KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Košice26. 3. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4CoE/16/2012 z 26. 3. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Košice z 26. marca 2012, sp. zn. 4CoE/16/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7012899166.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoE/16/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012899166
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šoltýsová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012899166.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému X. G., nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v Z. XXX, o vymoženie
7.860,- Sk s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihála, Exekútorský úrad v Košiciach,
Moyzesova 34, pod č. EX 1024/04 Bo/Ka, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo dňa 2.12.2011, č. k. 10Er/196/2004-35, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola
exekúcia vyhlásená za neprípustnú a exekúcia bola zastavená a vo výroku o trovách exekúcie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením

1/ vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

2/ návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol

3/ oprávneného zaviazal uhradiť trovy exekúcie vo výške 42,05 eur súdnemu exekútorovi.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho
exekútora súd v konaní vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora Ing. JUDr.
Karola Mihala pre vymoženie istiny 7680,- Sk s prísl. na základe exekučného titulu - Notárskej zápisnice
č. E. XXXX/XXXX, E. XXXXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX spísanej na Notárskom úrade JUDr. Jarmily
Kováčovej.

Z exekučného titulu súd zistil, že notárska zápisnica bola spísaná s Mgr. Tomášom Kušnírom konajúcim
v mene povinného na základe plnej moci spísanej v úverovej zmluve, ktorá je prílohou tejto notárskej
zápisnice. V bode 1. notárskej zápisnice sa konštatuje, že oprávnený uzavrel s povinným Zmluvu o úvere
č. XXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 10.000,- Sk. Povinný podľa
notárskej zápisnice v bode 2/ splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie tejto notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal záväzok z uvedeného úveru tak, aby notárska zápisnica
bola vykonateľným exekučným titulom pre exekúciu. V ďalších bodoch je jej obsahom vyhlásenie Mgr.
Tomáša Kušníra, že uznáva v mene povinného záväzok voči oprávnenému v celkovej výške 11.082,-
Sk, z ktorej sumy úver a poplatok predstavujú sumu 7.680,- Sk a táto suma sa bude úročiť 0,25 %
úrokom z omeškania denne od 11.2.2004 do zaplatenia, záväzok povinného, že celý dlh vrátane úrokov



z omeškania splatí do 16.8.2004 a prehlásenie povinného, že v prípade neuhradenia dlhu súhlasí s
exekúciou a tým, aby predmetná notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul.

Prílohou notárskej zápisnice bola Zmluva o úvere, z ktorej súd zistil, že povinný sa poskytnutý úver
10.000,- Sk zaviazal splatiť v 12-tich dvojtýždňových splátkach po 1.280,- Sk, t.j. celkovo sa zaviazal
splatiť poskytnutý úver spolu s príslušným poplatkom vo výške 15.360,- Sk. Poplatok za poskytnutie
pôžičky teda činí 5.360,- Sk. Zmluvu uzatvoril povinný ako fyzická osoba - občan. V Zmluve o úvere nie je
uvedený účel poskytnutia finančných prostriedkov. Uvedená zmluva obsahuje aj splnomocnenie, ktorým
povinný splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j.
aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom
pre exekúciu na celý jeho majetok.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/, § 57 ods. 2 a 3 a § 58 ods. 1
Exekučného poriadku, podľa § 2 písm. a/ a § 3 ods. 1, 2 zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. a uviedol, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným založený Zmluvou o úvere považuje
za spotrebiteľský a túto zmluvu za zmluvu o spotrebiteľskom úvere a z toho dôvodu aj úroky z
omeškania dohodnuté medzi účastníkmi vo výške 0,25 % denne sú podľa súdu prvého stupňa v
rozpore s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v rozpore s dobrými mravmi bola dohodnutá aj
odmena za poskytnutie úveru. Zároveň poukázal na znenie ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, v
zmysle ktorého jednou z požiadaviek na to, aby bolo možné vykonať exekúciu na podklade notárskej
zápisnice je, že táto obsahuje právny záväzok, teda dohodu oboch strán záväzkovo-právneho vzťahu.
Z toho vyplýva, že exekučným titulom nemôže byť notárska zápisnica, ktorej účastníkom bola len
jedna strana, v tomto prípade povinný, nakoľko notárska zápisnica môže byť spôsobilým exekučným
titulom len vedy, ak sú jej účastníkmi obe strany, okrem súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice. Keďže posudzovaná notárska zápisnica neobsahovala záväzok, ale len prehlásenie
povinného, nebola spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa ďalej
poukázal na skutočnosť, že splnomocnenie bolo súčasťou Zmluvy o úvere vytlačenej na vopred
pripravenom formulári, kedy povinný nemal možnosť ovplyvniť výber splnomocnenca a tento bol vybraný
oprávneným, čím došlo k rozporu záujmov medzi splnomocniteľom a splnomocnencom v zmysle § 22
ods 2 Obč. zákonníka. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Z tohto dôvodu
zamietol aj návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Na náhradu trov exekúcie súdneho
exekútora vo výške 42,05 eura zaviazal oprávneného v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku,
keďže tento zastavenie exekúcie zavinil. Trovy pozostávajú z paušálnej odmeny vo výške 9,96 eura +
DPH vo výške 1,89, ďalej z náhrady hotových výdavkov za poštovné vo výške 1,36 eura, náhrady za
použitie motorového vozidla vo výške 26,20 eura a náhrady za stratu času vo výške 2,64 eura.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a to proti výroku, ktorým súd
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil a proti výroku o trovách exekúcie. Navrhol uznesenie
súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Namietal predovšetkým, že súd v danom prípade posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol,
pretože notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení
poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto
následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Ďalej namietal, že nesúhlasí
s tvrdením prvostupňového súdu o „vadnosti“ udeleného plnomocenstva, pretože v danom prípade ide
o hmotnoprávne zastúpenie povinného v zmysle ust. § 22 v nadväznosti na ust. § 31 a nasl. Obč.
zák., ktoré bolo udelené advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi. Podľa ust. § 24 Obč. zák. zástupca musí
konať osobne, ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo
zastúpenému. Takýmto právnym predpisom je napr. ust. § 25 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. O.s.p.,
v zmysle ktorého sa môže dať advokát v občianskom súdnom konaní zastupovať iným advokátom,
prípadne koncipientom (substitúcia), pričom z ďalšieho zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo
zastúpenému. Zároveň poukázal na skutočnosť, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení
zmluvy o úvere v roku 2003 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Obč. zák. v platnom znení odvolať,



pričom tak neurobil. Ďalej uviedol, že napadnutým uznesením, ktorým bola exekúcia vyhlásená za
neprípustnú a zastavila sa, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania k zmene skutkového
ani právneho stavu, nastane v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti situácia, kedy si oprávnený
už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná a
stane sa nevymožiteľnou. Oprávnený sa nemôže stotožniť s názorom konajúceho súdu, že predmetná
zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Právna úprava platná v čase uzatvorenia zmluvy vylučovala
možnosť podradenia predmetnej zmluvy o úvere pod právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú
v Občianskom zákonníku, pričom zmluva o úvere bola medzi oprávneným a povinným uzavretá dňa
XX.X.XXXX, pričom v čase uzavretia zmluvy o úvere neboli v Občianskom zákonníku ust. § 52 a
nasl. týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, z ktorých nesprávne vychádza konajúci súd. Tieto ustanovenia
nadobudli účinnosť až dňa 1.4.2004, pričom spotrebiteľskými zmluvami v čase uzavretia predmetnej
zmluvy boli len kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Súdny exekútor ani povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1,
3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože odvolanie smeruje proti
uzneseniu a dospel k týmto záverom.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením uznesenia súdu prvého stupňa pokiaľ sa jedná o výroky,
ktorými vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil a na toto odôvodnenie poukazuje (§ 219
ods. 2 O.s.p.) a na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia k odvolacím námietkam
oprávneného považuje za potrebné uviesť:

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Z predloženej Zmluvy o úvere vyplýva, že plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu sa nachádzalo už na predtlači Zmluvy o úvere a teda povinný, ak chcel,
aby mu bol poskytnutý predmetný spotrebiteľský úver, podpísal Zmluvu o úvere, ktorá obsahovala aj
splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie predmetnej notárskej zápisnice - exekučného
titulu.

Nesúhlasom oprávneného s posúdením platnosti udeleného plnomocenstva koncipientovi súdom
prvého stupňa sa odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať, pretože v danom prípade nešlo o
substitúciu. V posudzovanom prípade uznával záväzok v notárskej zápisnici priamo Mgr. Tomáš Kušnír
a nie ním splnomocnený koncipient.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného, splnomocnenie udelené povinným advokátovi Mgr. Tomášovi
Kušnírovi priamo v Zmluve o úvere v deň podpisu zmluvy nie je platným právnym úkonom povinného
a Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne a v mene povinného vyhlásiť uznanie záväzku z
úverovej zmluvy a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice z dôvodu existencie rozporu záujmov



zástupcu a zastúpeného podľa § 22 ods. 2 OZ. Rozpor je daný tým, že advokát, ktorý mal povinného
pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v
Zmluve o úvere veriteľom - oprávneným, a povinný nemal možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a
dopredu súhlasil so spísaním notárskej zápisnice. Teda povinný si nemohol dobrovoľne vybrať právneho
zástupcu. Tieto okolnosti vyvolávajú dôvodné pochybnosti, či zástupca, ktorého si povinný ani sám
nezvolil, ale vybral mu ho oprávnený ako veriteľ, bude náležite hájiť záujmy práve svojho klienta.
Takéto plnomocenstvo uzavreté bez slobodnej vôle povinného je v rozpore so zákonom, a pre konflikt
záujmov sa prieči dobrým mravom a preto sú právne úkony, ktoré takto splnomocnený zástupca v mene
zastúpeného urobil podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.

Nemožno odvolateľovi prisvedčiť ani pokiaľ ide o jeho námietku, že v danom prípade súd posudzoval
vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, pretože exekučný súd je oprávnený preskúmavať podmienky
na vykonanie exekúcie nielen pri začatí exekúcie, ale počas celého jej trvania a ak v ktoromkoľvek
štádiu, teda aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie zistí, že tieto nie sú dané, je oprávnený
exekúciu zastaviť. Podľa záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovených v rozsudku zo
dňa 27.1.2007 sp.zn. 3CdO/164/1996 sa o.i. uvádza, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na
základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu,
ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania
i bez návrhu zastavená.

K námietke oprávneného týkajúcej sa aplikácie ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka odvolací súd
uvádza, že je pravdou, že právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka,
a to do ustanovení § 52 až 59 zaradená až s účinnosťou od 1.4.2004, pričom až s účinnosťou od
1.1.2008 boli do tejto úpravy zaradené všetky zmluvy bez ohľadu na právnu formu, a teda aj zmluvy
uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Uvedené však, pokiaľ ide o definovanie spotrebiteľských zmlúv,
neznamená, že zmluva o úvere, ktorá má všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch, nebola aj v tom čase spotrebiteľskou zmluvou. Keďže nie je sporné, že
úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania bola spotrebiteľskou zmluvou, odvolací súd má
za to, že výkladom je potrebné dôjsť k záveru, že aj do 1.1.2008 sa na povinného, ako spotrebiteľa
a účastníka tejto zmluvy, musia vzťahovať všetky v tom čase platné zákonné ustanovenia týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa.

Nedôvodnou je takisto námietka oprávneného, že povinný mohol kedykoľvek udelené plnomocenstvo
odvolať, pričom tak neurobil, pretože skutočnosť, že tak povinný neurobil nemá žiaden vplyv na jeho
platnosť. K ďalším námietkam oprávneného odvolací súd uvádza, že vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci.
Nespôsobilosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu, nie je daná prekážka uplatnenia práva na
všeobecnom súde.

Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o trovách exekúcie, ak zaviazal oprávneného na náhradu
trov súdneho exekútora, keďže oprávnený zavinil zastavenie exekúcie tým, že navrhol vykonať exekúciu
na základe nespôsobilého exekučného titulu. Trovy súdneho exekútora boli súdom prvého stupňa
priznané v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. a oprávnený vo svojom odvolaní ani výšku priznaných
trov nenamietal a neuplatnil ani osobitné námietky proti povinnosti náhrady trov exekúcie.

Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j vo výroku
o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie a vo výroku o trovách exekúcie podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. tak, že žiadnemu účastníkovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že oprávnený
nemal vo veci úspech, a súdnemu exekútorovi ani povinnému trovy nevznikli.



Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.757/2004 Z.z. v znení
účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje