Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Sd/35/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200544 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200544.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach predsedom senátu JUDr. Milanom Končekom, ako samosudcom, v právnej veci navrhovateľky W. G. Ó. G. K. T. O. S. V. , trvale bytom Z. Č.. XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 9. februára 2012 č. XXX XXX XXXX. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa opravným prostriedkom navrhovateľky napadnutým rozhodnutím podľa § 112 ods. 4 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) uvoľnila výplatu starobného dôchodku navrhovateľke od 1. februára 2012 v sume 251,70 eur mesačne. Pretože navrhovateľka nevedela uviesť kedy jej bolo doručené napadnuté rozhodnutie, súd zistil, že ak toto rozhodnutie bolo expedované navrhovateľke dňa 08.03.2012 tak potom súd ho považoval za doručené navrhovateľke najskôr dňa 12.03.2012. Včas podaným nejasným podaním navrhovateľky nazvaným „Žiadosť o vrátenie zrazených 6 %“ zo dňa 24.03.2012, doručeným odporkyni dňa 12.04.2012 po jeho podaní na pošte dňa 07.04.2012 sa navrhovateľka domáhala preskúmania rozhodnutia odporkyne, čo spresnila až v podaní zo dňa 05.06.2012, kedy súdu napadnuté rozhodnutie zo dňa 09.02.2012 č. XXX XXX XXXX doručila a následne ako to doplnila, resp. potvrdila na pojednávaní súdu dňa 29.06.2012. V podaní zo dňa 24.03.2012 uviedla: „Ešte raz sa obraciam na Vás so žiadosťou o vrátenie zrazených 6 % pri priznaní predčasne starobného dôchodku, ktorý mi bol pozastavený z dôvodu prijatia nového zákona. Ja som dôchodok poberala iba jeden rok, tak prečo prečo by som za ten rok mala byť ukrátená o 6 %. Ešte raz podotýkam, nežiadam prehodnotiť dôchodok, ako ste to odôvodnili v liste zo dňa 07.03.2012, ale iba vrátiť úrok za dobu nepoberania dôchodku, t. j. jeden rok. Viem, že výška priznaného dôchodku zostáva už ako výška starobného. Nechajte si to prehodnotiť právnikmi“. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdiť. Súd na základe ust. § 244 a nasl. O.s.p. a podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne a po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia odporkyne, obsahom opravného prostriedku navrhovateľky, po vypočutí navrhovateľky na pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom dávkového spisu odporkyne dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nie je možné vyhovieť z ďalej uvedených dôvodov. Podľa ust. § 112 ods. 4 zákona výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Z obsahu administratívneho spisu odporkyne vyplynulo, že rozhodnutím odporkyne zo dňa 01.03.2011 č. XXX XXX XXXX bola navrhovateľke podľa § 293bt ods. 3 a § 112 zákona zastavená výplata predčasného starobného dôchodku odo dňa 12.03.2011 z dôvodu, že navrhovateľke trvalo obdobie dôchodkového poistenia do 28.02.2011. Toto rozhodnutie o zastavení výplaty predčasného starobného dôchodku nadobudlo právoplatnosť, keďže navrhovateľka proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nepodala. Podľa ust. § 69 ods. 2 zákona predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok. Dôchodkový vek podľa § 62 ods. 2 zákona navrhovateľka dosiahla dňa 01.02.2012. Pretože starobný dôchodok je možné vyplácať bez ohľadu na to, či poistenec je dôchodkovo poistený, bola navrhovateľke napadnutým rozhodnutím uvoľnená výplata dôchodku odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku, to znamená od 01.02.2012. V predmetnom napadnutom rozhodnutí v sume uvoľneného dôchodku boli zohľadnené aj príslušné každoročné valorizácie. Navrhovateľka od začatia súdneho preskúmacieho konania, ako vo svojom opravnom prostriedku, tak aj v následných podaniach, ako aj na pojednávaní súdu žiadala vrátiť úrok za nepoberanie predčasného starobného dôchodku v období, keď bola jeho výplata zastavená z dôvodu prijatia nového zákona. Pritom uviedla, že išlo o rozdiel cca 6 %. Podľa právneho názoru súdu navrhovateľke súd nemohol vyhovieť z dôvodu, že zo zákona ani zo žiadnej inej právnej úpravy v Slovenskej republike nie je možné vrátiť navrhovateľke úrok za nepoberanie predčasného starobného dôchodku počas obdobia, keď bola jeho výplata zastavená. Platná právna úprava totiž neumožňuje prepočítavať alebo meniť raz určenú sumu predčasného starobného dôchodku v závislosti od toho, či poistenec poberal alebo nepoberal predčasný starobný dôchodok. Navrhovateľka totiž mala nárok na predčasný starobný dôchodok aj v čase, keď navrhovateľke sa predčasný starobný dôchodok nevyplácal. Počas obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľka nemala nárok len na výplatu predčasného starobného dôchodku, ktorý však naďalej trval. Taktiež po dovŕšení dôchodkového veku sa suma predčasného starobného dôchodku, ktorý sa od dovŕšenia dôchodkového veku navrhovateľkou považuje za starobný dôchodok, tento nemení čo do sumy, keďže je to súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku, to znamená, že navrhovateľke nevznikol nový nárok na dôchodkovú dávku, ale sa len zmenili skutočnosti ovplyvňujúce výplatu dôchodkovej dávky. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by bolo možné spätne prepočítať predčasný starobný dôchodok a vrátiť určité percento zníženia už raz určenej sumy predčasného starobného dôchodku, a to ani z toho dôvodu, že poistenec predčasný starobný dôchodok po celý čas nepoberal. Pretože navrhovateľke neuviedla žiadne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia odporkyne, teda v čom odporkyňa porušila zákon, súd nemal v podstate ani na čo reagovať a pretože odporkyňa postupovala v súlade s ust. § 112 ods. 4 zákona, súd musel napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom potvrdiť. Navrhovateľka, ktorá vo veci bola neúspešná nemá právo na náhradu trov konania a odporkyni právo na náhradu trov konania neprináleží, súd preto vo výroku rozsudku vyriekol, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva (§ 250k ods. 1 O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.