Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/8/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012899321 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7012899321.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci oprávneného P.. P. C., S. - projektovanie vodohospodárskych stavieb, E. 8, C. zastúpeného JUDr. Danielou Putiškovou, advokátkou, kpt. Nálepku č. 20, Michalovce proti povinnému P.. A. R., G., R. kancelária, S. XX, E. o vymoženie sumy 3.817,30 eur (115 000,00 Sk) s prísl., vedenej u súdneho exekútora Mgr. Marcely Zummerovej, Exekútorský úrad Michalovce, so sídlom kpt. Nálepku č. 22, Michalovce o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 34Er/1143/2002-44 zo dňa 7.5.2010 takto r o z h o d o l : Uznesenie z r u š u j e a v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice II, ako súd prvého stupňa uznesením zo dňa 7.5.2010 uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 56,08 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3CoE/196/2008-41 zo dňa 14.1.2009 zrušil uznesenie Okresného súdu Košice II č.k. 34Er/1143/2002-32 zo dňa 18.6.2008 vo výroku o trovách exekúcie a v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na odôvodnenie odvolacieho súdu, v ktorom je uvedené, že podľa osvedčenia o dedičstve sa dedičmi povinného stali Z.. E. D. a A. R., že povinný mal majetok súd prvého stupňa neskúmal a neposudzoval, či sú splnené podmienky na pokračovanie v konaní s dedičmi povinného, ale bez ďalšieho exekučné konanie zastavil a oprávneného zaviazal k úhrade trov exekúcie. Uviedol, že výrok o zastavení exekúcie je právoplatný a je povinnosťou súdu prvého stupňa skúmať zodpovednosť dedičov povinného za trovy exekúcie. V ďalšom súd prvého stupňa uviedol, že vo veci vykonal šetrenie a zistil, že na základe návrhu oprávneného zo dňa 9.10.2002 a poverenia k vykonaniu exekúcie zo dňa 11.11.2002 bola exekúciou poverená súdna exekútorka Mgr. Marcela Zummerová, ktorá dňa 2.8.2007 oznámila súdu, že povinný dňa 9.1.2003 zomrel a podala návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej iba EP) a súd uznesením zo dňa 18.6.2008 exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ EP. Súd prvého stupňa citoval ust. § 203 ods. 2 EP, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený a uviedol, že uznesenie o zastavení exekúcie je právoplatné, pričom dôvodom zastavenia exekúcie bola nemajetnosť povinného a súd preto v tomto štádiu konania nemá možnosť konať s dedičmi po povinnom, a preto na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného a špecifikoval trovy konania, na zaplatenie ktorých zaviazal oprávneného. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie oprávnený, cestou svojej právnej zástupkyne a navrhol napadnutý výrok zmeniť tak, že trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva. Právna zástupkyňa oprávneného v odvolaní uviedla, že odvolací súd v napadnutom uznesení jednoznačne konštatoval, že súd prvého stupňa pochybil, keď zastavil exekúciu, pretože mal vedomosť o úmrtí povinného, jeho dedičoch ako aj jeho majetku a poukázal na to, že i keď je výrok o zastavení exekúcie právoplatný, povinnosťou súdu je skúmať zodpovednosť dedičov povinného za trovy exekúcie. Súd prvého stupňa sa neriadil stanoviskom odvolacieho súdu, neúplne zistil skutkový stav, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože k zastaveniu konania nedošlo zavinením oprávneného, ani pre nemajetnosť povinného. Spis bol odvolaciemu súdu predložený na rozhodnutie dňa 16.1.2012. Odvolací súd podľa § 212 O.s.p. preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti a to podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie bolo začaté dňa 9.10.2002, kedy bol súdnej exekútorke doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a na základe jej žiadosti o udelenie poverenia zo dňa 28.10.2002 súd prvého stupňa poverenie vydal dňa 11.11.2002. Súdna exekútorka podaním zo dňa 31:7.2007 oznámila súdu prvého stupňa, že povinný dňa 9.1.2003 zomrel, a preto je tu predpoklad zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP a vyčíslila trovy exekúcie vo výške 2 398,63 Sk a o náhrade trov konania navrhla rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 O.s.p. Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 18.6.2008 zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie a uviedol tiež, že povinný zomrel dňa 9.1.2003 a podľa § 203 ods. 2 EP zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 2 403,40 Sk, pričom úkony, za ktoré priznal časovú odmenu nešpecifikoval a neodôvodnil ani účelnosť priznaného cestovného. Na základe odvolania oprávneného proti výroku o trovách exekúcie odvolací súd uznesením zo dňa 14.1.2009 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách exekúcie zrušil a v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a v odôvodnení uznesenia uviedol, že povinný zomrel cca 3 mesiace po začatí exekúcie, že z dôkazov založených v spise vyplýva, že povinný mal majetok, ktorého dedičmi sú Z.. E. D. a A. R., citoval ust. § 107 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého, ak účastník konania zomrel, súd v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr. Odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa neskúmal, či sú splnené podmienky na pokračovanie v konaní s dedičmi povinného, ale bez ďalšieho exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal k náhrade trov exekúcie, pričom v podanom odvolaní oprávnený napadol iba výrok o trovách exekúcie. Odvolací súd uviedol, že i keď výrok o zastavení exekúcie je právoplatný, je povinnosťou súdov skúmať zodpovednosť dedičov povinného za trovy exekúcie a keďže súd prvého stupňa uvedené neskúmal, uznesenie vo výroku o trovách exekúcie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Po právoplatnosti uvedeného uznesenia, súd prvého stupňa napadnutým uznesením rozhodol tak, že zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 56,08 eur /1 689,50 Sk/, ktoré v odôvodnení uznesenia špecifikoval. O náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa opätovne rozhodol podľa § 203 ods. 2 O.s.p. a uviedol, že výrok o zastavení exekúcie je právoplatný, pričom dôvodom zastavenia exekúcie bola nemajetnosť povinného, a teda súd v tomto štádiu konania nemá možnosť konať s dedičmi po povinnom, a preto na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. Podľa § 226 O.s.p. „Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.“ Vzhľadom na uvedené ustanovenie bol súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého mal posúdiť, či podľa § 107 ods. 3 O.s.p. sú splnené podmienky na pokračovanie v konaní, súčasťou ktorého je aj rozhodovanie o trovách konania. Súd prvého stupňa sa ustanovením § 226 O.s.p. neriadil a bez posúdenia splnenia podmienok podľa § 107 ods. 3 O.s.p. pokračoval v konaní iba s pôvodne označeným povinným, pričom o náhrade trov exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 O.s.p. V napadnutom uznesení súd prvého stupňa ako dôvod, pre ktorý nemá možnosť konať s dedičmi po povinnom uviedol, že výrok o zastavení exekúcie je právoplatný, pričom dôvodom zastavenia exekúcie bola nemajetnosť povinného. K uvedenému dôvodu odvolací súd uvádza, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP, teda pre nemajetnosť povinného, uviedla súdna exekútorka v podnete na zastavenie exekúcie. Súd prvého stupňa si zabezpečil Osvedčenie o dedičstve JUDr. Jozefa Pavlíka, notára ako súdneho komisára v Košiciach sp.zn. 39D517/2005, Dnot 213/2005 zo dňa 18.10.2005, podľa ktorého dedičmi po povinnom sú Z.. E. D., rod. R. a A. R. a čistá hodnota dedičstva je 50 548,-Sk, avšak o tomto neinformoval oprávneného a ani v uznesení o zastavení exekúcie neuviedol Osvedčenie o dedičstve ani sa s ním nijako nevysporiadal, pritom z neho vyplýva, že povinný nezomrel ako nemajetný, a teda ani nebol dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP. Preto bolo potrebné posúdiť, či sú podľa § 107 ods. 3 O.s.p. splnené podmienky na pokračovanie v konaní s dedičmi povinného so zohľadnením ustanovení § 460 a § 470 Obč. zákonníka, podľa ktorých dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa nebol viazaný právnym dôvodom zastavenia exekúcie uvedeným v podnete súdneho exekútora, naviac, ak sám si zabezpečil dôkaz, z ktorého uvedený dôvod nevyplýva. Odvolací súd má preto za to, že uvedeným dôvodom - nemajetnosť povinného, i keď bol uvedený v uznesení o zastavení exekúcie, nie sú súdy viazané pri rozhodovaní o trovách exekúcie, ale je potrebné posúdiť nárok súdneho exekútora na trovy exekúcie podľa zákonných ustanovení. V exekučnom konaní platí zásada uvedená v § 197 ods. 1 EP, podľa ktorého náklady podľa § 196 (ktorými sú odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, zvýšené o DPH) uhrádza povinný a iba za splnenia podmienok podľa § 203 EP je možné na úhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného. Keďže súd prvého stupňa sa ani v napadnutom uznesení nevysporiadal s posúdením zodpovednosti dedičov povinného berúc do úvahy Osvedčenie o dedičstve sp.zn. 39D/517/2005, Dnot 213/2005 zo dňa 18.10.2005, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom uvedené posúdi. Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.