Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Sp/20/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200962 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012200962.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľky H. Š.W.Í.W., O. X. P. L.Š.C., D.. U.Á.J.Č.C. Č.. XX, proti odporcovi Centru právnej pomoci, Kancelária Prešov, ul. Slovenská č. 40, Prešov, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 24. 07. 2012 sp. zn.: 4N 2227/12, ev. č.: 2062/12 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 24. júla 2012 sp. zn.: 4N 2227/12, ev. č. 2062/12 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím zo dňa 24. 07. 2012 sp. zn.: 4N 2227/12, ev. č.: 2062/12 odporca podľa ustanovenia § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a v znení zákona č. 8/2005 Z.z. ( ďalej iba ako zákon o poskytovaní právnej pomoci ), nepriznal navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka nespĺňa podmienky pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci Centrom právnej pomoci, najmä podmienku vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu stanovenú v § 8 citovaného zákona. Pri posudzovaní tohto nároku vychádzal zo žiadosti o poskytnutie právnej pomoci zo dňa 29. 6. 2012 a dokladov, predložených navrhovateľkou na preukázanie opodstatnenosti jej nároku tak, ako boli špecifikované v odôvodnení tohto rozhodnutia. Navrhovateľka požiadala o poskytnutie právnej pomoci pre konanie o jej dovolaní, podanom dňa 16. 8. 2010 na Okresnom súde v Prešove proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 15. 6. 2010 sp. zn. 9CoE 8/2010, 9 CoE 21/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 07. 2010, ktorým žiadala rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odporca zistil, že dovolanie navrhovateľky bolo podané v zákonnej 1-mesačnej lehote na podanie dovolania. V zmysle právnej úpravy, platnej ku dňu 16. 08. 2010 na to, aby bolo dovolanie prípustné, je potrebné, aby právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení prevyšovalo trojnásobok minimálnej mzdy. Citovaným uznesením odvolacieho súdu bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu v Prešove zo dňa 4. 2. 2010, sp. zn. 2Er/311/2009, Ex252/2009, ktorým bolo vyhovené námietkam povinného čo do trov konania vo výške 487,25 Eur, odmietnuté odvolanie oprávnenej proti výroku o vyhovení námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie vo výške 231,47 Eur a zrušené uznesenie súdu 1. stupňa o uložení povinnosti povinnému zaplatiť súdny poplatok za konanie o námietkach v sume 66.- Eur. Celková suma peňažného plnenia v cit. rozhodnutí krajského súdu predstavuje 784,72 Eur. Trojnásobok minimálnej mzdy bol v roku 2010 určený vo výške 923,10 Eur, čo znamená že podané dovolanie nie je prípustné podľa ust. § 238 ods. 5 O.s.p., pretože celková suma peňažného plnenia v uznesení odvolacieho súdu je len vo výške 784,72 Eur. Zo zákona ďalej vyplýva, že dovolanie nie je prípustné ani v prípade, ak smeruje proti rozhodnutiu o trovách konania. Predmetným uznesením krajský súd rozhodol o trovách súdneho konania, o predbežných trovách exekúcie a o súdnom poplatku. Z toho vyplýva, že dovolanie nie je prípustné ani podľa § 239 ods. 3 O.s.p. Menovaná síce podala dovolanie na okresnom súde v zákonom stanovenej lehote, avšak dovolanie nie je prípustné z hľadiska nesplnenia ďalších podmienok pre prípustnosť dovolania, čím nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu. Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcu a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Uviedla, že splnila všetky podmienky nároku na ustanovenie právneho zástupcu, ktorý by ju mal vo veci podaného dovolania vo veci Okresného súdu v Prešove sp. zn.: 2 Er 311/2009 zastupovať. Poukázala na to, že nie je pravdou, že dôvodom jej dovolania je iba peňažné plnenie v sume 784,72 Eur. Dôvodom jej dovolania je odňatie možnosti konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. e) a f) O.s.p., pretože jej bola odňatá možnosť konať pred súdom vo veci samej, a to v rozhodovaní o nároku povinného Y. G.Ň.W. vo výške 10 000 Sk (331,94 Eur). Súd totiž vo veci nevydal žiadne právoplatné rozhodnutie, že ona je uvedenú sumu menovanému dlžná. Uviedla, že odvolací súd bez jej vypočutia jednoducho rozhodol tak, že započítal jej právnej zástupkyni priznané trovy konania v inej veci s uvedeným dlhom, ktorý fakticky ani neexistuje, pretože samotný povinný žiaden návrh na vydanie rozhodnutia vo veci samej nepodal. Na základe uvedeného je preto presvedčená, že súd jej svojim postupom odňal možnosť spravodlivo viesť súdny proces tak, ako je to zakotvené v Ústave SR čl. 48 ods. 2 a odňal jej možnosť preukázať svojimi dôkaznými prostriedkami, že žalovaný nemá nárok na ním vymyslený dlh. V doplňujúcom podaní k návrhu zo dňa 22. 08. 2012 navrhovateľka uviedla, že súd rozhodol bez jej prítomnosti vo veci započítania nároku odporcu proti jej trovám konania s tým, že o nároku odporcu vo výške 10 000 Sk ani nebolo nijak rozhodnuté, a to bez náležiteho zisťovania alebo vyriešenia prejudiciálnej otázky. Má za to, že postupom Krajského súdu Prešov a Okresného súdu Prešov jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, a to preukázať dôkazy k neexistujúcemu dlhu na nájomnom. Pokiaľ by takéto súdne konanie prebehlo, súd na základe ňou doložených dokladov by žalobu odporcu zamietol a nevznikol by žiadny dôvod na započítanie neexistujúcej pohľadávky. Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 04. 09. 2012 navrhol preskúmavané rozhodnutie zo dňa 24. 07. 2012 ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že Centrum právnej pomoci na základe navrhovateľkou predložených dokladov vyhodnotil negatívne jednu z podmienok, ktorých kumulatívne splnenie zákon č. 327/2005 Z. z. predpokladá. Poukázal na to, že zákonodarca predpokladal pri hodnotení splnenia podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu nielen z hľadiska plynutia premlčacích a prekluzívnych lehôt v právnych veciach, s ktorými sa žiadatelia obrátili na odporcu, prípadne označenia dôkazov na preukázanie tvrdení žiadateľov, ale aj hodnotenie iných okolností, čo je zvýraznené v texte zákona slovom najmä. Medzi takéto okolnosti, ktoré môžu zásadným spôsobom ovplyvniť úspešnosť sporu v právnej veci s ktorou sa žiadateľ obrátil na Centrum právnej pomoci a to najmä v prípadoch, keď žiadateľ disponuje ne/právoplatným rozhodnutím súdu, patria podľa názoru odporcu aj podmienky pri naplnení ktorých je možné považovať podaný riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok za podaný v medziach príslušných procesných noriem (t. j. dodržanie lehoty na podanie opravného prostriedku, uvedenie dôvodov, ktoré sú v súlade so základnými pravidlami logiky je možné subsumovať pod niektorý zo zákonom predpokladaných dôvodov na podanie toho ktorého opravného prostriedku). Odporca postupoval pri hodnotení listinných dôkazov predložených navrhovateľkou v konaní vedenom pod sp. zn.: 4N 2227/12 práve vyššie uvedeným spôsobom a dospel v rámci svojej úvahy ako správny orgán k záveru, že spor možno považovať za zrejme bezúspešný, čo riadne vysvetlil v odôvodnení. Odporca je toho názoru, že nedošlo k zásahu do práv navrhovateľky podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR ani k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže žiadateľka si svoje právo na prístup k súdu uplatnila podaním návrhu na obnovu konania ešte pred začatím konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci. Odporca poukázal aj na úvahu, ktorú vyslovil v rozsudkoch z 22. 03. 2007 k sťažnosti č. 8932/5 a 59519/00 pre porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na prístup k súdu) Európsky súd pre ľudské práva cit : " ... Nie je úlohou štátu zaviazať právneho zástupcu, aby inicioval konanie alebo podal opravný prostriedok proti svojmu presvedčeniu ohľadne vyhliadok na úspech tohto opravného prostriedku. Štát je zodpovedný zabezpečiť nevyhnutnú rovnováhu medzi efektívnym prístupom k spravodlivosti a nezávislosťou povolania právnika ...". Súd v konaní podľa § 250l a nasledujúcich O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky zo dňa 07. 08. 2012 v znení jeho dodatku zo dňa 22. 08. 2012 j e d ô v o d n ý. Účastníci konania boli súdom vyzvaní na písomné vyjadrenie súhlasu s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a zároveň riadne písomne poučení o následkoch nevyjadrenia sa, a keďže títo zhodne uviedli, že súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia súdneho pojednávania (§ 250f ods.2 O.s.p.), postupoval súd podľa § 250f ods.1 O.s.p. a vo veci rozhodol bez pojednávania s tým, že tento postup nie je v rozpore s verejným záujmom. Z obsahu administratívneho spisu odporcu súd zistil, že dňa 02. 07. 2012 navrhovateľka doručila Centru právnej pomoci, Kancelária Prešov, žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vo veci dovolania podaného na Okresnom súde Prešov dňa 16. 08. 2010 proti uzneseniu Krajského súdu Prešov sp. zn.: 9 CoE/8/2010, 9 CoE/21/2010 zo dňa 15. 06. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. 07. 2010, datovanú dňom 29. 6. 2012. Z rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 17C/111/2003 - 203 zo dňa 24. 09. 2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. 11. 2008 a vykonateľnosť dňa 19. 11. 2008, súd zistil, že žalovanému Y. G.Ň.W. bola uložená povinnosť vydať H. Š.W.Í.W. (žiadateľke) kľúče od jednoizbového bytu č. 1, ktorý sa nachádza v L.Š.C. B. D.. U.Á.J.Č.C. Č.. XX, ako aj kľúče od vchodových dverí obytného domu, kde sa predmetný byt nachádza k jej rukám a nahradiť jej trovy konania vo výške 14 679.- Sk a tieto uhradiť na účet právnej zástupkyne žalobkyne JUDr. Dáši Komkovej, advokátke so sídlom Hlavná 27, Prešov. Zároveň bol zaviazaný zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prešov súdny poplatok v dume 3 000.- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z návrhu žiadateľky ako oprávnenej osoby na vykonanie exekúcie zo dňa 26. 02. 2009 súd zistil, že táto žiadala súdneho exekútora JUDr. Radovana Ferenca o vykonanie exekúcie na uspokojenie jej nároku, priznaného jej právoplatným rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn.: 17 C 111/2003 zo dňa 24. 09. 2008 proti povinnému Y. G.Ň.W. a náhradu trov exekúcie. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn.: 2 Er/311/2009, EX 252/2009 zo dňa 04. 02. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 02. 2010 vo veci vymoženia uloženej povinnosti vydať žiadateľke kľúče od predmetného bytu a kľúče od vchodových dverí obytného domu, kde sa predmetný byt nachádza a náhrady trov konania vo výške 487,25 Eur bolo vyhovené námietkam povinného v časti trov konania vo výške 487,25 Eur, v prevyšujúcej časti boli námietky povinného zamietnuté, návrh povinného na odklad exekúcie bol zamietnutý a bolo vyhovené námietkam povinného proti trovám exekúcie. Z uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 9 CoE/8/2010, 9 CoE/21/2010 zo dňa 15. 06. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 07. 2010, bolo zistené, že tento potvrdil uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn.: 2 Er/311/2009, EX 252/2009 zo dňa 04. 02. 2010 v jeho napadnutej časti vo výroku o vyhovení námietkam povinného čo do trov konania v sume 487,25 Eur, odmietol odvolanie oprávnenej proti výroku uznesenia o vyhovení námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie vo výške 231,47 Eur a zrušil uznesenie zo dňa 10. 02. 2010 o uložení povinnosti Y. G.Ň.W. zaplatiť súdny poplatok za konanie o námietkach v sume 66.- Eur. Z podania žiadateľky zo dňa 16. 8. 2010, označeného ako dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 15. 06. 2010, sp. zn. 9 CoE/8/2010, 9 CoE/21/2010, podaného na Okresný súd Prešov súd zistil, že menovaná žiada zrušiť vyššie uvedené uznesenie z dôvodu uvedeného v § 237 písm. d), e) a f) O.s.p. v spojení s § 241 ods. 2 písm. a), b), c) O.s.p., t.j. okrem iného aj že jej bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, a vec súdu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory"), Podľa § 4 ods. 1 písm. i) cit. zákona na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. Podľa § 6 ods.1 citovaného zákona fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak : a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. Podľa § 6a ods. 1 citovaného zákona ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane. Podľa § 8 citovaného zákona pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Podľa § 237 O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak : a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu procesných práv účastníkom občianskeho súdneho konania procesnými predpismi za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práva právom chránených záujmov. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa § 238 ods. 5 O.s.p. dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. Podľa § 239 ods. 1 - 3 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c)] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c). Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľky napadnuté rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že postup odporcu pri vydaní tohto rozhodnutia nebol v súlade s platnou právnou úpravou. Odporca na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval na vec sa vzťahujúce právne predpisy, čo viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Na základe dokazovania vykonaného v správnom konaní, vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti súd konštatuje, že v danom prípade odporca nesprávne vyhodnotil dôvody dovolania a tiež nesprávne vyložil podmienky prípustnosti dovolania stanovené v § 238 ods. 5 a § 239 ods. 3 O.s.p. vo vzťahu k § 237 O.s.p. Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe z naposledy citovaného zákonného ustanovenia nepochybne vyplýva, že z dôvodov uvedených v tomto ustanovení je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Iba v prípade, žeby dovolateľ existenciu takýchto dôvodov nenamietal a dovolacím súdom by ani neboli zistené, prichádza do úvahy skúmanie prípustnosti dovolania z ďalších zákonom stanovených dôvodov. Z obsahu navrhovateľkou podaného dovolania jednoznačne vyplýva, že táto namietala predovšetkým odňatie možnosti konať pred súdom v predmetnom exekučnom konaní , ako aj ďalšie procesné pochybenia podľa § 237 písm. d/, e/ a f/ O.s.p., ktorou skutočnosťou sa odporca vôbec nezaoberal a tento hodnotil otázku prípustnosti dovolania iba z hľadiska podmienok stanovených v § 238 ods. 5 a § 239 ods. 3 O.s.p. a z uvedeného vyvodil aj záver o zrejmej bezúspešnosti sporu. Navyše podľa názoru súdu nebolo možné pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 238 ods. 5 O.s.p. iba mechanicky spočítať sumy obsiahnuté vo výroku predmetného uznesenia Krajského súdu v Prešove, pretože predmetné dovolanie nesmerovalo proti všetkým jeho výrokom. Súd taktiež zastáva názor, že posudzovanie prípustnosti dovolania z hľadísk stanovených v § 237 O.s.p. nemožno subsumovať pod kritériá vyplývajúce z § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci, pretože uvedené spadá výlučne do právomoci dovolacieho súdu. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa ust. § 250q ods.2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie pre nesprávne právne posúdenie (§ 250j ods. 2 písm.a/ O.s.p.). Odporca je pri opätovnom posúdení veci viazaný právnym názorom súdu / §250r O.s.p. /. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 250k ods.1 O.s.p s použitím § 250l ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého úspešnej navrhovateľke priznal právo na náhradu trov konania. Keďže navrhovateľka trovy konania v lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku, stanovenej v § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslila a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú, súd jej náhradu trov konania nepriznal, pričom v tomto prípade nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania /ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia/. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.