Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Saz/16/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201070 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012201070.2 Rozhodnutie Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: U. O. G., nar. XX.XX.XXXX v M., M. demokratická republika (ďalej len „M."), štátnej príslušnosti M., W., adresa posledného pobytu v krajine pôvodu v meste M., toho času miesto pobytu P., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 07.08.2012 ČAS: MU-221-29/PO-Ž-2012, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 07.08.2012 ČAS: MU-221-29/PO-Ž-2012. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-221-29/PO-Ž-2012 zo dňa 07.08.2012 v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil navrhovateľovi azyl a súčasne mu neposkytol doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle. Počas doby zaistenia a umiestnenia v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v F. (ďalej len „J. F.“) požiadal navrhovateľ dňa 15.05.2012 pred pracovníkmi J. F. o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) z dôvodu obavy o svoj život v krajine pôvodu a taktiež z dôvodu obáv o svoj život na Ukrajine. Navrhovateľ bol zadržaný a umiestnený v J. F. dňa 07.05.2012 na základe rozhodnutia o zaistení č. PPZ-HCP-SO11-73-01/2012, vydaného Oddelením hraničnej kontroly Policajného zboru I. nad Z.. Rozhodnutie o zaistení a umiestnení do J. F. bolo vydané na základe skutočnosti, že navrhovateľ dňa 07.05.2012 pricestoval na územie SR medzinárodným osobným vlakom OS 8861 z Ukrajiny cez hraničný prechod Čierna nad Tisou a pri hraničnej kontrole okrem svojho cestovného pasu predložil falošné povolenie na pobyt vo Francúzsku č. F XXXXXXXXX. Za účelom zdôvodnenia podanej žiadosti bol s navrhovateľom dňa 21.05.2012 vykonaný vstupný pohovor, v rámci ktorého navrhovateľ postupne uviedol nasledujúce skutočnosti: - v roku 2006 navrhovateľ ukončil strednú školu v M. a následne pokračoval v trojročnom vysokoškolskom bakalárskom štúdiu filozofie na Univerzite sv. Augustína v Kinshase (v októbri 2010 ukončil vysokoškolské štúdium na Univerzite Chretienna Cardina Malulu); - krajinu pôvodu opustil na odporúčanie svojho otca, nakoľko v M. mal mať problémy; - zmienené problémy súviseli s organizovaním prednášok politického charakteru počas navrhovateľových štúdií na univerzitách v M. (navrhovateľ bol ako organizátor prednášky policajtmi zadržaný raz na jeden deň a druhý krát na dni dva, pričom bol vypočúvaný, nakoľko prednášky organizoval na škole štátnej), - okrem toho navrhovateľ bol od roku 2006 členom politickej strany Union democratique pour le progres social- v preklade Únia za demokraciu a sociálny pokrok (ďalej len „UPDS“) bez významnejšieho postavenia v strane, ako i členom študentskej organizácie s názvom Les Amis de L´ Usakin, ktorá údajne združovala študentov viacerých univerzít; - ako navrhovateľ následne sám udal, žiadne iné problémy so štátnymi orgánmi (okrem zadržania políciou za organizovanie nepovolených prednášok) v M. nemal; - v polovici decembra 2010 sa rozhodol krajinu pôvodu opustiť a odísť na Ukrajinu študovať (najprv študoval jeden rok ukrajinský jazyk na Technickej univerzite v meste Ternopil a následne od novembra 2011 tamtiež študoval v anglickom jazyku manažment); - navrhovateľ počas vykonaného pohovoru poukázal i na incident, ktorý sa mu stal počas pobytu na Ukrajine, kedy bol začiatkom apríla 2012 na ulici pri trhovisku v meste Ternopil prepadnutý a zbitý dvomi Ukrajincami (údajne sa prebudil až v nemocnici so zlomenou rukou a nohou, kde mu priateľ ponúkol možnosť zabezpečenia povolenia na pobyt v európskej krajine); - vo vzťahu k zmienenému potvrdeniu navrhovateľ udal, že ho obdržal od priateľa okolo 22.04.2012 a že nevedel, že je falošné (uvedenú skutočnosť sa mal navrhovateľ dozvedieť až na území SR počas kontroly); - odchod z Ukrajiny navrhovateľ odargumentoval problémami s rasovou neznášanlivosťou a absenciou pocitu bezpečia (navrhovateľ plánoval odísť do západnej Európy, konkrétne do Francúzska). Ako doklad svojej totožnosti navrhovateľ predložil cestovný pas a na podporu svojich tvrdení okrem svojej výpovede doložil fotografie svojich zranení a poukázal na informácie francúzskej televízie France 24 ohľadom rasistických útokov v Ternopile, ktoré sú voľne prístupné na internete. Iné dôvody žiadosti o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR navrhovateľ v priebehu konania pred odporcom neuviedol. Odporca po vyhodnotení a posúdení všetkých navrhovateľom uvedených skutočností dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu na území SR. Vo svojom rozhodnutí odporca s poukazom na bezpečnostnú, ale najmä však politickú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa zdôraznil, že navrhovateľom udávaná politická angažovanosť (ktorá sa prejavovala organizovaním prednášok na vysokej škole) nebola dôvodom na udelenie azylu. Správny orgán argumentoval, že hoci UPDS je stranou opozičnou, v čase odchodu navrhovateľa z krajiny pôvodu (t. j. 15.12.2012) v M. nevládlo žiadne zostrené násilie z dôvodu konania prezidentských volieb. V období, keď bol navrhovateľ v M., správny orgán neevidoval žiadne správy o závažných incidentoch z politických dôvodov, ktoré by bolo možné považovať za prenasledovanie. Zároveň poukázal i na správy o existencii demonštrácií UPDS, ktoré sa často zvrhli v násilnosti a pri ktorých musela zasahovať polícia. S poukazom na ostatné prezidentské a parlamentné voľby v M., ktoré prebehli s medzinárodnými pozorovateľmi, odporca konštatoval politickú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa v zhode so zaobstaranými informáciami. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia správny orgán následne konštatoval náznaky nedôveryhodnosti osoby navrhovateľa jednak s poukazom na falošné francúzske povolenie na pobyt, ktoré navrhovateľ pri hraničnej kontrole predložil, ako i s poukazom na problémy navrhovateľa na Ukrajine. Samotný navrhovateľ totiž počas vykonaného vstupného pohovoru pripustil, že agentúra, ktorá mu vybavila vstup na Ukrajinu zabezpečovala iba ročný jazykový kurz a po uplynutí tento doby si každý musel hradiť náklady na štúdium sám. V tejto súvislosti navrhovateľ uviedol, že stratil kontakt s rodinou, ktorá mu do tej doby hradila náklady na štúdium. Ďalšou nezrovnalosťou, ktorou odporca v rozhodnutí argumentoval, bola skutočnosť, že navrhovateľ v priebehu pohovoru (vykonaného za účasti súdneho tlmočníka z francúzskeho jazyka, ktorému navrhovateľ rozumel, nakoľko francúzsky jazyk dostatočne ovládal) sprvoti tvrdil, že nebol členom UPDS, ale len sympatizantom. Následne však svoje tvrdenie zmenil a uvádzal, že bol členom UPDS. Ani samotný fakt, že by bol navrhovateľ stúpencom UPDS však podľa názoru správneho orgánu nezakladalo dôvod pre obavy, nakoľko táto opozičná politická strana má v krajine pôvodu niekoľko miliónov stúpencov a odporca neevidoval žiadne správy o tom, že by bol niekto postihovaný iba v dôsledku samotnej príslušnosti k UPDS. Vo vzťahu k členstvu navrhovateľa v organizácii Les Amis de L´ Usakin odporca dodal, že z verejne dostupných zdrojov sa mu existenciu tejto organizácie potvrdiť nepodarilo. Z prekladu názvu mu však vyplynulo, že sa s najväčšou pravdepodobnosťou mohlo jednať o organizáciu tvorenú študentmi a sympatizantmi Univerzity svätého Augustína (skratka USAKIN) a nie o organizáciu tvorenú študentmi viacerých univerzít. Správnemu orgánu sa taktiež nepodarilo potvrdiť žiadne prepojenie študentskej organizácie na UPDS. Vo vzťahu k navrhovateľom tvrdenému incidentu na Ukrajine odporca poznamenal, že tento problém si mal navrhovateľ riešiť na Ukrajine. Ako to odporcovi z vyjadrení navrhovateľa vyplynulo, navrhovateľ po napadnutí ošetrený bol a ukrajinská polícia sa jeho prípadom zapodievala. Podľa názoru správneho orgánu pokiaľ sa na Ukrajine vyskytnú prejavy rasistickej neznášanlivosti, tieto nie sú ukrajinskými orgánmi tolerované, pokiaľ sa o takýchto prípadoch dozvedia. Ukrajina je totiž členom celého radu medzinárodných organizácií a ratifikovala mnoho medzinárodných dohôd Spojených národov o ľudských právach, ktoré sa tak stali súčasťou ukrajinského právneho systému. Vzhľadom k tomu, že u navrhovateľa neboli splnené podmienky na udelenie azylu, odporca v zmysle ustanovenia § 20 ods. 4 zákona o azyle mal povinnosť skúmať, či navrhovateľ spĺňal podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a alebo § 13b zákona o azyle. Vo vzťahu v skúmanie podmienok poskytnutia doplnkovej ochrany v zmysle § 13a zákona o azyle odporca s odkazom na ustanovenie § 2 písm. f) citovaného zákona vylúčil možnosť vystavenia navrhovateľa reálnej hrozbe vážnemu bezpráviu v prípade návratu do krajiny pôvodu. Správny orgán argumentoval: 1. Že pokiaľ ide o uloženie trestu smrti, tak navrhovateľ v M. nespáchal žiaden trestný čin a preto mu uloženie trestu smrti nehrozí. 2. Taktiež dodal, že nie je dôvodný predpoklad, aby bol navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe mučenia, neľudského, ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, lebo navrhovateľ nič také ani netvrdil a nie je dôvod, aby bol takejto hrozbe vystavený. 3. Pokiaľ ide o vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho konfliktu, tak podľa odporcu v meste M. (kde mal navrhovateľ trvalý pobyt pred odchodom z krajiny pôvodu) neprebieha žiaden konflikt, vážneho bezprávia sa navrhovateľ obávať nemusí. Aplikáciu ustanovenia § 13b zákona o azyle odporca v prípade navrhovateľa vylúčil. Za účelom posúdenia žiadosti navrhovateľa odporca využil dostupné informácie z materiálu „M.- informácie o krajine pôvodu“ vypracované k uvedenému prípadu 16.07.2012, vedeného pod číslom MU-ODZS-2012/000139-028, ďalej informácie o M. z 24.07.2012, vedeného pod číslom MU-ODZS-2012/000139-032 a informácie z ODZS z 13.07.2012, vedeného pod číslom MU- ODZS-2012/000139-030. S ohľadom na zaobstarané informácie správny orgán záverom napadnutého rozhodnutia konštatoval, že pokiaľ sa jedná o problémy pri návratoch, tak zákony M. zaručujú slobodu pohybu vo vnútri krajiny, cestovanie do zahraničia, emigráciu a repatriáciu. Nakoľko navrhovateľ krajinu pôvodu opustil s platným cestovným pasom, pričom dôvodom bolo štúdium v zahraničí, správny orgán nevidel žiaden problém v prípade návratu navrhovateľa do M. po dlhšej dobe na svoj platný cestovný doklad. S prihliadnutím na všetky skutočnosti správny orgán dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil podmienky ustanovené v § 8 alebo v § 10 zákona o azyle na udelenie azylu a podmienky ustanovené v § 13 ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle na poskytnutie doplnkovej ochrany. Proti rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľ v zákonnej 30-dňovej lehote, prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne, opravný prostriedok a žiadal rozhodnutie odporcu zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. S obsahom rozhodnutia nesúhlasil, nakoľko ho považoval za nesprávne z dôvodu, že odporca nesprávne zistil skutkový stav veci a na základe toho rozhodol nesprávne. Navyše rozhodnutie správneho orgánu v niektorých častiach považoval za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Navrhovateľ opakovane poukázal na svoje problémy, súvisiace s členstvom v opozičnej politickej strane UPDS, ako i v združení Les Amis de L´ Usakin. Dodal, že bol políciou prenasledovaný, nakoľko bol často kontrolovaný a vypočúvaný a dokonca bol aj obmedzený na svojej osobnej slobode. Taktiež argumentoval nemožnosťou zaobstarania si akéhokoľvek dôkazného materiálu počas zaistenia v J. F., kde mu boli do značnej miery obmedzené jeho práva ako účastníka konania a minimalizovala sa tak jeho šanca uniesť dôkazné bremeno. Obdobne namietal i odporcom tvrdenú nedôveryhodnosť jeho osoby, ako i jeho rozhodnutie ohľadom neposkytnutia doplnkovej ochrany jeho osobe z dôvodu, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav potrebný na posúdenie veci. Z vyjadrenia odporcu zo dňa 14.11.2012, doručeného odvolaciemu súdu dňa 20.11.2012, vyplynulo, že správny orgán s ohľadom na skutkové, ako i právne skutočnosti navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle § 250f ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), nakoľko odporca s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasil a splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa sa k tomu v určenej lehote nevyjadrila. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu v súlade s ustanovením § 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.12.2012 o 09:00 hod.. Krajský súd zistil, že odporca v prejednávanej veci v správnom konaní dostatočne zistil skutkový stav vo veci a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami, uvádzanými navrhovateľom počas azylového konania v súlade s ustanovením § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Súd preskúmava pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie) iba to, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Súd teda preskúmava úvahu správneho orgánu len v tom smere, či je v súlade s pravidlami logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. Skutočnosti uvádzané navrhovateľom v priebehu celého azylového konania sa krajskému súdu javia z hľadiska bezprostredného ohrozenia navrhovateľa v prípade zotrvania v krajine pôvodu ako neopodstatnené a nasvedčujú iným pohnútkam navrhovateľa než tým, ktoré sú ako dôvody pre udelenie azylu uvedené v Ženevskom dohovore a zákone o azyle a potvrdzujú záver, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu podľa § 8 alebo § 10 zákona o azyle. V zmysle ustanovenia § 8 písm. a) zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. Podľa ustanovenia § 8 písm. b) citovaného zákona ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Prenasledovanie musí v zmysle zákona o azyle § 2 písm. d) spĺňať podmienku závažnosti a opakovanosti, čo sa v prípade navrhovateľa nepotvrdilo. V zmysle ustanovenia § 2 písm. d) zákona o azyle sa prenasledovaním rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v: 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Nasledujúce ustanovenie § 10 upravuje udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny, čo sa však navrhovateľovho prípadu netýka. Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10. Podľa ustanovenia § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Nasledujúce ustanovenie § 13b upravuje poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny, čo sa však netýka navrhovateľovho prípadu. Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. (§ 13c ods. 1 zákona o azyle) Azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine svojho pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu. Krajský súd pri posudzovaní odporcovho rozhodnutia poukazuje na skutočnosť, že odporca správne vyhodnotil výpoveď navrhovateľa z hľadiska dôvodu jeho odchodu z krajiny pôvodu. Dôvody na udelenie azylu sú totiž zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom, ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania, ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu. V prípade navrhovateľa nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o postavení utečencov a zo zákona o azyle. Krajský súd sa pri posudzovaní rozhodnutia odporcu podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom prostriedku a postup odporcu považuje v celom rozsahu za správny, v súlade so zákonom o azyle, keďže v zmysle ustanovení § 13 ods. 1 zákona o azyle správny orgán navrhovateľovi azyl neudelil a doplnkovú ochranu v zmysle ustanovení § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol. V nadväznosti na navrhovateľom udávané politické problémy krajský súd v zhode s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (obsiahnutým v rozhodnutí sp. zn. 1Sža/3/2011) poznamenáva, že samotná existencia navrhovateľových politických názorov, odlišných od vládnych, nie je sama o sebe dostatočným dôvodom na udelenie azylu, pretože navrhovateľ nepreukázal, že má dôvod sa obávať prenasledovania za svoje politické názory. Navrhovateľ okrem zmienených dvoch zadržaní zo strany polície neudával a nešpecifikoval žiadne ďalšie problémy so štátnymi orgánmi v krajine pôvodu. Navyše sám v rámci vykonaného pohovoru pred správnym orgánom potvrdil, že nebol žiadnym významným členom v rámci UPDS a že na vysokej škole sa zameriaval len na organizovanie prednášok o politike, kvôli čomu bol vlastne vypočúvaný zo strany polície. Samotný fakt, že by bol navrhovateľ členom UPDS, i podľa názoru krajského súdu nezakladá dôvod pre akékoľvek obavy navrhovateľa, nakoľko zmienená opozičná politická strana má v M. niekoľko miliónov stúpencov a dostupné informácie o M. neevidujú žiadne správy o tom, že by bol niekto v krajine pôvodu navrhovateľa postihovaný iba v dôsledku príslušnosti k UPDS. Skutočnosť, že navrhovateľ poukázal na údajné rasistické útoky na jeho osobu na Ukrajine, respektíve nepriamo poukázal i na nedostatok finančných prostriedkov na ďalšie štúdium, nie sú ani podľa názoru krajského súdu dôvodmi na udelenie azylu. Vo vzťahu k rasistickým útokom na navrhovateľa na Ukrajine odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ sa totiž na Ukrajine vyskytnú prejavy rasistickej neznášanlivosti, tieto nie sú ukrajinskými orgánmi tolerované, pokiaľ sa o takýchto prípadoch dozvedia. Ukrajina je totiž členom celého radu medzinárodných organizácií a ratifikovala mnoho medzinárodných dohôd Spojených národov o ľudských právach, ktoré sa tak stali súčasťou ukrajinského právneho systému, ako navrhovateľ sám udal, ukrajinské zdravotníctvo mu poskytlo náležitú zdravotnú starostlivosť a incidentom, ku ktorému malo dôjsť, sa ukrajinská polícia zaoberala. To podľa názoru odvolacieho súdu len potvrdzuje samotný fakt, že Ukrajina správanie obdobného charakteru zo strany svojich občanov odsudzuje, následne vyšetruje a trestá. K odvolacej námietke splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, týkajúcej sa vyhodnotenia navrhovateľa ako nedôveryhodného, krajský súd uvádza, že túto tvrdenú námietku obdobne nepovažuje za dôvodnú. Odporca totiž aj napriek nezrovnalostiam vo výpovediach navrhovateľa, na ktoré podrobne poukázal, navrhovateľa ako osobu nedôveryhodnú nevyhodnotil, respektíve svoje zistenia v tomto smere neuplatnil ako dôvod neudelenia azylu a neposkytnutia doplnkovej ochrany na území SR. Aj keď správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa mu javí nedôveryhodným (minimálne, čo sa týka jeho členstva v politickej strane UPDS, ako i v študentskej organizácii Les Amis de L´ Usakin a ďalej i čo sa predloženia falošného povolenia na pobyt týka), dôvodom neudelenia azylu a neposkytnutia doplnkovej ochrany, nebolo v prípade navrhovateľa vyhodnotenie jeho osoby ako nedôveryhodnej, ale nesplnenie podmienok ustanovených v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle tak, ako to odporca uviedol v závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. K námietke splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, v zmysle ktorej navrhovateľ nemal možnosť zaobstarať si počas zaistenia v J. F. dôkazný materiál, krajský súd konštatuje, že navrhovateľovi bolo umožnené, aby uviedol všetky dôvody, kvôli ktorým krajinu pôvodu opustil a predložil i dôkazy na podporu svojich tvrdení. Navrhovateľ mal taktiež možnosť zvoliť si na zastupovanie svojej osoby v konaní pred odporcom splnomocneného zástupcu. Sám však túto možnosť najprv nevyužil (počas vykonaného pohovoru zo dňa 21.05.2012 udal, že si právneho zástupcu nezvolil). Svoje právo (na zvolenie si právneho zástupcu v konaní) navrhovateľ využil až dňa 06.08.2012, kedy plnú moc udelil na celé konanie pred orgánmi polície, Migračným úradom a súdmi bez obmedzení a v plnom rozsahu právnej poradkyni Spoločnosti ľudí dobrej vôle so sídlom v Košiciach. Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to k doplnkovej ochrane, krajský súd považuje za potrebné uviesť, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u ktorých by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelení či neudelení doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, a z ktorých je potrebné vychádzať. V predmetnej veci odporca postupoval správne, ak po zvážení skutkového stavu nenašiel ani dôvod pre udelenie doplnkovej ochrany navrhovateľovi podľa § 13a a 13b zákona o azyle. Odporca teda nepochybil, ak s ohľadom na zaobstarané informácie o krajine pôvodu navrhovateľa a samotné výpovede navrhovateľa v konaní vyhodnotil, že navrhovateľovi v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí žiadne vážne bezprávie tak, ako to definuje ustanovenie § 2 písm. f) zákona o azyle, nakoľko mu nehrozí trest smrti ani jeho výkon, ani mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Správny orgán nepochybil, ak navrhovateľove dôvody nepovažoval za dôvody hodné poskytnutia doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. Odporca si na účely rozhodnutia o poskytnutí, respektíve neposkytnutí doplnkovej ochrany dôkladne zabezpečil časovo aktuálne a vecne relevantné informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na podporu svojich tvrdení (týkajúcich na rozhodnutia o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi) odvolával. Rovnako podrobne vyhodnotil i prípadnú možnosť vystavenia navrhovateľa reálnej hrozbe vážneho bezprávia v prípade návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu v zmysle ustanovenia § 13a zákona o azyle [v nadväznosti na ustanovenie § 2 písm. f) citovaného zákona]. Na základe uvedeného v prejednávanej veci v správnom konaní, odporca dostatočne zistil skutkový stav veci a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými navrhovateľom počas azylového konania. Navrhovateľova žiadosť o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR bola posúdená zákonným spôsobom a všetky okolnosti navrhovateľom udávané boli posúdené individuálne, ako aj vo všetkých relevantných súvislostiach. Odporca postupoval správne a v súlade so zákonom o azyle, keď podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o azyle neudelil navrhovateľovi azyl a neposkytol mu doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle. Podľa názoru odvolacieho súdu v preskúmavanej veci bol dostatočne zistený skutkový stav veci, napadnuté rozhodnutie odporcu bolo v plnom rozsahu preskúmateľné (tak pre zrozumiteľnosť, ako i dostatok dôvodov) a navrhovateľom uvedené skutočnosti boli zo strany odporcu logicky, ako aj vecne a právne správne vyhodnotené. Odvolacie dôvody, uvedené splnomocnenou zástupkyňou navrhovateľa v opravnom prostriedku, neboli spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko relevantný dôvod pre udelenie azylu, respektíve poskytnutie doplnkovej ochrany u navrhovateľa ani v jednom prípade nezakladali. Navrhovateľ, ako ani jeho splnomocnená zástupkyňa v konaní na podporu svojich tvrdení nepredložili žiaden relevantný dôkaz o tom, že by bol navrhovateľ v krajine pôvodu prenasledovaný, respektíve že by mu v prípade návratu do M. prenasledovanie akýmkoľvek spôsobom hrozilo. Z uvedených dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie odporcu v zmysle ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdené ako vecne správne. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov konania a odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.