Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Co/243/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7105232467 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7105232467.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Minxovej a sudcov JUDr. Zuzany Šoltýsovej a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobkyne T. K., nar. X.X.XXXX, bývajúcej Z. C., M. Č.. X, zast. JUDr. Mikulášom Buzgóm, advokátom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti žalovaným: 1/ P. Č., nar. XX.XX.XXXX, 2/ G. Č., nar. X.X.XXXX, obom bývajúcim v C., M. Č.. X a 3/ O. C., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu v C., K. Č.. X, o určenie trvania práva na bytovú náhradu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 4. mája 2010 č.k. 36C/91/2005-92 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovaným l. a 2. rade P. Č. Q. G. Č.. Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanému v 3. rade O. C. a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa svojou žalobou z 5.12.2005 po čiastočnom jej späťvzatí (v časti, v ktorej sa domáhala určenia, že výpoveď z nájmu bytu je neplatná) domáhala sa proti žalovaným určenia, že jej právo na primeranú bytovú náhradu nezaniklo. Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie založil na zistení, že žalovaní v 1. až 3. rade výzvou na vypratanie bytu zo dňa 24.10.2005 vyzvali žalobkyňu na vypratanie jednoizbového bytu č. X nachádzajúceho sa na X. poschodí na M. F. Č..X v C., súp. č. domu XXX a to v lehote do 15.11.2005, ktorého boli spoluvlastníkmi v podieloch žalovaní v 1. a 2. rade 1/2-ice a žalovaný v 3. rade 1/2-ice. V čase vyhlásenia rozsudku už výlučným vlastníkom tejto nehnuteľnosti bol žalovaný v 3. rade O. C.. Žalobkyni už pred vyššie uvedenou výzvou na vypratanie bytu z 24.10.2005 (ktorú považovala za výpoveď z nájmu bytu a jej platnosť napadla svojou žalobou v späťvzatej časti) bola žalovanými daná výpoveď z nájmu bytu zo dňa 10.12.2004, ktorej platnosť bola predmetom konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 21C/28/2005. Rozsudkom zo dňa 29.4.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.10.2008 č.k. 5Co/255/2008-72 bola žaloba žalobkyne o neplatnosť tejto výpovede právoplatne zamietnutá. Vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade s poukazom na ust. § 154 ods. 1 O.s.p. uzavrel, že so zreteľom na zistenie, že v čase vyhlásenia rozhodnutia vlastníkom obytného domu súp. č. XXX nachádzajúceho sa v C. G. M. F.. Č.. X bol len žalovaný v 3. rade, žalovaní 1. a 2. rade neboli vo veci pasívne vecne legitimovaní a z dôvodu tohto nedostatku žalobu proti nim zamietol. Zamietnutie žaloby voči žalovanému v 3. rade odôvodnil poukazom na ust. § 80 písm. c/ O.s.p., keď uzavrel, že žalobkyňa v konaní nepreukázala naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení. Prihliadal na to, že žalobkyňa nebola úspešná v konaní o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu č. X nachádzajúceho sa v C. G. F.. M. Č..X, ktorá jej bola daná podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka a ďalej na to, že v súčasnosti žalobkyňa predmetný byt už neobýva, z tohto sa dobrovoľne vysťahovala, prestala byť nájomníčkou bytu a určovacou žalobou sa nemožno domáhať, že nájomca má právo na bytovú náhradu resp., že mu toto právo nezaniklo. Konanie o bytových náhradách musí byť spojené vždy s hmotným právom - návrhom na vypratanie, preto žaloba podaná žalobkyňou nemá oporu v hmotnom práve. Právne postavenie žalobkyne by sa nezmenilo ani v prípade, ak by súd žalobe vyhovel, nedošlo by ani k dosiahnutiu cieľa žaloby a nevytvoril by sa ani pevný právny základ. O trovách konania nerozhodoval, pretože účastníci konania si právo na náhradu trov konania neuplatnili (toto právo by podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v danom prípade patrilo úspešným žalovaným). Proti tomuto rozsudku sa včas odvolala žalobkyňa. Z obsahu odvolania vyplýva, že navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jej žalobe vyhovieť. Svoje odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p.. K neúplnosti zistenia skutkového stavu uviedla, že ku dňu rozhodnutia súdu o žalobe došlo ku kvalitatívnej zmene, na základe právoplatného stavebného povolenia bol predmetný bytový dom rekonštruovaný, avšak, či vykonané práce boli aj kolaudované sa nevie vyjadriť, lebo jej aktivity v stavebnom konaní neboli stavebným orgánom zohľadňované. Od podania žaloby do rozhodnutia súdu bola efektívne vysťahovaná z predmetného bytu na M. F.. Č.. X Z. C.. Namietala nesprávnosť ustálenia skutkového zistenia prvostupňovým súdom, keď v nej nevidel vecne legitimovanú účastníčku konania, lebo je síce pravdou, že ku dňu rozhodnutia súdu bolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti danej jej výpovede, avšak v čase doručovania výpovede z nájmu nebola na území Slovenskej republiky, preto jej žiadna výpoveď doručená nebola a nemohla jej ani začať plynúť lehota na uplatnenie takéhoto práva. Súd prvého stupňa nezávisle od uvedeného rozhodnutia mal skúmať existenciu práva v zmysle hmotnoprávnych ustanovené (podľa Občianskeho zákonníka) a potom mal rozhodovať o dôvodnosti žaloby. Tvrdila, že naliehavosť právneho záujmu na takomto určení mala v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p., lebo došlo k zániku jej práva k bytu, ku ktorému mala právo nájmu, nie v dôsledku rozhodnutia súdu, resp. administratívneho orgánu a ani nie v dôsledku zániku takéhoto práva, ale v dôsledku faktických úkonov žalovaných resp. žalovaného v 3. rade. Jej nárok nezanikol a spôsobom ako bol uplatnený malo byť o ňom súdom prvého stupňa rozhodnuté. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili. Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a aj jeho právny záver zodpovedá zákonu len v časti týkajúcej sa žalovaných v 1. a 2. rade. V tejto časti sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.), naň poukazuje a len na zdôraznenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto časti dodáva: Podľa ust. § 712c ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Ustanovenia osobitného zákona o zabezpečení bytovej náhrady a prístrešia platia primerane (ods. 2 cit. ustanovenia). Osobitným zákonom podľa ust. § 712c ods. 2 Obč. zákonníka je zákon č.189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami. Podľa § 5 ods. 1 tohto zákona bytovú náhradu, alebo prístrešie zabezpečí ten, v prospech koho sa byt vypratáva. Výsledkami vykonaného dokazovania v prejednávanej veci je preukázané, že výlučným vlastníkom domu súp. č. XXX na M. F. Z. C.Š., v ktorom sa byt, ktorého nájomníčkou bola žalobkyňa nachádza, je na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. V-2415/2007 zo dňa 22.3.2007 (v celosti) len žalovaný v 3. rade O. C., preto už len v jeho prospech sa predmetný dom vypratával. Súd prvého stupňa preto správne uzavrel, že žalovaní v 1. a 2. rade v priebehu konania stratili pasívnu vecnú legitimáciu v spore a na tom základe správne proti týmto žalovaným žalobu zamietol. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v uvedenej časti t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá proti žalovaným v 1. a 2. rade P. Č. Q. G. Č. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa však neboli dané vo zvyšujúcej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanému v 3. rade O. C.. Aj keď sa totiž možno v plnom rozsahu stotožniť s odôvodnením napadnutého rozsudku v tom smere, že určovacia žaloba je procesne prípustnou (§ 80 písm. c/ O.s.p.) len pri existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, súhlasiť nemožno s jeho dôvodmi, na základe ktorých v posudzovanom prípade uzavrel nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a ktoré ho v konečnom dôsledku viedli k zamietnutiu žaloby proti žalovanému v 3. rade. Menovite nedostatok naliehavého právneho záujmu nebolo možné vyvodiť zo skutočnosti, že žalobkyňa nebola úspešná v konaní o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu (naopak v prípade jej úspechu v uvedenom konaní by predmet sporu v tomto konaní odpadol, keďže nájomný vzťah medzi účastníkmi by trval naďalej), bez ďalšieho ani zo skutočnosti, že v súčasnosti žalobkyňa byt, z ktorého dostala platnú výpoveď neobýva a ani z jeho záveru, že sa určovacou žalobu nemožno domáhať určenia práva na bytovú náhradu resp., že toto právo nezaniklo, lebo konanie o bytových náhradách musí byť spojené vždy s hmotným právom - návrhom na vypratanie a teda žaloba nemá oporu v hmotnom práve. Z ust. § 80 písm. c/ O.s.p. vyplýva, že návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Aj keď má určovacia žaloba podľa cit. ustanovenia spravidla preventívny charakter, t.j. je procesne prípustnou vtedy, keď ňou možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a zodpovedajúcu nápravu nemožno dosiahnuť inak, resp. pokiaľ najúčinnejšie vystihuje obsah a povahu právneho vzťahu medzi účastníkmi a možno ňou dosiahnuť odvrátenie budúcich sporov účastníkov, zásada, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je daný pokiaľ právny vzťah alebo právo boli už porušené a teda je namieste žaloba o splnenie povinnosti (§ 80 písm. d/ O.s.p.) neplatí bezvýnimočne. Určovacia žaloba je totiž prípustnou aj vtedy, keď žalobca v príslušnom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. V posudzovanej veci žalovaní v písomnej výzve na vypratanie bytu z 24.10.2005 oznámili žalobkyni, že nemá právo na bytovú náhradu za vypratávaný byt, ktorého bola nájomníčkou na základe Zmluvy o nájme (na dobu neurčitú) zo dňa 1.1.2004 (keď nájomný pomer medzi účastníkmi skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zákonníka). Medzi účastníkmi konania sa teda nepochybne stala spornou otázka, či povinnosť žalobkyne vypratať byt bola viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady, t.j. či žalobkyňa má právo na náhradný byt. Pokiaľ žalobkyňa byt vypratala (z obsahu spisu vyplýva, že z dôvodu nevyhnutných a neodkladných stavebných úprav), avšak svoju bytovú situáciu by nemala vyriešenú, odstránenie uvedenej spornosti mohla dosiahnuť len samostatnou žalobou uplatňovanou v občianskom súdnom konaní, ktorou sa domáha určenia v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., že jej právo na bytovú náhradu nezaniklo. Nesprávny je preto záver prvého stupňa týkajúci sa nemožnosti domáhať sa určovacou žalobou, že nájomca má právo na bytovú náhradu resp., že mu toto právo nezaniklo s poukazom na to, že konanie o bytových náhradách musí byť vždy spojené s návrhom na vypratanie a preto žaloba podaná žalobkyňou nemá oporu v hmotnom práve. Za tohto stavu z odôvodnenia napadnutého rozsudku tiež nie je úplne zrejmé, na základe čoho súdu prvého stupňa uzavrel, že právne postavenie žalobkyne by sa nezmenilo ani v prípade, ak by súd žalobe vyhovel, nedošlo by ani k dosiahnutiu cieľa žaloby a nevytvoril by sa ani pevný právny základ (pre právny vzťah účastníkov). V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia procesnej prípustnosti žaloby žalobkyne sa súd prvého stupňa vecne uplatneným nárokom nezaoberal, neposudzoval nárok žalobkyne podľa ust. § 712 a nasl. Občianskeho zákonníka (menovite predovšetkým podľa ust. § 712a Obč. zákonníka), preto aj z hľadiska uplatnenia zásady dvojinštančnosti súdneho konania odvolaciemu súdu nezostalo iné ako jeho rozsudok podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) žalobkyňou uplatňovaný nárok vecne posúdiť a znovu vo veci rozhodnúť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.