Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sd/86/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201416 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012201416.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľky: Ľ. K. N. G. T. O. K. T. Á., bytom Y. XXX/XX, F.Ň., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ú s t r e d i e, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 26. septembra 2012 č. XXX XXX XXXX X. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 11. septembra 2012. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovni Košice z 11.09.2012 nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Prílohou tohto rozhodnutia je aj lekárska správa z 11. septembra 2012, podľa ktorej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky je v rozsahu 35 %. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Na súdnom pojednávaní uviedla, že navrhuje preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vrátiť odporkyni na nové konanie. V písomnom opravnom prostriedku uviedla, že chce, aby bol znovu prehodnotený jej zdravotný stav na základe najnovších lekárskych výsledkov z MR chrbtice LS a zároveň pripojila lekárske správy z 01.10.2012 a z neurologického vyšetrenia z 09.08.2012 a 08.10.2012. Na súdnom pojednávaní navrhovateľka uviedla, že nevie na základe čoho a podľa ktorých odborných lekárskych nálezov posudkový lekár posudzoval a zhodnotil jej zdravotný stav. To ako posudkový lekár sa správal, má za to, že posudkový lekár dôsledne nepreštudoval ňou predložené odborné lekárske nálezy a tiež, že už skôr než sa k nemu dostavila, bol rozhodnutý aká miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u nej. Odporkyňa v písomnom vyjadrení, ako aj na pojednávaní navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Má za to, že zdravotný stav navrhovateľky bol posudzovaný posudkovými lekármi na základe ňou absolvovaných a predložených odborných nálezov, pričom posudkový lekár v správnom konaní, ako aj posudkový lekár po podaní opravného prostriedku dospeli k zhodnému záveru, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky je 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi, najmä odbornými lekárskymi nálezmi nepreukázala, že jej zdravotný stav zdôvodňuje vznik invalidity. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporkyne, posudkovým spisom (zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky), dávkovým spisom odporkyne, lekárskou správou posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie, vysunuté pracovisko Košice z 03.12.2012 a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. Navrhovateľka písomnou žiadosťou z 05.06.2012 žiadala o dávku sociálneho poistenia, ku ktorej pripojila aj odborné lekárske nálezy. Podmienky nároku na invalidný dôchodok sú upravené v § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) tak, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je upravená v § 71 zákona o sociálnom poistení takto: Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osobe. Posudzuje sa na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a z hodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť najviac o 10 % ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia je upravená v § 153 zákona o sociálnom poistení. Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. Po podaní žiadosti o dávku sociálneho poistenia navrhovateľkou s pripojenými odbornými lekárskymi nálezmi v správnom konaní pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia posudzoval zdravotný stav navrhovateľky posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dňa 11.09.2012. Posudkový lekár po vlastnom vyšetrení a zhodnotení odborných lekárskych vyšetrení, ktoré sú súčasťou posudkového spisu za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil choroby podporného a pohybového aparátu, pre ktoré podľa prílohy č. 4 kapitoly XV, oddiel E položka 4b je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 až 45 %. Po hospitalizácii navrhovateľky od 30.04. do 10.05.2012, kedy bola odstránená protruzia disku a uvoľnený koreň L5, je u nej prítomný mierny funkčný postih s prejavmi nervového a svalového dráždenia v LS oblasti chrbtice, z ktorého dôvodu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil v rozsahu 35 %. Na tomto závere posudkový lekár zotrval aj dňa 13.11.2012, potom čo zhodnotil novo doložené odborné nálezy predložené navrhovateľkou s opravným prostriedkom. V súdnom konaní zdravotný stav navrhovateľky posúdil aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach dňa 03.12.2012: Hodnotením všetkých odborných lekárskych vyšetrení, ako aj prepúšťacej správy z hospitalizácie, ktoré sú súčasťou posudkového spisu dospel k zhodnému záveru ako posudkový lekár v správnom konaní, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky sú choroby podporného a pohybového aparátu, pre ktoré postihnutie podľa kapitoly XV, oddiel E, položky 4 písm. b) je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 až 45 %. Uviedol, že funkčné postihnutie navrhovateľky ako vyplýva z odborných lekárskych vyšetrení zodpovedá dolnej hranici miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t. j. 35 %. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky bol posudkovými lekármi posudzovaný na základe navrhovateľkou absolvovaných a predložených odborných lekárskych vyšetrení, ako aj prepúšťacej správy z hospitalizácie. Posudkoví lekári pri hodnotení predložených odborných lekárskych vyšetrení dospeli k zhodnému záveru, že u navrhovateľky rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú choroby podporného a pohybového aparátu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenú v prílohe č. 4 k zákonu v kapitole XV, oddiel E, položka 4 písm. b) na dolnej hranici, t. j. v rozsahu 35 %. Pretože podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, tak túto podmienku navrhovateľka nesplnila, preto nie je ani invalidná. Námietke navrhovateľky, aby bol opätovne posúdený jej zdravotný stav posudkovým lekárom aj na základe novo doložených odborných vyšetrení bolo vyhovené, pretože zdravotný stav navrhovateľky okrem posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Košice posúdil aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach a obaja posudkoví lekári posudzovali zdravotný stav na základe navrhovateľkou absolvovaných a predložených odborných lekárskych vyšetrení, aj na základe predloženej správy z hospitalizácie. Súd nemá pochybnosti, aby posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky na účely dôchodkového poistenia nepostupovali v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Na základe uvedených skutočnosti súd dospel k záveru, že odporkyňa postupovala v tomto konaní v súlade so zákonom o sociálnom poistení, jej rozhodnutie bolo vydané v súlade s týmto zákonom, a preto preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdila. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní úspešná nebola a odporkyňa zo zákona toto právo nemá. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.