Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sd/82/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201367 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012201367.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľa: P. V. D. B. W. H., bytom X. XXX/XX, T. B. X., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ú s t r e d i e, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 01 augusta 2012 č. XXX XXX XXXX. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 73, § 112 ods. 4, § 274 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila navrhovateľovi invalidný dôchodok od 25.11.2011 na 335,10 Eur mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v súlade s Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z. z., ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky mu od 01. januára 2012 zvýšila invalidný dôchodok na 346,20 Eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že podľa záveru posudkového lekára sociálneho poistenia od 25.l11.2011 má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľ v rozsahu 60 %. Sumu invalidného dôchodku mu určila podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nárok na invalidný dôchodok navrhovateľovi vznikol 12.05.2010 a spôsob výpočtu hodnoty priemerného osobného mzdového bodu a rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím bol podrobne uvedený v rozhodnutí z 09.09.2010 č. 630 317 6264. Suma invalidného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, ktorý je 1,2410 x obdobie, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, t. j. 16.912 dní (46,3343 rokov) x aktuálna dôchodková hodnota platná k 25.11.2011 9,5756 Eur x 60 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť = 330,40 Eur mesačne. K tejto sume patrí navrhovateľovi zvýšenie 4,70 Eur mesačne, ktoré patrilo k doteraz vyplácanému invalidnému dôchodku, takže suma invalidného dôchodku je 335,10 Eur mesačne. Pretože navrhovateľovi podľa § 274 zákona o sociálnom poistení sa zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie a suma dôchodku nemôže byť nižšia ako suma dôchodku určená podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003, t. j. zákon č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorá bola určená sumou 307,60 Eur mesačne. Nakoľko suma invalidného dôchodku určená podľa zákona o sociálnom poistení je 335.10 Eur a je vyššia ako suma invalidného dôchodku určená podľa zákona č. 100/1988 Zb., ktorá je 307,60 Eur, navrhovateľovi sa bude vyplácať vyšší invalidný dôchodok. Ďalej k invalidnému dôchodku 335,10 Eur patrí aj zvýšenie od 01.01.2012 podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z. z. o 3,3 %, t. j. 11,10 Eur mesačne, a preto suma invalidného dôchodku u navrhovateľa od 01.01.2012 je 346,20 Eur mesačne. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ. Navrhol preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vrátiť odporkyni na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu veci. Má za to, že jeho zdravotný stav nebol objektívne a dôsledne posúdený. Podľa jeho názoru miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u neho nie je v takom rozsahu ako to uviedol posudkový lekár, ale podľa neho v rozsahu 100 %. Má za to, že pri jeho ochoreniach, ktoré vyplývajú z odborných lekárskych nálezov a zdravotných komplikácií, posudkový lekár pochybil pri určení schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách. Má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, trpí viacerými vážnymi chorobami, o čom predložil aj lekárske správy, jeho zdravotné ťažkosti naďalej pretrvávajú, zdravotný stav sa mu zhoršuje, má trvalé a dlhodobé zdravotné problémy, v dôsledku ktorých nie je schopný už vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu jeho zdravotného poškodenia neboli dostatočne ozrejmené posudkovým lekárom a je toho názoru, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vzhľadom na všetky jeho závažné ochorenia mala byť percentuálne vyššia, nakoľko odborné lekárske nálezy, ktoré v prílohe predložil potvrdzujú ďalšie zdravotné komplikácie oproti predchádzajúcemu stavu. Zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zároveň žiadal, aby vo veci bolo nariadené aj znalecké dokazovanie na odborné posúdenie jeho zdravotného stavu. Odporkyňa navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľov zdravotný stav je zhoršený na úroveň invalidity od 25.11.2012 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi, najmä odbornými lekárskymi nálezmi nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo zmenu dátumu vzniku invalidity. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľa, posudkovým spisom (zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa), dávkovým spisom odporkyne, lekárskou správou posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice zo dňa 15.11.2012, písomným vyjadrením odporkyne z 29.11.2012 a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Z pripojených administratívnych spisov súd zistil, že navrhovateľ bol uznaný invalidným od 12.05.2010 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 % a rozhodujúcim zdravotným postihnutím boli choroby podporného a pohybového aparátu podľa kapitoly XV, oddiel E položky 4, písm. b). Pri posúdení zdravotného stavu navrhovateľa na základe jeho podnetu z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu od 12.07.2011 bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená na 55 % a rozhodujúcim zdravotným postihnutím boli stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek - často recidivujúce prejavy nervosvalového dráždenia podľa kapitoly XV, oddiel E, písm. 4b) v rozsahu 45 % a pre iné zdravotné postihnutie - cukrovku bola zvýšená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Navrhovateľ z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu podal podnet na zvýšenie invalidného dôchodku 30.05.2012. Na základe tejto žiadosti bol posudzovaný zdravotný stav navrhovateľa v správnom konaní posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dňa 18.07.2012 a to na základe odborných lekárskych nálezov, ktoré navrhovateľ predložil a ktoré sú súčasťou posudkového spisu, ako aj po vlastnom vyšetrení dospela k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa sú choroby podporného a pohybového aparátu podľa kapitoly XV, oddiel E položky 3c) v rozsahu 40 až 50 % stanovila na hornej hranici 50 % a súčasne pre iné zdravotné postihnutia diagnostikované v odborných lekárskych nálezoch zvýšila percentuálnu mieru poklesu schopnosti o 10 % s tým, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa je 60 % od 25.11.2011, t. j. hospitalizácie na neurologickom oddelení, kde bol dokumentovaný zdravotný stav. Posudková lekárka záver posudku nezmenila ani po podaní opravného prostriedku navrhovateľom a predložených odborných lekárskych nálezov a vec postúpila na posúdenie posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice dňa 15.11.2012 posúdil zdravotný stav navrhovateľa na základe ním predložených odborných lekárskych nálezov, ktoré sú súčasťou posudkového spisu a dospel k zhodnému záveru ako posudková lekárka v správnom konaní. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa sú choroby podporného a pohybového aparátu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV, oddiel E položky 3, písm. c) v rozsahu 40 až 50 %, stanovil na hornej hranici, t. j. 50 % a zároveň pre iné zdravotné postihnutie - diabetes mellitus 2. typu nezávisí od inzulínu, diabetická gastroparéza a polyneuropatia zvýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Zároveň uviedol, že postihnutia vyplývajúce z ostatných chorobných zmien dokumentovaných v objektívnom vyšetrení, ako aj v diagnostickom závere sú posudkovo menej významné. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je upravená v § 71 zákona o sociálnom poistení tak, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6, (§ 71) možno zvýšiť najviac o 10 % ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia je upravená v § 153 zákona o sociálnom poistení. Podľa tohto ustanovenia lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca a poškodeného v lehote určenej pri predchádzajúcom posudzovaní zdravotného stavu, prípadne na podnet samotného poistenca. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Ako už bolo uvedené, zdravotný stav navrhovateľa na účely invalidity (dôchodkového poistenia) na základe podnetu navrhovateľa posúdil posudkový lekár tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 153 a § 71 zákona o sociálnom poistení na základe navrhovateľom predložených odborných lekárskych nálezov. Posudkový lekár v správnom konaní, ako aj posudkový lekár ústredia v súdnom konaní posúdili zdravotný stav tak, ako to vyplýva z obsahu posudkových spisov na základe navrhovateľom predložených objektívnych a časovo aktuálnych odborných lekárskych nálezov, zhodnotili všetky odborné lekárske nálezy, ktoré navrhovateľom boli predložené posudkovým lekárom a na základe ich zhodnotenia a posúdenia podľa zákona o sociálnom poistení dospeli k zhodnému záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa odkedy bol uznaný invalidným sú choroby podporného a pohybového aparátu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovené v prílohe č. 4 v kapitole XV, oddiel E položka 3, písm. c) v rozsahu 40 až 50 %. Posudkoví lekári zhodne stanovili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici, t. j. 50 %. Pre iné zdravotné postihnutia a to diabetes mellitus 2. typu nezávislý od inzulínu, diabetická gastroparéza a polyneuropatia zvýšili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa o 10 % tak, že navrhovateľ je invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 % od 25.11.2011, t. j. od dátumu hospitalizácie na neurologickom oddelení, kde zdravotný stav bol dokumentovaný. K námietke navrhovateľa, že trpí viacerými vážnymi chorobami, ktoré vyplývajú z lekárskych správ má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý naďalej pretrváva, ba dokonca sa zhoršuje, a preto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nebola určená správne, súd uvádza, že tak ako to vyplýva z ustanovenia § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. V danom prípade posudkový lekári postupovali v súlade s týmto ustanovením, pretože zhodnotili všetky navrhovateľom predložené odborné lekárske nálezy, aj so stanovenou diagnózou a za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovili choroby podporného a pohybového aparátu. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pre ktoré je stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení nie je možné spočítavať, čo vyplýva z ustanovenia § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení. Tak ako je uvedené v § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí možno zvýšiť najviac o 10 % ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a v súlade s týmto ustanovením posudkoví lekári zhodne aj zvýšili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornú hranicu, t. j. 10 %. Na základe uvedených skutočnosti aj citovaného ustanovenia § 71 zákona o sociálnom poistení súd má za to, že posudkoví lekári, ktorí sú oprávnení posudzovať zdravotný stav na účely dôchodkového poistenia - invalidity, postupovali pri posudzovaní zdravotného stavu a stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vrátane aj so zvýšením percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v súlade s ustanovením § 71 zákona o sociálnom poistení. Ako vyplýva z obsahu posudkových spisov, posudkoví lekári posudzovali zdravotný stav navrhovateľa na základe ním absolvovaných a predložených časovo aktuálnych odborných lekárskych nálezov, posudzovali zdravotný stav navrhovateľa v súlade so zákonom o sociálnom poistení a preto súd nemal dôvod vo veci nariaďovať znalecké dokazovanie aj z dôvodu, že posudkoví lekári Sociálnej poisťovne, pobočky Košice a Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice dospeli k zhodnému záveru a v ich záveroch nie sú rozpory, na ktoré by bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie. Keďže zdravotný stav navrhovateľa bol posúdený posudkovými lekármi na základe jeho žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku na základe ním predložených časovo aktuálnych odborných nálezov a posudkoví lekári dospeli k zhodným záverom, súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo navrhovateľ v konaní úspešný nebol a odporkyňa zo zákona toto právo nemá. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.