípade sú alebo nie sú splnené podmienky pre prípadné nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi a podľa výsledku vo veci opätovne rozhodnúť. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne. Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.