Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/78/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200430 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200430.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a JUDr. Milana Končeka v právnej veci žalobkyne: R. Y., T.. XX.X.XXXX, H. Y. XXXX/X, U., právne zastúpenej JUDr. Antonom Hencovským, advokátom so sídlom Františkánska 3, Košice, proti žalovanému: Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, Krajskému dopravnému inšpektorátu, Kuzmányho 8, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2- P-27/2012 z 24.2.2012, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobkyni nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Žalobou z 27.4.2012 podanou v lehote uvedenej v ustanovení § 250b ods. 2 O. s. p. sa žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2- P-27/2012 z 24.2.2012, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trebišove, Okresného dopravného inšpektorátu č. ORPZ-TV-ODI2-P-631/2011 zo 14.12.2011, ktorým uvedený správny orgán prvého stupňa rozhodol v priestupkovej veci žalobkyne R. Y. o priestupku z 12.7.2011 tak, že ju uznal vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g), k) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo jej podľa § 22 ods. 2 písm. c) uvedeného zákona uložil pokutu vo výške 30 € a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 6 €. Podľa obsahu výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia zo 14. 12. 2011 sa žalobkyňa mala dopustiť uvedeného priestupku tak, že dňa 12.07.2011 v čase okolo 13.40 hod. v meste Trebišov na ulici Komenského, ako účastníčka cestnej premávky (chodkyňa) bola povinná správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozila bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pričom bola taktiež povinná prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam, pretože ako chodkyňa pri prechádzaní cez cestu od mestského cintorína smerom k obytným domom sa pred vstupom na vozovku nepresvedčila či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, prednostne nepoužila prechod pre chodcov a prebiehala cez cestu mimo prechodu pre chodcov, kde nebrala ohľad na vzdialenosť a rýchlosť prichádzajúcich vozidiel a vstúpila do jazdnej dráhy osobnému motorovému vozidlu továrenskej značky Škoda Felícia evidenčného čísla I. XXX X., ktoré v tom čase viedol vodič I. R., T.. XX.XX.XXXX, H. Y., B. XX/X, pričom došlo k zrážke vozidla s chodkyňou a tým k dopravnej nehode. Žalobkyňa ako účastníčka cestnej premávky tak porušila podľa rozhodnutia o priestupku zo 14. 12. 2011 ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a) a § 53 ods. 1, 3, 4 s poukázaním na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia zo 14. 12. 2011 správny orgán prvého stupňa zhrnul výsledky dokazovania vykonaného v administratívnom prvostupňovom konaní a zaujal stanovisko k námietkam žalobkyne predneseným na ústnom pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu týkajúcim sa najmä znaleckého posudku č. 23/2011 z odboru cestná doprava, ktorý žalobkyňa považovala za „nepostačujúci, pretože v ňom absentujú predpoklady pre možnosť technického zhodnotenia zodpovednosti za vznik dopravnej nehody konkrétnymi účastníkmi“, pričom analyzujúc obsah výpovedí svedkov I. R. Z. N. G., ako aj výpovede samotnej žalobkyne R. Y., konštatoval zavinenie žalobkyne ako chodkyne na dopravnej nehode z 12.7.2011. Ďalej vo vzťahu k obsahu znaleckého posudku č. 23/2011 zadováženého v priebehu správneho konania, k tvrdeniam a námietkam žalobkyne predneseným v konaní, hodnotiac pritom výsledky vykonaného dokazovania správny orgán prvého stupňa uviedol: „Znaleckým posudkom číslo 23/2011 je taktiež preukázané porušenie uvedených povinností, nakoľko znalec z odboru cestná doprava V.. N. B. v posudku konštatuje, že vodič sa pred dopravnou nehodou pohyboval rýchlosťou 39,52-50,80 km/h, pričom nárazová rýchlosť v čase zrážky s obvinenou bola 26,00-26,92 km/h, a preto je technicky prijateľné konštatovanie, že sa vodič pred dopravnou nehodou pohyboval rýchlosťou okolo 50 km/h. Obvinená vodičovi vytvorila prekážku náhlu, nakoľko vodič reagoval na prvú chodkyňu SI. pribrzdením a obvinená vošla do koridoru vozidla 0,6 s. pred zrážkou, čiže vošla do koridoru vozidla v čase reakcie vodiča na vzniknutú situáciu. Vodič začal na vstup obvinenej reagovať 1,92 s pred zrážkou, to znamená, že v čase keď táto vystúpila z oblasti zakrytého výhľadu a prešla stredovú čiaru. Preto bol spôsob jazdy vodiča správny, čo je preukázané aj výstupom výsledkov simulácie programu Virtual-Crash 2.2 na strane 16 až 20 v znaleckom posudku. Z uvedenej situácie vyplýva aj pravdepodobné miesto zrážky, ktoré sa nachádza vo vzdialenosti 22,60 m od VBM v smere jazdy vozidla Škoda Felícia a 4,23 m vľavo od PBM. Z výsledkov grafickej analýzy programom kolízie vyplýva, že vodič zrážke mohol zabrániť ak by sa pred dopravnou nehodou pohyboval 36,17 km/h. alebo ak by pri dopravnej nehode o 0,2 s skôr reagoval, vtedy by ešte zastavil pred miestom zrážky. Vodič reagoval na obvinenú 1,92 s. pred zrážkou. V čase 2,12 s. pred zrážkou na obvinenú reagovať nemohol, nakoľko ju v tom čase nevidel, pretože sa nachádzala v oblasti zakrytého výhľadu, ktorý tvorila prekážka v podobe osobného motorového vozidla továrenskej značky Dacia Logan jazdiaca v protismere. Z posudku vyplýva aj odôvodnený záver, že príčinou dopravnej nehody bol z technického hľadiska nesprávny spôsob prechádzania cez vozovku chodkyňou Y. a to preto, lebo pred vstupom do vozovky sa nepresvedčila, či môže bezpečne prejsť cez cestu, nepoužila prechod pre chodcov, ktorý sa nachádza v blízkosti miesta, kde obvinená prechádzala cez cestu. Obvinená prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v námietkach uvádza, že sa prechod pre chodcov nachádza niekoľko sto metrov od miesta, kde prechádzala cez vozovku, čo sa nezakladá na pravde, lebo v blízkosti miesta, kde chcela obvinená prejsť sa nachádzajú dva prechody pre chodcov, nakoľko v blízkosti miesta prechádzania cez cestu obvinenou sa nachádza stredná združená škola a tiež aj mestský cintorín. To vyplýva aj z náčrtku, plániku a fotodokumentácie miesta dopravnej nehody. Obvinená v čase nehody mala 59 rokov, preto bola povinná si uvedomiť, že cez vozovku neprejde tak rýchlo ako jej spoluchodkyňa v oveľa mladšom veku. Taktiež zle predpokladala, že stihne krokom prejsť cez cestu aj napriek tomu, že videla sprava prichádzať vozidlo, čo zasa vyplýva z jej výpovede. K námietke, že nebola vykonaná rekonštrukcia výhľadových pomerov vodiča a obvinenej správny orgán zaujal stanovisko, že v danej veci to nebolo potrebné, nakoľko rekonštrukcia sa vykonáva výnimočne, a to z dôvodu, že organizačné, časové a materiálne nároky sú na takéto úkony veľmi vysoké, taktiež súčasné možnosti technickej rekonštrukcie vykonané v rámci znaleckého skúmania vo väčšine prípadov úplne postačujú, pričom rekonštrukcia sa vykonáva zvyčajne až v záverečnej časti vyšetrovania, kedy je k dispozícií najviac dôkazov a poznatkov a to vo väčšine prípadoch na základe pokynu prokurátora alebo sudcu. Správny orgán trvá na tom, že vykonanie rekonštrukcie v danom prípade je bezpredmetné, lebo z výpovede svedkyne G., ale aj obvinenej je dostatočne preukázané, že vozidlo prichádzajúce sprava Škodu Felíciu obe videli a tiež aj preto, lebo počas objasňovania danej veci dozorujúci prokurátor na vykonanie rekonštrukcie nedal pokyn. Preto námietky účastníčky konania a jej právnej zástupkyne boli vyhodnotené ako neopodstatnené v snahe zbaviť sa zodpovednosti za predmetný priestupok a konanie pokračuje ďalej. Po objektívnom preskúmaní spisového materiálu a po zhodnotení predložených dôkazov správny orgán dospel k záveru, že vykonané dokazovanie postačuje na spoľahlivé zistenie stavu veci a spisový materiál obsahuje dôležité skutočnosti, ktoré potvrdzujú, že obvinená svojím konaním porušila ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a) a § 53 ods. 1, 3, 4 s poukázaním na § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a tým naplnila skutkovú podstatu priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. g), k) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pretože charakter a povaha priestupku spočíva v tom, že chodkyňa ako účastníčka cestnej premávky je povinná správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozila bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pričom je taktiež povinná prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojím schopnostiam, pri prechádzaní cez cestu je tiež povinná sa pred vstupom na vozovku nepresvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva a tiež aj prednostne použiť prechod pre chodcov a neprebiehať cez cestu mimo prechodu pre chodcov je tiež povinná brať ohľad na vzdialenosť a rýchlosť prichádzajúcich vozidiel a nevstupovať do jazdnej dráhy osobnému motorovému vozidlu. Správny orgán v konaní o priestupku v súlade s § 34 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov na dokazovanie použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav vecí a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi pri hodnotení dôkazov v súlade s § 34 ods. 5) citovaného zákona hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Po zhodnotení predložených dôkazov správny orgán dospel k záveru, že vykonané dokazovanie postačuje na spoľahlivé zistenie stavu veci a spisový materiál obsahuje dôležité skutočnosti, ktoré potvrdzujú, že obvinená svojim konaní porušila všeobecne záväzný právny predpis upravujúci pravidla v cestnej premávke. Pri určovaní druhu sankcie a jej výmery správny orgán prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti za ktorých bol spáchaný a na osobu páchateľky. Správny orgán určil druh a výmeru uloženej sankcie v zmysle platnej právnej úpravy, pričom prihliadal najmä na skutočnosť, že spáchaním priestupku bol poškodený verejný záujem, pričom vo všeobecnosti verejného záujmu je, že chodec ako účastník cestnej premávky je povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pričom je tiež povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam, pri prechádzaní cez cestu má povinnosť sa pred vstupom na vozovku presvedčiť či tak môže urobiť bez nebezpečenstva a tiež aj prednostne použiť prechod pre chodcov a neprebiehať cez cestu mimo prechodu pre chodcov. Je tiež povinný brať ohľad na vzdialenosť a rýchlosť prichádzajúcich vozidiel a nevstupovať do jazdnej dráhy osobnému motorovému vozidlu. Prihliadal tiež na výpis z evidenčnej karty, z ktorého vyplýva, že obvinená nemá doposiaľ žiaden záznam. Správny orgán pri určení výmery sankcie prihliadal aj na osobu obvinenej, na jej majetkové pomery, sociálnu situáciu a aj na to, že je nezamestnaná, nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi, dôchodok, čiže je bez finančných prostriedkov. Výška sankcie bola uložená v dolnej hranici ukladanej za spáchaný priestupok. Za uvedený priestupok možno v správnom konaní uložiť pokutu od 150,-€ do 800,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo do troch rokov. Prihliadajúc na vyššie uvedené skutočnosti, výpis z evidenčnej karty obvinenej, ako aj okolnosti uvedené v § 12 ods. 1) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov považuje správny orgán druh a výmer sankcie za primeranú.“ Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí z 24.2.2012 poukázal na obsah a závery dokazovania vykonaného správnym orgánom prvého stupňa, pričom reagujúc na obsah včas podaného odvolania žalobkyne uviedol: „V zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 a ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu a správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vychádzajúc z citovaných ustanovení, rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre svoje rozhodnutie si určuje vždy konajúci orgán. Berie ich do úvahy, pokiaľ môžu prispieť k objasneniu skutkového stavu veci a môžu mať vplyv na správnosť rozhodnutia. Na jednej strane v zmysle § 73 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky, na druhej strane správny orgán v zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v súvislosti s ustanovením § 51 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov povinný zistiť presne úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou správneho orgánu, ktorý pritom postupuje v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania v zmysle § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Je vecou úvahy správneho orgánu, či navrhnutý dôkaz vykoná, ktorý je potrebný na potvrdenie alebo vyvrátenie rozhodujúcich skutočností a správne posúdenie celej veci, alebo či použije pre rozhodnutie iný podklad. K tvrdeniam a námietkam, ktoré obvinená uviedla vo svojom odvolaní odvolací správny orgán uvádza nasledovné: Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účastník cestnej premávky je povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť, alebo plynulosť cestnej premávky, pričom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 citovaného zákona pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť priechod pre chodcov, nadchod alebo podchod. Na priechode pre chodcov sa chodí vpravo. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, ak prichádza vozidlo s právom prednostnej jazdy; ak sa chodec nachádza na vozovke, musí takémuto vozidlu bez meškania uvoľniť priestor na prejazd. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 citovaného zákona mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru, alebo rýchlosti jazdy. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 citovaného zákona pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany. Podľa ustanovenia § 137 ods. 2 písm. c) citovaného zákona porušením pravidiel cestnej premávky závažným je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody, alebo škodovej udalosti. Obvinená vo svojom odvolaní namieta: „Podľa názoru obvinenej nebol náležitým spôsobom prešetrený spôsob, akým došlo k dopravnej nehode. Za rozhodujúci dôkazný prostriedok bol vzatý znalecký posudok č. 23/2011 z odboru cestná doprava, ktorý dňa 05.09.2011 vypracoval V.. N. B.. Podľa obvinenej tento znalecký posudok neobstojí, pretože absentujú základné predpoklady pre možnosť technického zhodnotenia zodpovednosti za vznik dopravnej nehody konkrétnymi účastníkmi.“ Odvolací správny orgán dáva do pozornosti, že prvostupňový správny orgán nevychádzal len zo znaleckého posudku. Tento je len jedným z dôkazov. Správny orgán po preštudovaní týchto dôkazov a to každý samostatne a vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že znalecký posudok nie je v rozpore s ostatnými dôkaznými prostriedkami. Znalecký posudok znalca z odboru doprava cestná V.. N. B., v ktorom je na otázku správneho orgánu, aby určil rýchlosť osobného motorového vozidla Škoda Felícia ev. č. I.-XXXCO na začiatku nehodového deja a nárazovú rýchlosť vozidla v čase zrážky s chodkyňou uvedené cit.: Na základe výsledkov simulácie priebehu dopravnej nehody OMV s chodkyňou vyplýva, že vodič sa pred dopravnou nehodou pohyboval rýchlosťou 39,52 - 50,8 km/h. Jeho nárazová rýchlosť v čase zrážky s chodkyňou bola 26,00-26,92 km/h. Z uvedených výpočtov je technicky prijateľné konštatovanie, že vodič sa pred dopravnou nehodou pohyboval rýchlosťou okolo 50 km/h.“ Odvolací správny orgán na základe uvedeného konštatuje, že vodič sa pohyboval povolenou rýchlosťou. Rýchlosť vozidla je možné určiť len v určitom rozpätí. Podľa výpočtov, ktoré vykonal znalec vodič sa pohyboval rýchlosťou od 39,52 - do 50,8 km/h. Ak by sa aj bol pohyboval rýchlosťou 50 km/hod., zrážke by nebol zabránil. Na otázku znalca, aby posúdil techniku jazdy vodiča I. R. pred dopravnou nehodou a či vodič správne reagoval na vzniknutú situáciu znalec odpovedal cit.: „D. R. sa pred dopravnou nehodou pohyboval rýchlosťou okolo 50 km/h. Z ľavej strany mu do jazdnej dráhy vošla chodkyňa G., na ktorú reagoval pribrzdením vozidla, táto prešla cez vozovku bez stretu s vozidlom. Následne za ňou chcela prejsť cez vozovku aj chodkyňa Y., ktorá vošla do koridou vozidla v čase 0,6 s pred zrážkou, to znamená, že chodkyňa vošla do koridoru vozidla v čase reakcie vodiča na vzniknutú situáciu a tak vodičovi vytvorila náhlu prekážku. Spôsob jazdy vodiča bol správny. Spôsob prechádzania chodkýň cez cestu bol nesprávny.“ Na otázku znalca, aby určil technickú príčinu dopravnej nehody znalec uviedol, cit.: „Príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska bol nesprávny spôsob prechádzania cez vozovku chodkyňou Y..“ Odvolací správny orgán považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 16 ods. 1 zákona NR SR číslo 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Znalec je povinný v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia vykonať znaleckú činnosť osobne, riadne a v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne. V zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona znalec je vylúčený, ak možno mať pre jeho pomer k veci, k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa úkon týka, pochybnosti o jeho nezaujatosti. Len čo sa znalec dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, bezodkladne to oznámi zadávateľovi. Na základe vyššie uvedeného nemá odvolací správny orgán dôvod pochybovať o objektívnosti a odbornosti znalcov z odboru doprava cestná. Odvolací správny orgán dáva taktiež do pozornosti výpoveď R. Y. zo dňa 12.08.2011, v ktorej je uvedené, cit.: ...následne sme obe zastali na kraji cesty na ulici, ktorej neviem uviesť názov, pričom ja som bola vpravo a N. G. stála vľavo vedľa mňa. Ďalej k veci uvádzam, že v tom čase som videla sprava v smere od Tesca prichádzať osobné motorové vozidlá, neviem uviesť či nejaké vozidlá išli aj zľava, pričom som sa domnievala, že stihnem cez cestu prejsť.“ Odvolací správny orgán dáva do pozornosti výpoveď N. G. zo dňa 15.07.2011, v ktorej je uvedené, cit.: ...Potom, čo prešli tieto vozidlá som videla ako sprava od nemocnice smerom k semaforom ide osobné motorové vozidlo, ktorého značku ani evidenčné číslo uviesť neviem, sivej farby. Ja som následne pani R. Y., ktorá stála vpravo vedľa mňa povedala: „Poď Helenka prebehneme“ a ja som prebehla cez cestu smerom od cintorína smerom k bytovým domom. K veci uvádzam, že cez cestu som prebehla prvá, mimo prechod pre chodcov“ Tieto tvrdenia len potvrdzujú záver, vyplývajúci zo znaleckého posudku. Obvinená vo svojom odvolaní namieta: „Závery znaleckého posudku sú bez vykonania rekonštrukcie dopravnej nehody pre priestupkové konanie nepoužiteľné a ako také na ne nie je možné vôbec prihliadať. Bez zistenia miesta, z ktorého mohol obvinený začať prvý krát reagovať na prekážky v cestnej komunikácii (t.j. bez zistenia na akú vzdialenosť mal vodič dohľad na prekážku, t.j. mohol rozpoznať a začať reagovať), nie je možné vyhotoviť, či z toho miesta mohol zabrániť vzniku zrážky.“ Odvolací správny orgán k uvedenej námietke dáva do pozornosti, že zo záverov znaleckého posudku, ako aj z celého spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že R. Y. náhle vošla na vozovku, čím vodičovi osobného motorového vozidla vytvorila náhlu prekážku, v dôsledku čoho vodič zrážke nedokázal zabrániť. Z uvedeného dôvodu vykonaná rekonštrukcia by bola bezpredmetná, nakoľko obe chodkyne vo svojich výpovediach uviedli, že vozidlo pred vstupom na vozovku videli. Taktiež zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že dozorujúci prokurátor na vykonanie rekonštrukcie nedal pokyn, z toho je teda zrejmé, že jej vykonanie v trestnom konaní, teda pred postúpením veci nepovažoval totiž za potrebné. Obvinená vo svojom odvolaní namieta: „Obvinená tým, že neprechádzala cez prechod pre chodcov neporušila ust. zák. č. 8/2009 Z. z. ako je to uvedené v rozhodnutí.“ Odvolací správny orgán k uvedenej námietke dáva do pozornosti plánik z miesta dopravnej nehody, z ktorého jednoznačne vyplýva, že menovaná prechádzala cez vozovku mimo prechodu pre chodcov, ale v jeho blízkosti. V ustanovení § 53 ods. 3 citovaného zákona, ako už bolo vyššie uvedené chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodku pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru, alebo rýchlosť jazdy. Tvrdenia a námietky, ktoré obvinená uvádza vo svojom odvolaní, odvolací správny orgán hodnotí ako neopodstatnené a obranu obvinenej považuje za účelovú, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Osobitná pozornosť bola venovaná postupu správneho orgánu pri ukladaní sankcie za spáchaný priestupok. Táto bola uložená v súlade s ustanovením § 22 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V zmysle ustanovenia § 87 ods. 4 citovaného zákona obvinený z priestupku môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor správnemu orgánu, ktorý rozkaz vydal. Včasným podaním odporu sa rozkaz zrušuje a správny orgán pokračuje v konaní. Obvinenému z priestupku nemožno uložiť iný druh sankcie s výnimkou pokarhania alebo vyššiu výmeru sankcie, než bola uvedená v rozkaze, ak sa pri prejednávaní priestupku nezistia nové podstatné skutkové okolnosti. V zmysle § 22 ods. 2 písm. c) citovaného ustanovenia môže správny orgán za tento priestupok uložiť pokutu od 150 do 800 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo do troch rokov. Prihliadajúc na horeuvedené okolnosti, ako aj okolnosti uvedené v § 12 ods. 1 citovaného zákona považuje odvolací správny orgán druh a výmeru sankcie uloženej prvostupňovým správnym orgánom za primeranú. Prvostupňový správny orgán správne prihliadal na skutočnosť, že menovaná je nezamestnaná, nepoberá žiadne dávky v núdzi, dôchodok, čiže je bez finančných prostriedkov. Taktiež bral do úvahy tú skutočnosť, že menovaná sa v sledovanom období nedopustila priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Odvolací správny orgán má za to, že prvostupňový správny orgán druh a výmeru sankcie dostatočne odôvodnil. Po objektívnom preskúmaní predloženého spisového materiálu a po zhodnotení predložených dôkazov odvolací správny orgán dospel k záveru, že vykonané dokazovanie postačuje na spoľahlivé zistenie stavu veci a skutkové zistenia prvostupňového správneho orgánu majú v tom oporu. Preskúmaný spisový materiál obsahuje dôležité skutočnosti, ktoré potvrdzujú, že obvinená R. Y. sa dopustila priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy správneho orgánu a zabezpečil presné a úplné zistenie skutkového stavu veci.“ II. A) V žalobe z 27.4.2012 žalobkyňa zhodne s obsahom dôvodov riadneho opravného prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu zo 14.12.2011 uviedla: „Napadnutým rozhodnutím žalovaného boli argumenty a námietky, ktoré žalobkyňa uviedla vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vyhodnotené ako neopodstatnené. Žalovaný považoval obranu žalobkyne za účelovú, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, žalovaný za rozhodujúci dôkazný prostriedok pre rozhodnutie o vine za spôsobenú dopravnú nehodu zo dňa 12.7.2011 považoval znalecký posudok znalca V.. B. zo dňa 5. 9. 2011. Podľa žalobkyne tento znalecký posudok neobstojí, pretože v ňom absentujú základné predpoklady pre možnosť technického zhodnotenia zodpovednosti za vznik dopravnej nehody konkrétnymi účastníkmi. Žalobkyňa za účelom odstránenia rozporov o skutočnom priebehu nehodového deja niekoľko krát navrhovala doplniť dokazovanie vykonaním rekonštrukcie výhľadových možnosti účastníkov dopravnej nehody. Žalovaný napriek rozdielnym skutkovým tvrdeniam vodiča a svedkyne N. G. neakceptoval tvrdenia obvinenej o podstatných nedostatkoch znaleckého posudku, ktoré majú markantný vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia a bez vyhovenia návrhu na vykonanie dokazovania potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Žalobkyňa má za to, že vydané rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože vychádza z dôkazného prostriedku, t.j. zo záverov znaleckého posudku V.. B., ktoré sú nesprávne a odporujú objektívne zistením skutočnostiam. Kým znalec pri hodnotení priebehu nehodového deja na jednej strane uvádza, že chodkyne videli prichádzať vozidlo, na druhej strane naopak tvrdí, že boli v oblasti zakrytého výhľadu. Svedkyňa N. G. vo svojej svedeckej výpovedi pritom uviedla, že spolu s obvinenou prešli na kraj vozovky, kde neboli odstavené žiadne vozidlá ani sa tam nenachádzali žiadne kríky, či iné prekážky, ktoré by bránili vo výhľade a počkali s obvinenou, pokiaľ prešli motorové vozidlá a až následne vošli na vozovku. Z uvedeného vyplýva, že závery znaleckého posudku zjavne odporujú svedeckej výpovedi N. G.. Znalec pritom výpoveď svedkyne G. ako technicky neprijateľnú nevylúčil. Z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že závery znaleckého posudku sú bez vykonania rekonštrukcie dopravnej nehody pre priestupkové konanie nepoužiteľné a ako také na ne nie je možné vôbec prihliadať. Bez zistenia miesta, z ktorého mohol vodič začať prvýkrát reagovať na prekážku v cestnej komunikácií (t.j. bez zistenia na akú vzdialenosť mal vodič dohľad na prekážku, t.j. mohol rozpoznať a na ňu začať reagovať), nie je možné vyhodnotiť, či z toho miesta mohol zabrániť vzniku zrážky. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. Cdon 24/94, R 33/1995: „Závěry znaleckého posudku nelze bez dalšího prěbírat, ale je třeba v prípadě potrěby je ověřovat i jinými důkazy, a to zejména tehdy, jestliže mohou být pochybnosti o správnosti záverů znaleckého posudku. Tak tomu je např. připouští-li znalecký posudek možnost zpřesnení jím uváděných údajů, avšak k tomuto zpřesnění znalec nepřikročí, nebo postupouje-li znalec ve znaleckém posudku podle určitého předpisu, ale v dílčím závěru se od něho bez bližšího zdůvodnění odchýli.“ Podľa rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 29. marca 1993, sp.zn. 4S/77/1993 (R 30/1994) „Súd rozhodnutie správneho orgánu podľa ustanovenia § 250j ods. 2 O. s. p. zruší, ak rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb.). Správny orgán je za účelom takého zistenia povinný si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie.“ Obvinená záverom uvádza, že pokiaľ sa správny orgán musí v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadať s námietkami účastníkov konania a so všetkými skutočnosťami zistenými v správnom konaní (R 69/1998) je spochybnenie rozhodujúceho dôkazného prostriedku s odkazom na svedeckú výpoveď priameho svedka nehody zákonnou prekážkou pre vynesenie odsudzujúceho rozhodnutia o spáchaní priestupku obvineným. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhuje, aby konajúci súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, aby doplnil dokazovanie vykonaním rekonštrukcie výhľadových možností účastníkov. Až následne potom môže ten istý znalec s novými získanými hodnotami prepracovať analýzu nehodového deja a nanovo odpovedať na otázky, ktoré mu boli správnym orgánom položené.“ Navrhla, aby súd v zmysle § 250j ods. 2 písm. a), c), e) O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zaviazal ho zároveň na náhradu trov konania. B) V písomnom vyjadrení zo 7. 6. 2012 žalovaný zhodne s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia z 24.2.2012 uviedol, že žalobca neuvádza nové podstatné skutočnosti, oproti tým, ktoré už uviedol vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku, a preto žalovaný zaujíma nemenné stanovisko, aké uviedol vo svojom rozhodnutí o odvolaní z 24. 2. 2012, t.j. v preskúmavanom rozhodnutí v danej právnej veci. K žalobným námietkam žalovaný rovnako zaujal stanovisko obsahovo zhodné s dôvodmi preskúmavaného rozhodnutia z 24. 2. 2012, a to tak vo vzťahu k obsahu žalobkyňou namietaného znaleckého posudku v kontexte ďalších dôkazov zadovážených v administratívnom konaní, ako aj k požiadavke žalobkyne na vykonanie rekonštrukcie dopravnej nehody. Žalovaný citoval podstatné pasáže znaleckého posudku a uviedol, že znalecký posudok v danej veci je iba jedným z dôkazov, pričom správny orgán po preštudovaní všetkých dôkazov, a to každého samostatne a tiež v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že znalecký posudok nie je v rozpore s ostatnými dôkaznými prostriedkami. Žalovaný navrhol zamietnuť žalobu ako nedôvodnú a nepriznať žalobkyni právo na náhradu trov konania. III. Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 247 a nasl. O. s. p.) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie z 24.2.2012, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa článku 1 ods. 1, prvá veta Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa musí obmedziť len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Napokon správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú vec relevantný právny predpis (rozsudok NS SR sp.zn. 2 Sž-o-KS-92/2004, ZSP 78/2006). Pri hodnotení dôkazov ide o myšlienkovú činnosť správneho orgánu, v rámci ktorej je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti a napokon hodnota ich pravdivosti (rozsudok NS SR sp.zn. 2 Sž-o-KS 126/2006, ZSP 46/2007). Na konanie o priestupkoch podľa zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov sa okrem uvedeného zákona vzťahujú aj všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 51 zákona č. 372/1990 Zb. v platnom znení), t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Podľa § 34 ods. 1 uvedeného zákona na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu (§ 34 ods. 4 citovaného zákona). Podľa § 34 ods. 5 uvedeného zákona správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods. 3 správneho poriadku). V odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v preskúmavanej právnej veci podľa názoru súdu vecne a miestne príslušné policajné orgány vyčerpávajúcim spôsobom vyhodnotili skutkový stav veci a vyvodili z neho správne právne závery. V právnom kontexte obsahu vykonaného dokazovania súd rovnako ako správne orgány oboch stupňov považuje za kľúčové zistenie vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa o porušení dopravných predpisov žalobkyňou dňa 12.07.2011 v čase okolo 13.40 hod., keď v meste Trebišov na ulici Komenského ako účastníčka cestnej premávky (chodkyňa) prechádzala cez cestu mimo prechodu pre chodcov spôsobom odporujúcim právnym požiadavkám pre pohyb chodcov po cestných komunikáciách a vytvorila tak náhlu a neočakávanú prekážku osobnému motorovému vozidlu zn. Škoda Felícia ev. č. I. XXX X., ktoré v tom čase viedol vodič I. R., čím došlo k zrážke vozidla s chodkyňou a tým k dopravnej nehode, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo 14.12.2011. Pokiaľ ide o konkrétny obsah žalobných námietok uvedených v žalobe z 27.4.2012, súd podrobil právnej analýze obsah administratívneho konania a rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v právnych medziach žaloby, pričom vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa považuje za dôležité poukázať predovšetkým na nasledovné skutočnosti: Z hore citovaných ustanovení § 3 ods. 2 písm. a), § 53 ods. 1, 3, 4 a § 137 ods. 2 písm. c) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov jasne vyplývajú právne povinností chodca ako účastníka cestnej premávky, ktoré aj podľa zistenia súdu vyplývajúceho z obsahu administratívneho spisu žalobkyňa v preskúmavanej právnej veci nesprávnym prechádzaním cez cestu dňa 12.07.2011 v poobedňajších hodinách v meste Trebišov na ulici Komenského porušila. Obsah a závery znaleckého posudku č. 23/2011 z 5.9.2011 podaného v správnom konaní znalcom V.. N. B. podľa názoru súdu pri právnom hodnotení uvedeného dôkazu zásadného právneho významu jednotlivo, ako aj v celom kontexte vykonaného dokazovania, t.j. v obsahovej nadväznosti na svedecké výpovede zadokumentované v obsahu administratívneho spisu vytvorili jednoznačný dôkazný základ pre rozhodnutie správnych orgánov oboch stupňov o spáchaní priestupku žalobkyňou. Súd v tejto súvislosti konštatuje zhodne s dôvodmi rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, že medzi svedeckými výpoveďami svedkov I. R. (vodiča vozidla) a ďalších svedkov, a tiež obsahom výpovede žalobkyne z 12.8.2011 pred správnym orgánom prvého stupňa na jednej strane a podaným znaleckým posudkom na strane druhej, nie sú žiadne nezrovnalosti, ktoré by robili podaný posudok nelogickým, nesprávnym alebo nejasným z hľadiska obsahu jeho záverov a východiskových zistení. Závery znalca v posudku z 5.9.2011 v odpovedi na šesť nastolených otázok, dôležitých pre právne posúdenie veci, konštatujú dodržanie dopravných predpisov vodičom motorového vozidla zn. Škoda Felícia v technike jazdy a jej rýchlosti a na druhej strane nesprávny spôsob prechádzania chodkýň, t.j. aj žalobkyne cez cestu a vytvorenie náhlej prekážky pre vozidlo chodkyňou Y. (žalobkyňou). Súd pritom poukazuje na samotný obsah výpovede žalobkyne pred správnym orgánom prvého stupňa dňa 12.8.2011, keď uviedla, že „v tom čase som videla sprava v smere od Tesca prichádzať osobné motorové vozidlá, neviem uviesť, či nejaké vozidlá išli aj zľava, pričom som sa domnievala, že stihnem cez cestu prejsť.“ Žalobkyňa teda svojou výpoveďou pred správnym orgánom prvého stupňa sama potvrdila skutočnosť, že v čase, keď vstupovala na vozovku v mieste mimo prechodu pre chodcov, nemala dopravnú situáciu na cestnej komunikácii pod kontrolou v tom zmysle, či vôbec môže vstúpiť na vozovku a či dokáže cez ňu bezpečne prejsť, bez toho, že by obmedzila v jazde vozidlá prechádzajúce po vozovke z oboch strán. Vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav veci súd považoval za nedôvodnú námietku uvedenú v žalobe z 27.4.2012, podľa ktorej žalobkyňa má za to, že vydané rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože vychádza z dôkazného prostriedku, t.j. zo záverov znaleckého posudku V.. B., ktoré sú nesprávne a odporujú objektívne zisteným skutočnostiam. Nedôvodným je podľa názoru súdu aj konkrétne konštatovanie v žalobe týkajúce sa podaného znaleckého posudku poukazujúce na údajný nesúlad v hodnotení priebehu nehodového deja znalcom, keď v posudku podľa žalobkyne „na jednej strane uvádza, že chodkyne videli prichádzať vozidlo, na druhej strane naopak tvrdí, že boli v oblasti zakrytého výhľadu“. Súd považuje naopak za logický záver znalca uvedený v odpovedi na otázku č. 2 posudku z 5.9.2011, podľa ktorého spôsob prechádzania chodkýň cez cestu bol nesprávny, pretože prechádzali mimo vyznačený prechod pre chodcov a nesprávne predpokladali, že cez vozovku stihnú prejsť aj napriek tomu, že videli sprava prichádzať vozidlo a zároveň vošli do vozovky za vozidlom prichádzajúcim zľava a tak boli v oblasti zakrytého výhľadu. Z obsahu administratívneho spisu, t.j. nielen z podaného znaleckého posudku totiž vyplýva nespochybniteľný fakt, že žalobkyňa spolu so svedkyňou G. vstúpili na vozovku ihneď po prejdení motorových vozidiel prechádzajúcich z ich pohľadu zľava a týmto z právneho hľadiska nesprávnym vstúpením na vozovku vytvorili situáciu zakrytého výhľadu pre vodiča motorového vozidla Škoda Felícia prichádzajúceho sprava, ako aj pre seba samotné. Žalobkyňa teda podľa názoru súdu nesprávne interpretovala závery znalca v tejto časti podaného posudku. Vzhľadom na jednoznačnosť dôkazného stavu, z ktorého správne orgány oboch stupňov vyvodili podľa názoru súdu správne právne závery, súd považoval za nedôvodnú aj ďalšiu zo žalobných námietok poukazujúcu na potrebu vykonania rekonštrukcie dopravnej nehody, ktorej sa žalobkyňa domáhala v správnom konaní. Z dikcie § 34 ods. 4 zákona o správnom konaní jednoznačne vyplýva, že vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, a preto nemožno od správneho orgánu požadovať vykonanie takých dôkazov, ktoré presahujú rámec potrebnosti pre objasnenie skutkového stavu veci, ktorý je individuálny v každej priestupkovej veci. Správny orgán je totiž oprávnený vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, je však tiež oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy treba vykonať, najmä v prípade, ak ide o preukazovanie skutočností zjavne nepotrebných alebo zbytočných. Správne orgány sú totiž povinné v zmysle § 3 ods. 3 správneho poriadku dbať na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov súd nezistil žiaden relevantný dôvod pre vykonanie žalobkyňou navrhovaného dôkazu - rekonštrukcie dopravnej nehody. Vzhľadom na hore uvedené skutkové a právne dôvody správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej právnej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového a právneho stavu veci (§ 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení), a preto súd nevzhliadol žiadne hmotnoprávne a procesnoprávne dôvody pre ich zrušenie a žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O. s. p. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že žalobkyni, ktorá v konaní nebola úspešná, nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods. 9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.