Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/176/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200749 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200749.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu: J.. W. K., nar. XX.XX.XXXX, L.. W. X, XXX XX B. N. M., zastúpený JUDr. Romanom Fulkom, advokátom, Ul. Kováčska 25, 040 01 Košice, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho č. 8, 041 02 Košice, o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. KRPZ-KE-KDI2- P-122/2012 zo dňa 22.06.2012, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi č. ORPZ-SN-ODI2-P-457/2011 zo dňa 23.04.2012, ktorým tento rozhodol, že žalobca svojím konaním v ňom uvedeným „porušil § 3 odstavec 2 písmeno b/, § 22 odstavec 3, § 66 odstavec 2, písmeno a/, d/, e/ s poukázaním na § 137 odstavec 2 písmeno c/ zákona č. 8/2009“ a uznal ho vinným zo spáchania „priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 odstavec 1 písmeno b/, g/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov“ a podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. mu uložil pokutu vo výške 300 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov, ktorý začína plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, ako aj povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur a toto rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca dňa 17.09.2011 v čase od 12.00 hod. do 13.00 hod. viedol motorové vozidlo autobus, továrenskej značky Renault FR1, EČ B.-XXX A., na parkovisku pri Základnej škole na R. L. v meste B. N. M., kde s autobusom vošiel na miesto, ktoré je označené dopravnou značkou B2 - zákaz vjazdu všetkých vozidiel a následne začal s týmto vozidlom cúvať, pričom nezabezpečil bezpečné cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby a počínal si tak neopatrne, že narazil pravou stranou autobusu do pravej zadnej časti osobného motorového vozidla továrenskej značky BMW 3 C, EČ B.-XXXBZ, ktoré stálo zaparkované pod zvislou dopravnou značkou B2 - „Zákaz všetkých motorových vozidiel“ a ktoré tam zaparkoval majiteľ, a to V. Q.. Žalobca, keďže si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody, neohlásil dopravnú nehodu policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody a nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenie vozidiel a tiež bezodkladne neupovedomil osobu, ktorej bola spôsobená škoda, takto spôsobil dopravnú nehodu. Pri dopravnej nehode nedošlo k zraneniu osôb a požitie alkoholických nápojov u vodičov z dôvodu dodatočného nahlásenia dopravnej nehody zistené nebolo. Uvedeným konaním sa menovaný dopustil dopravného priestupku. Porušenie § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z., vyplýva zo záznamu o podaní vysvetlenia svedka W. zo dňa 29.10.2011, z fotodokumentácie, ako aj z faktúry č. 1031102152, vystavenej dňa 09.09.2011 zo dodané služby dňa 31.08.2011, z ktorých je zrejmé, že dopravné značenie „Zákaz vjazdu všetkých vozidiel“ bolo v čase spáchania skutku žalobcom riadne osadené a viditeľné. Žalobca, vzhľadom k tomu, že sa nachádzal v tesnej blízkosti vozidla BMW, sa mal riadne presvedčiť o bezpečnosti cúvania vozidla aj pomocou bočných zrkadiel a keďže v blízkosti sa nachádzali osoby, mal možnosť požiadať ich o pomoc pri cúvaní. Žalobca ako to vyplýva z jeho odvolania, si bol vedomý poškodenia vozidla V. Q. a skutočnosť, že bol v časovej tiesni ho neospravedlňuje. Žalobca ako účastník škodovej udalosti, ktorý spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nebola účastníkom škodovej udalosti, bol povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej osobné údaje, pričom ak by hlásil dopravnú nehodu polícii, osobu, ktorej spôsobil hmotnú škodu by upovedomila polícia a žalobca by nemusel čakať, kedy a kto sa dostaví k poškodenému vozidlu. Zanechanie telefónneho čísla za stieračom je jednostranný úkon, ktorý automaticky nezakladá dohodu medzi účastníkmi škodovej udalosti. Žalobca si nesplnil povinnosti účastníka škodovej udalosti, to znamená, že spôsobil dopravnú nehodu a následne svojim konaním nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody. Rozhodnutím o odvolaní zo dňa 03.02.2012 bolo rozhodnutie o priestupku zo dňa 02.12.2011 zrušené z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu veci nezabezpečenia si všetkých dôkazov, a teda následným nesprávnym právnym kvalifikovaním skutku žalobcu. V novom konaní preto prvostupňový správny orgán nepostupoval svojvoľne, ale naopak v súlade s ustanovením § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Žalobca v čase spáchania skutku nemal dôvod kontaktovať majiteľa vozidla, o ktorom ako tvrdí v zázname o podanie vysvetlenia zo dňa 29.10.2011, že ho nepozná. Z protichodných tvrdení žalobcu v jeho odvolaní, ako aj zo dňa 29.10.2011 vyplýva, že žalobca vedel, že spôsobil škodu na cudzom motorovom vozidle a aj napriek tomu z miesta spáchania skutku vozidlom odišiel. Z výpovede svedka W. zo dňa 29.10.2011, ktorú vzhľadom na jej obsah považuje žalovaný správny orgán za vierohodnú, je zrejmé, že sa v čase spáchania skutku nachádzal doma a priebeh udalostí videl. Z obsahu výpovede žalobcu zo dňa 02.12.2011 vyplýva, že tento spôsobenie škody na vozidle V. Q. nepopiera. Prvostupňový správny orgán neuviedol, že žalobca opustil miesto dopravnej nehody úmyselne, len skonštatoval, že prihliadol na okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný, pričom podľa § 3 zákona č. 372/1990 Zb. na zodpovednosť stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Pri priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, zákon nepripúšťa uzavretie zmieru, a preto k dohode medzi žalobcom, V. Q. a policajtom objasňujúcim priestupok nemohlo žiadnym spôsobom dôjsť. Ak by žalobca zotrval na mieste udalosti, prostredníctvom Policajného zboru vyrozumel osobu, ktorej spôsobil škodu, nie je vylúčené, že za prítomnosti policajta objasňujúceho priestupok by došlo priamo na mieste k dohode o zavinení a vec by bola riešená ako škodová udalosť. Žalovaný ďalej objasňuje, že tlačivo - záznam o dopravnej nehode je zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu. Toto tlačivo neslúži na uznanie si viny pri vzniku poistnej udalosti. Postupu správneho orgánu pri ukladaní sankcie za spáchaný priestupok venoval žalovaný správny orgán osobitnú pozornosť, pričom zobral do úvahy najmä spôsob spáchania priestupku, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný atď., pričom prihliadol aj na to, že sa žalobca ku skutku priznal. Žalobcovi bola uložená najnižšia možná sankcia, ktorú zákon za tento priestupok pripúšťa. Včas podanou žalobou zo dňa 02.07.2012, doplnenou podaním zo dňa 06.08.2012 sa žalobca cestou svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci tomuto na ďalšie konanie. Žalobu odôvodnil tým, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nemá oporu vo výsledkoch objasňovania uvedených v spise, na ktorý sa napadnuté rozhodnutie odvoláva. Spisový materiál neobsahuje dôležité dôkazné prostriedky, a to najmä konanie pred políciou dňa 19.09.2011. Zo spisového materiálu nevyplýva, že bola náležitým spôsobom objasnená a preukázaná objektívna stránka skutku a to, či skutočne dňa 17.09.2011 a v súvislosti s prítomnosťou autobusu na inkriminovanom mieste došlo k poškodeniu osobného motorového vozidla tak, ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutie sa vo svojom odôvodnení odvoláva len na výpovede žalobcu a svedka W., pričom ani v jednej výpovedi sa neuvádza, či už žalobca alebo svedok, videl poškodenie zadného blatníka alebo inú škodu, čo je v tomto prípade meritom veci. Žalobca vie posúdiť, že dňa 17.09.2011, podľa toho čo videl, že ku škode zjavne nedošlo (nemal o nej vedomosť, a teda nemohol ani predpokladať, že sa stal účastníkom nehody), a to plne v súlade aj tvrdením majiteľa vozidla, ktorý toto vozidlo používal nielen toho dňa, ale aj nasledujúce dni a žiadnu škodu nezistil a zistil ju až po troch dňoch užívania vozidla, keď s tým oboznámil žalobcu, ktorý sa to vtedy - dňa 19.09.2011 dozvedel prvýkrát. Prvé konanie prebehlo na polícii dňa 19.09.2011 ihneď po tom, ako vlastník vozidla podal na polícii oznámenie poškodenia jeho vozidla autobusom. Po podanom vysvetlení účastníkov a konštatovaní, že nejde o dopravnú nehodu, bolo konanie ukončené zmierom, ako podľa názoru žalobcu platným zákonným rozhodnutím (v spise chýba úradný záznam z tohto konania, ale potvrdzuje ho vo svojej výpovedi aj druhý účastník tohto konania p. Q.Č., čo žalobca predkladá ako dôkaz svojho tvrdenia o nezákonnosti následných konaní). Už vtedy bolo prezentované, že žalobca síce nemal vedomosť o poškodení, ale vzhľadom na osobu majiteľa, ktorú poznal, pristupuje na dohodu aj keď bolo veľmi neobvyklé až nemožné, aby majiteľ vozidla zistil poškodenie až po troch dňoch používania vozidla a presne vedel, že k nemu malo dôjsť 17.09.2011. Správny orgán nevykonal žiadne objasňovanie, ako konkrétne malo dôjsť k dopravnej nehode, pretože tak, ako to uviedol svedok k nej logicky dôjsť jednoducho nemohlo (pri cúvaní natočené kolesá autobusu plne vpravo - predná časť autobusu sa zákonite od vozidla vpravo vzďaľuje vľavo). Tento priebeh, ktorý si osvojil správny orgán ako podklad k rozhodnutiu je technicky neprijateľný. V dôsledku cúvania nemohlo dôjsť a nedošlo k nárazu pravej strany autobusu do zadnej časti osobného vozidla, lebo by to musel vidieť nielen on, ale aj osoby nachádzajúce sa v tomto čase v tesnej blízkosti (cestujúci čakajúci na nástup do autobusu po jeho pravej starne - aj napriek návrhom nevypočutý ani jeden). Aj keď žalobca vylúčil náraz prednej pravej strany autobusu ako dôsledok cúvania, nevylúčil možnosť, aj keď to nevidel, kontaktu otvárajúcich sa predných pravých dverí autobusu (otvorili si cestujúci) s nárazníkom osobného vozidla (bez viditeľného následku), pričom správny orgán sa týmto opisom vôbec nezaoberal a označil ho za účelový. Prvostupňový správny orgán, ani žalovaný nemohol dospieť k jednoznačnému záveru, teda že žalobca sa dopustil priestupkov voči bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, tak ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutých rozhodnutí. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 06.09.2012 zaujal k veci nemenné stanovisko a ďalej uvádza, že žalobca tým, že bezprostredne po spáchaní skutku tento neoznámil, vlastným pričinením zmaril jeho riadne objasnenie, a preto príslušník Policajného zboru, ktorý skutok objasňoval, ako aj prvostupňový správny orgán vychádzal len z dodatočne zistených skutočností. To, že sa skutku dopustil žalobca dokazuje: tlačivo o dopravnej nehode, záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 29.10.2012, záznam o podaní vysvetlenia svedka Q. W. zo dňa 29.10.2012, zápisnica z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 02.12.2012. Z uvedených dôkazov vyplýva, že ku kontaktu vozidiel došlo a o tejto skutočnosti žalobca vedel, pričom sa na mieste dopravnej nehody nezdržal. Pri priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zákon nepripúšťa uzavrieť zmier a odvolací správny orgán má za to, že k uzavretiu zmieru medzi žalobcom, V. Q. a policajtom objasňujúcim priestupok, nemohlo žiadnym spôsobom dôjsť. Ak by žalobca nevedel, ako to on tvrdí, o tom, že spôsobil škodu a poškodenie na vozidle nevidel, potom nebol dôvod sa následne okoloidúcich pýtať, komu poškodené vozidlo patrí. Žalobca, ako sám uvádza, mal záujem opraviť spôsobenú škodu V. Q., čím sa podľa žalovaného chcel vyhnúť riadnemu objasneniu dopravnej nehody. Spoliehal sa na to, že ako škoda na cudzom majetku bude odstránená, nebude možné pravdivo preukázať poškodenie vozidla. Tvrdenie žalobcu, že dňa 19.09.2011 mal V. Q. oznámiť nehodu a za prítomnosti žalobcu a príslušníkov PZ malo dôjsť k zmieru, sa nezakladá na pravde. Vzhľadom na to, potom nemožno predmetný skutok charakterizovať ako občianskoprávny spor, ale na základe podnetu V. Q. zo dňa 28.10.2011 ako konanie o dopravnej nehode. Zo spisového materiálu zároveň nevyplýva, že by dňa 12.12.2011 prebehlo pred správnym orgánom konanie, ako to tvrdí žalobca. Žalobcovi bola uložená najnižšia zákonodarcom určená spodná hranica sankčného rozpätia. Súd na základe ustanovenia § 244 a nasl. O.s.p., v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia, oboznámil sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, pričom dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Z listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v administratívnom spise žalovaného je zrejmý nasledovný skutkový stav. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v Spišskej Novej Vsi ako správny orgán prvého stupňa, rozhodnutím č. ORPZ-SN-ODI2-P-457/2011 zo dňa 23.04.2012 rozhodol, že žalobca dňa 17.09.2011 v čase od 12.00 hod. do 13.00 hod. viedol motorové vozidlo autobus, továrenskej značky Renault FR1, EČ B.-XXX A., na parkovisku pri Základnej škole na R. ulici v meste B. N. M., kde s autobusom vošiel na miesto, ktoré je označené dopravnou značkou B2 - zákaz vjazdu všetkých vozidiel a následne začal s týmto vozidlom cúvať, pričom nezabezpečil bezpečné cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby a počínal si tak neopatrne, že narazil pravou stranou autobusu do pravej zadnej časti osobného motorového vozidla továrenskej značky BMW 3 C, EČ B.-U.., ktoré stálo zaparkované pod zvislou dopravnou značkou B2 - „Zákaz všetkých motorových vozidiel“ a ktoré tam zaparkoval majiteľ, a to V. Q.. Žalobca, keďže si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody, neohlásil dopravnú nehodu policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody a nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenie vozidiel a tiež bezodkladne neupovedomil osobu, ktorej bola spôsobená škoda, takto spôsobil dopravnú nehodu. Pri dopravnej nehode nedošlo k zraneniu osôb a požitie alkoholických nápojov u vodičov z dôvodu dodatočného nahlásenia dopravnej nehody zistené nebolo. Žalobca týmto svojím konaním „porušil § 3 odstavec 2 písmeno b/, § 22 odstavec 3, § 66 odstavec 2, písmeno a/, d/, e/ s poukázaním na § 137 odstavec 2 písmeno c/ zákona č. 8/2009“ a uznal ho vinným zo spáchania „priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 odstavec 1 písmeno b/, g/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov“ a podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. mu uložil pokutu vo výške 300 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalobou napadnutým rozhodnutím bolo toto prvostupňové správne rozhodnutie potvrdené a odvolanie žalobcu zamietnuté. Zo zápisnice z ústneho pojednávania žalobcu zo dňa 23.04.2012 okrem iného vyplýva, že odmieta obvinenie, ktoré mu bolo vznesené a nie si je vedomý konania, ktoré mu je kladené za vinu. Zároveň však uvádza, že po cúvaní s autobusom, ktorý viedol, išiel skontrolovať zaparkované vozidlá, okolo ktorých cúval, pričom jedno z nich, konkrétne BWM, o ktorom vedel, že patrí pánovi Q. vykazovalo známky značnej amortizácie, najmä nadmernej korózie, malo rôzne poškodenia a na zadnom nárazníku si všimol stopu, pri ktorej nemohol vylúčiť, že by mohla pochádzať od styku dverí autobusu. Na autobuse však žiadne stopy nevidel. Do zápisnice ďalej uviedol, že z obsahu spisového materiálu nevyplýva existencia dôkazu osvedčujúceho, že dňa 17.09.2011 skutočne došlo ku škodovej udalosti, pričom z výpovede pána Q. vyplýva, že mal poškodenie svojho vozidla zistiť až po niekoľkých dňoch. Dáva do pozornosti spoločné vyhlásenie, kde pán Q. žiadne poškodenie neuvádza. Žalobca ďalej v zápisnici uviedol, že aj keby stopa na aute pochádzala z autobusu, nevznikla pri cúvaní , ako mu je kladené za vinu ale jedine v dôsledku činnosti, ktorú on ako vodič nemohol ovplyvniť. V zázname dopravnej nehody zo dňa 28.10.2011 je konštatované, že k dopravnej nehode došlo tak, že vodič J.. W. K.K. cúval s autobusom Renault FR1 EČ B. - XXX A. po parkovisku pri ZŠ na ulici R. v B. N. M., pričom si počínal tak neopatrne, že pravou stranou autobusu poškodil zaparkované osobné motorové vozidlo BMW EČ B. - XXX A., poškodenie vozidla neoznámil na útvar PZ a odišiel na neznáme miesto. Neskôr sa skontaktoval s poškodeným, pričom vyplnili tlačivo „ Záznam o dopravnej nehode“, avšak k náhrade škody nedošlo, preto poškodený celú vec oznámil na útvar PZ. Ako príčina nehody bolo konštatované nesprávne otáčanie a cúvanie, nezaistenie bezpečného cúvania pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby. Celková škoda bola určená sumou 100 eur. Ohliadka miesta dopravnej nehody ani poškodených vozidiel nebola vykonaná pre časový odstup, ako to vyplýva zo zápisnice datovanej ku dňu 28.10.2011. Zo záznamu o podaní vysvetlenia žalobcu s dátumom 29.10.2011 okrem iného vyplývajú jeho slová, že počas cúvania autobusu mal sťažené podmienky, nakoľko po obidvoch stranách cesty stáli na parkovisku autá a takto musel zachytiť pravou prednou časťou autobusu posledné z vozidiel, ktoré stáli na parkovisku, tým bolo červené vozidlo BMW. Po vyjdení z autobusu zbadal, že na červenom BMW je šuchnutý zadný nárazník v jeho pravej časti. Poškodenie na autobuse si nevšimol. Následne nakoľko sa na mieste nemohol dlhšie zdržať, nechal svoj telefonický kontakt za stieračom BMW. Dňa 19.09.2011 sa dohodol s majiteľom BMW, že mu spôsobenú škodu nahradí a zároveň spolu vyplnili tlačivo pre potrebu poisťovne, ktorej toto následne doručili. Zo záznamu o podaní vysvetlenia pána Q. s dátumom 28.10.2011 okrem iného vyplýva, že poškodenie svojho vozidla BMW C3 EČ B.-XXX A. spozoroval až dňa 19.09.2011, kedy mu mestský policajt poskytol EČ vozidla, ktoré mu spôsobilo škodu. Následne sa skontaktoval so žalobcom, ktorý ho ubezpečil, že škodu nahradí. Vyplnili aj tlačivo pre potreby poisťovne, od ktorej však prišla odpoveď o neuhradení škody z dôvodu, že vec nebola riešená políciou a vinník nepovažuje jeho nárok na náhradu škody za opodstatnený. Zo záznamu o podaní vysvetlenia pána W. datovaného ku dňu 29.10.2011, ktorého ako svedka navrhol vypočuť pán Q. vyplýva, že pán W. videl, ako dňa 17.09.2011 autobus EČ B. - XXX A. počas cúvania buchol pravou časťou do zaparkovaného červeného vozidla BMW, ktoré sa nárazom pohlo. Následne vodič autobusu z tohto vystúpil, pozrel sa čo sa stalo, nastúpil do autobusu, po ňom nastúpili do autobusu dvaja alebo traja chlapi a autobus odišiel smerom k R. ulici. Keďže dňa 19.09.2011 sa nejaký mladý muž informoval na Mestskej polícii v B. N. M., či neexistuje záznam z priemyselnej kamery s tým, že mu niekto poškodil auto zaparkované na R. ulici, tak on ako mestský policajt, ktorý priebeh udalosti videl, mu poskytol potrebné údaje. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa § 32 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 71/1967 Zb., na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z., vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Podľa § 22 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z, vodič nesmie pri cúvaní ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky. Podľa § 64 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z, za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6, b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení. Podľa § 64 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z.z , ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou, ktorú orgány Policajného zboru neobjasňujú. Podľa § 66 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z.z., účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje. Podľa § 137 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z., porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti. Podľa § 22 ods. 1 písm. b/ zákona č. 372/1990 Zb., priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody. Zákon č. 8/2009 Z.z., o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov je právna norma, ktorá komplexným spôsobom upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za jej porušenie. Zároveň však neupravuje postup v konaní o priestupkoch proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ako aj postup pri ukladaní sankcií za tieto priestupky. Práve na tento účel slúži zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Rozhodnutiami prvostupňového a následne aj žalovaného správneho orgánu bol žalobca postupom podľa príslušných ustanovení zákona č. 372/1990 Zb. uznaný za vinného zo spáchania tam uvedeného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za čo mu boli uložené sankcie - pokuta a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo. Pokiaľ ide o formálne náležitosti takéhoto rozhodnutia, citovaný zákon č. 372/1990 Zb. bližšie špecifikuje len obsahové náležitosti výroku rozhodnutia. V ostatných smeroch je potrebné vychádzať z pravidiel upravených zákonom č. 71/1967 Zb., ktorý tu platí ako všeobecná právna norma, ktoré sa týkajú zabezpečovania podkladov pre rozhodnutie a rozhodnutia ako takého. Správne orgány prvého, ako aj druhého stupňa (v zmysle ustálenej judikatúry správneho súdnictva sa zastáva právny názor, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok) sú v konaní, ako aj v procese samotného rozhodovania povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania. Zároveň je však správny orgán povinný vykonávať aj dokazovanie tak, aby boli dostatočne objasnené všetky okolnosti, ktoré sú jednak dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia) a takisto správny orgán musí zabezpečiť aby skutkové zistenia, ktoré pre neho vyplynuli z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnému stavu veci (presnosť zistenia). Súd v danom prípade dospel k záveru, že v tomto prípade správne orgány v priebehu administratívneho správneho konania zistili skutkový stav spôsobom, ktorý ich oprávňoval rozhodnúť o vine žalobcu zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ako aj o následnom uložení sankcie žalobcovi. Aj napriek skutočnosti, že obsahom administratívnych spisov boli aj dôkazy ako napr. fotodokumentácia týkajúca sa miesta dopravnej nehody, a poškodení na vozidlách žalobcu a pána Q., ako aj napr. geometrický plán zobrazujúci situáciu na mieste dopravnej nehody, vzhľadom na značný časový odstup odo dňa kedy došlo k dopravnej nehode až po moment, kedy týmito dôkazmi disponoval správny orgán, bol tento nútený pri ustálení skutkového stavu vychádzať najmä z listinných dôkazov (zápisnice z ústnych pojednávaní, záznamy o podaní vysvetlenia ), ktoré obsahuje administratívny spis. Súd však k tomuto konštatuje, že na riadne, úplné a presné pochopenie situácie, za ktorej došlo ku konaniu žalobcu to postačuje. Ak na jednej strane svedkovia W., ktorého výpoveď žalobca spochybňoval, avšak už neuviedol v čom jeho pochybnosti spočívajú a Q. vypovedali o okolnostiach dopravnej nehody v podstatných momentoch zhodne, vyjadrenia žalobcu si vo viacerých prípadoch odporujú (uznanie spôsobenej škody, jej popretie). Rovnako si súd nedokáže vysvetliť aký dôvod by mal žalobca vyplniť tlačivo - záznam o dopravnej nehode, súčasťou ktorého bolo aj konštatovanie vzniknutej škody, ak by si bol vedomý, že žiadnu dopravnú nehodu nespôsobil. Nie celkom zrozumiteľné sú aj vyjadrenia žalobcu o možnom poistnom podvode, ktorého sa pán Q. plánoval dopustiť, ak z listu poisťovne zo dňa 12.10.2011 adresovanom pánovi Q. vyplýva, že z dôvodu neuznania oprávnenosti jeho nároku žalobcom, mu poisťovňa neposkytne za ním uplatňovanú škodu náhradu. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú tvrdosť uložených sankcií, súd hodnotí postup správnych orgánov pri posudzovaní závažnosti konania žalobcu, ako aj pri samotnom ukladaní sankcií za spáchaný priestupok, za súladný so zákonom, pretože boli uložené sankcie v najnižšom možnom rozsahu, aký zákon pre žalobcom spáchaný priestupok pripúšťa. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že správne orgány sa v preskúmavanom prípade vysporiadali so zistenými skutočnosťami dostatočne k tomu, aby nimi vydané rozhodnutia mali schopnosť presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu týchto správnych orgánov, ako aj o následnej zákonnosti ich rozhodnutí. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k O.s.p., pričom neúspešnému žalobcovi náhrada trov konania neprináleží a žalovanému preukázateľné trovy konania nevznikli. Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.