Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Sp/20/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200958 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200958.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: L. W., A. XX.XX.XXXX, S. W. A., Š.S. F. A. (J. H., W.), W. I. T., toho času umiestnený v Ú. F. N. F. I., W. XX, XXX XX X., zastúpený Advokátskou kanceláriou Škamla, s.r.o., P. XX, XXX XX Ž., proti odporcovi: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej polície Sobrance, E. M. O. F. N. XXX XX J., o preskúmanie rozhodnutia č. p. PPZ-HCP-SO15-P-12/2012 zo dňa 01.08.2012 o zaistení, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 01.08.2012 č. p. PPZ-HCP-SO15-P-12/2012. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím č. p. PPZ-HCP-SO15-P-12/2012 zo dňa 01.08.2012 v zmysle § 88 ods. 1 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil navrhovateľa dňom 01.08.2012 na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia, podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 30.01.2013 a zároveň podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov navrhovateľa umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce (ďalej len „ÚPZC Sečovce“). V odôvodnení svojho rozhodnutia odporca uviedol, že dňa 31.07.2012 o 10:45 hod. účastník konania, kontrolovaný hliadkou E. F. J., nevedel hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť a zároveň bolo zistené, že sa na území SR zdržiava neoprávnene, bez dokladov oprávňujúcich na pobyt na území SR. Pri zisťovaní totožnosti účastník konania trval na totožnosti, uvedenej vo výrokovej časti rozhodnutia s tým, že je občanom H.. Prostredníctvom Národnej ústredne SIRENE bolo v databáze partnerskej SIRENE H. zistené, že v databáze obyvateľov nie je prihlásený žiadny H. občan s údajmi uvedenými navrhovateľom, ktorý v H. jazyku nevedel komunikovať. Bolo zistené, že takáto osoba nemá na území SR udelený žiadny pobyt. Jednalo sa o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý v zmysle § 2 ods. 1 písm. f/ zákona o pobyte cudzincov, sa na území SR zdržiava v rozpore so zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou, čím porušil ustanovenie článku 19 ods. 1, článku 21 ods. 1 a 2 Schengenského dohovoru. Svojim konaním účastník konania naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 118 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov. Odporca vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že skutočnosť, že sa účastník konania zdržiaval na území SR neoprávnene, bola dôvodom na vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení podľa § 82 ods. 1 písm. h/ zákona o pobyte cudzincov č. p. PPZ-HCP-SO15-154-003/2012. Vo svojom rozhodnutí sa odporca zaoberal tiež možnosťou namiesto zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny mu uložiť povinnosť v zmysle § 89 zákona o pobyte cudzincov. Dospel k záveru, že navrhovateľ nemá na území SR žiadne väzby, nielen rodinné, pri skúmaní ekonomickej situácie zistil, že tento nemá pri sebe dostatok finančných prostriedkov v súvislosti s jeho ďalším pobytom na území SR a preto nie je možné z jeho strany si zabezpečiť ubytovanie a neovláda slovenský jazyk. Zaistenie účastníka konania na účel výkonu administratívneho vyhostenia mal odporca za dôvodné a považoval za potrebné na zabezpečenie výkonu administratívneho vyhostenia z dôvodu, že podľa § 84 ods. 1 písm. a/ policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie a z dôvodu, že podľa § 84 ods. 1 písm. d/ účastník konania nemôže vycestovať, pretože nemá platný cestovný doklad alebo prostriedky na vycestovanie. Správny orgán konštatoval, že zaistenie účastníka konania je v súlade s článkom 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, pretože jeho zaistenie pre účely administratívneho zaistenia je zákonným pozbavením slobody osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení z územia SR. Za základ pre začiatok o reálnom vyhostení navrhovateľa z územia SR považoval existenciu rozhodnutia o administratívnom vyhostení č. p. PPZ-HCP-SO15-154-003/2012 zo dňa 01.08.2012. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) bola daná možnosť účastníkovi konania pred vydaním rozhodnutia sa vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Účastník konania uviedol, že na územie SR sa dostavil, aby tu požiadal o azyl, no rozhodol sa na území SR o azyl nepožiadať, ale žiadať o azyl v Rakúsku, nakoľko tam žije jeho babka. Zaistenie navrhovateľa v tomto prípade preto považoval odporca za účelné a odôvodnené. Napokon odporca vo svojom rozhodnutí uviedol, že v zmysle § 88 ods. 4 o pobyte cudzincov určil lehotu zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 30.01.2013. Pri určovaní tejto lehoty vychádzal z podkladov, ktoré mal k dispozícii pri vydávaní rozhodnutia. Vzhľadom na nemožnosť určiť alebo zistiť ako dlho bude trvať proces zabezpečenia náhradných cestovných dokladov pre navrhovateľa, odporca konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia, že nie je možné presnejšie vymedziť a určiť lehotu zaistenia a preto využil zákonnú možnosť, ktorú mu poskytuje zákon o pobyte cudzincov. Táto dĺžka lehoty zaistenia bola stanovená aj z dôvodu, aby zaistený účastník konania, kým sa nevyrieši jeho situácia na území SR, pri prípadnom ďalšom konaní vo veci predlžovania lehoty zaistenia neutrpel ujmu. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ, prostredníctvom splnomocneného zástupcu, domáhal zrušenia rozhodnutia odporcu o zaistení a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Rozhodnutie považoval za nezákonné z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. c/ O. s. p., teda z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci. V opravnom prostriedku splnomocnený zástupca navrhovateľa namietal, že navrhovateľ napadnutým rozhodnutím nedisponuje, nikdy mu nebolo fyzicky odovzdané. V ďalších bodoch odvolania splnomocnený zástupca navrhovateľa namietal efektívnosť a účelnosť zaistenia vzhľadom na ustanovenie článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru, ako aj v zmysle článku 7 ods. 5 Ústavy SR a poukázal na dve konkrétne rozhodnutia ESĽP v Štrasburgu. V zmysle odvolacej námietky je navrhovateľ osobou bez štátnej príslušnosti, jeho otec je Č., matka H.. Navyše z rozhodnutia nie je zrejmé, kam má byť navrhovateľ vyhostený, resp. vrátený, t. j. vydaním do akej krajiny môže dôjsť k naplneniu účelu zaistenia. Vyhostenie navrhovateľa neprichádza do úvahy, pretože v zmysle § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov v rozhodnutí o vyhostení je potrebné uviesť krajinu, do ktorej je cudzinec vyhosťovaný. Navrhovateľ je osobou bez štátnej príslušnosti, t. j. nemá právny vzťah k žiadnemu štátu ako krajine pôvodu, ktorá by mala dôvod prijať ho na svoje územie. Zaistenie navrhovateľa z toho dôvodu je neefektívne a neúčelné a predstavuje nezákonné pozbavenie osobnej slobody navrhovateľa. Rovnako nezákonným pozbavením osobnej slobody je zaistenie navrhovateľa za účelom realizácie vrátenia na základe medzinárodnej zmluvy medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou, a to poukázaním na článok 8 ods. 6 a článok 9 ods. 1 tejto Dohody a taktiež aplikácia Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Ruskou federáciou je v danom prípade vylúčená v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a/, b/, c/ tejto Dohody. Splnomocnený zástupca navrhovateľa tiež namietal, že navrhovateľ chcel požiadať na území SR o udelenie azylu, čo mu odporcom nebolo umožnené napriek tomu, že je orgánom príslušným na prijatie vyhlásenia žiadateľa o azyl. Navrhovateľ chcel riadne požiadať o udelenie azylu na území SR pri prvom kontakte s príslušnými orgánmi v prítomnosti tlmočníka, teda už pred jeho zaistením. Citáciou článku 5 ods. 4 Dohovoru, ako aj článku 7 ods. 5 Ústavy SR, splnomocnený zástupca navrhovateľa navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň aby nariadil prepustenie navrhovateľa z ÚPZC Sečovce. Odporca sa k opravnému prostriedku navrhovateľa písomne nevyjadril. Pojednávania Krajského súdu v Košiciach, nariadeného na deň 15.08.2012, sa zúčastnil splnomocnený zástupca odporcu, splnomocnený zástupca navrhovateľa sa pojednávania nezúčastnil, ospravedlnil svoju neúčasť a žiadal vykonať pojednávanie v jeho neprítomnosti. Splnomocnený zástupca odporcu sa na pojednávaní vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam. K tvrdeniu, že navrhovateľ nedisponuje napadnutým rozhodnutím, uviedol, že rozhodnutie bolo prečítané navrhovateľovi, preložené v prítomnosti tlmočníka, fyzicky rozhodnutie prevzal, ale odmietol ho podpísať. Upovedomenie o oprave rozhodnutia bolo zaslané do ÚPZC Sečovce za účelom jeho doručenia navrhovateľovi, spolu s opravou rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ktoré sa týkalo opravy čísla rozhodnutia o zaistení a čísla rozhodnutia o administratívnom vyhostení. K námietke, že navrhovateľ nemá štátnu príslušnosť uviedol, že týmto tvrdením cudzinec zavádza, pretože nechce uviesť svoju štátnu príslušnosť, pritom ale tvrdil, že stratil doklady. K námietke, že v rozhodnutí nie je uvedená krajina, do ktorej má byť navrhovateľ vyhostený, uviedol, že v rozhodnutí o administratívnom vyhostení je uvedená Ukrajina, kde v súčasnosti sa vykonáva šetrenie, či je navrhovateľ príslušníkom tejto krajiny. Napokon k odvolacej námietke, že navrhovateľ požiadal o azyl, tvrdil, že navrhovateľ o azyl nepožiadal, ako to vyplýva zo zápisníc o jeho výpovedi a v rozhodnutí v tomto smere je uvedený obsah rozhovoru s navrhovateľom mimo zápisnicu, ktorý tiež potvrdzuje, že navrhovateľ o azyl nepožiadal. Za bezpredmetnú preto považoval námietku, že oddelenie odporcu je príslušné na prijatie takéhoto vyhlásenia, no príslušným je ÚPZC Sečovce. Z uvedených dôvodov navrhol splnomocnený zástupca odporcu napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne a právne správne. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a po dokazovaní vypočutím splnomocneného zástupcu odporcu a oboznámením sa s administratívnym spisom, vzťahujúcim sa na preskúmavané rozhodnutie odporcu, dospel k záveru, že opravný prostriedok splnomocneného zástupcu navrhovateľa nie je dôvodný v rozsahu odvolacích dôvodov, uvedených v jeho návrhu, ktoré preskúmaval krajský súd v rozsahu dispozičnej zásady. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250q ods. 1 O. s. p.). Povinnosťou súdu je prihliadnuť ku všetkým odvolacím námietkam a rozhodovať v rámci týchto odvolacích námietok v zmysle § 250l a § 212 ods. 1 O. s. p.. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie citovaného rozhodnutia odporcu zo dňa 01.08.2012 č. p. PPZ-HCP-SO15-P-12/2012, ktorým odporca podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov zaistil navrhovateľa dňom 01.08.2012 na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 30.01.2013. Podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkon jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov (prvá veta ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov). Lehota zaistenia začína plynúť dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny (§ 62 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov). Policajný útvar bezodkladne vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny rozhodnutie o zaistení a umiestni štátneho príslušníka tretej krajiny v zariadení. Ak totožnosť zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny nemožno bezodkladne zistiť, policajný útvar k rozhodnutiu o jeho zaistení pripojí také dôkazy, aby táto osoba nemohla byť zamenená s inou osobou. (§ 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov) Správny orgán je v rámci rozhodovania o zaistení povinný skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka konania, chránených inými právnymi predpismi. Krajský súd, viazaný pri svojom rozhodovaní dispozičnou zásadou v zmysle § 250l, § 212 ods. 1 O. s. p., sa zaoberal odvolacími námietkami navrhovateľa. Krajský súd k odvolacím námietkam uvádza, že tieto považuje za nedôvodné a ničím nepodložené. K odvolacej námietke, že navrhovateľ napadnutým rozhodnutím nedisponuje a nikdy mu nebolo fyzicky odovzdané, na pojednávaní krajského súdu splnomocnený zástupca odporcu namietal, že rozhodnutie bolo navrhovateľovi prečítané, preložené v prítomnosti tlmočníka, fyzicky ho prevzal, ale odmietol ho podpísať. Oprava čísla rozhodnutia o zaistení a čísla rozhodnutia o administratívnom vyhostení bola navrhovateľovi zaslaná do ÚPZC Sečovce. Z administratívneho spisu odporcu je zistiteľné, že rozhodnutie o zaistení navrhovateľ prevzal dňa 01.08.2012 o 10:30 hod. po pretlmočení prítomným tlmočníkom, no odmietol podpísať jeho prevzatie. Následne mu prostredníctvom ÚPZC Sečovce bolo doručované upovedomenie o oprave formálnej chyby v písomnom vyhotovení napadnutého rozhodnutia, ktoré v tomto zmysle bolo v písomnom vyhotovení opravené. Odvolaciu námietku, že navrhovateľ je osobou bez štátnej príslušnosti a jeho otec je Č. a matka H., označil splnomocnený zástupca odporcu na pojednávaní za zavádzajúcu s tým, že navrhovateľ nechce uviesť svoju štátnu príslušnosť. V tomto smere odporca vo svojom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľ vo svojej výpovedi trval na totožnosti, uvedenej vo výrokovej časti rozhodnutia s tým, že je občanom H., nie občanom bez štátnej príslušnosti. Prostredníctvom Národnej ústredne SIRENE bolo zistené v databáze partnerskej SIRENE H., že v databáze obyvateľov nie je prihlásený žiaden H. občan s údajmi, uvádzanými navrhovateľom, ktorý v H. jazyku nevie komunikovať. Uvedené skutočnosti sú v spise doložené správou od Národnej ústredne SIRENE zo dňa 31.07.2012. Navrhovateľ bol dvakrát vypočutý v Zápisnici o podaní vysvetlenia dňa 31.07.2012 a 01.08.2012 s tým, že sa jedná o muža nezistenej štátnej príslušnosti, ktorý uvádzal štátnu príslušnosť H., no H. jazyku nerozumel a vypovedal v H. jazyku. Tvrdil, že doklady stratil. Za neopodstatnenú považuje krajský súd tiež odvolaciu námietku, že v rozhodnutí o administratívnom vyhostení nie je uvedená krajina, do ktorej má byť navrhovateľ vyhostený. V tomto rozhodnutí je však uvedené, že navrhovateľ nezistenej štátnej príslušnosti sa administratívne vyhosťuje z územia SR na územie Ukrajiny, s uložením zákazu vstupu na územie SR na tri roky. To korešponduje so zápisnicou zo stretnutia pomocníka hraničného splnomocnenca SR a Ukrajiny dňa 31.07.2012, v zmysle ktorej je potrebné preveriť totožnosť navrhovateľa, či sa jedná o osobu z Ukrajiny, ktorá by potom následne prevzala takúto osobu. Za predčasnú preto krajský súd považuje odvolaciu námietku, týkajúcu sa zaistenia navrhovateľa za účelom realizácie vrátenia na základe medzinárodnej zmluvy - Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou a Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Ruskou federáciou, keďže tieto námietky nemajú oporu vo výroku napadnutého rozhodnutia. K odvolacej námietke, že navrhovateľ požiadal o azyl, splnomocnený zástupca odporcu na pojednávaní namietal, že navrhovateľ o azyl nepožiadal, ako to vyplýva zo zápisníc o jeho výpovedi a tiež z v rozhodnutí uvedenom obsahu rozhovoru s navrhovateľom mimo zápisnicu, ktorý ale tiež potvrdzuje, že navrhovateľ o azyl nepožiadal. Za bezpredmetnú preto považoval námietku o príslušnosti oddelenia odporcu na prijatie žiadosti o azyl. Krajský súd z administratívneho spisu odporcu mal za preukázané, že navrhovateľ v zápisnici zo dňa 31.07.2012, ani v zápisnici z 01.08.2012 nepožiadal o azyl, ani neprejavil vôľu o azyl požiadať. Uviedol, že na Slovensku príbuzných nemá, ale jeho babka už päť rokov žije a pracuje v Rakúsku, kam chcel ísť a kde by chcel aj pracovať. Len navyše oproti zápisniciam je v odôvodnení rozhodnutia odporcu uvedené, že navrhovateľ sa na územie SR dostavil, aby tu požiadal o azyl, no rozhodol sa na území SR o azyl nepožiadať, ale žiadať o azyl v Rakúsku, nakoľko tam žije jeho babka. Napokon k odvolacej námietke, týkajúcej sa efektívnosti a účelnosti rozhodnutia o zaistení podľa článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru, odporca vo svojom rozhodnutí poukázal na existenciu rozhodnutia o administratívnom vyhostení, vedenom pod č.p. PPZ-HCP-SO15-154-003/2012 zo dňa 01.08.2012. Z odôvodnenia rozhodnutia odporcu, v súlade s obsahom administratívneho spisu odporcu, jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ netvrdil, že je osobou bez štátnej príslušnosti, tvrdil, že je občanom H., hoci v tomto jazyku nevie komunikovať, vypovedal v jazyku H.. Odporca preveroval toto tvrdenie navrhovateľa, ktoré bolo správou od Národnej ústredne SIRENE, na základe správy od partnerskej SIRENE H., vyvrátené. Navrhovateľ tiež tvrdil, že cestovný doklad stratil. O azyl na území SR nepožiadal. Svojim konaním navrhovateľ sťažuje vybavenie náhradného cestovného dokladu. Za týchto okolností preto krajský súd považuje za dôvodné, keď odporca vo svojom rozhodnutí zaistil navrhovateľa na čas nevyhnutne potrebný, stanovený v maximálne možnej zákonnej výmere v zmysle § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, do 30.01.2013. Na základe uvedených skutočností považoval krajský súd odvolacie námietky splnomocneného zástupcu navrhovateľa za nedôvodné, nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z tohto pohľadu nezistil v postupe odporcu žiadne pochybenie v rozsahu odvolacích námietok a v podrobnostiach poukazuje na správne závery odporcu v napadnutom rozhodnutí. K návrhu splnomocneného zástupcu navrhovateľa, aby krajský súd nariadil aj prepustenie navrhovateľa z ÚPZC Sečovce, krajský súd uvádza, že predmetné konanie je konaním podľa tretej hlavy O. s. p., o rozhodovaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov. Nie je konaním podľa piatej hlavy O. s. p. pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v zmysle § 250v O. s. p.. V zmysle § 250q ods. 2 O. s. p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 01.08.2012 č. p. PPZ-HCP- SO15-P-12/2012 v zmysle § 250q ods. 2 O. s. p. ako zákonné potvrdil. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O. s. p.. Navrhovateľ a jeho splnomocnený zástupca neboli v konaní úspešní, nemajú preto právo na náhradu trov konania, odporcovi právo na náhradu trov konania zo zákona nepatrí a preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Poučenie: Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.