Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/244/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7100899326 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7100899326.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcov: v 1. Z. Ľ. W., P.. X.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. X. Z. E. U., P.. X.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. X. Z. I. U.Á., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. X. Z. C. J., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. X. Z. Š. O., P.. X.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. X. Z. G. O., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. X. Z. Ľ.Z. Z., P.. X.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. X. Z. U. Z., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. X. Z. N. Y., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. M.. G. G., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. R. Y., P.. XX.XX.XXXX, Y. C. XX, U., J. XX. Z. J. Y., P.. X.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. Ľ. H., P.. X.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. G. Č., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. N. Č., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. W. L., P.. XX.X.XXXX, Y. L. XXX/XX, U., J. XX. Z. M.. E. L., P.. X.XX.XXXX, Y. L. XX, U., J. XX. Z. N. L., P.. X.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. Z.. E. Y.Á., P.. XX.X.XXXX, Y. E. XX, U., J. XX. Z. D. O., P.. X.XX.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. M.. G. E., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. H. L.Á., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. G. H., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. N.C.P. Š., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. N. Z., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. D.. G. Š., W.., P.. X.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. U. L., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. T. G., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. M.. N. Ž., P.. X.XX.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. G.. V. Ž., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. G.. G. U., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. D. J., P.. X.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. D. P., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. U. U., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. G. Y.Á., P.. XX.X.XXXX, Y. U.. G. X, U., J. XX. D. X., P.. X.XX.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. L. X., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. G. Y., P.. X.XX.XXXX, Y. X. XX, U., J. XX. Z. L. W., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. N. E., P.. XX.X.XXXX, Y. D. XX, U., J. XX. Z. E. U., P.. X.XX.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. D. U., P.. X.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. I. A., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. D. L.U., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. O. D., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. D. V., P.. XX.XX.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. X. U., P.. XX.XX.XXXX, Y. E. X, U., J. XX. Z. I. O., P.. XX.X.XXXX, Y. Y. XX, U., J. XX. Z. D.. G. U., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. M. U., P.. XX.XX.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. J. H., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. D.. G. I., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. E. Y., P.. XX.X.XXXX, Y. L. XX, U., J. XX. Z. H. Y., P.. X.XX.XXXX, Y. L. XX, U., J. XX. Z. D. U.Á., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. M.. D. E., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. U. E., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. M.. G. C.Ň., P.. X.X.XXXX, Y. O. XX, H., J. XX. Z. T. A., P.. XX.X.XXXX, Y. J. U., P. X. XX, J. XX. Z. Ľ. Y., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. E.. D.. J. U., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. D. U., XX.XX.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. G. E., P.. X.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. C. X., P.. XX.X.XXXX, Y. P. X. XX, U., J. XX. Z. G. H., P.. XX.X.XXXX, Y. J. U., P. X. XX, U., J. XX. Z. D. U., P.. X.X.XXXX, Y. J. U., I. X, J. XX. Z. G. D., P.. XX.XX.XXXX, Y. U. XXX, J. XX. Z. U. D., P.. XX.X.XXXX, Y. U. XXX, žalobcovia v 7 až 12., 14. až 23., 27., 28., 32. až 35., 38. až 42., 45. až 50., 52., 56. až 60., 63. až 65., 67. a 68. rade zastúpení JUDr. Janou Kupcovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Masarykova 2, žalobcovia v 1. až 6. rade, 13., 25., 26., 29., 36., 37., 43., 44., 51, 53. až 55. rade zastúpení Agnesou Štefančíkovou, nar. 29.8.1944, bytom v Košiciach, Národná trieda 70, proti žalovanému: Územné bytové družstvo Hornád, IČO: 00 594 741, so sídlom v Košiciach, Národná trieda 66, zastúpenému JUDr. Kristínou Rigovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Národná trieda 66, v konaní o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov v 7. až 12., 14. až 23, 24., 27., 28., 31., 32 až 35., 38. až 42., 45. až 50., 52., 56. až 60., 63. až 65., 67. a 68. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I, zo dňa 27.4.2012, č. k. 18C/351/2000-920, jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu v časti nároku o určenie, že vlastníkmi priestorov zapísaných ako byty č. X N. Č.. X bytového domu na P. X. Č.. XX J. U., N. N. Č.. XX N. XX bytového domu na P. X. Č.. XX J. U., zapísaného na LV č. XXXXX, Správy katastra nehnuteľností U., U. Ú. U. - H., sú vlastníci bytov s príslušnými spoluvlastníckymi podielmi. V prevyšujúcej časti žalobu vylúčil na samostatné konanie. Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcov, ktorí ako vlastníci bytov žiadali určiť, že sú vlastníkmi nebytových priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome v U. P. P.Á. X. Č.. XX N. Č.. XX a zároveň sú spoluvlastníkmi spoločných priestoroch v spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, v konkrétne vymedzených podieloch. Nárok uplatňovali na základe tvrdenia, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k označeným nebytovým priestorom neoprávnene v rozpore s ustanovení § 16 ods. 8 písm. b/ zákona č. 182/1993 Z. z. Mali za to, že tieto nebytové priestory pôvodne slúžili na bytové účely, keďže sa jednalo o štyri samostatné bytové jednotky, nachádzajúce sa na prízemí vchodov č. XX N. XX, ktoré od počiatku ich odovzdávania slúžili len na nebytové účely. Tieto priestory splácali a na ich financovaní sa podieľali výlučne žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia, splácaním svojich členských podielov a anuity. Mali za to, že žalovaný sa na splácaní členských podielov a anuity za tieto byty nepodieľal. Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že listom zo dňa 28.9.2000 Okresný úrad Košice I, katastrálny odbor, oznámil, že Územné bytové družstvo Hornád, so sídlom v Košiciach, Štefánikova č. 64, požiadalo dňa XX.XX.XXXX o zápis bytového domu do katastra nehnuteľnosti. Prílohou žiadosti bolo rozhodnutie o určení súpisného čísla a potvrdenie H. o tom, že sa jedná o bytový dom. Na základe predložených listín bol uvedený dom súpisného čísla XXX stojaci na parcelách č. XXXX, XXXX, XXXX, zapísaný do LV č. XXXXX, U.. Ú.. U. - H.. V súvislosti s odpredajom bytov a nebytových priestorov v uvedenom dome, bol tento odpísaný z LV č. XXXXX N. V. P. O. Č.. XXXXX, a to na základe prvej zmluvy o bezodplatnom prevode bytu č. Y., ktorej vklad bol povolený dňa X.X.XXXX. Do LV bolo pod V1 zapísané ÚBD Hornád, Košice, v podiele 0/0, čo znamená, toto je vlastníkom všetkých neprevedených bytov a nebytových priestorov, až do ich odpredaja. Pokiaľ ÚBD Hornád chce mať na LV zapísané vo svojom vlastníctve konkrétne byty, nebytové priestory a podiely na spoločných častiach a zariadeniach, je potrebné vykonať zápis na základe návrhu na záznam. Zo správy ďalej vyvodil, že na základe predchádzajúceho konania za účasti riaditeľky družstva a právnej zástupkyne, bol dohodnutý ďalší postup, na základe ktorého družstvo podá príslušný návrh na záznam o zápis jednotlivých bytov a nebytových priestorov spolu so spoluvlastníckymi podielmi na príslušný list vlastníctva. Dňa XX.XX.XXXX bol podaný na príslušný úrad návrh vo veci žiadosti o zapísanie vlastníctva ÚBD Hornád k nebytovým priestorom č. X, Č.. X , N. N. Y. Č.. XX N. XX nachádzajúcich sa na prízemí bytového domu na P. X. Č.. XX, ako aj príslušných spoluvlastníckych podielov. Na základe predmetného návrhu boli uvedené byty zapísané spolu so spoluvlastníckymi podielmi na spoločných častiach a zariadeniach domu s podielom 0/0. Listom zo dňa XX.X.XXXX žalovaný požiadal príslušný katastrálny odbor o opravu LV č. XXXXX z dôvodu, že pôvodná žiadosť zo dňa XX.XX.XXXX bola nesprávne vybavená tým, že uvedené nebytové priestory, boli nesprávne definované ako byty, a preto ich žiadalo zapísať ako nebytové priestory. Súd prvého stupňa konštatoval, že vzhľadom k tomu, že žalobcovia sa domáhajú určenia svojho vlastníckeho práva k označenému predmetu konania, vyvodil existenciu naliehavého právneho záujmu na nimi podanej určovacej žalobe. Na základe vykonaných dôkazov vyvodil skutkové závery, že označené priestory v súčasnosti zapísané ako byty č. X N. X N. Y. Č.. XX N. XX bytového domu na P. X. Č.. XX N. XX, boli pôvodne bytmi, ktoré začali užívať konkrétne fyzické osoby, ktorým boli pridelené a v súvislosti s tým tieto osoby začali aj splácať členský vklad, resp. ho do družstva vložili. Neskôr rozhodnutím Rady Vsl. KNV v Košiciach boli tieto byty označené za neužívateľné a ľudskému zdraviu závadné podľa § 64 vyhlášky č. 41/1964 Zb., čím boli vypustené z tzv. bytového fondu. Na základe toho pôvodným užívateľom týchto bytov boli členské vklady vrátené a boli im poskytnuté náhradné byty v iných lokalitách. Uvoľňovanie označených bytov jeho pôvodnými užívateľmi sa dialo v určitom časovom horizonte, potom ako im boli zabezpečené náhradné družstevné byty. Pri posudzovaní povahy predmetných priestorov, súd prvého stupňa vychádzal z vtedy platnej definície bytov podľa § 62 zákona č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi a konštatoval, že možno vyvodiť záver, že v danom prípade ide o byty, a to z dôvodu, že od začiatku tieto boli podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na bývanie (v rámci bytového domu), pričom takéto rozhodnutie nebolo zmenené príslušným orgánom - stavebným úradom. Z uvedeného vyvodil, že predmetné priestory zostali vlastníctvom družstva, ktoré s nimi môže voľne disponovať a vo vzťahu, ku ktorým žalobcovia ako jednotliví vlastníci bytov nemajú žiadne právo. Z tohto dôvodu žalobu zamietol. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že pokiaľ by aj pri posudzovaní povahy predmetných priestorov vychádzal z rozhodnutia bývalej Rady Vsl. KNV zo dňa XX.X.XXXX, ktoré by považoval za rozhodnutie, ktorým pôvodné byty boli určené na iné než bytové účely, hoci aj nepríslušným orgánom, treba predmetné priestory považovať za nebytové priestory. Ani v tomto prípade, by podľa jeho názoru sa žalobcovia nestali ich podielovými spoluvlastníkmi, pretože nebola splnená podmienka nadobudnutia spoluvlastníctva k nim podľa § 16 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. Mal totiž za to, že zákon vyžaduje pre tento spôsob nadobudnutia vlastníctva splnenie podmienky, aby sa na financovaní týchto nebytových priestorov podieľali svojimi členskými podielmi len nájomcovia bytov v dome, resp. ich právny predchodcovia. S poukazom na obsah listinného dokladu zo dňa X.X.XXXX mal za to, že vo vzťahu k predmetným priestorom došlo po ich zriadení ku finančnému vysporiadaniu, a to tak, že medzi družstvom a národným výborom (čiže štátom) sa preúčtoval dlhodobý úver a členský podiel. Predmetnému finančnému vysporiadaniu nekorešponduje tvrdenie žalobkyne v 24. rade o tom, že preúčtovanie dlhodobého úveru a členského podielu prešlo na užívateľov družstevných bytov v dome, a teda aj s jej tvrdením, že na financovaní týchto priestorov sa podieľali členskými podielmi len nájomcovia. Mal za to, že naopak tým, že pôvodným nájomcom boli vrátené vklady, ktoré za tieto byty do družstva vložili a následne sa už nepočítalo s inými členskými vkladmi za tieto priestory a tieto boli neskôr dané už iba do dočasného užívania organizáciám alebo podnikom, prefinancovanie týchto priestorov tak prešlo na štát a družstvo. Tomu tiež zodpovedá aj v predmetnej písomnosti uvedené, že splácanie anuity už neprichádza do úvahy. Na základe toho súd prvého stupňa uzavrel, že nebola naplnená zákonom požadovaná podmienky nadobudnutia spoluvlastníctva k týmto priestorom, a to že na financovaní predmetných priestorov sa podieľali svojimi členskými podielmi iba nájomcovia bytov, resp. ich predchodcovia. S poukazom na tieto dôvody žalobu v tejto časti zamietol. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa JUDr. G. U. tak v mene svojom, ako aj v mene žalobcov, ktorých v konaní zastupuje. Títo žiadali napadnutý rozsudok v zamietavom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladali na tvrdení, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní poukázali na to, čoho sa v konaní domáhali a na skutočnosť, že bývalý správca si neplnil ako jeden z vlastníkov neprevedených bytov a nebytových priestorov svoje povinnosti v zmysle ustanovenia § 8a a § 10 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nepristúpil k Zmluve o spoločenstve a neplatil mesačné poplatky, a boli preto spoločenstvom podávané návrhy na súd za dlhy za obdobie rokov XXXX N. XXXX. Majú za to, že dodnes ako vlastníci bytov doplácajú za žalovaného platby do fondu za služby v obytnom dome. Poukázali na to, že žalovaný nemohol byť v rokoch XXXX vlastníkom bytov, ani bytových priestorov v dome, pretože ešte neexistoval, keďže vznikol až v roku XXXX I. H. H., J., U. a majú za to, že počas konania nepredložil dôkaz, že mu toto vlastníctvo bolo prevedené, resp. že ho získal na základe iného rozhodnutia štátu po roku XXXX. Majú za to, že žalovaný nepreukázal svoje vlastníctvo v zmysle platných právnych predpisov a naďalej zotrvávajú na tom, že na výstavbe a údržbe bytového domu sa podieľali členskými podielmi a splácaním pôžičky od štátu formou anuity, oni ako členovia družstva, resp. ich predchodcovia, preto ani nesúhlasia so záverom prvostupňového súdu o tom, že financie boli vrátené družstvu a tým sa žalovaný sa stal vlastníkom bytových a nebytových priestorov. Poukázali na to, že žalovaný ako správca domu nie je podnikateľský subjekt, preto nemá vo svojich stanovách zakotvenú podnikateľskú činnosť, a preto ak by sa stal vlastníkom sporných bytov a nebytových priestorov z ktorých by takto získal z ich prenájmu prostriedky, tieto by mal odviesť do fondu údržby a opráv. Žalovaný však dodnes z uvedeného nájmu priestorov nič neodvádza a taktiež z týchto financií neopravuje, ani nerekonštruuje predmetné nebytové priestory, tieto sú zdevastované, majú zhnité vonkajšie okná a pod. Pre prípad potvrdenia prvostupňového rozsudku žiadali pripustiť dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok z toho dôvodu, aby sa rozhodlo, či bývalý správca domu môže takto nakladať s majetkom družstevníkov po prevode bytov do ich vlastníctva v zmysle ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa N. Š. žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladala na dôvodoch uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p. V odvolaní uviedla, že predmetom konania, ktoré trvá takmer dvanásť rokov, je určenie, či nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX U.. Ú.. H. D., N. X. Y. Č.. X, X, XX, XX N. XX boli bytmi v súlade s terajším zápisom na LV, resp. či boli nebytovými priestormi alebo spoločnými časťami bytového domu a taktiež vyriešenie otázky financovania výstavby uvedeného bytového domu. Nestotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa, pokiaľ tento pri kvalifikácii uvedených priestorov uzavrel, že sa jedná o nebytové priestory. Záver súdu vychádza z príliš rigidného výkladu právnych predpisov starých takmer päťdesiat rokov, resp. ignorovaním skutočného stavu, ktorý nebol medzi účastníkmi ani sporný. Nestotožňuje sa ani v závere o tom, že ich kvalifikácia ako bytové jednotky, vychádza z rozhodnutia údajne nepríslušného štátneho orgánu (Rady Vsl. KNV v Košiciach). Závery súdu v tejto otázke minimálne neobstoja bez hlbšej analýzy príslušných ustanovení zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku, prípadne iných predpisov platných a účinných v čase vydania rozhodnutia, ktoré mohli mať vplyv na právomoc KNV. Považuje za zarážajúce, že takmer po päťdesiatich rokoch dochádza k revidovaniu platnosti rozhodnutia štátneho orgánu, o správnosti ktorého nemal nikto pochybnosti. Za pochybenie považuje aj skutočnosť, že nebolo vykonané navrhované dokazovanie znaleckými posudkami za účelom klasifikácie označených bytov, čo malo za následok nesprávne závery súdu ohľadne charakteru sporných priestorov. Za nesprávne považuje závery súdu prvého stupňa aj v otázke záverov o financovaní výstavby bytového domu, resp. sporných bytov. Súd sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s právnym titulom, na podklade ktorého Správa katastra vykonala zápis podľa § 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, a to pod č. Z 1578/00. Má za to, že každý družstevník - nájomca, splácal anuitu za svoj byt, avšak v súhrne táto suma predstavovala anuitu za celý bytový dom, t.j. aj za sporné byty. Nájomcovia sa teda spoločne podieľali na financovaní výstavby bytového domu, vrátane týchto bytov. Pokiaľ teda súd prvého stupňa zaujal opačný názor, chýba jeho argumentácia, kto sa mal podieľať na ich financovaní, pokiaľ to neboli samotní nájomcovia. Žalovaný ako subjekt toto vykonať nemohol, keďže nemohol byť svojim vlastným družstevníkom a navyše bytový dom bol finančne vysporiadaný takmer päť rokov pred vznikom žalovaného. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom zamietavom výroku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., na nariadenom odvolacom pojednávaní a na základe tohto dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci. Jeho skutkové závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní, vec aj správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvého stupňa. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na ich doplnenie považuje za potrebné dodať: Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobcovia svoj nárok zakladajú na ustanovení § 16 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom ku dňu podania žaloby. Podľa tohto ustanovenia ak je v dome vo vlastníctve bytového družstva alebo obce nebytový priestor, ktorý vznikol na základe rozhodnutia o zmene užívania stavby zo spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, prechádza tento nebytový priestor pri prevode bytov do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu sa určuje podľa 5 ods. 1 písm. b/; rovnako sa postupuje aj pri nebytových priestoroch, na ktorých financovaní sa podieľali svojimi členskými podielmi len nájomcovia bytov v dome alebo ich právni predchodcovia. Na prevod vlastníctva týchto nebytových priestorov sa nepoužijú ustanovenia ods. 4 a 5. Nájomné za užívanie týchto priestorov je príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv (§ 10 ods. 2) príslušného domu. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že toto upravuje prechod vlastníckeho práva výlučne k nebytovým priestorom, a teda nemožno jeho aplikáciu rozširovať aj na iné druhy priestorov, s ktorými právna úprava nepočítala. Tak, ako to súd prvého stupňa správne konštatoval, sporné priestory boli pôvodne určené v kolaudačnom rozhodnutí bytového domu ako byty a takto boli aj pridelené pôvodne prvým konkrétnym nájomcom. Ako byty sú vedené na LV aj v súčasnosti. Otázkou charakteru priestorov v bytovom dome, resp. možnosťou zmeny ich charakteru, sa súdna prax už zaoberala a v tomto smere zaujala názor, že pri posudzovaní otázky, či miestnosť alebo súbor miestností je bytom (vychádzajúc z ustanovenia § 118 ods. 1, 2 a § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka) je treba vychádzať zo stavebno-právnych predpisov. Vymedzenie pojmu bytu, teda predpokladá právoplatné rozhodnutie stavebného úradu o tom, či miestnosť alebo súbor miestností sú trvalo určené na bývanie ako samostatné bytové jednotky. Rozhodujúcim pre otázku, či v konkrétnom prípade ide o byt, je kolaudačný stav a nie stav fakticky, t.j. spôsob užívania miestnosti alebo súboru miestností. Ak v kolaudačnom rozhodnutí sa povoľuje užívanie stavby k určenému účelu, potom aj zmeny v spôsobe užívania stavby, sú prípustné len na základe rozhodnutia stavebného úradu o zmene užívania stavby. Ako vyplýva zo zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, dokončené stavby sa môžu užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia na určený účel. Zmeniť účel užívania stavby, ktorý bol určený kolaudačným rozhodnutím, prípadne stavebnom povolení, môže vykonať len stavebný úrad po prerokovaní v stavebnom konaní a po jej dokončení vykonaním kolaudácie zmeny stavby. Až z takéhoto rozhodnutia stavebného úradu súd v zmysle § 135 ods. 2 vety druhej O.s.p. vychádza (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Cdo/122/2007). S poukazom na tieto právne závery možno v danom prípade uzavrieť, že nebolo v podstate sporné, že sporné priestory, ktoré sú predmetom konania, boli v kolaudačnom rozhodnutí celého bytového dobu určené na bývanie, a teda boli kolaudované ako byty, a takto aj začalo ich užívanie. Zmena tohto charakteru priestorov mohla byť vykonaná iba rozhodnutím príslušného stavebného úradu na základe stavebného konania o povolenie zmeny charakteru stavby. Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že takéto rozhodnutie zo strany žalobcu v konaní preukázané nebolo a nemožno za neho považovať ani uznesenie Rady Vsl. KNV zo dňa XX.X.XXXX, ktorým bolo rozhodnuté, že sporné byty spolu s bytmi v ďalších bytových domoch sú neužívateľné a ľudskému zdraviu závadné, a preto budú vykúpené a takto získané finančné prostriedky prevedené na vyššie citované stavebné bytové družstvá. Tak, ako to vyplýva z listinného dôkazu (č. l. 37) toto rozhodnutie je rozhodnutím podľa § 64 vyhlášky č. 41/1964 Zb. o hospodárení s bytmi, ktoré nemožno zamieňať za rozhodnutie stavebného orgánu vydaného v stavebnom konaní. Na takomto závere nemení nič ani skutočnosť, že zjavne bola zo strany národných výborov snaha užívať uvedené priestory na účel iný, na aký boli kolaudované, a teda na účel nebytových priestorov. Samotné faktické užívanie totiž nie je pre otázku posúdenia charakteru týchto priestorov, resp. ich zmeny, právne významné. Nedostatok rozhodnutia stavebného orgánu o zmene charakteru týchto stavieb je dôvodom prečo katastrálny úrad pri zápise na LV nevyhovel požiadavke žalovaného, aby uvedené priestory boli zapísané ako nebytové. Aj keď stanoviská účastníkov k otázke charakteru týchto nebytových priestorov sú v podstate zhodné v tom, žeby sa malo jednať o nebytové priestory, nemal odvolací súd dôvod pre osvojenie si uvedeného skutkového zistenia založeného na zhodnom tvrdení účastníkov, a to z toho dôvodu, že takémuto záveru nesporne odporuje nedostatok právneho titulu pre zmenu charakteru. Rovnako na takomto závere nemení nič ani skutočnosť, že takéto faktické užívanie na účel iný, než na ktorý boli stavebne určené, trvalo po dlhú dobu. Na týchto záveroch nemôže nič zmeniť ani znalecké dokazovanie, a preto odvolací súd nepovažuje za pochybenie postup súdu prvého stupňa, pokiaľ takémuto návrhu na vykonanie dokazovania nevyhovel. Uvedené skutočnosti vylučujú možnosť aplikovať na uvedený skutkový stav ustanovenie § 16 ods. 8 Zákona č.182/1993 Z.z.. Už samotné tieto závery dostatočne odôvodňujú zamietnutie nároku žalobcov týkajúceho sa sporných priestorov. Z tohto hľadiska, teda už možno považovať za nadbytočné ďalšie dôvody prvostupňového rozsudku týkajúce sa spôsobu financovania výstavby bytového domu, v ktorých sa uvedené byty nachádzajú. K výroku prvostupňového rozsudku, ktorým tento časť predmetu konania vylúčil na samostatné konanie, odvolací súd udáva, že toto rozhodnutie je rozhodnutím podľa ustanovenia § 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p., ktorým sa upravuje vedenie konania, a proti takémuto rozhodnutiu odvolanie ani nie je prípustné. Poukazom na tieto dôvody odvolací súd zamietavý výrok rozsudku súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd nevyhovel procesnému návrhu žalobcov na pripustenie mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania), a to z toho dôvodu, že podľa jeho názoru nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ktoré by nebolo právnou praxou riešené. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p., nerozhodol o trovách prvostupňového konania, bude jeho povinnosťou v konečnom rozhodnutí vo veci samej rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.