KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Košice28. 6. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cb/6858/1994 z 28. 6. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 28. júna 2012, sp. zn. 2Cb/6858/1994, ECLI:SK:KSKE:2012:7094899706.7

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cb/6858/1994
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7094899706
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7094899706.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou D.. D. P. v právnej veci žalobcu Slovenská záručná
a rozvojová banka a.s., Štefánikova 27, Bratislava, IČO: 00682420, proti žalovaným 1/
Poľnohospodárske podielnícke družstvo Bežovce, IČO: 31670105, 2/ Poľnohospodárske podielnícke
družstvo Pinkovce, IČO: 31670156, 3/ Poľnohospodárske podielnícke družstvo Záhor, IČO: 31670121,
4/ Poľnohospodárske podielnícke družstvo Tašuľa, IČO: 31670148, 5/ Poľnohospodárske podielnícke
družstvo Jenkovce, IČO: 31670130, o zaplatenie 89 623,58 eur (2 700 000,- Sk) s prísl. a 896,23 eur
(27 000,- Sk) s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaní 1/, 4/ a 5/ sú povinní zaplatiť žalobcovi 89 623,58 eur s 18% úrokom z omeškania od 16.11.1993
do zaplatenia a ďalej sumu 896,23 eur s 18% úrokom z omeškania od 1.10.1992 do zaplatenia a nahradiť
mu trovy konania vo výške 3 666,70 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že
plnením jedného zo žalovaných v rozsahu plnenia zaniká povinnosť ostatných žalovaných.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojim návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu sumu 2 700 000,- Sk
s 18% úrokom z omeškania od 16.11.1993 do zaplatenia, ďalej sumu 27 000,- Sk s 18% úrokom
z omeškania od 1.10.1992 do zaplatenia a nahradiť trovy konania s tým, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

Uviedol, že uzavrel s PD Bežovce mandátnu zmluvu dňa XX.X.XXXX, podľa ktorej prevzal bankovú
záruku 29.5.1992 na zabezpečenie poskytnutého úveru PD Bežovce. Žalobca podľa čl. III záručnej listiny
zaplatil 26.2.1993 za PD Bežovce Slovenskej poľnohospodárskej banke sumu 2 700 000,- Sk. Podľa čl. II
mandátnej zmluvy bolo PD Bežovce povinné zaplatiť Slovenskej záručnej banke do 30.9.1992 poplatok
za prevzatie bankovej záruky vo výške 27 000,- Sk.

Dňa 14.4.1993 došlo k výmazu PD Bežovce z obchodného registra a k zápisu novovzniknutých PPD, a
to Jenkovce, Pinkovce, Tašuľa, Záhor, Bežovce. Rozdelenie majetku na novovzniknuté subjekty nebolo
možné zistiť, navrhuje preto, aby súd v zmysle § 256 ods. 3 a § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka
zaviazal všetky novovzniknuté PPD na zaplatenie uplatnenej pohľadávky.

V priebehu konania došlo k výmazu žalovaného 2/ a 3/ a konanie bolo voči ním uznesením zastavené.

Žalovaní vo vyjadrení k návrhu namietali svoju pasívnu legitimáciu, pretože podľa delimitačného
protokolu po rozdelení pôvodného poľnohospodárskeho družstva tento záväzok na nich neprešiel.



Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil tento skutkový stav. Žalobca uzavrel s PD Bežovce mandátnu
zmluvu dňa 20.5.1992, podľa ktorej prevzal bankovú záruku zo dňa XX.X.XXXX na zabezpečenie úveru
poskytnutého PD Bežovce na jarné poľnohospodárske práce v roku 1992. Na základe zmluvy, a to
čl. III záručnej listiny zaplatil žalobca dňa 26.2.1993 za PD Bežovce Slovenskej poľnohospodárskej
banke Bratislava, filiálka Košice sumu 2 700 000,- Sk. Podľa čl. II mandátnej zmluvy malo PD Bežovce
povinnosť zaplatiť Slovenskej záručnej banke poplatok za prevzatie bankovej záruky do 30.9.1992 vo
výške 27 000,- Sk.

Žalobca vyzval PD Bežovce na zaplatenie dlhu listom zo dňa 22.2.1993, na ktorý PD Bežovce
odpovedalo, že k nezaplateniu došlo z dôvodu pretrvávajúcej platobnej neschopnosti a s realizáciou
započne v mesiaci apríl - máj 1993.

Na valnom zhromaždení PD Bežovce 17.12.1992 bol schválený transformačný projekt, na základe
ktorého dňa 14.4.1993 došlo k výmazu PD Bežovce z obchodného registra a k zápisu novovzniknutých
subjektov PPD Bežovce, PPD Jenkovce, PPD Pinkovce, PPD Tašuľa, PPD Záhor. Delimitačný protokol
nebol schválený, nebolo preto možné zistiť rozdelenie záväzkov voči žalobcovi medzi novovzniknuté
subjekty.

Podľa § 256 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri rozdelení družstva prechádza imanie družstva a členstvo
na družstvá vzniknuté rozdelením ku dňu, keď tieto družstvá boli zapísané do obchodného registra.

Podľa § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka, platného v čase vzniku právneho vzťahu, pri rozdelení
spoločnosti prechádza imanie zaniknutej spoločnosti na novovzniknuté spoločnosti. Každá zo
spoločností vzniknutých rozdelením ručí za záväzky, ktoré prešli rozdelením zaniknutej spoločnosti
na ostatné spoločnosti, a to až do výšky čistého obchodného imania, ktoré na spoločnosť prešlo
zo zaniknutej spoločnosti. Ak v rozhodnutí o rozdelení nie je určené, na ktorú spoločnosť záväzok
prechádza, je za jeho splnenie zaviazaná spoločne a nerozdielne každá spoločnosť. Medzi sebou sa
spoločnosti vyporiadajú v pomere, v akom na ne prešlo čisté obchodné imanie zaniknutej spoločnosti.

V rozhodnutí o rozdelení nebolo určené, na ktorú spoločnosť prešiel rozdelením záväzok zaniknutej
spoločnosti, súd preto s poukazom na citované ustanovenia Obchodného zákonníka zaviazal na
zaplatenie uplatnenej sumy žalovaných 1/, 4/ a 5/, ktorí sú nástupcami zaniknutej spoločnosti.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne
podľa § 502.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.

Úroková sadzba v čase uzavretia zmluvy bola 17% ročne, súd preto s poukazom na citované
ustanovenie Obchodného zákonníka žalobe vyhovel aj v časti úrokov z omeškania a zaviazal žalovaných
na zaplatenie uplatnených úrokov z omeškania z nezaplatenej pohľadávky vo výške 18% zo sumy 2 700
000,- Sk - 89 623,58 eur od 16.11.1993 do zaplatenia a zo sumy 27 000,- Sk - 896,23 eur od 1.10.1992
do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech priznal
náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku za návrh vo výške 3 584,94 eur (108 000,-
Sk), cestovné verejným dopravným prostriedkom na pojednávanie 29.6.2012 vo výške cestovného lístka



pri ceste Bratislava - Košice vo výške 22,00 eur a pri ceste Košice - Bratislava vo výške 18,76 eur a
náhradu za ubytovanie zo dňa 28.6.2012 - 29.6.2012 vo výške 41,00 eur, spolu 3 666,70 eur.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
s tým, že v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.