Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/403/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011899481 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011899481.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Angely Čechovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci žalobkyne L.. A. Kobulniczkej, bytom B., Z. XX, zast. JUDr. Vladislavom Sisákom, advokátom, Košice, Skladná 14, proti žalovanej T.. J. U., bytom B., B. XX, zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Košice, Štúrova 20, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 29C 456/1997-118 z 19.9.2011 Okresného súdu Košice II r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú vypratať a odovzdať žalobkyni nebytové priestory - kanceláriu č. 3-1/A nachádzajúcu sa na prízemí administratívnej budovy súp. č. 10 na parc.č. XXXX na F. ul. č. XX v B., ktorá je zapísaná na LV č. XXXXX v k.ú. P., obec B. - T., okres B. IV s ktorou je neoddeliteľne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 30/1860, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 267,82 € a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet jej právneho zástupcu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa po upresnení žalobného petitu sa domáha uložiť žalovanej povinnosť vypratať a odovzdať nebytové priestory označené vo výroku rozsudku a to na tom skutkovom základe, že 9.10.1991 uzavreli účastníci zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, podľa ktorej sa žalobkyňa zaviazala odpredať žalovanej podiel z nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, k.ú. B.-P. č.súp. XXXXX/XXXX- zastavaná plocha o výmere XXX m2, pričom sa jednalo o advokátsku kanceláriu č. X/A o výmere X mX v administratívnej budove nachádzajúcej sa v B. na F. č. XX, ktorú žalovaná užívala. Žalobkyňa svoj postoj k uzavretiu kúpnej zmluvy zmenila v súvislosti so zmenou cenového predpisu a s možnosťou odpredať dotknutý podiel z nehnuteľnosti za trhovú cenu. Žalobkyňa niekoľkokrát vyzvala žalovanú k vyprataniu a odovzdaniu priestorov avšak bezúspešne. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobkyňa nesplnila podmienky zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, preto sa domáhala svojho nároku súdnou cestou, pričom rozsudkom Obvodného súdu Košice I sp. zn. 46C 749/92 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 11 Co 437/1995 bola jej žaloba zamietnutá. Potvrdila, že v predmetnom priestore vykonávala svoju advokátsku činnosť a že priestor zveľadila vlastnými investíciami. Na Okresný súd Košice II podala žalobu, v ktorej sa domáhala určenia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti spracovaním cudzej veci, ktoré konanie sa viedlo pod sp. zn. 21C 451/1997. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa je vlastníčkou priestoru č. 3-1/A na prízemí v budove na Štúrovej ul. č. 20 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 a zároveň je podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 78/1860-in na nehnuteľnosti parc.č. XXXX o výmere XXX mX - zastavané plochy a nádvoria, čo vyplynulo z LV č. XXXXX a LV č. XX. Zistil tiež, že účastníčky konania - žalobkyňa ako predávajúca a žalovaná ako kupujúca uzatvorili dňa 9.10.1991 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, kde na strane predávajúceho je uvedená aj dcéra žalobkyne Lívia B., že obidve budúce predávajúce ako podielové spoluvlastníčky sa dohodli s kupujúcou - žalovanou na kúpe horeuvedenej nehnuteľnosti s tým, že riadnu kúpnu zmluvu uzavrú potom, čo rozhodnutie o dedičskom pokračovaní po neb. T.. B. bude právoplatne skončené. Podľa tejto zmluvy predávajúce predávajú zo svojho spoluvlastníckeho podielu v podiele týkajúci sa advokátskej kancelárie č. X/A z hodnoty B. 57.443,- a to ohľadne výmery kancelárie 9 m2, t.j. v podiele 38/1860 a z ostatnej časti nehnuteľnosti tam uvedenej za Kčs 16.624,- v zmysle znaleckého posudku znalca Ing. A.. Kúpna cena vo výške 16.624,- Kčs bola zaplatená a aj žalobkyňou prevzatá, čo vyplynulo z článku 6 predmetnej zmluvy. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II 21C 451/1997 zistil, že rozsudkom z 28.2.2007 bola žaloba žalobkyne (teraz žalovaná) zamietnutá a že Krajský súd v Košiciach na jej odvolanie rozsudok potvrdil svojim rozsudkom 6Co 206/2008. Obidva súdy v tejto veci zaujali právny názor, že žalobkyňa ako osoba, ktorá nemala oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou, túto zhodnotila v prospech každého zo spoluvlastníkov, a že pokiaľ medzi nimi nedošlo k inej dohode, nezakladá to vlastnícke či spoluvlastnícke právo pre žalobkyňu k stavbe ako celku. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou priestoru č. 3-1/A na prízemí nebytového domu na Štúrovej č. XX v B., súp. č. XX na parc.č. XXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X, kde právny vzťah je zapísaný na LV č. XXXXX , okres B. IV , obec B.- T. , kat. úz. P., že žalovaná nebytový priestor aj užíva, čo medzi účastníkmi nebolo sporné a potvrdila to aj samotná žalovaná, ktorá si predmetný priestor zveľadila. Vychádzajúc z právoplatných rozhodnutí súdu však vyplýva, že žalobkyňa nie je vlastníčkou ani spoluvlastníčkou predmetného priestoru. Žalovaná v priebehu konania uviedla, že predmetom tohto súdneho sporu je spoločná chodba, ktorá podľa jej názoru nemôže patriť žalobkyni, nakoľko tvorí príslušenstvo hlavnej veci, t.j. nebytového domu a nemôže ako samostatná vec patriť žalobkyni a že tieto skutočnosti vyšli najavo až v r. 2010 v konaní na Krajskom súde v Košiciach ako aj na príslušnom stavebnom úrade. Zároveň tvrdila, že na užívanie spornej kancelárie má súhlas väčšiny vlastníkov nebytových priestorov a podielových spoluvlastníkov spoločných častí, spoločných zariadení a ostatného príslušenstva nebytového domu na Štúrovej ul. č. XX v B. a preto aj podľa jej názoru aj z tohto dôvodu sa žalobkyňa nemôže voči nej domáhať vypratania tejto kancelárie. Túto obranu žalovanej posudzoval podľa § 2 ods. 3 zák. č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a podľa § 43b ods. 5 zák.č. 50/1976 Zb. a uviedol, že použitím logického argumentu a contrario možno nepochybne dôjsť k záveru, že neobytnou miestnosťou (nebytovým priestorom) v zmysle § 2 ods. 3 zák. č. 182/1993 Zb. v spojení s § 43b ods. 5 zák.č. 50/1976 Zb. sa rozumie taká miestnosť, ktorá svojim stavebno-technickým riešením a vybavením nespĺňa podmienky na trvalé bývanie. Z obsahu podania žalovanej vyplýva, že ona sama v spornej kancelárii doposiaľ vykonáva svoju advokátsku prax a teda ju so súhlasom väčšiny vlastníkov, resp. podielových spoluvlastníkov spoločných častí domu, spoločnom zriadení domu, priľahlého pozemku a pozemku zastavaného nebytovým domom užíva. Podstatnou je však v tej veci tá skutočnosť, že spornú kanceláriu užíva žalovaná očividne bez súhlasu žalobkyne ako jej výlučnej vlastníčky a zároveň podielovej spoluvlastníčky podielu 30/1860-in na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve nebytového domu a to ako kanceláriu a teda de iure ako nebytový priestor. Názor žalovanej, že svoju advokátsku prax vykonáva na chodbe, ktorá by mala patriť všetkým vlastníkom nebytových priestorov v nebytovom dome považoval za nanajvýš absurdný, keďže aj z LV č. XXXXX, na ktorom sú zapísané práva jednotlivých vlastníkov a spoluvlastníkov k nebytovému domu na F. ul. č. XX vyplýva, že sporná kancelária, t.j. miestnosť č. X - X/A je nebytovým priestorom, t.j. miestnosťou, ktorá je svojim stavebno-technickým riešením určená na iné účely ako na trvalé bývanie. Nepravdivosť, nesprávnosť tohto zápisu v katastri nehnuteľnosti sa žalovanej v tomto súdnom konaní, ale ani v ďalších súdnych konaniach nepodarilo preukázať a tak jej tvrdenie, že miesto, kde vykonáva svoju advokátsku činnosť a teda že nemôže byť a svojim stavebno-technickým riešením ani nie je chodbou, sa nepreukázalo. Zhodnotiac každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žalobkyňa je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa dôvodne domáha, pretože žalovaná túto nehnuteľnosť bez právneho titulu doposiaľ užíva. Z tohto dôvodu žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania medzi účastníkmi rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech priznal náhradu trov pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 € a z trov právneho zastúpenia. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná a to uplatnením odvolacích dôvodov obsiahnutých v § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. majúc za to, že v konaní došlo k vadám podľa ust. § 221 ods. 1 O.s.p. - písmeno f/, keď účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom písm. g/ , keď rozhodoval vylúčený sudca, ďalej podľa dôvodu v § 205 ods. 2 písm. d/ - súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. - rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K odvolaciemu dôvodu uvedenému v § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. uviedla, že vytýkanou vadou je to, že súd vykonal pojednávanie v jej neprítomnosti a odôvodnil to tým, že sa na pojednávanie dňa 19.9.2011, na ktoré bola podľa súdu riadne a včas predvolaná neustanovila a svoju neúčasť neospravedlnila. Toto konštatovanie súdu však nie je pravdivé, lebo dňa 26.8.2011 prevzala v predmetnej právnej veci zásielku súdu, v ktorej sa nachádzalo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11 Co 33/2011. Žiadna iná zásielka, ktorá by obsahovala predvolanie na pojednávanie dňa 19.9.2011 jej súdom doručená nebola. Osobitne poukázala na to, že podľa vyhl.č. 543/2002 Z.z. - jej ust. § 144 ods. 1, ak je potrebné v súvislosti s konaním pred súdom preukázať, že sa doručenie písomností vykonalo, písomnosti súdu sa zasielajú s doručenkou, ktorá sa pripojí k doručovanej písomnosti. Pri zakladaní doručeniek do súdneho spisu sa postupuje podľa § 181 O.s.p. Z ust. § 143 ods. 1 cit. vyhl. 543/2005 Z.z. vyplýva, že poverený zamestnanec súdneho oddelenia riadne vybavené písomnosti určené na doručenie zabalí a zalepí, zoradí podľa vytlačeného doručovacieho hárku a odovzdá ich roztriedené podľa spôsobu doručenia zamestnancovi súdu, ktorý vykonáva doručovaciu službu, pričom treba dbať na to, aby sa viacero zásielok určených tomu istému adresátovi, ak sa nemajú doručiť na doručenku, zaslalo v jednom obale. Rovnako postupujú aj zamestnanci ostatných organizačných útvarov súdu. Konštatovala, že z ust. O.s.p. nepochybne vyplýva, že tak doručenie rozhodnutia odvolacieho súdu o potvrdení rozhodnutia súdu prvého stupňa o neprerušení konania je písomnosťou, pri ktorej je potrebné preukázať, že sa doručenie vykonalo, pretože takéto doručenie je nevyhnutnou podmienkou právoplatnosti rozhodnutia a rovnako predvolanie na pojednávanie je písomnosťou, ktorej doručenie je potrebné preukazovať, keďže účastník konania má právo zúčastniť sa na pojednávaní a len v prípade, že sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka. Tým, že súd jej nedoručil predvolanie na pojednávanie 19.9.2011 odňal jej právo konať pred súdom. Poukázala aj na skutočnosť, že v ten istý deň sa malo uskutočniť na Okresnom súde Košice II pojednávanie vo veci 29C 455/97, na ktoré si zvolila právnu zástupkyňu, ktorá podaním z 19.9.2011 požiadala o odročenie pojednávania a tak neexistuje žiaden racionálny a ani logický dôvod, pre ktorý by bez akéhokoľvek ospravedlnenia ona alebo jej zástupkyňa sa nezúčastnila na nariadenom pojednávaní alebo že by z vážnych dôvodov ona alebo jej zástupkyňa nepožiadala o odročenie pojednávania, pokiaľ by jej predvolanie na toto pojednávanie bolo skutočne doručené. Ďalšia vada v súvislosti s uplatneným odvolacím dôvodom § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. spočíva v tom, že po preskúmaní napadnutého rozsudku zistila, že v časti odôvodnenia rozsudku nasledujúcej po slovách „a na základe toho zistil tento skutkový stav: ods. 4 str. 2 rozsudku“ sú okrem skutkových konštatovaní súdu uvedených na str. 2 v ods. 5 a 6 a na str. 3, sú na str. 4 uvedené právne úvahy, právny názor súdu. Na str. 4 v druhom odseku (začínajúcom slovami „následne na to žalobkyňa sa počínajúc slovami zároveň dodala“ až po slová „ani nie je chodbou“ nachádzajúcou sa na konci 5 odseku str. 4 je text odôvodnenia rozsudku absolútne identický, teda od slova do slova zhodný s textom vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne k jej odvolaniu proti rozhodnutiu o neprerušení konania. Časť, ktorá je obsiahnutá ako právny názor a právne úvahy súdu sa nachádzajú na str. 3 a 4 tohto vyjadrenia (č.l. 82 a 83). Jediným rozdielom je, že súd nahradil slovo odvolateľka v podaní právneho zástupcu žalobkyne slovom žalovaná a v texte podania právneho zástupcu žalobkyne sa zrejme chybou v písaní nachádza namiesto označenia § 43b údaj § 436 stavebného zákona. Inak sú tieto texty absolútne zhodné. Teda odôvodnenie rozsudku súdu obsahujúce „jeho právne úvahy“ je v časti od str. 4 druhého odseku riadku 9 po riadok 41 kópiou vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne (č.l. 82, riadok prvý až č.l. 83 riadok 4). Súd ani nepovažoval za potrebné zmeniť čo i len také expresívne výrazy, ako je „nanajvýš absurdný“, „de iure nebytový priestor“. Poukazujúc v textu odvolania ďalej na rozhodnutie ústavného súdu (zrejme SR) sp. zn. III. ÚS 47/05, ktorého časť odôvodnenia uviedla, konštatovala, že v predmetnej veci nie je z hľadiska objektívneho prístupu možné nemať pochybnosti o nezaujatosti vo veci pojednávajúcej sudkyne. Ďalej citovala ust. § 132 O.s.p. a § 57 ods. 2 O.s.p. a uviedla, že citované ustanovenia O.s.p. teda predpokladajú pri hodnotení dôkazov činnosť súdov, rovnako to majú a musia byť úvahy súdu o hodnotení dôkazov a právne posúdenie súdu. Aj keby sa súd stotožnil s právnou argumentáciou žalobkyne, nepovažuje za možné z hľadiska cit. O.s.p. a vyššie zmieneného nálezu ústavného súdu, aby súd vydával v odôvodnení rozhodnutia právne názory, právne úvahy a hodnotenie dôkazov vykonané právnym zástupcom jedného z účastníkov za svoje vlastné. Aj keby sa súd v plnej miere stotožnil s argumentáciou žalobkyne, nie je prípustné, aby túto argumentáciu vydával za svoju vlastnú bez toho, aby sa o tom v odôvodnení rozhodnutia akokoľvek zmienil. Z tohto dôvodu je potrebné podľa jej názoru pojednávajúcu sudkyňu považovať za vylúčenú pre jej zaujatosť - pomer k právnemu zástupcovi žalobkyne. Na základe toho žiada vylúčiť sudkyňu z prejednávania a rozhodovania veci. Ďalšie uplatnené odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) odôvodnila v odvolaní tým, že záver súdu, že žalobkyňa bola aktívne legitimovaná na podanie žaloby a že žaloba bola podaná dôvodne, nepovažuje za správny z týchto dôvodov: ako je zrejmé z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd vykonal dokazovanie okrem iného aj rozsudkom Okresného súdu Košice II 21C 451/1997 ako aj rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co 206/2008 z 26.1.2010 a konštatoval, že prvostupňový aj odvolací súd v predmetnej veci zaujali právny názor, že ona nemala oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou, túto zhodnotila v prospech každého zo spoluvlastníkov, pokiaľ medzi nimi nedošlo k inej dohode a nezakladá vlastnícke či spoluvlastnícke právo pre žalobkyňu k stavbe, ako k celku“. Pre rozhodnutie súdu vo veci, v ktorej vydal týmto odvolaním napadnutý rozsudok je však zásadná ďalšia časť odôvodnenia Okresného súdu Košice II sp. zn. 21C 451/1997, lebo z nej totiž vyplýva, „že v čase nadobudnutia spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti - stavbe, t.č. zapísanej na LV č. XXXXX k.ú. B. - P. (XXXX), kupujúci nadobudli len spoluvlastnícke právo vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti zodpovedajúcej rozsahu užívania tej ktorej konkrétnej kancelárie. Žalobkyňa realizovala stavebnú úpravu spoločných priestorov na vytvorenie kancelárskych priestorov už v období rokov 1990-1991, čo vyplýva aj zo zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 9.1.01991, kde sa vymedzený podiel na nehnuteľnosti viaže na užívanie kancelárie vo výmere 9 m2. Práce vynaložila na vec v podielovom spoluvlastníctve iných osôb, pričom prevažná časť spoluvlastníkov voči takémuto konania u žalobkyne nenamietala. Je tiež nepochybné, že spracovala spoločné priestory nehnuteľnosti a to chodby, z ktorých si vytvorila miestnosť, v ktorej vykonáva v súčasnosti svoju advokátsku prax. Vychádzajúc z týchto skutočností, je preto možné urobiť záver, že všetci podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti naďalej ostali spoluvlastníkmi priestorov - kancelárie, keď žalobkyňou reálne odčlenených od spoločnej chodby, ak medzi nimi nedošlo k inej dohode. K spoluvlastníckemu podielu každého z spoluvlastníkov patrilo užívanie konkrétnej kancelárie v rozsahu jeho podielu. Pokiaľ došlo k vytvoreniu nového samostatného predmetu práva podľa ust. § 118 OZ v znení účinnom od 1.1.1992 v zmysle stavebných predpisov - nebytového priestoru, po príslušnom posúdení stavebného úradu by právo užívania k tomuto priestoru resp. právo vlastníctva k nebytovému priestoru patrilo všetkým podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, pokiaľ by sa nepreukázala iná dohoda.“ Rovnaký právny názor zaujal aj Krajský súd v Košiciach vo svojom rozsudku sp. zn. 6Co 206/2008 zo dňa 26.1.2010, z ktorého vyplynulo okrem iného, že nebolo preukázané že by prebehlo stavebné konanie týkajúce sa stavebných úprav k mnou tvrdenému spracovaniu priestorov budovy advokátskych kancelárií. Krajský súd v Košiciach opätovne výslovne uviedol „keďže žalobkyňa v konaní nepreukázala nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci pretože došlo iba ku prehradeniu spoločných priestorov a teda neboli splnené podmienky na vytvorenie novej nehnuteľnej veci, neoznačila ani všetkých spoluvlastníkov stavby za účastníkov konania, odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil, vychádzajúc z toho, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil za použitia príslušnej právnej úpravy. Z uvedeného teda vyplýva, že napriek tomu, že v už spomínanom konaní sp. zn. 21C 451/1997 dospel Okresný súd Košice II a následne aj Krajský súd v Košiciach v odvolacom konaní sp.zn. 6Co 206/2008 k jednoznačnému záveru, že priestor, ktorý žiada žalobkyňa vypratať je spoločným priestorom budovy súp. č. XX na F. ul. č. XX v B. a že ako taký patrí do podielového spoluvlastníctva všetkých spoluvlastníkov, prvostupňový súd bez akéhokoľvek zdôvodnenia dospel k zásadne odlišnému názoru, že predmetný priestor je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Okrem toho, že ako už uviedla ako časť svojho odôvodnenia použil podanie právneho zástupcu žalobkyne, nijakým spôsobom sa nevysporiadal so skutkovými a právnymi závermi s v spomínanom konaní, tieto však majú zásadný vplyv na okruh účastníkov tohto konania ako aj na aktívnu legitimáciu žalobkyne. Keďže ako to vyplýva z cit. rozsudkov Okresného súdu Košice II a Krajského súdu v Košiciach užíva spoločné priestory, teda prehradenú chodbu na účely svojej advokátskej kancelárie, o nakladaní s touto vecou rozhodujú podieloví spoluvlastníci a to väčšinou počítanou podľa veľkosti svojich podielov (§ 139 ods. 2 OZ). Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by medzi podielovými spoluvlastníkmi vznikla dohoda o tom, že je potrebné aby som spoločný priestor, prehradenú časť chodby vypratala. Žalobkyňa nemôže sama so zreteľom na výšku jej spoluvlastníckeho podielu rozhodovať o nakladaní so spoločnými časťami budovy, nebytového domu na Štúrovej ul. č. 20, keďže jej to neumožňuje jej výrazne menšinový spoluvlastnícky podiel. Naopak, ako bolo už vyššie citované z rozsudku súdu vo veci sp. zn. 21C 451/1997 prevažná väčšina spoluvlastníkov súhlasí s tým, aby prehradenú časť spoločnej chodby užívala pre účely advokátskej praxe. Aj keby to však tak nebolo, bolo na strane žalobkyne preukázať oprávnenie na nakladanie so spoločnými priestormi užívanými a teda aj na podanie žaloby o vypratanie týchto spoločných priestorov. Na tieto skutočnosti poukazovala v priebehu konania naposledy v odvolaní proti uzneseniu súdu o neprerušení konania zo dňa 2.11.2010. So zreteľom na uvedené navrhuje aby odvolací súd rozhodol o jej odvolaní tak, ako to uviedla v odvolacom návrhu. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že žalovanou namietaná zaujatosť konajúcej sudkyne na súde prvého stupňa sa nezakladá na relevantných, objektívne daných a zistiteľných okolnostiach a že z jej odvolania je zrejmé, že nemá žiadne po právnej stránke významné a najmä prípustné argumenty, ktorými by dokázala účinne zvrátiť dôsledky napadnutého prvostupňového rozhodnutia. Vyjadrila názor, že z argumentácie odvolateľky nepriamo vyplýva, že dôvodom zaujatosti sudkyne má byť jej neúspešná snaha v iných súdnych konaniach, v ktorých sa domáhala a domáha svojich tvrdených práv predmetnej kancelárie a tak ak sa nevie domôcť práva po hmotnoprávnej línii, skúša aspoň naťahovať čas prostriedkami procesného práva. Takýto výkon práva však nemôže požívať právnu ochranu, pretože je v rozpore s dobrými mravmi. Nie je dôvodná ani námietka odvolateľky o nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia , pretože je zrejmé, že súd svoje rozhodnutie riadne, t.j. stručne a zrozumiteľne odôvodnil. K odvolacím námietkam smerujúcim proti nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvého stupňa uviedla, že odvolateľka tu vychádza z obsahu odôvodnení rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 21C 451/1997 a rozsudku Krajského súdu v Košiciach 6Co 206/2008, ktorými bola právoplatne zamietnutá žaloba odvolateľky, ktorou sa domáhala určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti - administratívnej budovy v podiele 30/1680-in k celku zapísanej na LV č. 10456. V tejto časti odvolateľka poukazuje najmä na skutkové zistenia súdu prvého stupňa, ktoré prevzal i odvolací súd o tom, že odvolateľka spracovala spoločné priestory, z ktorých vytvorila miestnosť, kde v súčasnosti vykonáva svoju advokátsku prax, avšak ani takéto konštatovanie súdov neviedlo k tomu, aby určovacej žalobe vyhoveli. Ak teda odvolateľka trvala naďalej a naďalej trvá na tom, že jej uvedená miestnosť vlastnícky patrí, resp. je minimálne oprávnená ju užívať, mala sa proti právoplatnému odvolaciemu rozsudku brániť v inom napr. dovolacom konaní. V súčasnosti je totiž táto obrana právne irelevantná, keďže nie je spôsobilá založiť akékoľvek právo k predmetnej miestnosti - kancelárii. Citujúc znenie § 70 ods. 1 katastrálneho zákona uviedla, že z LV č. 10456 k.ú. Skladná vyplýva, že výlučnou vlastníčkou priestoru č. 3 - 1/A situovanom na prízemí administratívnej budovy na ul. F. č. XX v B. je ona (žalobkyňa), ktorá je zároveň podielovou spoluvlastníčkou spoločných častí, spoločných zariadení a priľahlých pozemkov budovy, v ktorej sa tento priestor nachádza. Konštatovala v tejto súvislosti, že zo skutkových ani z právnych zistení súdu prvého stupňa v tomto konaní, ale ani v konaní vedenom pod sp. zn. 21C 451/1997 nevyplynulo, že by sa preukázal opak toho, čo je v súčasnosti zapísané na uvedenom liste vlastníctva. Aj táto skutočnosť mala preto ten logický dôsledok, že všetky určovacie žaloby podané doposiaľ žalobkyňou boli zamietnuté. Ak sa vychádza z výroku rozsudku 21C 451/1997 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu 6Co 206/2008 je nepochybné, že dispozícia § 7 ods. 1 zák.č. 162/1995 Zb. nebola splnená, to znamená, že platí stav v súčasnosti evidovaný na LV č. 10456, podľa ktorého predmetná miestnosť je priestorom v nebytovom dome (nebytovým priestorom) ktorého výlučnou vlastníčkou je ona - žalobkyňa. Opačný skutkový stav doposiaľ nebol preukázaný. Navrhla na základe toho potvrdiť napadnutý rozsudok (v prípade, že odvolací súd neodmietne odvolanie, keďže neobsahuje všetky predpísané náležitosti) ako vecne správny. Žalovaná vo svojom stanovisku na vyjadrenie žalobkyne k jej odvolaniu uviedla, že námietky žalobkyne k nedostatkom jej odvolania nepovažuje za dôvodné, rovnako tak aj vecné námietky, ku ktorým v ďalšom podala svoju právnu argumentáciu zdôrazňujúc najmä, že súd sa bez zjavného dôvodu odchýlil od právnych a skutkových záverov vyjadrených v rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 21C 451/1997 a Krajského súdu v Košiciach 6 Co 206/2008. Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, c/ to vyžaduje verejný záujem. Podľa ods. 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa 214 ods. 2 O.s.p., keďže v posudzovanej veci nejde o žiadny z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p. za dodržania podmienok stanovených v § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia pojednávania bolo riadne oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach a to v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a rozsudok vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania účastníkov potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny. Žalovaná odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi obsiahnutými v § 205 ods. 2 písm. a O.s.p. majúc za to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a tiež v § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p., keď rozhodoval vylúčený sudca. Vecnú správnosť napadnutého rozsudku spochybňovala uplatnením odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Odňatie možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) obsahovo v odvolaní vymedzila tým, že súd prvého stupňa vykonal pojednávanie 19.9.2011 v jej neprítomnosti aj keď na toto pojednávanie jej nebolo doručené predvolanie. Uvedené tvrdenie však nie je náležité, lebo obsahu spisu zodpovedajú iné skutočnosti, a to také, že žalovaná na pojednávanie bola riadne a včas predvolaná. Na čísle listu 95 spisu sa nachádza písomný pokyn konajúcej sudkyne z 15.8.2011 o nariadení pojednávania na 19.9.2011 o 14,30 hod. v označenej pojednávacej miestnosti a o doručení predvolania právnemu zástupcovi žalobkyne a právnemu zástupcovi žalovanej a tiež žalovanej. Okrem toho je daný aj pokyn doručiť žalovanej uznesenie Krajského súdu v Košiciach z č.l. 91. Podľa doručeniek súdu pripojených na č.l. 95, žalovaná dňa 26.8.2011 osobne prevzala zásielku súdu, ktorá podľa údajov mala obsahovať tak uznesenie krajského súdu ako aj predvolanie na pojednávanie 19.9.2011, čo vyplývalo z údajov uvedených na doručenke ako „uznesenie KS T 19/9“. Podľa ďalšej doručenky však žalovanej bolo aj osobitne doručované predvolanie na uvedené pojednávanie, čo je zrejme z údajov na ďalšej doručenke (pripojenej na č.l. 95) ako „predvolanie T 19/9 mičk.“. Zásielku s týmto obsahom teda s predvolaním prevzala žalovaná od súdneho doručovateľa dňa 22.8.2011. So zreteľom na uvedené, pokiaľ by aj tvrdenie žalovanej, že v písomnej zásielke súdu, ktorú prevzala 26.8.2011 nebolo predvolanie na pojednávanie (aj napriek vyznačenému údaju o tom), ale iba uznesenie Krajského súdu v Košiciach, na splnení povinnosti súdu doručiť riadne a včas žalovanej predvolanie na pojednávanie 19.9.2011 to nič nemení lebo je preukázané, že takéto predvolanie jej bolo doručené 22.8.2011. Vzhľadom na uvedené zistenia nemožno súdu prvého stupňa vytýkať procesné pochybenie a nesprávnosť, pokiaľ prejednal vec v neprítomnosti žalovanej. Za takých okolností, keď žalovanej bolo doručené predvolanie na pojednávanie riadne a včas (§ 115 O.s.p.) a žalovaná sa bez ospravedlnenia pojednávania nezúčastnila a ani z vážnych dôvodov nepožiadala o jeho odročenie, prejednaním veci súdom dňa 19.9.2011 jej nebolo odňaté právo konať pred súdom. Dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. tak daný nie je. Odvolací súd nezistil ani, že by bol daný dôvod na zrušenie rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. t.j. že vo veci rozhodoval vylúčený sudca (JUDr. J. L.). Podľa platnej právnej úpravy (§ 2 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z.z., § 14 O.s.p.) sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a rozhoduje nestranne a spravodlivo. Nestranný je sudca, u ktorého nie sú pochybnosti o jeho nezaujatosti so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom. Podľa § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Podľa § 15a ods. 5 O.s.p., ak sa námietka zaujatosti týka len okolnosti ust. § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Z cit. ust. je zrejme, že v námietke zaujatosti účastník nemôže ako dôvod použiť okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci. Postupom pritom rozumieme procesné úkony súdu vrátane jeho rozhodnutí. V predmetnej veci žalovaná vyvodzuje pochybnosť o nezaujatosti konajúcej sudkyne JUDr. J. Mičkovej z toho, že odôvodnenie rozsudku obsahujúce „právne úvahy súdu“ je v označenej časti kópiou vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne v podstate bez toho, aby sa súd príp. zmienil o tom, že s právnou argumentáciou žalobkyne, sa stotožnil. Podľa tohto obsahu, dôvody pre vylúčenie sudkyne nepochybne smerujú proti postupu sudkyne v konaní, konkrétne vo vyhotovení písomného rozhodnutia, preto už z tohto dôvodu odvolací súd na námietku neprihliadol. Okrem toho vylúčenie sudkyne by (ak by boli relevantné dôvody) prichádzalo do úvahy iba pokiaľ by o veci samej nebolo ešte súdom skončené, keďže zmyslom vylúčenia je, aby sudkyňa o veci nerozhodovala. O tento prípad však nejde, lebo sudkyňa o veci rozhodla - rozsudok bol vyhlásený a až následne bola žalovanou (v odvolaní) uplatnená námietka jej zaujatosti. Odvolací súd následne preskúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska žalovanou uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku, pokiaľ ním bolo žalobe žalobkyne vyhovené. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáha ochrany svojho vlastníckeho práva (ide o tzv. vlastnícku žalobu). Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Aktívna legitimácia na podanie takejto žaloby patrí vlastníkovi, pritom nie je rozhodujúce, či ide o výlučného vlastníka alebo podielového vlastníka. Spoluvlastník sa môže domáhať súdnej ochrany bez toho, aby na to potreboval súhlas ďalšieho (iného) spoluvlastníka. Vlastnícke právo musí trvať až do poskytnutia súdnej ochrany. Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný spôsob. Ak v sporovom konaní sú tieto základné zákonné predpoklady splnené, žaloba je (spravidla) úspešná. Predmetom ochrany v prejednávanej veci je ochrana spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v rozsahu XX/XXXX k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, k.ú. P., obec B.- T., označenej na tomto liste vlastníctva ako stavba - nebytový dom, F. XX, súp. č. XX, stojaci na parc.č. XXXX. U. tohto LV (na č.l. XXX), v časti B - vlastníci a iné oprávnené osoby, je ako vlastníčka priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XX/XXXX s označením priestoru č. 3 - 1a prízemie, uvedená žalobkyňa. V konaní nebolo sporné, že priestor označený pod č. 3-1a je priestorom, ktorý žalovaná užíva na výkon advokátskej činnosti, vypratania ktorého sa žalobkyňa domáha. Podľa ust. § 70 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, sú údaje katastra, medzi ktoré patria aj údaje o právach k nehnuteľnostiam vrátane identifikačných údajov o vlastníkoch nehnuteľností - § 7 písm. c/, hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Citované zák. ust. vyjadruje právnu domnienku, ktorá pripúšťa dôkaz opaku. Súd ju má preto za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyjde najavo opak (§ 133 O.s.p.). V konaní danej veci ani podľa názoru odvolacieho súdu nebol ohľadne vlastníctva žalobkyne k označenému spoluvlastníckemu podielu 30/1860 k nebytovému domu preukázaný opak, preto niet relevantného dôvodu spochybňovať jej aktívnu legitimáciu na podanie predmetnej žaloby. Opak nevyplýva ani z rozsudku Okresného súdu Košice II 21C 451/1997 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 6 Co 206/2008, na ktorý sa žalovaná odvoláva. V konaní 21C 451/1997 sa žalovaná v postavení žalobkyne domáhala určiť svoje vlastníctvo k spoluvlastníckemu podielu, ktorý je predmetom aj tohto konania, a to na základe spracovania veci a ktorý zodpovedá podľa jej tvrdenia výmere 9 m2 (príp. 8,40 m2) ňou užívanej kancelárie. Tvrdila, že ide o spoluvlastnícky podiel, vlastníctvo ktorého mala získať prevodom podľa zmluvy uzavretej s JUDr. A. B.. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v tomto konaní súdy otázku vlastníctva terajšej žalobkyne spoluvlastníckeho podielu (MUDr. Ľ. B.) 30/1860 k celku neriešili, a to ani ako otázku predbežnú. Žaloba žalobkyne v konaní 21C 451/1997 bola zamietnutá. Dôvodmi tohto rozsudku súd v tomto konaní nie je viazaný. V súvislosti s otázkou nepreukázania opaku údajov na LV č. XXXXX týkajúcich sa vlastníctva (spoluvlastníctva) u žalobkyne k nehnuteľnosti sa žiada ešte dodať, že žaloba, ktorou sa terajšia žalovaná, ako žalobkyňa, domáha určenia, že priestor č. 3-1a ako podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach nebytového domu v pomere XX/XXXX (v terajšom konaní ide o priestor a podiel žalobkyne - poznámka odvolacieho súdu) patrí do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. až 14. rade a v 16. až 32. Rade (spoluvlastníci ďalších podielov k nehnuteľnosti - poznámka odvolacieho súdu) bola rozsudkom Okresného súdu Košice II 31C 189/2009-214 zo 14.9.2011 zamietnutá a na základe odvolania nebolo doposiaľ Krajským súdom v Košiciach ako odvolacím súdom vo veci rozhodnuté. So zreteľom na uvedené treba súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že žalobkyňa je v posudzovanej veci aktívne legitimovaná domáhať sa voči žalovanej vypratania priestoru, ktorý reálne zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu 30/1860 k označenej nehnuteľnosti. Pokiaľ po preukázaní týchto zákonných predpokladov súd prvého stupňa žalobe vyhovel, jeho rozhodnutie odvolací súd považuje za vecne správne. Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po uplynutí troch dní od vyhlásenia tohto rozsudku. Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.