Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/97/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011899294 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011899294.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Angely Čechovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci žalobkyne P. D., nar. X.X.XXXX, bytom X., T. 3, zast. JUDr. Jurajom Birošom, advokátom, Košice, Rázusova 1, proti žalovanému R. J., nar. XX.X.XXXX, bytom, X., D. 4, zast. JUDr. Katarínou Adamovskou, advokátkou, Košice, Žižkova 6, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 13C 285/2004-316 z 24.11.2010 Okresného súdu Košice I r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku o trovách konania, a návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom určil, že kúpna zmluva uzavretá 22.6.2004 medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim o prevode vlastníctva X - izbového bytu č. X v obytnom dome súp. č. XXX na T. X/X. posch. v X., o celkovej výmere podlahovej plochy 54,31 m2 a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu T. č. 3, 5, X v X. vo veľkosti XXX/ XXXXX - in z celku, spoluvlastníckeho podielu XXX/XXXXX - in z celku na pozemkoch parc. č. XXXX - zastavané plochy o výmere XXX m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy o výmere XXX mX a parc. č. XXXX - zastavané plochy o výmere XXX m2, zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXXX v kat. území Y. Mesto, okres X. I, K. X. I, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený 19.7.2004 pod č. V XXXX/XXXX, je neplatná. Priznal žalobkyni náhradu trov konania vo výške 9.376,70 € a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ju právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr. Jurajovi Birošovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok vo výške 99,50 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak po zistení, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej 22.6.2004 so žalovaným ako kupujúcim na tom skutkovom základe, že so žalovaným o predaji svojho bytu nikdy nejednala a nikdy nemala vôľu byt predať, ale konaním svojej dcéry bola podvedená, keď pri podpise zmluvy na notárskom úrade konala v domnení, že podpisuje iné papiere pre svoju dcéru a nemala vedomosť o tom, že podpisuje kúpnu zmluvu, ktorú teda neuzavrela slobodne, vážne a konala v rozpore so svojou vôľou, ovplyvnená podvodným úmyslom svojej dcéry. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením kúpnej zmluvy uzavretej 22.6.2004, zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej medzi žalobkyňou a Mestom Košice zo 17.3.1998, výpisu z LV č. XXXXX kat. územie Y. mesto, trestného oznámenia podaného na Okresnom riaditeľstve PZ Košice I, Úrade justičnej a kriminálnej polície sp. zn. ORP-7-296/OVK-2004 z 26.7.2004 a ďalších listinných dôkazov predložených účastníkmi a výsluchom svedkov H. T., R. D., G. U., H.. T. T., Z.. Y. H., H.. W. R. a T. D.. Na základe pokynov odvolacieho súdu uvedených v zrušujúcom uznesení 11Co 236/2008-256 z 24.6.2009 doplnil dokazovanie opätovným výsluchom účastníkov, oboznámením obsahu spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. 7T 47/2009 vo veci trestného stíhania proti Viere D. pre trestný čin podvodu, oboznámením listinných dôkazov predložených žalovaným, zmluvy o sprostredkovaní prevodu nehnuteľnosti zo 14.7.2004, potvrdenia o prijatí finančných prostriedkov z 22.6.2004 podpísaného žalobkyňou, výsluchom zamestnankyne Katastrálneho úradu v Košiciach H.. T. T., súdneho znalca Z.. Y. H. a H.. W. R., zamestnanca právneho oddelenia Správy katastra v Košiciach. Vychádzajúc z ust. § 34, § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 5 ods. 1a § 23 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a § 41 ods. 1, 2 vyhl. č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon, súd prvého stupňa po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalobkyňa aj napriek tomu, že dňa 22.6.2004 podpísala na Notárskom úrade JUDr. H. R. kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva svojho bytu na žalovaného, nikdy nemala vôľu svoj byt predať, nejednala o predaji tohto bytu so žalovaným, ani so svedkom J. W., ktorý uzavrel so žalovaným zmluvu o sprostredkovaní prevodu nehnuteľností, a žalobkyňa kúpnu zmluvu podpísala v domnienke, že pomôže svojej dcére získať naspäť byt na ul. F. v X. a bola podvedená svojou dcérou T. D., ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 7T 47/09-167 z 11.12.2009 (právoplatným 11.12.2009) uznaná vinnou, že dňa 22.6.2004 na Notárskom úrade na N. 5 v Košiciach pod zámienkou úhrady dlžôb a späťzískania bytu na F. XX v X. predložila svojej matke P. D. na podpísanie kúpnu zmluvu, podľa ktorej P. D. predáva R. J. svoj 2- izbový byt č. X na 3. poschodí na T. X v X. a potvrdenie o prijatí finančných prostriedkov vo výške 410.000 Sk od R. J., pričom takto svojim konaním spôsobila P. D. škodu vo výške 720.000 Sk (23.899,62 €), teda na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu, čím spáchala prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona a za tento skutok bola odsúdená k trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 4 rokov s probačným dohľadom. Vykonaným dokazovaním nemal preukázané, že svedok J. W. odovzdal kúpnu cenu žalobkyni, hoci on finančné prostriedky - kúpnu cenu prevzal od žalovaného, čo potvrdil svojim podpisom. U. toho názoru, že zistený skutkový stav možno hodnotiť ako dohodnuté konanie zorganizovanej skupiny ľudí, ktorá podvodným spôsobom pripravila žalobkyňu o vlastníctvo jej bytu, keď Jaroslav Y. a J. W. využili životnú situáciu jej dcéry T. D. (prišla o byt, mala maloleté deti, bývala v podnájme) a vylákali prostredníctvom nej od žalobkyne pôvodnú zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorú uzavrela s Mestom X., na základe tejto zmluvy bez vedomia žalobkyne objednali vyhotovenie znaleckého posudku na ohodnotenie jej bytu, vypracovali kúpnu zmluvu i potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov, pričom nekalé konanie je možné vidieť aj v tom, že žalovaný tvrdil, že už v máji 2004 mu J. W. ukázal vyhotovený znalecký posudok na byt žalobkyne, hoci tento (znalecký posudok) bol vypracovaný až 21.6.2004, a zmluva o sprostredkovaní prevodu nehnuteľností uzavretá medzi žalovaným a N. kanceláriou D. plus, zast. J. W., bola uzavretá 14.7.2004, hoci kúpna zmluva bola uzavretá už predtým dňa 22.6.2004, a touto zmluvou sa J. W. zaväzoval zabezpečiť uzavretie kúpnej zmluvy na byt žalobkyne do 25.7.2004, hoci v deň podpisu zmluvy o sprostredkovaní prevodu nehnuteľností byt žalobkyne už bol prevedený kúpnou zmluvou na žalovaného, o čom J. W. vedel. Mal tiež preukázané, že oprava na kúpnej zmluve v časti čl. I nebola podpísaná žalobkyňou, iba žalovaným, teda nebola vykonaná v súlade s vyhláškou č. 7/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že kúpna zmluva uzavretá medzi účastníkmi 22.6.2004 je absolútne neplatná pre nedostatok vôle žalobkyne na uzavretie kúpnej zmluvy a jej rozpor so zákonom, preto z uvedených dôvodov žalobe ako dôvodnej vyhovel. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 € rozhodol podľa § 2 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších prepisov, keďže žalobkyňa bola od súdneho poplatku oslobodená a jej návrhu bolo vyhovené, preto zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku žalovaného. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobkyni, ktorá mala vo veci úspech, náhradu trov konania pozostávajúcich z odmeny a náhrady hotových výdavkov jej advokáta v celkovej výške 9.376,70 € podľa § 10 ods. 1, 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a podľa § 149 ods. 1 O.s.p. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr. Jurajovi Birošovi. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, odôvodniac ho odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., lebo bol toho názoru, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súčasne navrhol, aby odvolací súd preskúmal rozsudok aj z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p., teda či v konaní nedošlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., príp. k inej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Namietal záver súdu prvého stupňa o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorý považoval za nesprávny z dôvodu, že súd prvého stupňa pri právnom posúdení veci použil nesprávne ustanovenie Občianskeho zákonníka, t.j. § 37 OZ, pričom na posudzovaný prípad podľa jeho názoru mal aplikovať ust. § 49a OZ upravujúce prípad relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Tvrdil, že z vykonaného dokazovania, predovšetkým z vyjadrení žalobkyne bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že kúpna zmluva bola uzatvorená v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalobkyňa ju podpísala: a/ slobodne, pretože k uzatvoreniu právneho úkonu nebola donútená pod psychickým, ani pod fyzickým nátlakom žiadnej osoby, pričom žalobkyňa túto skutočnosť nikdy netvrdila, b/ vážne, pretože žalobkyňa ho neurobila zo žartu, pri hre, ani ako vyučovaciu metódu a nešlo ani o simulovaný právny úkon, pričom žalobkyňa nedala žiadnym právne relevantným spôsobom najavo, že by kúpnu zmluvu uzatvárala nevážne, c/ určite, pretože po obsahovej stránke kúpna zmluva nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chcela uzatvorenou kúpnou zmluvou ako právnym úkonom prejaviť, t.j. previesť vlastnícke právo k bytu a d/ zrozumiteľne, pretože po výrazovej stránke je uzatvorená kúpna zmluva (vzhľadom k jej písomnej forme) jasná a niet v nej jediného ustanovenia, ktoré by pri jeho prečítaní objektívne vyvolávalo nemožnosť jeho porozumenia. Z uvedeného mu vyplynulo, že vôľa žalobkyne uzavrieť kúpnu zmluvu musela byť daná a tvrdenie súdu prvého stupňa, že nikdy nemala vôľu svoj byt predať, považoval za skutkovo a právne nepodložené. V tejto súvislosti uviedol, že teória práva pozná iba jediný prípad, kedy by mohlo dôjsť k prejavu vôle, ktorý neexistuje, a to je prípad fyzického násilia a vo všetkých ostatných prípadoch prejavov vôle je vylúčená absencia danosti vôle. Bol toho názoru, že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje jednoznačné konštatovanie o tom, pri aplikácii akého ustanovenia právneho predpisu súd dospel k záveru, že kúpna zmluva je absolútne neplatná. Zastával stanovisko, že neplatnosť uzatvorenej kúpnej zmluvy je možné posudzovať výlučne podľa § 40a OZ v spojení s § 49a OZ, ktoré upravujú relatívnu neplatnosť právneho úkonu, lebo žalobkyňa konala v omyle vychádzajúcom z podstatnej skutočnosti pre uzatvorenie zmluvy - o právnych následkoch kúpnej zmluvy, ktoré s jej uskutočnením spájajú všeobecne záväzné právne predpisy, a ak by aj bola naplnená táto podmienka relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 49a OZ, chýba naplnenie druhej podmienky, že o tomto omyle on (žalovaný) vedel, alebo mal vedieť, a súčasne sú splnené podmienky podľa § 40a OZ, ktoré vylučujú žalobkyňu z možnosti domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, keďže žalobkyňa spôsobila neplatnosť kúpnej zmluvy sama, svojou hrubou nedbanlivosťou už len tým, že pred podpísaním kúpnej zmluvy si túto neprečítala. Vo vzťahu k absencii vymedzenia spoluvlastníckych podielov na zastavanom pozemku v kúpnej zmluve, citoval ust. § 23 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a bol toho názoru, že absencia tejto náležitosti v kúpnej zmluve nemá za následok jej absolútnu neplatnosť, a to z dôvodu, že odstránenie tejto chyby postupom podľa § 31a písm. c/ zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) by bolo a priori vylúčené, nakoľko zhojiť absenciu podstatnej náležitosti právneho úkonu, ktorá ho robí absolútne neplatným, právny poriadok SR nepripúšťa, a ak by absencia tejto náležitosti mala za následok relatívnu neplatnosť, tak aj v tomto prípade prichádza do úvahy jedine aplikácia § 40a OZ. Uviedol, že k spornému odstráneniu uvedeného nedostatku kúpnej zmluvy na Správe katastra Košice sa nedokáže relevantne vyjadriť, avšak pokiaľ sa žalobkyňa cítila postupom Správy katastra Košice poškodená, mohla sa domáhať nápravy podaním žaloby v rámci správneho súdnictva, ktorú však nepodala, a preto nie je prípustné, aby on znášal zodpovednosť za pochybenie Správy katastra Košice (ak k nemu naozaj došlo). Zároveň namietal spôsob vyhodnocovania dôkazov súdom prvého stupňa a vytýkal, že pri vyhodnocovaní dôkazov dal súd prednosť a priznal neodôvodnene vysokú dôkaznú silu tvrdeniam žalobkyne a výpovedi absolútne nedôveryhodného svedka - jej dcéry Viery D., nekriticky si osvojil všetky tvrdenia žalobkyne o tom, že kúpnu zmluvu údajne uzatvárala v domnení, že podpisom pomôže svojej dcére získať byt na F. ulici v X., že údajne nevedela, čo podpisuje a za predaj bytu neobdŕžala kúpnu cenu a že po uzatvorení kúpnej zmluvy išla na dovolenku, pretože jej dcéra mala oznámiť, že celá dokumentácia ohľadom prevodu bytu je zničená, a tiež súd prvého stupňa bez vyjadrenia akýchkoľvek pochybností prijal tvrdenia žalobkyne o jej právnej nevedomosti a o tom, že údajne nikdy predtým neuzatvárala žiadnu zmluvu (aj napriek zisteniu, že žalobkyňa nadobudla predmetný byt na základe kúpnej zmluvy od J. X.), bez akýchkoľvek pochybností uveril výpovedi svedkyne T. D. (dcéry žalobkyne), ktorá okrem toho, že je v blízkom osobnom vzťahu so žalovanou, bola obvinená a odsúdená za spáchanie trestného činu podvodu a pred konajúcim súdom vypovedala v rozpore so svojimi predchádzajúcimi výpoveďami v trestnom konaní, preto jej výpoveď nemožno považovať za dôveryhodnú a priznať jej akúkoľvek dôkaznú silu. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že nereflektoval na rozpory vo výpovedi svedkyne T. D., neprihliadol na tie časti jej výpovede, ktoré sú v rozpore s vyjadreniami žalobkyne, ktorým nepriznal žiadny význam, napr. v ktorej svedkyňa na otázku súdu, či s ňou bol niekedy J. W. v byte jej matky a za akým účelom, uviedla, že prišiel raz do bytu jej matky a nevie, za akým účelom, avšak jej matka ho z bytu vyhodila, resp. jej tvrdenie, že H. Y. jej dal 30.000 Sk za tým účelom, aby od matky požičala doklady, konkrétne zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorú uzavrela s Mestom Košice, pričom za požičanie mala matka obdŕžať práve 30.000 Sk, ktoré jej svedkyňa aj skutočne odovzdala, ktoré tvrdenia sú v rozpore s tvrdeniami žalobkyne, že J. W. údajne nikdy v živote nevidela a sumu 30.000 Sk nikdy od nikoho neobdŕžala. Vytýkal súdu prvého stupňa, že pri vyhodnocovaní dôkazov absolútne nevzal zreteľ na dôkazy svedčiace v jeho prospech, napr. výpoveď H.. H. T., pracovníčky Notárskeho úradu JUDr. Pavlíka, ktorá preukazuje, že žalobkyni jej dcéra T. D. nebránila, aby sa oboznámila s obsahom kúpnej zmluvy, ani výpoveď H. Y. z XX.X.XXXX a J. W. z 29.3.2006 a 23.4.2008, ktorí potvrdili, že pri rokovaniach týkajúcich sa uzatvorenia kúpnej zmluvy bola prítomná aj žalobkyňa, ktorá obdŕžala kúpnu cenu za prevádzaný byt a bola prítomná pri ohliadke bytu J. W., ďalej výpoveď Z.. H. H. súdneho znalca z 12.2.2007, ktorý vykonal ohliadku bytu za účelom vypracovania znaleckého posudku, písomné vyjadrenie H. S. z 9.5.2006, v ktorom potvrdil, že mu požičal sumu 200.000 Sk na kúpu bytu a bol osobne prítomný pri odovzdaní kúpnej ceny žalobkyni, ktorá si ich prepočítala v aute (pritom zdôraznil, že o predmetnom dôkaze sa súd prvého stupňa nezmienil v celom texte napádaného rozhodnutia), a napokon súd prvého stupňa nevzal do úvahy ani potvrdenie o prevzatí finančných prostriedkov z 22.6.2004 podpísané žalobkyňou s úradne osvedčeným podpisom, v ktorom vyhlásila, že prevzala sumu 410.000 Sk. Namietal tiež, že z väčšiny uvedených svedeckých výpovedí súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku účelovo vyabstrahoval iba tie časti, ktoré vo vzťahu k predmetu konania nemali žiadny právny alebo skutkový význam a odôvodnenie napadnutého rozsudku tak účelovo vyvoláva nepravdivý a skreslený dojem, že dôkazná situácia vo veci je tak jednoznačná, že nemôže pripúšťať iné rozhodnutie. Za manipulatívny a z tohto dôvodu neakceptovateľný považoval aj skutkový záver súdu prvého stupňa o nekalosti jeho konania a zdôraznil, že od uzatvorenia kúpnej zmluvy uplynulo vyše 6 rokov a už si nepamätá na všetky detaily prípadu, preto je len prirodzené, ak sa v jeho vyjadreniach po tak dlhom čase vyskytnú nepresnosti, z ktorých však nemožno automaticky odvodzovať nekalosť jeho konania, ako to jednostranne vykresľuje súd prvého stupňa. Odhliadnuc od uvedeného zastával názor, že ak sa súd rozhodol zvoliť takýto rigorózny prístup vo vzťahu k vyjadreniam jedného účastníka, je odôvodnená požiadavka, aby tento prístup v rovnakej miere bol aplikovaný aj vo vzťahu k druhému účastníkovi, čo je v súlade so zásadou rovného postavenia účastníkov v občianskom súdnom konaní, ktorú však súd prvého stupňa porušil svojim ochranárskym prístupom voči žalobkyni a jej vyjadreniam. Pokiaľ ide o dátum uvedený na sprostredkovateľskej zmluve, uviedol, že písomné vyhotovenie zmluvy v celom rozsahu pripravoval Marián W., preto z jeho strany mohlo dôjsť ku chybe v písaní a bez ohľadu na uvedené je zrejmé, že k uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní došlo minimálne v ústnej forme ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy, nakoľko s M. W. viackrát v tejto veci jednal, preto skutočnosť, či písomné vyhotovenie kúpnej zmluvy bolo dátumované pred predajom bytu alebo po ňom, považoval za absolútne irelevantnú a v danej veci nič nepreukazujúcu. Napokon namietal aj výpočet trov právneho zastúpenia, ktorých náhradu priznal súd prvého stupňa žalobkyni, keď aj v tomto prípade nekriticky prijal vyčíslenie trov právneho zastúpenia predloženého jej právnym zástupcom a nerešpektoval pritom platnú právnu úpravu týkajúcu sa odmien a náhrad advokátov za poskytovanie právnych služieb. Namietal postup súdu pri priznaní trov právneho zastúpenia s odkazom na § 13 ods. 1 a 7 vyhl. č. 163/2002 Z.z., pokiaľ vychádzal z hodnoty bytu stanovenej v trestnom konaní, t.j. zo sumy 720.000 Sk (23.899,62 €) aj napriek tomu, že v súdnom konaní bola preukázaná hodnota bytu 410.000 Sk v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, a to znaleckým posudkom vyhotoveným znalcom Z.. H., ktorá (hodnota bytu) nebola žiadnym z účastníkov spochybnená. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, akým spôsobom bola ustálená hodnota bytu v trestnom konaní vedenom proti T. D. a proti ohodnoteniu v tomto konaní nemal právo ani dôvod vznášať akékoľvek námietky, resp. opravné prostriedky, znalecký posudok mu nebol doručený, a mal preto za to, že použitie tohto dôkazu vykonaného podľa Trestného poriadku, a nie podľa O.s.p., je v prebiehajúcom konaní vylúčené, a týmto postupom súdu bolo výrazným spôsobom obmedzené jeho právo konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Vytýkal súdu prvého stupňa, že trovy právneho zastúpenia, ktoré žalobkyni vznikli po 31.12.2004, jej priznal s odkazom na § 13 ods. 7 vyhl. č. 163/2002 Z.z., ktoré bolo zrušené účinnosťou vyhl. č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a preto pri výpočte odmeny advokáta nebolo možné vychádzať z hodnoty veci alebo práva, ak išlo o konanie vo veci o určenie platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov, lebo vo vyhl. č. 655/2004 Z.z. sa ustanovenie obdobné ust. § 13 ods. 7 vyhl. č. 163/2002 Z.z. nenachádza, ale súd mal správne aplikovať § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby určiť vo výške 1/13 výpočtového základu, a to z dôvodu, že predmetom konania je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, navyše ust. § 11 ods. 1 cit. vyhl. bolo novelizované vyhl. č. 209/2009 Z.z. účinnou od 1.6.2009, podľa ktorej základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu aj vtedy, ak je klientom fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej na bývanie. Namietal tiež, že súd prvého stupňa sa absolútne nevysporiadal s jeho návrhom, aby v prípade jeho neúspechu v spore nepriznal žalobkyni náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v tom, že za predmetný byt zaplatil kúpnu cenu 410.000 Sk, vyplatil aj províziu sprostredkovateľovi J. W., pričom v prípade nepriaznivého rozhodnutia v súdnom konaní príde nielen o vlastnícke právo k bytu, ale je pochybná aj jeho možnosť úspešne sa domáhať náhrady škody voči prípadnému zodpovednému subjektu. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, a v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku navrhol, aby odvolací súd vo výroku svojho rozsudku vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu podľa § 238 ods. 3 O.s.p. s poukazom na právnu argumentáciu uvedenú v tomto odvolaní a navrhol nepriznať žalobkyni náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V podaní z 13.7.2011 navrhol nepriznať žalobkyni náhradu trov konania, odvolávajúc sa na § 143 O.s.p. vzhľadom na to, že svojim konaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania, keďže nespôsobil neplatnosť dotknutej zmluvy o prevode nehnuteľností (čo ani žalobkyňa v konaní nikdy netvrdila, že by ju bol podviedol), ale konanie bolo primárne vyvolané podvodným konaním tretej osoby (poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 7T 47/09-167 z 11.12.2009). Pre prípad, že by sa odvolací súd nestotožnil s aplikáciou § 143 O.s.p., navrhol uvedené dôvody posúdiť ako hodné osobitného zreteľa a žalobkyni náhradu trov konania nepriznať podľa § 150 ods. 1 O.s.p. Žalovaný v podaniach z 27.12.2011 (č.l. 372 - 373), a z 22.8.2012 (č.l. 422 -423) oznámil odvolaciemu súdu, že v súvislosti s predajom bytu, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy z 22.6.2004 napadnutej žalobou, podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu, ktorého sa mali dopustiť žalobkyňa, jej dcéra Viera D. spoločným konaním s J. W., nar. 25.3.1963 a H. Y., nar. XX..XX.XXXX a spôsobiť mu tak značnú škodu vo výške najmenej 30.000 €, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ, Odboru kriminálnej polície Košice sp. zn. ČVS:ORP-1104/7- OEK-KE-2011 z 18.1.2012 bolo trestné stíhanie v predmetnej veci zastavené ako neprípustné z dôvodu jeho premlčania, pričom na základe jeho podnetu na preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia, prokurátor Krajskej prokuratúry Košice rozhodnutie zrušil ako nezákonné a uložil okresnému prokurátorovi zabezpečiť opätovné začatie trestného stíhania, zistiť skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a vydať zákonné rozhodnutie o spôsobe ukončenia veci v prípravnom konaní. Uviedol, že v súvislosti s opätovne začatým trestným stíhaním možno dôvodne očakávať, že jeho výsledky podstatným spôsobom prispejú k objasneniu skutočností dôležitých pre rozhodnutie súdu v tejto veci, a preto na základe uvedených skutočností navrhol prerušiť konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., a to až do právoplatného skončenia trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom PZ Košice, odborom kriminálnej polície pod sp. zn. ČVS: ORP-1104/7-OEK-KE-2011 vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu v súvislosti s predajom bytu č. 9 na T. X v X. na základe kúpnej zmluvy z 22.6.2004. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnila náhradu trov odvolacieho konania výške 77,29 € podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., pozostávajúcich z odmeny jej advokáta za jeden úkon právnej služby vo výške 57,- € a paušálnej náhrady hotových výdavkov 7,41 €, spolu 64,41 €, k tomu 20 % DPH v sume 12,88 €. Bola toho názoru, že skutkové a právne závery, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, sú v súlade s vykonaným dokazovaním, z ktorého jednoznačne vyplýva, že kúpna zmluva je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, a to aj z dôvodu právnych vád spočívajúcich v absencii náležitostí uvedených v § 5 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov - neuvedenia veľkosti spoluvlastníckeho podielu na pozemku, ktorý nedostatok kúpnej zmluvy mal byť odstránený vykonanou opravou na zmluve, pričom táto nebola vykonaná v súlade s § 41 ods. 1, 2 vyhl. č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon. Bola toho názoru, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil, a správne tiež postupoval pri priznaní náhrady trov právneho zastúpenia z hodnoty bytu, ktorá bola stanovená znaleckým dokazovaním v trestnom konaní sp. zn. 7T 47/09 vedenom na Okresnom súde Košice II, lebo znalecký posudok vypracovaný pri prevode predmetného bytu, ako aj kúpna cena v sume 410.000 Sk (13.609,51 €) nezodpovedá reálnej hodnote nehnuteľnosti, a správne jej priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia podľa § 13 ods. 1, 7 vyhl. č. 163/2002 Z.z. a § 10 ods. 1, 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Námietky žalovaného uvedené v odvolaní k priznaným trovám v tomto smere považovala za neopodstatnené, až na priznanie odmeny za obdobie od 1.6.2009, kedy nadobudla účinnosť novela vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktorá určila základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu, t.j. 53,49 €. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania a priznal jej náhradu trov konania v sume 7.945,50 €, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť jej právnemu zástupcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a rozsudok v ostatných výrokoch podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 25.10.2012 v súlade s § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a po prejednaní veci v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov rozsudok okrem výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p. a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo v tejto časti neboli splnené podmienky na potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na zmenu rozhodnutia (§ 220 O.s.p.). Odvolací súd súčasne zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania, lebo dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené procesné predpoklady na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. do právoplatného skončenia trestného konania vedeného Okresným riaditeľstvom PZ Košice, odborom kriminálnej polície pod sp. zn. ČVS: ORP-1104/7-OEK-KE-2011 vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu, ktorého sa mala dopustiť o.i. aj žalobkyňa v súvislosti s predajom bytu č. 9 na Vodárenskej 3 v Košiciach napadnutou kúpnou zmluvou z 22.6.2004. Keďže odvolací súd je viazaný nielen rozsahom, ale aj dôvodmi odvolania vymedzenými v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.), mohol preto pri rozhodovaní prihliadnuť iba na tie dôvody odvolania, ktoré žalovaný uviedol v odvolacej lehote a ktorých existencia sa v konaní súčasne aj preukázala, a nie je možné dôvody odvolania rozširovať po uplynutí odvolacej lehoty. Žalovaný podal návrh na prerušenie konania už po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania, preto na skutočnosti v ňom uvedené nebolo možné v tomto štádiu konania prihliadnuť a navrhnutý dôkaz nebolo možné vykonať, odhliadnuc od toho, že v prebiehajúcom vyšetrovacom konaní doposiaľ nebolo vydané žiadne rozhodnutie (žalovaný to ani netvrdí), preto prerušenie konania v štádiu odvolacieho konania podľa názoru odvolacieho súdu by nebolo v súlade ani so zásadou hospodárnosti konania a zákonnou požiadavkou rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.). V prípade, ak v prebiehajúcom vyšetrovacom (trestnom) konaní t.č. vedené Okresným riaditeľstvom PZ Košice, odborom kriminálnej polície pod sp. zn. ČVS: ORP-1104/7-OEK-KE-2011 vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu, ktorého sa mala dopustiť o.i. aj žalobkyňa, bude neskoršie vydané (právoplatné) rozhodnutie, ktorým bude riešená aj taká (predbežná) otázka, ktorý by mohla mať význam pre posúdenie prejednávanej veci a mohla by privodiť pre žalovaného priaznivejšie rozhodnutie, žalovaný môže právoplatný rozsudok napadnúť návrhom na obnovu konania (§ 228 ods. 1 O.s.p.). Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie (na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke) je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p. vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav a vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu. V prípade odvolania, ktoré je odôvodnené nesprávnym právnym posúdením veci (odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) je úlohou odvolacieho súdu preskúmať, či súd prvého stupňa použil správny právny predpis, správne ho interpretoval a aplikoval na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, príp. vtedy, ak zo skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne právne závery. Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav, vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo, neopomenul žiadnu rozhodujúcu skutočnosť, ktorá vyplynula z vykonaných dôkazov a z tvrdení účastníkov a vykonané dôkazy správne, v súlade s § 132 a nasl. vyhodnotil vo vzťahu k uplatnenému nároku. Zistený skutkový stav posúdil podľa správnych zákonných ustanovení (§ 34, § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, § 5 ods. 1, § 23 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov), ktoré aj správne vyložil a dospel k správnemu právnemu záveru o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 22.6.2004 medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim o prevode vlastníctva bytu č. X na T. 3 v X. so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemkov, zapísaných na LV č. XXXXX v kat. území Y. J., obec X. I, okres X. I, ktorá pre rozpor so zákonom, predovšetkým z dôvodu nedostatku právne relevantnej (skutočnej a vážnej) vôle žalobkyne previesť vlastnícke právo k bytu na žalovaného (ako základného predpokladu zmluvy o prevode vlastníckeho práva) je absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 v spojení s § 39 OZ. Neplatnosť kúpnej zmluvy pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ) súd prvého stupňa správne vyvodil aj z absencie podstatných náležitostí zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktoré zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov predpisuje pre zmluvu o prevode vlastníctva bytu pod sankciou jej absolútnej neplatnosti (§ 5 ods. 1 v spojení s § 23 ods. 1). Z výsledkov vykonaného dokazovania totiž nepochybne vyplynulo, že s prevodom bytu napadnutou kúpnou zmluvou nebol spojený prevod spoluvlastníckych práv žalobkyne k pozemkom zastavaným domom, keďže žalobkyňa ako predávajúca v správnom konaní vedenom Správou katastra v Košiciach pod sp. zn. V XXXX/XXXX (o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností) opravu (doplnenie) textu kúpnej zmluvy v čl. I bod 2 a čl. V. vykonané doložkou z 19.7.2004 nepodpísala. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalovaného z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu (§ 588 OZ). Základným predpokladom kúpnej zmluvy je právne relevantná vôľa vlastníka predmet kúpy predať (previesť svoje vlastnícke právo na kupujúceho) a právne relevantná vôľa kupujúceho predmet prevodu kúpiť (stať sa vlastníkom prevádzanej veci); na vznik kúpnej zmluvy teda treba zhodný prejav vôle predávajúceho a kupujúceho o predmete kúpy a jeho cene. S nedostatkom tejto právne relevantnej vôle účastníka zmluvy (ak chýba vôľa ako základ právneho úkonu), ako aj s nedostatkami náležitostí vôle (to znam. ak právny úkon nie je urobený slobodne a vážne), zákon spája sankciu absolútnej neplatnosti právneho úkonu (§ 37 ods. l OZ). Slobodu vôle vylučuje fyzické donútenie alebo psychický nátlak spočívajúci v tom, že na konajúceho pôsobí bezprávna vyhrážka. Pritom bezprávna vyhrážka môže pochádzať buď priamo od druhého účastníka právneho úkonu, alebo aj od tretej osoby, o ktorej však druhý účastník právneho úkonu vedel či vedieť musel a situáciu využil. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne) vtedy, ak podľa okolností konkrétneho prípadu je zrejmé, že konajúci svojim prejavom nechcel spôsobiť (vyvolať) právne účinky, ktoré právne normy s takýmto prejavom spájajú. Na existenciu skutočnej a vážnej vôle k právnemu úkonu možno usudzovať z objektívnych skutočností, za ktorých bol právny úkon urobený, najmä ak bol urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevzbudzujú pochybnosti o tom, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal svojim prejavom privodiť právne účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom spája. Pokiaľ vzniknú pochybnosti o vážnosti vôle, je treba posudzovať všetky konkrétne okolnosti prípadu a na ich podklade a z hľadiska ich vzájomných súvislostí potom urobiť príslušný záver o existencii alebo nedostatku skutočnej a vážnej vôle účastníka právneho úkonu. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval podľa cit. ustanovení a uvedených zásad, a v súlade tiež s právnym názorom vysloveným už v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu č.k. 11Co 236/2008-256 z 24.6.2009, ktorým bol viazaný (§ 226 O.s.p.). Vzhľadom na zistené skutkové okolnosti, za ktorých bola kúpna zmluva uzavretá a podpísaná, keď žalovaný ako kupujúci, resp. sprostredkovateľ kúpy nehnuteľnosti J. W., konateľ realitnej kancelárie D. plus so sídlom v X., nejednal o kúpe bytu so žalobkyňou ako vlastníčkou bytu, ale jednal s jej dcérou T. D., ktorá mu odovzdala doklady od bytu žalobkyne, Viere D. odovzdal kúpne zmluvy podpísané kupujúcim, a pod. (zápisnica o výpovedi svedka J. Tomášeka z XX.X.XXXX na č.l. 64), a nebolo preukázané ani prevzatie kúpnej ceny žalobkyňou, súd z vykonaných dôkazov a z rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 7T 47/09-167 z 11.12.2009 (ktorý nadobudol právoplatnosť 11.12.2009), ktorým bol pri svojom rozhodovaní viazaný podľa § 135 ods. 1 O.s.p., vyvodil správny záver o nedostatku právne relevantnej (skutočnej a vážnej) vôle žalobkyne napadnutou kúpnou zmluvou z 22.6.2004 odpredať žalovanému svoj dvojizbový byt č. 9 na T. X v X.. Názor žalovaného, že neplatnosť napadnutej kúpnej zmluvy (pri uzavretí ktorej mala žalobkyňa podľa jeho názoru konať v omyle vychádzajúcom z podstatnej skutočnosti o právnych následkoch kúpnej zmluvy, ktoré s jej uskutočnením spájajú právne predpisy) treba posudzovať podľa § 40a v spojení s § 49a OZ (ako relatívnu), neobstojí a také právne posúdenie veci zistený skutkový stav a výsledky vykonaných dôkazov neumožňujú. Napadnutá kúpna zmluva z 22.6.2004 nebola žalobkyňou uzavretá v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti rozhodujúcej pre uskutočnenie kúpnej zmluvy (tzv. vnútorný omyl vo vôli), ktorý je v prípade § 49a OZ kvalifikovaný ako špeciálna vada (existujúcej) vôle smerujúcej k uzavretiu právneho úkonu (v danom prípade kúpnej zmluvy) a ktorý má za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu, na rozdiel od ust. § 37 ods. 1 OZ, ktoré upravuje (pod následkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu) základné náležitosti týkajúce sa vôle (sloboda a vážnosť) a jej prejavu, nevyhnutné pre platnosť právneho úkonu. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že v danom prípade žalobkyňa nemala (vôbec) v úmysle byť odpredať, lebo jej vôľa nesmerovala k uzavretiu kúpnej zmluvy a trpela nedostatkom vážnosti, keď podpisom zmluvy sa žalobkyňa domnievala, že podpisuje listiny týkajúce sa úhrady dlžôb svojej dcéry a späťzískania bytu na F. XX v X.. Nedôvodná je i námietka žalovaného týkajúca sa spôsobu vyhodnocovania vykonaných dôkazov a jeho tvrdenie, že súd prvého stupňa si nekriticky osvojil všetky tvrdenia žalobkyne o tom, že kúpnu zmluvu údajne uzatvárala v domnení, že jej podpisom pomôže svojej dcére získať byt na F. ul. v X. a že nevedela čo podpisuje. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvého stupňa uvedené skutkové závery vyvodil nielen z výpovede (tvrdení) žalobkyne, ale aj z ostatných vykonaných dôkazov (po ich vyhodnotení podľa zásad uvedených v § 132 a nasl. O.s.p.), predovšetkým však z právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 7T 47/09-167 z 11.12.2009 (ktorý nadobudol právoplatnosť 11.12.2009), ktorým bol pri svojom rozhodovaní v súlade s § 135 ods. 1 O.s.p. viazaný. Výsledok trestného konania sp. zn. 7T 47/09 aj podľa názoru odvolacieho súdu má zásadný vplyv na rozhodnutie v tejto veci, keďže cit. rozsudkom bola dcéra žalobkyne Viera D. uznaná vinnou z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1,2 Trestného zákona a právoplatne odsúdená za spáchaný skutok týkajúci sa napadnutej kúpnej zmluvy z 22.6.2004, a týmto právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní bolo tak pre toto občianskoprávne konanie záväzne rozhodnuté, aký skutok sa stal a kto ho spáchal, vrátane posúdenia (predbežnej) otázky, že žalobkyňa pri podpísaní kúpnej zmluvy a potvrdenia o prijatí sumy 410.000 Sk dňa 22.6.2004 na notárskom úrade na N. X v X. bola podvodným konaním svojej dcéry T. D. uvedená do omylu, že podpisuje listiny týkajúce sa úhrady dlžôb a späťzískania bytu na F. XX v X.. Z uvedených dôvodov bol napadnutý rozsudok, okrem výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdený. Neboli však podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku v napadnutom výroku o trovách konania, preto v tejto časti (v tomto výroku) bol rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušený a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa nesprávne rozhodol o trovách konania, pokiaľ priznal žalobkyni ich náhradu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (nesprávne tiež tarifnú odmenu advokáta stanovil zo sumy 720.000 Sk ako hodnoty bytu určenej znaleckým posudkom v trestnom konaní a neaplikoval ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov) a pri rozhodovaní neprihliadol na zistené okolnosti prípadu a okolnosti na strane žalobkyne vrátane podvodného konania jej dcéry T. D. pri uzavretí napadnutej kúpnej zmluvy, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu práva na súde, odôvodňujúce aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. na daný prípad, na ktoré v konaní (i v podanom odvolaní) poukázal žalovaný. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa skúmať, či vzhľadom na zistené okolnosti prípadu a skutočnosti uvedené žalovaným v podanom odvolaní, prihliadajúc aj na osobné, majetkové a zárobkové pomery účastníkov konania a postoj účastníkov v konaní, nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p., pre ktoré súd výnimočne náhradu trov konania inak úspešnej žalobkyni celkom alebo sčasti neprizná, a opätovne rozhodne o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.