Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Sd/45/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200713 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200713.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľky A. G., bytom S. Č.. XXX, X., proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu z 22.05.2012 č. XXX XXX XXXX X. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím z 22.05.2012 podľa § 273 ods.5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a podľa článku 57 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietol navrhovateľke starobný dôchodok k 8. februáru 2011. Odporca rozhodol tak preto, že navrhovateľka k uvedenému dňu získala celkovo 3145 dní dôchodkového poistenia, t.j. 8 rokov a 225 dní, a preto jej nárok na starobný dôchodok nevznikol. Navrhovateľka podala v zákonnej lehote návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia, v ktorom uviedla, že sa cíti poškodená oproti občanom Slovenskej republiky, ktorým bol priznaný starobný dôchodok a jej nevýhodou je tá skutočnosť, že pred rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej republiky odpracovala menej ako 12 mesiacov u zamestnávateľa so sídlom v terajšej Českej republike. Preto jej nemôže byť priznaná náhradná doba, počas ktorej vychovávala svoje deti. Žiada preto opätovné prehodnotenie tohto rozhodnutia a priznanie starobného dôchodku. Odporca v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľky uviedol, že navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Uviedol, že k jej námietke o započítaní doby starostlivosti o 8 detí nie je možné vyhovieť. Konštatoval, že navrhovateľke nárok na starobný dôchodok od 08.02.2011 nevznikol, pretože navrhovateľka nezískala obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 10 rokov. Navrhovateľke nebola na dôchodkové účely hodnotená doba vedenia v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie v čase od 01.01.2001 do 31.12.2003, pretože počas tohto obdobia navrhovateľke nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti. Pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky navrhovateľka bola zamestnaná v Českej republike, pretože jej zamestnávateľ mal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky sídlom na území Českej republiky. Z toho dôvodu všetky doby zabezpečenia, ktoré navrhovateľka získala pred 1. januárom 1993, sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia Praha. Z toho vyplýva, že dobu starostlivosti o deti bola príslušná zhodnotiť Česká správa sociálneho zabezpečenia Praha. Rozhodnutím z 12.09.2008 č. XXX XXX XXX/XXX Česká správa sociálneho zabezpečenia zamietla navrhovateľke žiadosť o starobný dôchodok vzhľadom k tomu, že nezískala aspoň jeden rok doby poistenia, a z toho dôvodu nemohli zhodnotiť ani doby starostlivosti o deti, pretože doba starostlivosti o deti je náhradnou dobou a podľa právnych predpisov Českej republiky sa hodnotí táto doba starostlivosti o deti len v prípade, ak žiadateľ získal aspoň jeden rok doby zamestnania. Odporca konštatoval, že navrhovateľka bola informovaná podľa § 142 ods.3 zákona o sociálnom poistení, že má možnosť dodatočne zaplatiť poistné za obdobie, počas ktorého bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov. K tomu, aby jej vznikol nárok na starobný dôchodok, potrebuje zaplatiť poistné za 505 dní, pretože podľa § 273 ods.5 zákona o sociálnom poistení vznikne nárok na starobný dôchodok získaním 10 rokov doby poistenia a dovŕšením 62 rokov veku. Ďalej pre úplnosť odporca poukázal, že o žiadosti navrhovateľky o starobný dôchodok už raz bolo rozhodnuté rozhodnutím z 11.05.2011 a jeho správnosť bola preskúmavaná na Krajskom súde v Košiciach v konaní pod sp. zn. 7Sd/54/2011. Súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s dávkovým spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Odporca rozhodnutím z 22.05.2012 podľa § 273 ods.5 zákona o sociálnom poistení a podľa článku 57 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietol navrhovateľke žiadosť o starobný dôchodok k 08.02.2011 z dôvodu, že navrhovateľka k uvedenému dňu získala celkovo iba 3145 dní dôchodkového poistenia, t.j. 8 rokov a 225 dní, pričom zákon vyžaduje dobu poistenia najmenej 10 rokov. Podľa § 273 ods.5 zákona o sociálnom poistení poistenec, ktorý dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok pred 01.01.2004 a nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok do 31.12.2004 podľa predpisov účinných pred 01.01.2005 (§ 273 ods.2), má nárok na starobný dôchodok podľa tohto zákona, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil vek najmenej 62 rokov. Nárok na starobný dôchodok vzniká najskôr od 01.01.2005. Navrhovateľka dosiahla dôchodkový vek pred 1. januárom 2004, ale podmienky nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003 nesplnila. Preto navrhovateľke nárok na starobný dôchodok vzniká najskôr až od 1. januára 2005 za predpokladu splnenia dvoch zákonných podmienok, a to že bola dôchodkovo poistená najmenej 10 rokov a dovŕši vek najmenej 62 rokov. Navrhovateľka 62 rokov veku dovŕšila 08.02.2011. K tomuto dňu však podľa osobného listu dôchodkového poistenia získala dobu poistenia v rozsahu 3145 dní, t.j. 8 rokov a 225 dní. Z obsahu dávkového spisu vyplýva, že navrhovateľka bola zamestnaná u zamestnávateľa, ktorého sídlo bolo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky k 31.12.1992 na území Českej republiky. Pretože aj po vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie sa aj naďalej uplatňuje článok 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a článok 15 Správnej dohody o vykonávaní zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, alebo naposledy pred týmto dňom. Podľa článku 15 ods.1 Správnej dohody o vykonávaní zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v Obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom Odštepný závod alebo organizačná zložka zapísaná v Obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky. Pretože zamestnávateľ navrhovateľky mal sídlo na území Českej republiky ku dňu rozdelenia, všetky doby zabezpečenia, ktoré navrhovateľka získala pred 01.01.1993, sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je príslušná za neposkytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Táto však zamietla navrhovateľke žiadosť o starobný dôchodok s odôvodnením, že navrhovateľka nezískala aspoň jeden rok doby poistenia, a z toho dôvodu nemohli byť zhodnotené ani doby starostlivosti o deti, pretože doba starostlivosti o deti je náhradnou dobou a podľa právnych predpisov Českej republiky sa hodnotí táto doba len v prípade, ak žiadateľ získal aspoň jeden rok doby zamestnania. Navrhovateľke tiež nebolo možné zhodnotiť ani obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie od 01.01.2001 do 31.12.2003, počas ktorého navrhovateľke nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti. Odporca postupoval podľa § 255 ods.1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01.01.2004 podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Do zamestnania sa preto na dôchodkové účely započítava aj doba vedenia v evidencii nezamestnaných, a to v období pred 01.01.2001 a v období od 01.01.2001 do 31.12.2003 doba vyplácania podpory v nezamestnanosti. Pretože navrhovateľke nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti, nebolo možné dobu vedenia v evidencii nezamestnaných považovať za náhradnú dobu, ani za obdobie dôchodkového poistenia. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že navrhovateľka bola odporcom poučená, že má možnosť dodatočne si zaplatiť poistné za obdobie, počas ktorého bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov. K tomu, aby jej vznikol nárok na starobný dôchodok, potrebuje zaplatiť poistné za 505 dní tak, aby mala najmenej 10 rokov doby poistenia. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že uvedené poučenie zobrala na vedomie, ale nemá možnosť poistné doplatiť, pretože nemá žiadne finančné prostriedky. Pretože navrhovateľka nespĺňala zákonnú podmienku pre priznanie starobného dôchodku, a to dobu poistenia 10 rokov, odporca postupoval v súlade so zákonom, keď napadnutým rozhodnutím zamietol navrhovateľke starobný dôchodok ku dňu 08.02.2011, pretože pre nárok na starobný dôchodok je potrebné súčasne splniť obidve podmienky, t.j. dovŕšenie 62 rokov veku, aj dobu dôchodkového poistenia najmenej 10 rokov. Z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods.2 O.s.p. potvrdil ako súladné so zákonom. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, preto jej súd nepriznal právo na náhradu trov konania, odporcovi toto právo zo zákona nepatrí. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.