Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Sd/69/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201120 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012201120.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľa T.. B. P. S. K. Á. P. Q., E. K. C., F.. Z. Č.. XXX/X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Ul. Ľudová č. 14, Košice, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, v konaní o starobnom dôchodku takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 13. augusta 2012 č. XXX XXX XXXX a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie. Navrhovateľovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v sume 265,28 Eur, ktorú je odporkyňa povinná zaplatiť advokátovi JUDr. Petrovi Rybárovi, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím zo dňa 13. 08. 2012 č. XXX XXX XXXX odporkyňa podľa ustanovenia § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 18. 06. 2012 starobný dôchodok v sume 457,00 eur mesačne. Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia a postupu odporkyne. Namietal nezohľadnenie všetkých dôb obdobia jeho dôchodkového poistenia pri určení výšky jeho starobného dôchodku, a to konkrétne doby opakovania ročníka počas vysokoškolského štúdia od 01. 09. 1971 do 31. 08. 1972. Výpočet dôchodku reklamoval listom zo dňa 27. 08. 2012 označeným ako „Reklámacia k výpočtu starobného dôchodku č. XXX XXX XXXX“, v ktorom požadoval od odporkyne dopočítanie 365 dní k obdobiu jeho dôchodkového poistenia a následne upravenia výšky starobného dôchodku. Odporkyňa, ako to vyplýva z jej listu zo dňa 11. 09. 2012, reklamácii nevyhovela z dôvodu. že školský rok 1971/1972 menovaný opakoval a v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. v znení účinnom do 31. 08. 1984, nebolo možné toto obdobie štúdia do doby dôchodkového poistenia započítať. Poukázal na to, že rozhodnutie odporkyne vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je dôvodom zrušenia rozhodnutia v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. . V tejto súvislosti poukázal aj na ustanovenie § 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. v znení účinnom do 31. 08. 1984, v zmysle ktorého ak sa pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok požaduje určitá doba zamestnania, rozumie sa ňou aj doba štúdia na školách potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky. A tiež na znenie § 6 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení a § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Uviedol, že rozhodnutie odporkyne o nezapočítaní obdobia opakovania ročníka nie je v napadnutom rozhodnutí nijak bližšie odôvodnené. Z dikcie ustanovení prísl. právnych predpisov nevyplýva, žeby sa dobou potrebnou na prípravu na povolanie považovala iba minimálna doba trvania vysokoškolského štúdia. Opakovanie ročníka je bežné a aj v zmysle už existujúcej judikatúry je považované za obdobie, ktoré sa do štandardnej dĺžky štúdia má započítavať. V predmetnom období mal status študenta rovnako ako aj po iné roky. Do pozornosti dal aj list odporkyne zo dňa 29. 10. 2004, označený ako „Informácia o stave individuálneho účtu poistenca“, v ktorom mu táto uznala celé obdobie štúdia, tzn. aj celý opakovaný ročník. Na základe uvedeného navrhovateľ považoval postup odporkyne, ktorá obdobie od 01. 09. 1971 do 31. 08. 1972 neuznala za obdobie dôchodkového poistenia za nesprávny, ktorý nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 17. 10. 2012 navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Námietky navrhovateľa nepovažovala za opodstatnené a k týmto uviedla, že v období od 01. 01. 1965 do 31. 12. 1975 sa vzťahoval na započítanie doby štúdia na dôchodkové účely zákon č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení - § 6 ods. 1 štvrtý bod. Dobou zamestnania sa rozumela doba štúdia na školách, vrátane vysokých škôl, potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky. Právne predpisy sociálneho zabezpečenia účinné pred 01. 01. 1976 neobsahovali právnu úpravu definujúcu rozsah sústavnej prípravy dieťaťa na budúce povolanie. Na posudzovanie sústavnej prípravy dieťaťa na budúce povolanie štúdiom sa používali predpisy o nemocenskom poistení (napr. § 1 vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 95/1968 Zb. o poskytovaní prídavkov na deti v nemocenskom poistení). Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 štvrtého bodu zákona č. 101/1964 Zb. sa dobou zamestnania rozumela doba štúdia na školách, vrátane vysokých škôl, potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. v znení účinnom do 31. 08. 1984 (od 01. 09. 1984 bolo toto ustanovenia novelizované zákonom č. 56/1984 Zb.) sa dobou zamestnania rozumela doba štúdia na školách potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky. Preto podľa týchto ustanovení sa započítava len doba potrebná na prípravu na povolanie, v období od 01. 01. 1965 do 31. 08. 1984 nie je možné započítať opakované ročníky štúdia. Štúdium sa započíta v rozsahu, v akom malo skutočne trvať. V období od 01. 09. 1984 do 31. 12. 2003 sa započíta štúdium v rozsahu, v akom skutočne trvalo, čo znamená, že sa započíta štúdium vrátane opakovaných ročníkov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti opakovaný ročník štúdia nie je možné na dôchodkové účely započítať. Podotkla, že starobný dôchodok navrhovateľa bol vypočítaný v súlade s platnými právnymi predpismi. Obdobie dôchodkového poistenia a hodnoty osobných mzdových bodov boli započítané na základe evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia a poistenia, ktoré sa nachádzajú v centrálnej evidencii Sociálnej poisťovne. Navrhovateľ žiadne iné námietky neuviedol. Listom zo dňa 31. 10. 2012 navrhovateľ reagoval na vyjadrenie odporkyne s tým, že táto iba citovala príslušné právne predpisy bez toho, aby sa vyjadrila k spornej otázke, t. j. prečo by sa doba (rok) opakovaného štúdia nemala považovať za obdobie štúdia na účel výpočtu dôchodku. Poukázal aj na to, že odporkyňa citovala vyhlášku Ústrednej rady odborov č. 95/1968 Zb. bez toho, aby akékoľvek ustanovenie daného právneho predpisu aplikovala na predmetný spor alebo inak poukázala na súvislosť. Vôbec nevysvetlila ani to, prečo sa podľa predpisov do 31. 08. 1984 nemá započítať doba opakovaného štúdia a prečo od 01. 09. 1984 sa už započítať má. Neurčitosťou podania odporkyne, v ktorom táto neuviedla nič právne relevantné na podporu napadnutého rozhodnutia, došlo podľa názoru navrhovateľa k potvrdeniu jej nesprávneho postupu pri výpočte a určení doby dôchodkového poistenia, čo viedlo k jej nezákonnému rozhodnutiu. Súd v konaní podľa ustanovenia § 250l a nasledujúcich O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa 24. 09. 2012 je dôvodný. Z obsahu dávkového spisu súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 20. 07. 2012 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 18. 06. 2012. Zo žiadosti podpísanej navrhovateľom vyplýva, že tento v prehľade o štúdiu po ukončení povinnej školskej dochádzky, označil dobu štúdia na SPŠ stavebnej a zememeračskej v Košiciach od 01. 09. 1965 do 30. 06. 1969 a dobu štúdia na vysokej škole - VŠT v Košiciach od 01. 10. 1969 do 30. 06. 1975 a dobu vojenskej služby od 02. 04. 1976 do 29. 03. 1978. V žiadosti v prílohe č. 1 má ďalej vykázané obdobia zamestnaní, resp. platenia dôchodkového poistenia, resp. obdobia nezamestnanosti, a to od 15. 07. 1975 až do podania predmetnej žiadosti. Z evidenčného listu o dobe zamestnania a zárobku zo dňa 21. 09. 1984 za obdobie od 01. 10. 1969 do 30. 06. 1975 súd zistil, že v uvedenom období bol navrhovateľ študentom Stavebnej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, pričom v školskom roku 1971/1972 opakoval II. ročník . Z informácie o stave individuálneho účtu poistenca k 31. 12. 2003 vyplýva, že do doby dôchodkového poistenia je zahrnuté aj celé obdobie od 01. 01. 1971 do 31. 12 1972. Napadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 18. 06. 2012 starobný dôchodok v sume 457,00 Eur mesačne. Z osobného listu dôchodkového poistenia, tvoriaceho prílohu tohto rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľovi nebola do dôchodkového poistenia zohľadnená doba od 01. 09. 1971 do 31. 08. 1972. Ostatné doby dôchodkového poistenia mu zohľadnené boli. Právny zástupca navrhovateľa v priebehu konania zotrval na podanom opravnom prostriedku menovaného proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne z dôvodov v ňom uvedených. V tejto súvislosti poukázal na to, že obdobie opakovania ročníka počas vysokoškolského štúdia navrhovateľa je potrebné započítať do obdobia dôchodkového poistenia aj s ohľadom na právnu úpravu, obsiahnutú v zákone č. 19/1966 Zb. a to ustanovenia § 8 ods. 2 tohto zákona, v zmysle ktorého, vysokoškolské štúdium trvá 4 - 6 rokov. Následne ustanovenie § 12 ods. 2 tohto zákona upravuje, že študentovi sa môže povoliť opakovanie ročníka. Upriamil pozornosť súdu i zástupkyne odporkyne aj na judikatúru, a to na rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR sp. zn.: 3 Co/75, v ktorom sa rieši aj táto otázka a v zmysle ktorého obdobie opakovania ročníka počas vysokoškolského štúdia je potrebné započítať a zhodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia. Súdu predložil krátkou cestou fotokópiu uvedeného rozhodnutia ako aj rozhodnutia NS SR z 29. 05. 2008 sp. zn.: 4So/120/2007. Vychádzajúc z uvedeného žiadal, aby súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Navrhovateľ sa pripojil k prednesu svojho právneho zástupcu a s poukazom na tento požiadal, aby súd jeho návrhu vyhovel. Uviedol, že počas obdobia vysokoškolského štúdia, tzn. v rokoch 1969 až 1975, nikde nepracoval a študoval dennou formou vysokoškolského štúdia. Zástupkyňa odporkyne zotrvala na písomnom stanovisku, ktoré bolo súdu doručené a v jeho zmysle navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Pokiaľ ide o odkaz navrhovateľa na informáciu o stave účtu poistenca, do pozornosti súdu dala to, že táto informácia nie je záväzná pre vydanie rozhodnutia o dôchodkovej dávke, preto nemusí byť totožná s osobným listom dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia, a že slúži len pre informáciu poistenca. Navrhovateľ reagujúc na prednes zástupkyne odporkyne zdôraznil, že rozhodujúcim pre posúdenie doby dôchodkového poistenia je evidenčný list dôchodkového zabezpečenia za predmetné obdobie (od roku 1969 do roku 1975), z ktorého nepochybne vyplýva, že v uvedenom období bol študentom predmetnej vysokej školy. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 bod. 4 zákona č. 11/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba zamestnania, rozumejú sa ňou tieto doby od vzniku československého štátu : doba štúdia na školách, včítane vysokých škôl, potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky; doba štúdia pred 9. májom 1945 sa však započítava do doby zamestnania len pracovníkovi, u ktorého z celkovej doby zárobkovej činnosti od skončenia štúdia do dňa vzniku nároku na dôchodok pripadajú aspoň 3/4 na dobu zamestnania; pokiaľ nevyplýva niečo iné z medzištátnych dohovorov. Podľa ustanovenia § 12 ods. 2 zákona č. 19/1966 Zb. o vysokých školách účinného od 01. 05. 1966 študentovi, ktorý nesplnil podmienky pre postup do vyššieho ročníka, môže sa povoliť opakovať ročník. Počas štúdia možno opakovať iba dva ročníky. Druhé opakovanie toho istého ročníka je neprípustné. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ustanovenia § 209 ods. 1 citovaného zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne dospel súd k záveru, že v danom prípade sa odporkyňa dôsledne nespravovala príslušnou zákonnou úpravou, pretože z dôvodov napadnutého rozhodnutia vrátane osobného listu dôchodkového poistenia okrem citácie jednotlivých zákonných ustanovení nie je zrejmé, prečo obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľa (opakovaný ročník vysokoškolského štúdia) od 01. 09. 1971 do 31. 08. 1972 nebolo zhodnotené v porovnaní s informáciou o stave individuálneho účtu poistenca zo dňa 29. 10. 2004, ktorý bol navrhovateľovi doručený. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy súd preskúmava rozhodnutia správneho orgánu vychádzajúc zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené je nevyhnutné, aby rozhodnutie bolo presvedčivo, individuálne odôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť s prihliadnutím na jeho odôvodnenie a nie na obsah administratívneho spisu, ktorý je iba podkladom pre rozhodnutie. Konanie a rozhodovanie súdu o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporkyne v dávkových veciach sociálneho poistenia je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa V. časti O.s.p. a nie pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou súdu prvého stupňa doplňovať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia odporkyne, ktorá má byť uvedená už v odôvodnení rozhodnutia odporkyne. Súd sa stotožňuje s tvrdením zástupkyne odporkyne, že predmetná informácia o stave individuálneho účtu poistenca nie je pre rozhodnutie o nároku navrhovateľa záväzná, avšak vzhľadom na odlišné posúdenie sporného obdobia pri vydaní napadnutého rozhodnutia bolo potrebné nezapočítanie tohto obdobia v odôvodnení rozhodnutia odôvodniť. Dôvody postupu odporkyne v tejto súvislosti uvedené v písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľa v zmysle platnej právnej úpravy nemôžu nahrádzať odôvodnenie rozhodnutia a preto ich nebolo možné považovať za zhojenie tohto nedostatku odôvodnenia rozhodnutia. Vychádzajúc z písomného vyjadrenia odporkyne v predmetnej veci je potrebné poukázať na to, že ako to vyplýva aj z rozsudku NS SR zo dňa 29.5. 2008 sp. zn. 4So 120/2007, doby zamestnania a náhradné doby sa hodnotia podľa právnych predpisov platných v čase, keď sa získali, ak neskoršie predpisy neustanovia iný, pre poistenca výhodnejší spôsob ich hodnotenia. V ďalšom konaní bude preto potrebné pri právnom posúdení veci spravovať sa týmto právnym názorom. Na základe vyššie uvedeného súd zásadnú námietku navrhovateľa, týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia považoval za opodstatnenú. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami napadnuté rozhodnutie odporkyne ako nezákonné pre jeho nepreskúmateľnosť podľa § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Pri novom prejednaní veci je správny orgán viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.) O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovení § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 a § 246c O.s.p., podľa ktorého ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na plnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. S poukazom na uvedené súd priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastupovania v celkovej sume 265,28 €. Súd neakceptoval v plnom rozsahu vyčíslenie trov právneho zastupovania advokátom zo dňa 18. 12. 2012, zodpovedajúce sume 1776,68 eur. Keďže v danom prípade ide o dávkovú vec sociálneho poistenia, advokátovi súd priznal trovy právneho zastupovania v súlade s ustanoveniami § 11 ods. 4 druhá veta, § 14 ods. 1 písm. a), b), c), § 15 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Advokátovi navrhovateľa tak patrí za 4 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava právneho zastúpenia zo dňa 21. 09. 2012, návrh na začatie konania zo dňa 24. 09. 2012, podanie na súd vo veci samej zo dňa 31. 10. 2012 a účasť na pojednávaní dňa 18. 12. 2012) tarifná odmena v sume a 58,69 eur za každý úkon a režijný paušál ku každému úkonu v sume a 7,63 eur, t. j celkom 265,28 eur (58,69 € x 4 + 7,63 € x 4). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci v dávkovej veci sociálneho poistenia je 1/13-tina výpočtového základu, ktorý v roku 2012 bol 763 eur (§ 11 ods. 4 druhá veta vyhlášky). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Odvolanie možno podať proti výroku o trovách konania do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.