Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Saz/19/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201161 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012201161.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: L. S. Z. C. Z., H.. XX.XX.XXXX N. C., E. Q., E. Š. S., E. H., E. G. F., E. N., K., K. L. M. Č.. B. K. S.X. M. XX.XX.XXXX, S. R. S. N. E. S. N. C., V. Q. E. S. S. P., Č. M. XX, E. Q., toho času miesto pobytu S. R. X. H. N., zastúpeného: JUDr. Katarínou Boháčovou, S. S. K. Ľ. M. N., Z. XX, XXX XX E., proti odporcovi: Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, V.. S. Č.. X, XXX XX C., o preskúmanie rozhodnutia odporcu ČAS: MU-378-17/PO-Ž-2012 zo dňa 06.09.2012, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 06.09.2012 ČAS: MU-378-17/PO-Ž-2012. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-378-17/PO-Ž-2012 zo dňa 06.09.2012 zamietol žiadosť navrhovateľa o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) ako zjavne neopodstatnenú. Po nelegálnom príchode na územie SR navrhovateľ dňa 09.07.2012 pred pracovníkmi Oddelenia hraničnej kontroly PZ (ďalej len „OHK“) Č. H. R. požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. Ako dôvod svojej žiadosti uviedol obavu o svoje zdravie a život v domovskej krajine a na V.. Navrhovateľ pricestoval na územie SR medzinárodným vlakom OS XXXX cez hraničný priechod Č. H. R.- Č. dňa 09.07.2012 o 04:21 hod.. Pri hraničnej kontrole predložil cestovný doklad E. Q. a povolenie na pobyt Francúzska. Nakoľko povolenie na pobyt vykazovalo známky falšovania, bol vyrozumený pracovník analýzy cestovných dokladov Riaditeľstva hraničnej polície Sobrance, ktorý odborným vyjadrením potvrdil, že sa jedná o falzifikát. Počas spisovania zápisnice o podaní vysvetlenia navrhovateľ požiadal o udelenie azylu. Za účelom zdôvodnenia podanej žiadosti bol s navrhovateľom dňa 20.07.2012 vykonaný vstupný pohovor, v rámci ktorého navrhovateľ uviedol, že krajinu pôvodu opustil už v septembri 2010, kedy vycestoval z hlavného mesta C. do E., odtiaľ do M. a následne do E. na V.. Na letisku v E. ho už údajne čakali viacerí študenti E. národnosti, ktorí ho odprevadili na S. V. v R.. V školskom roku 2010/2011 navrhovateľ navštevoval jazykový kurz ukrajinského jazyka pre cudzincov a po jeho ukončení začal na zmienenej univerzite študovať v odbore E. G.Ó.. Celé štúdium a pobyt na V. mu financovala jeho matka. Po tom, ako mu dňa 25.12.2011 známa z E. Q. telefonicky oznámila úmrtie matky, navrhovateľa už nemal kto ďalej v štúdiu finančne podporovať a preto musel štúdium na V. ukončiť. Začiatkom januára 2012 odišiel z R. do E. a ubytoval sa u svojich priateľov. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na živobytie si začal privyrábať poskytovaním sexuálnych služieb. Nakoľko mu však zarábanie si peňazí takýmto spôsobom nevyhovovalo a jeho pobyt na V. nemal kto ďalej finančne podporovať, rozhodol sa z V. vycestovať. Prostredníctvom známej si za finančnú hotovosť 15 USD zaobstaral falošné povolenie na pobyt vo Francúzsku, s ktorým niekedy začiatkom júla 2012 vycestoval z E. do Ľ.. Tam pobudol u priateľa asi týždeň a dňa 08.07.2012 si zakúpil lístok na vlak smerujúci na územie SR. Keďže pri hraničnej kontrole na území SR príslušníci polície zistili, že povolenie na pobyt, ktorým sa navrhovateľ preukázal, vykazovalo známky falšovania, rozhodol sa navrhovateľ požiadať o udelenie azylu. Navrhovateľ ďalej počas vykonaného pohovoru poukázal na etnické problémy, ktoré v E. Q. prebiehajú medzi obyvateľmi severu a juhu krajiny. Hoci udal, že sám sa do žiadnych problémov nedostal, jeho otec údajne počas zmienených nepokojov v roku 1998 zomrel. Ako ďalej navrhovateľ uviedol, v krajine pôvodu žiadne problémy nemal a nič konkrétne sa mu nestalo. Nebol členom žiadnej politickej strany, ani nevyvíjal žiadne politické aktivity. Dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu bolo výlučne štúdium na V.. Ak by mal dostatok finančných prostriedkov, ostal by tam i naďalej študovať. Počas pohovoru navrhovateľ taktiež poukázal i na agresivitu, ktorá na V. panuje. On osobne sa ihneď po príchode na V. v roku 2010 stal terčom útoku, pri ktorom ho traja V. omráčili elektrickým šokom. Taktiež bol o niekoľko mesiacov neskôr svedkom fyzického útoku, pri ktorom skupinka miestnych obyvateľov zaútočila na skupinu B. študentov. Okrem týchto dvoch incidentov sa na V. navrhovateľ do vážnejších problémov nedostal. Ako následne navrhovateľ dodal, v prípade návratu do krajiny pôvodu sa obával vypočúvania a otázok typu „Kde bol?“ alebo „Čo tam robil?“. Taktiež by v E. Q. nemal kde bývať, nakoľko dom, v ktorom býval so svojou rodinou, si privlastnili nejakí neznámi ľudia. Iné dôvody žiadosti o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR navrhovateľ v priebehu konania pred odporcom neuviedol. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v priebehu konania ako doklad svojej totožnosti predložil cestovný pas, správny orgán ustálil jeho totožnosť tak, ako to uviedol vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia argumentoval, že z výpovedí navrhovateľa, ako i z všetkých dostupných informácií mu bolo zrejmé, že navrhovateľ svoju žiadosť odôvodňoval inými skutočnosťami a dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle. Svoju žiadosť zakladal na iných ako rasových, národnostných, náboženských dôvodoch, dôvodoch príslušnosti k určitej sociálnej skupine, zastávania určitých politických názorov alebo z dôvodu uplatňovania svojich politických práv a slobôd. Taktiež neuviedol žiadne dôvody, ktoré by opodstatňovali použitie § 13a alebo § 13b zákona o azyle. V nadväznosti na navrhovateľom tvrdené prípadné problémy s políciou po návrate do krajiny pôvodu odporca uviedol, že tieto navrhovateľom tvrdené problémy nie sú podložené žiadnou objektívnou skutočnosťou. Navrhovateľ totiž podľa odporcu vycestoval z E. Q. legálne na základe udelených študentských víz. To podľa názoru správneho orgánu značilo, že pri odchode z krajiny pôvodu navrhovateľ neporušil žiadne zákony či nariadenia. V tejto súvislosti správny orgán zároveň stručne, no výstižne poukázal na súčasnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa. Za účelom posúdenia navrhovateľovej žiadosti odporca do konania zabezpečil i informácie z Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce o krajine pôvodu navrhovateľa zo dňa 05.06.2012 a 01.08.2012 vedené pod číslom a MU-ODZS-2012/000391-002MU-ODZS-2012/000391-006. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany odôvodňoval inými skutočnosťami a dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v ustanoveniach § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle, prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť navrhovateľa v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle ako zjavne neopodstatnenú. Opravným prostriedkom zo dňa 01.10.2012, odoslaným na poštovú prepravu dňa 02.10.2012, splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa v zákonnej 20-dňovej lehote žiadala rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ČAS: MU-378-17/PO-Ž-2012 zo dňa 06.09.2012 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o udelenia azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR ako zjavne neopodstatnenej v plnom rozsahu zrušiť a vec vrátiť odporcovi na nové konanie. Zároveň požiadala o odklad vykonateľnosti rozhodnutia. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa s rozhodnutím odporcu nesúhlasila, nakoľko sa domnievala, že odporca nesprávne vec posúdil po právnej stránke a nedostatočne zistil skutočný stav veci v otázke posúdenia doplnkovej ochrany. Domnievala sa, že navrhovateľ spĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle ustanovenia § 13a zákona o azyle z dôvodu hrozby vážneho bezprávia. Rovnako trvala na tom, že správny orgán nemal žiadosť navrhovateľa zamietnuť ako zjavne neopodstatnenú a mal skúmať, či spĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany. Argumentoval totiž zlou, nestabilnou bezpečnostnou situáciu v krajine pôvodu, nepokojmi, útokmi povstalcov a vysokou mierou neselektívneho násilia. Zároveň dodala, že navrhovateľ v krajine pôvodu nemá žiadnu rodinu či prácu, a teda tam nemá z čoho žiť. Z obsahu vyjadrenia odporcu zo dňa 29.10.2012, doručeného odvolaciemu súdu dňa 05.11.2012, vyplynulo, že odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť. Správny orgán úvodom argumentoval všetkými dôvodmi žiadosti navrhovateľa s podrobným poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia s tým, že navrhovateľ nesplnil primárny predpoklad na udelenie azylu a svoju žiadosť zakladal na irelevantných dôvodoch. Po opätovnom preskúmaní správny orgán dospel k záveru, že navrhovateľove dôvody nemožno subsumovať medzi dôvody hodné udelenia azylu, uvedené tak v Ženevskom dohovore, ako i v zákone o azyle. Podľa názoru odporcu rovnako neboli preukázané ani žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod na poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a zákona o azyle. Nepriaznivá ekonomicko-sociálna situácia v E. Q., ani strety z dôvodu konfliktných situácií v krajine pôvodu navrhovateľa, podľa názoru odporcu nie sú dôvodom na to, aby sa zneužíval inštitút azylu na dodatočné legalizovanie si pobytu na území SR, ktorú si navrhovateľ po nezákonnom vstupe na jej územie navrhovateľ vybral ako cieľovú krajinu. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a rozhodol bez nariadenia pojednávania rozsudkom v zmysle § 250f ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), v spojení s ustanovením § 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. V zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 9 citovaného zákona ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. V zmysle § 10 ods. 1, 2 a 3 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí. Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky. Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8. V zmysle § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov. Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky.(§ 13b ods. 1 a 2 zákona o azyle) Podľa § 12 ods. 1 zák. o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ: a) odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b, b) pochádza z bezpečnej krajiny pôvodu; to neplatí, ak v jeho prípade nemožno túto krajinu považovať za bezpečnú krajinu pôvodu, alebo c) nesplní povinnosť spolupracovať s ministerstvom podľa tohto zákona, najmä ak sa opakovane a bez vážnych dôvodov nedostaví na pohovor, čím znemožní posúdenie žiadosti. Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. (§ 12 ods. 3 zákona o azyle) Z ustanovenia § 20 ods. 5 zákona o azyle vyplýva, že do lehoty na vydanie rozhodnutia podľa tohto zákona sa čas potrebný na doručenie rozhodnutia nezapočítava. Azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine svojho pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom presne vymedzené a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd. Udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané na existenciu prenasledovania žiadateľa v krajine pôvodu, ako skutočnosti definovanej v ustanovení § 2 písm. f) citovaného zákona alebo na odôvodnené obavy z prenasledovania zo zákonom uznaných dôvodov, pričom za prenasledovanie v zmysle citovaného ustanovenia a § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody alebo porušovanie ľudských práv, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, príp. aj neštátnymi subjektmi, ak možno preukázať, že štát nie je schopný alebo ochotný poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. Právo na azyl navyše nemožno považovať za právo nárokové; ani Ústava Slovenskej republiky, Listina základných práv a slobôd ani medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná, nezaručujú, že právo azylu musí byť žiadateľovi poskytnuté. V ustanovení § 12 zákona o azyle sú vymedzené zákonné podmienky, za splnenia ktorých môže byť žiadosť žiadateľa o azyl zamietnutá ako zjavne neopodstatnená v prípade, ak žiadateľ svoju žiadosť zakladá na iných dôvodoch alebo skutočnostiach ako sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b citovaného zákona, pričom také rozhodnutie musí byť vydané do 60 dní od začatia konania. Vyplývajúc z administratívneho spisu odporcu odvolací súd považoval za preukázané, že odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľa v súlade s ustanovením § 12 ods. 3 zákona o azyle v lehote 60 dní od začatia konania o udelenie azylu, ktoré sa začalo dňa 09.07.2012, kedy navrhovateľ vyhlásil, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky a preto v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre zamietnutie jeho žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej. Vo vzťahu k navrhovateľom tvrdeným dôvodom žiadosti o udelenie azylu odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že za relevantný dôvod na udelenie azylu nemožno bez ďalšieho považovať ťaživú situáciu navrhovateľa (navrhovateľ niekoľkokrát v rámci azylového konania poukázal na svoju nepriaznivú ekonomickú situácia, na chuť študovať, no na neschopnosť financovať si svoje štúdium, ako i na prípadné finančné problémy v prípade núteného návratu do krajiny pôvodu), vyplývajúcu zo zlej ekonomickej situácie v krajine pôvodu. I z rozhodovacej činnosti súdov, rozhodujúcich o opravných prostriedkoch žiadateľov o udelenie azylu (Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Bratislave), pritom jednoznačne vyplýva, že základným východiskom pri určovaní, čo nie je prenasledovaním, je téza, že prenasledovanie nie je chudoba, či inak označované ekonomické problémy v krajine. Je pritom dôležité zdôrazniť, že nie je rozhodujúce, pod akým označením sú tieto ekonomické dôvody v priebehu konania uvádzané. Skutočnosť, že navrhovateľ prejavil obavy z rasistických útokov na V., respektíve z nedostatku finančných prostriedkov, nie sú ani podľa názoru krajského súdu dôvodmi na udelenie azylu. Vo vzťahu k rasistickým útokom na navrhovateľa na V. odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ sa totiž na V. vyskytnú prejavy rasistickej neznášanlivosti, tieto nie sú V.Ý. orgánmi tolerované, pokiaľ sa o takýchto prípadoch dozvedia. V. je totiž členom celého radu medzinárodných organizácií a ratifikovala mnoho medzinárodných dohôd Spojených národov o ľudských právach, ktoré sa tak stali súčasťou V. právneho systému. Navrhovateľ, ako občan E. Q., sa do krajiny pôvodu môže kedykoľvek vrátiť, pričom samotné tvrdenia navrhovateľa, že by po príchode do E. Q. mohol vzbudiť záujem polície, sa v rámci konania pred odporcom preukázať nepodarilo. Navrhovateľ totiž krajinu pôvodu opustil legálne na základe udelených študentských víz, t. j. zákonne bez porušenia akýchkoľvek zákonov či nariadení. Z uvedeného dôvodu preto krajský súd i túto námietku navrhovateľa považoval za nedôvodnú. Navyše je pravdou, že navrhovateľ pred odchodom z krajiny pôvodu žiadne konkrétne problémy neuvádzal, nakoľko ich (ako to sám niekoľkokrát uviedol) ani nemal. K odvolacej námietke navrhovateľa, že spĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu hrozby vážneho bezprávia odvolací súd uvádza, že správny orgán v závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyhodnotil i riziko vážneho bezprávia u navrhovateľa v intenciách ustanovenia § 2 písm. f) zákona o azyle tak, ako to definuje platná a účinná právna úprava. Odporca nepochybil, ak s ohľadom na zaobstarané informácie o krajine pôvodu navrhovateľa (nachádzajúce sa na č. l. 47-60 administratívneho spisu odporcu) a samotné výpovede navrhovateľa v konaní vyhodnotil, že navrhovateľovi v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí žiadne vážne bezprávie tak, ako to definuje ustanovenie § 2 písm. f) zákona o azyle, nakoľko mu nehrozí trest smrti ani jeho výkon, ani mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest. Taktiež mu nehrozí ani vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. V dostupných zdrojoch totiž i podľa názoru odvolacieho súdu neexistujú žiadne informácie, že by na území E. Q. prebiehal medzinárodný alebo vnútroštátny konflikt, pri ktorom by mohlo dôjsť k ohrozeniu života samotného navrhovateľa. S ohľadom na vyššie zmienené skutočnosti i krajskému súdu v zhode so závermi odporcu vyplynulo, že u navrhovateľa neexistujú žiadne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený hrozbe vážneho bezprávia tak, ako to definuje zákon o azyle. V prejednávanej veci odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľa na základe náležite zisteného skutkového stavu a vec správne právne posúdil podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle, keďže navrhovateľ svoju žiadosť o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR odôvodnil existenciou dôvodov (prevažne ekonomických- najmä na dôvodoch zlepšenia si životných podmienok), ktoré nemožno považovať za dôvody relevantné pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR, t. j. za dôvody uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle. Krajskému súdu je teda zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodnutí odporca vychádzal, že celé konanie riadne vyhodnotil a že toto vyhodnotenie následne vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či v prípade navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie azylu, respektíve dôvody pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle alebo nie. Z vyššie uvedených dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 zákona o azyle ako vecne správne potvrdené. Podľa názoru krajského súdu, v preskúmavanej veci bol dostatočne zistený skutkový stav veci a navrhovateľom uvedené skutočnosti boli odporcom správne a logicky vyhodnotené. Dôvody uvedené navrhovateľom v opravnom prostriedku neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko ani v jednom prípade nezakladali relevantný dôvod pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. Navrhovateľ nepredložil v konaní pred odporcom a ani v rámci odvolacieho konania žiaden relevantný dôkaz o tom, že by mu v krajine pôvodu hrozilo vážne bezprávie tak, ako to udával. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, nemal preto právo na náhradu trov konania. Odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.