KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Košice27. 11. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Sd/77/2012 z 27. 11. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 27. novembra 2012, sp. zn. 3Sd/77/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7012201260.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sd/77/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201260
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012201260.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľa: N.
Š. P. Z. E. X., bytom Q. C. Č.. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ú s t r e d i e, ul. 29. augusta
č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 25. septembra 2012 č. XXX XXX XXXX X a vracia jej vec
na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 65 ods. 1 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. a § 21 ods. 1 a § 174 zákona č. 100/1998
Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie
starobného dôchodku ku dňu 10.07.2010.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že ku dňu uplatnenia nároku na starobný dôchodok, teda k
10.07.2010 navrhovateľ nebol najmenej 15 rokov dôchodkovo poistený vo zvýhodnenej pracovnej
kategórii. K uvedenému dňu získal 5 327 dní obdobia dôchodkového poistenia vo zvlášť zvýhodnenej
pracovnej kategórii, t. j. 14 rokov a 217 dní, teda nesplnil podmienku stanovenú v § 21 ods. 1 písm. a)
zákona č. 100/1988 Zb., lebo jeho zamestnanie v I.AA pracovnej kategórii netrvalo najmenej 15 rokov,
a preto nie je možné znížiť dôchodkový vek u neho na 55 rokov. Dôkazom jednoznačne preukazujúcim
výkon zamestnania zaradeného do niektorej zo zvýhodnených pracovných kategórií je evidenčný list
dôchodkového zabezpečenia, alebo príloha k žiadosti o dôchodok potvrdená zamestnávateľom. Rudné
bane, š. p. Banská Bystrica, stredisko Spišská Nová Ves listom z 21.08.2012 potvrdilo obdobie, v ktorom
bol navrhovateľ zamestnaný vo zvlášť zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórii, čo predstavuje spolu 5
327 dní. Bývalý zamestnávateľ navrhovateľa listom z 08.02.2011 potvrdil, že navrhovateľ pracoval v
bývalom štátnom podnik Železorudné bane Spišská Nová Ves, závod Rožňava v období od 01.01.1973
do 31.05.1974 v baníctve ako robotník na povrchu banskej prevádzky (poradové číslo a vyznačenie
kategórie: 010102/2) a v období od 23.10.1974 do 31.12.1974 bol zaradený v baníctve ako banský
úpravár (poradové číslo a vyznačenie kategórie: 070113/2). V uvedenom období, t. j. od 01.01.1973
do 24.05.1974 vykonával zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie. Ďalej bolo preukázané,
že v období od 06.06.1972 do 31.12.1972 pracoval ako robotník na povrchu II. pracovnej kategórie
(druh činnosti podľa názvoslovia poradového čísla rezortného zoznamu: 010102/2 013-02). V období
od 01.01.1973 do 31.12.1973 pracoval ako robotník na povrchu v II. pracovnej kategórii (druh činnosti
podľa názvoslovia a poradového čísla rezortného zoznamu 010102/2 013-02). Z prílohy k žiadosti o
dôchodok z 26.08.1994 vystavenej bývalým zamestnávateľom navrhovateľa Železorudné bane, š. p.



Banský závod Rožňava, ktorý navrhovateľ podpísal vyplýva, že od 06.06.1972 do septembra 1973
bol zamestnaný v baníctve ako robotník na povrchu (poradové číslo vyznačenie kategórie: 010102/2
013-02), v období od 01.01.1974 do 31.05.1974 bol zamestnaný v baníctve ako robotník v úpravovni
(poradové číslo a vyznačenie kategórie: 070102/2 013-02) v období od 23.10.1974 do 31.12.1974 bol
zamestnaný v baníctve ako robotník v úpravovni (poradové číslo a vyznačenie kategórie: 070102/2
013-02) a v období od 01.03.1991 do 31.12.1991 bol zamestnaný v baníctve ako robotník na povrchu
(poradové číslo a vyznačenie kategórie 010102/2 013-02). Uvedená doba zamestnania bola na nárok
na starobný dôchodok zhodnotená ako zamestnanie v II. a III. pracovnej kategórii.

Sociálna poisťovňa vypočula svedkov označených navrhovateľom a to Z. S., Š. Š., X. C., F. Š. B. M.
A.Á., ale ani jeden z uvedených svedkov jednoznačne nepotvrdil, že v rokoch 1973 až 1974 navrhovateľ
pracoval ako baník. Svedeckú výpoveď ako dôkaz môže sociálna poisťovňa pripustiť v prípadoch, ak
inak nie je možné dôveryhodne preukázať skutočnosti majúce vplyv na vznik nároku na dôchodok, alebo
jeho sumu z dôvodu, že zamestnávateľ zanikol a nezanechali sa doklady preukazujúce skutočnosti
majúce vplyv na nárok na dôchodkovú dávku.

Odporkyňa pri skúmaní, či navrhovateľ splnil podmienku stanovenú v § 21 ods. 1 písm. a) zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom poistení, teda či odpracoval 15 rokov vo zvlášť zvýhodnenej I.AA pracovnej
kategórii vychádzala z listinných podkladov, ktoré má vo svojom systéme a ktoré jej boli poskytnuté
bývalým zamestnávateľom navrhovateľa Železorudné bane, š. p., Banský závod Rožňava. Z týchto
dôkazov mala jednoznačne preukázané, že navrhovateľ vo zvlášť zvýhodnenej I.AA pracovnej katefórii
odpracoval 5 327 dní, t. j. 14 rokov a 217 dní, čím nesplnil podmienku stanovenú v § 21 ods. 1 písm.
a) zákona č. 100/1988 Zb..

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ. Navrhol preskúmavané
rozhodnutie zrušiť s tým, aby mu sociálna poisťovňa priznala starobný dôchodok. Uviedol, že trvá na
tom, že podmienku odpracovania najmenej 15 rokov zamestnania v I.AA pracovnej kategórii splnil,
pretože pracoval sústavne u bývalých Železorudných baní, š. p. Spišská Nová Ves a jeho právneho
predchodcu pod zemou, t. j. v bani ako baník, ktoré pracovné zaradenie jednoznačne spadá do pracovnej
kategórie I.AA. Skutočnosť, že o tomto nie sú dostatočné listinné dôkazy nie je jeho vinou a nemôže
mu byť v žiadnom prípade na obtiaž. Podľa jeho názoru ak odporkyňa vykonala dôkazy výsluchom
svedkov, tieto nesprávne a nedostatočne vyhodnotila. Naviac uvedení svedkovia neboli vypočutí v jeho
prítomnosti, a preto sa dôvodne domnieva, že ich výpovede neboli zaznamenané správne, resp. boli
zaznamenané skreslene. Skutočne nikde inde nepracoval v spornom období len v podzemí, v hlbinnej
bani na pracoviskách I.AA kategórie, kde pracovali aj svedkovia, ktorých uviedol, a preto nie je možné
aby túto skutočnosť nepotvrdili. Je možné, že si už detaily nepamätali, čo však nemôže byť na jeho
obtiaž. Žiada, aby svedkovia boli vypočutí za jeho prítomnosti, prípadne by mohli byť ním konfrontovaní.
Nemôže za to, ak v čase jeho zamestnania nadriadení viedli inú evidenciu o ňom vykonávanej práce než
akú v skutočnosti vykonával. Je jednoduchý človek bez vzdelania a preto tomu nevenoval dostatočnú
pozornosť a samozrejme, že dôveroval aj svojim nadriadeným.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení aj na pojednávaní navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne
správne potvrdiť z dôvodov, ktoré uviedla v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Zdôraznila, že
nakoľko je jednoznačne preukázaná skutočnosť, že v spornom období rokov 1973 až 1974 navrhovateľ
pracoval v II. a III. pracovnej kategórii, nie je možné toto obdobie hodnotiť vo zvlášť zvýhodnenej I.AA
pracovnej kategórii. Dôkazom jednoznačne preukazujúcim výkon zamestnania zaradeného do niektorej
zo zvýhodnených pracovných kategórií je evidenčný list dôchodkového zabezpečenia, alebo príloha k
žiadosti o dôchodok potvrdená zamestnávateľom, ktoré listinné dôkazy sú aj súčasťou dávkového spisu.
Žiadosť o priznanie starobného dôchodku bola zamietnutá, pretože navrhovateľ nesplnil podmienky
nároku na starobný dôchodok k 10. júlu 2010, teda z dôvodu, že nedovŕšil dôchodkový vek podľa §
21 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., t. j. 55 rokov veku, nakoľko nezískal najmenej 15 rokov
zamestnania v I.AA pracovnej kategórii, ale iba 5 327 dní, t. j. 14 rokov a 217 dní.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie
odporkyne, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľa, písomným vyjadrením odporkyne,



preskúmavaným rozhodnutím ako aj s obsahom pripojeného dávkového spisu a dospel k záveru, že
odvolanie je dôvodné.

Z obsahu pripojeného dávkového spisu súd zistil, že navrhovateľ podal žiadosť 13.07.2010 o starobný
dôchodok, ktorou si uplatnil starobný dôchodok od 10.07.2010 a túto žiadosť doručil Sociálnej poisťovni,
ústredie Bratislava 16.07.2010. V žiadosti uviedol v prílohe č. 1 kde bol zamestnaný, resp. nezamestnaný
a neevidovaný od 10.07.1970 až do podania žiadosti.

Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. nárok na starobný
dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového
veku. Dôchodkový vek je podľa § 65 ods. 2 zákona 62 rokov veku ak tento zákon neustanovuje inak.

Inak je dôchodkový vek ustanovený v § 274 zákona. Podľa § 274 ods. 1 zákona sa nároky vyplývajúce
zo zaradenia do zamestnania I. a II. pracovnej kategórie priznávajú do 31. decembra 2003. Jedným
z nárokov vyplývajúcim zo zaradenia do zamestnania I. a II. pracovnej kategórie je možnosť zníženia
dôchodkového veku za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov má občan
nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň:

a) 55 rokov ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,

b) 55 rokov ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),

c) 55 rokov ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),

d) 58 rokov ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) alebo
l), alebo

e) 60 rokov

Ku dňu uplatnenia nároku na starobný dôchodok, teda k 10.07.2010 navrhovateľ podľa potvrdenia
bývalého zamestnávateľa Rudné bane, štátny podnik Banská Bystrica, stredisko Spišská Nová Ves bol
zaradený do zvlášť zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórie naslednovne:

Rok 1975 365 dní, rok 1976 212 dní, rok 1977 365 dní, rok 1978 365 dní, rok 1979 365 dní, rok 1980
345 dní, rok 1981 365 dní, rok 1982 235 dní, rok 1983 365 dní, rok 1984 341 dní, rok 1985 267 dní, rok
1986 217 dní, rok 1987 365 dní, rok 1988 366 dní, rok 1989 365 dní, rok 1990 365 dní, rok 1991 59 dní,
teda spolu 5 327 dní, t. j. 14 rokov a 217 dní. Bývalý zamestnávateľ navrhovateľa ako to vyplýva z jeho
písomných podaní, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu nepotvrdil iné obdobie dôchodkového
poistenia navrhovateľa vo zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórii a nepotvrdil, aby v rokoch 1973 až
1974 bol u neho zamestnaný (vykonával práce) vo zvlášť zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórii.

Navrhovateľ na svoje tvrdenia, že už v roku 1973, ale najmä celý rok 1974 pracoval ako baník u svojho
zamestnávateľa Rudné bane v Rožňave, teda vykonával práce v podzemí a išlo o práce, ktoré podľa jeho
tvrdenia mali byť zaradené vo zvlášť zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórii, navrhol vypočuť svedkov
Z. S., Š. Š.P., X. C., F. Š. B. M. A., Uvedení svedkovia boli vypočutí Sociálnou poisťovňou, pobočka v
Rožňave dňa 18.04.2012. Z. S., Š. Š., X. C. B. M. XX.XX.XXXX F. Š., M. A.E., ako aj samotný navrhovateľ
N. Š.. Uvedení svedkovia boli vypočutí bez prítomnosti navrhovateľa a dokonca ani dňa 19.04.2012, keď
bol vypočutý sám navrhovateľ, tento podľa obsahu zápisníc nebol prítomný pri výsluchu svedkov M. A.
a F. Š.. Z výpovede uvedených svedkov vyplýva, že skutočne navrhovateľ začal pracovať v roku 1973



v Bani v Rožňavskom Bystrom, ale niektorí svedkovia uvádzali, že najprv pracoval na povrchu a neskôr
začal pracovať ako baník v podzemí. Ani jeden z vypočutých svedkov však jednoznačne nepotvrdili
obdobie odkedy dokedy navrhovateľ pracoval ako baník, prípadne ako pomocný baník (haviar) a ani
neuviedli aké konkrétne práce na pracovisku vykonával.

Podľa § 195 zákona č. 461/2003 Z. z. (zákon o sociálnom poistení) organizačná zložka sociálnej
poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten
účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a
vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo
známe organizačnej zložke sociálnej poisťovni z jej činnosti. Pri posudzovaní veci objasňuje rovnako
dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech
účastníka konania.

Dôkazom je všetko čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede
účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky,
správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti sociálnej poisťovne (§ 196 ods. 1
zákona o sociálnom poistení).

O ústnych podaniach o dôležitých úkonoch a o dôležitých dôkazoch v konaní príslušná organizačná
zložka sociálnej poisťovne vyhotovuje zápisnicu. Zo zápisnice musí byť zrejme kto, kde a kedy podanie
uplatnil a kto, kde, kedy konanie uskutočnil, predmet konania, ktoré fyzické osoby a právnické osoby sa
na konaní zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali. Zápisnicu
podpisujú po prečítaní zástupcovia organizačnej zložky sociálnej poisťovne, ktorí uskutočňujú konanie a
podľa povahy veci po oboznámení s obsahom zápisnice aj ostatní účastníci konania, ktorí sa na konaní
zúčastnili. Zástupca organizačnej zložky sociálnej poisťovne je povinný v zápisnici uviesť námietky, ktoré
účastník konania uviedol k obsahu zápisnice a dôvody, pre ktoré účastník konania odmietol zápisnicu
podpísať (§ 189 zákona o sociálnom poistení).

Navrhovateľ v opravnom prostriedku namieta, že odporkyňa vypočula ním navrhnutých svedkov,
ale svedkovia boli vypočutí v jeho neprítomnosti, a preto nemá istotu, že výpovede boli správne
zaprotokolované. Prípadne, ak by boli vypočutí v jeho prítomnosti ich výpovede mohli byť s ním
konfrontované vzhľadom na to, že pre odstup času sa už nemuseli všetci pamätať na detaily.

Na súdnom pojednávaní navrhovateľ uviedol, že do Železorudných baní Spišská Nová Ves, závod
Rožňava nastúpil pracovať 01.08.1973 a do konca roka pracoval ako narážač pod zemou pri šachte.
Od 01.01.1974 už pracoval v podzemí ako pomocný lámač. Lámačom v tom čase bol S. C., ale tento
zomrel. Ďalej uviedol, že každý deň sa na pracovisku robilo zadelenie na jednotlivé pracoviská kto akú
prácu bude vykonávať. Väčšinou bolo tak, že bol pridelený na jedno pracovisko, aby sa mohol bližšie
oboznámiť s prácou v podzemí a vykonával tam prácu najmenej 1 mesiac. Každý deň sa mali robiť
písomné záznamy na akú zmenu nastúpil a akú prácu počas zmeny vykonával a má za to, že podľa
výkazu zmien za jednotlivé mesiace by sa dalo tiež zistiť akú prácu v ten ktorý deň v rokoch 1973 a
1974 vykonával.

Rozhodnutie organizačnej zložky sociálnej poisťovne musí byť vydané v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. Toto
vyplýva nielen z ustanovenia § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ale aj z ustanovenia § 195 ods.
1 zákona o sociálnom poistení, v ktorom je uvedené, že organizačná zložka sociálnej poisťovne má
presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom obstarať potrebné podklady na rozhodnutie,
pričom musí objasniť rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v
prospech alebo v neprospech účastníka konania.



V danom prípade z obsahu pripojeného dávkového spisu odporkyne súd zistil, že odporkyňa ako
to napokon vyplýva aj z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia a jej písomného vyjadrenia
k opravnému prostriedku rozhodla na základe písomných potvrdení bývalého zamestnávateľa
navrhovateľa Železorudné bane, š. p. Banská Bystrica, ktorý vo svojich písomných podaniach uviedol
v akej pracovnej kategórii bol navrhovateľ zaradený počas výkonu práce a to v rokoch 1975 až 1991.
Zároveň poukázala ako na evidenčných listoch, ktoré vystavil bývalý zamestnávateľ navrhovateľa, bolo
jeho pracovné zadelenie zaradené podľa názvoslovia a poradového čísla rezortného zoznamu a ako už
bolo uvedené iba na základe týchto listinných dôkazov vo veci rozhodla.

Uviedla, že svedeckú výpoveď ako dôkaz možno pripustiť v prípadoch, ak inak nie je možné dôveryhodné
preukázať skutočnosti majúce vplyv na vznik nároku na dôchodok, alebo jeho sumu z dôvodu, že
zamestnávateľ zanikol a nezachovali sa doklady preukazujúce skutočnosti majúce vplyv na nárok na
dôchodkovú dávku. V danom prípade navrhovateľ označil svedkov, ktorí mali potvrdiť, že v rokoch
1973 až 1974 skutočne u svojho bývalého zamestnávateľa Železorudné bane Spišská Nová Ves, závod
Rožňava v týchto rokoch pracoval ako baník, dokonca v podzemí buď ako pomocný lámač, prípadne
vykonával iné banícke práce v podzemí a podľa jeho tvrdenia tieto práce mali byť zaradené do I.AA
pracovnej kategórii. Uviedol, že o tom by sa u bývalého zamestnávateľa mal nachádzať aj písomný
výkaz zmien, z ktorého by sa dalo jednoznačne určiť v uvedených rokoch každý deň, kde bol na zmenu
zaradený a akú konkrétnu prácu a kde vykonával.

Je pravdou, že Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava vypočula navrhovateľom označených svedkov,
ale ako vyplýva z obsahu zápisníc a aj samotného tvrdenie navrhovateľa, svedkovia boli vypočutí
bez jeho prítomnosti a vzhľadom na odstup času si nemuseli na všetko dobre pamätať, preto trvá
na tom, aby svedkovia boli vypočutí v jeho prítomnosti, ktorým by mohol klásť otázky, prípadne
by mohla byť vykonaná aj konfrontácia. Je pravdou, že podstatným dôkazom je evidenčný list
dôchodková zabezpečenia, ktorý vyhotovuje zamestnávateľ a ktorý zamestnanec aj podpisuje a na
tomto evidenčnom liste je aj uvedené, v ktorej pracovnej kategórii ten ktorý poistenec v priebehu roku
vykonával práce. Ak ale, ako v danom prípade navrhovateľ tvrdí, že jeho bývalý zamestnávateľ zrejme
nie dôsledne a správne v rokoch 1973 a 1974 u neho v evidenčnom liste uviedol aké práce konkrétne
a v akom pracovnom zadelení vykonával, na ktorú skutočnosť navrhol vypočuť nielen svedkov, ale ako
uviedol na súde, toto je možné preveriť aj z výkazu odpracovaných zmien v uvedených rokoch, kde sa
malo zaznamenávať, akú zmenu vykonal a na aké konkrétne pracovisko bol zaradený.

Preto na potvrdenie a preverenie skutočnosti, či skutočne navrhovateľ v rokoch 1973 a 1974 vykonával
práce, ktoré boli zaradené vo zvlášť zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórii alebo vykonal iné práce, bude
možné okrem už zadovážených listinných dôkazov od bývalého zamestnávateľa navrhovateľa Rudné
bane š. p. Banská Bystrica dôsledne a v prítomnosti navrhovateľa vypočuť ním navrhnutých svedkov Z.
S., Š. Š., X. C., F. Š. B. M. A., aby konkrétne uviedli aké práce v uvedených rokoch navrhovateľ a na
ktorom pracovisko vykonával, v prípade potreby ich konfrontovať so samotným navrhovateľom, prípadne
aby navrhovateľ svedkom mohol klásť otázky. Ďalej bude potrebné od bývalého zamestnávateľa
navrhovateľa zadovážiť výkazy zmien v rokoch 1973 až 1974, z ktorých treba preveriť koľko a akých
zmien v uvedených rokoch navrhovateľ odpracoval, na ktorom pracovisko a na aké práce bol v
uvedených rokoch aj zaradený. Zrejme bude potrebné vypočuť aj pracovníkov zamestnávateľa, ktorý v
r. 1973 a 1974 vyhotovil evidenčný list pre sociálnu poisťovňu a na základe akých podkladov. Prípadne
bude potrebné zistiť kto a na základe čoho uvádzal druh činnosti podľa názvoslovia poradového čísla
rezortného zoznamu a ak sú k tomu listinné doklady treba ich tiež zadovážiť. Totiž iba takýmto spôsobom
bude možné jednoznačne zistiť a preukázať, či navrhovateľ v rokoch 1973 a 1974 skutočne u bývalého
zamestnávateľa vykonával práce na svojom pracovisku také, ktoré boli zaradené do zvlášť zvýhodnenej
pracovnej kategórii I.AA.

Na základe uvedených skutočnosti súd dospel k záveru, že odporkyňa vo veci vydala rozhodnutie bez
náležite zisteného skutočného stavu veci a nevykonala všetky dôkazy potrebné na preukázanie spornej
skutočnosti, t. j. či navrhovateľ v rokoch 1973 a 1974 skutočne u svojho zamestnávateľa vykonával práce,
ktoré boli zaradené do I.AA pracovnej kategórie. Iba po dôslednom ozrejmení a preverení uvedenej



skutočnosti bude môcť odporkyňa vo veci opätovne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa na starobný
dôchodok od 10.07.2010.

Na základe uvedených skutočnosti súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 v spojení s §
250j ods. 2 písm. c), b) O.s.p. pre nedostatočne zistený skutkový stav zrušil preskúmavané rozhodnutie
a vrátil odporkyni na nové konanie.

Správny orgán pri novom prejednaní veci je viazaný právnym názorom súdu vysloveným v tomto
rozsudku (§ 250r O.s.p.).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom
nepriznal náhradu trov konania, lebo navrhovateľ si ich neuplatnil a odporkyňa zo zákona toto právo
nemá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné (§ 250s O.s.p.).