Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/371/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106207531 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7106207531.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členov senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej v právnej veci žalobcu: Ing. Ján Jesenský - JES, IČO: 34 571 256, s miestom podnikania Humenné, Nemocničná 2868/34, proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme „ŽSR", so sídlom v Bratislave, Klemensova 8, IČO: 31 364 501, v konaní o určenie trvania nájomnej zmluvy, o zaplatenie ušlého zisku, o zaplatenie bezdôvodného obohatenia a trov konania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 15.06.2011 č.k. 26C/55/2006-460 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o určenie, že nájom nebytových priestorov v objekte železničnej zastávky Humenné - mesto na základe Nájomnej zmluvy č. XXX-XXX/ XX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným trval do 31.03.2004. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie ušlého zisku vo výške 161.690,70 eur. O d m i e t a odvolanie proti výroku o vylúčení žaloby v prevyšujúcej časti uplatňovaného ušlého zisku a uplatňovaného bezdôvodného obohatenia na samostatné konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice I (ďalej iba súd prvého stupňa) rozsudkom z 15.06.2011 zamietol žalobu v časti o určenie, že nájom nebytových priestorov v objekte železničnej zastávky Humenné - mesto na základe Nájomnej zmluvy č. XXX-XXX/XX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným trval do 31.03.2004, zastavil konanie v časti o zaplatenie ušlého zisku vo výške 161.690,70 eur a žalobu v prevyšujúcej časti uplatňovaného ušlého zisku a v časti uplatňovaného bezdôvodného obohatenia vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté o trovách celého konania. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal určenia dňa, dokedy trval jeho nájomný vzťah so žalovaným z dôvodu, že pôvodne mu boli prenajaté nebytové priestory na dobu 20 rokov, pričom žalovaný dal žalobcovi výpoveď, podľa ktorej sa mal nájomný pomer skončiť do 30.3.2003. Keďže po tomto dátume žalobca priestory naďalej užíval a nevypratal ich, obnovil sa podľa jeho názoru nájom o jeden rok podľa ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“). Nárok na náhradu ušlého zisku odôvodnil tým, že by ho bol dosahoval, keby mu žalovaným bolo umožnené naďalej podnikať v prenajatých nebytových priestoroch. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia odôvodňoval tvrdením o absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy č. XXXXXX-XXX/XX. V priebehu konania žalobca opakovane menil žalobný návrh, pričom súd prvého stupňa uznesením z 11.02.2011 pripustil zmenu žaloby na určenie, že nájom nebytových priestorov v objekte železničnej zastávky Humenné - mesto na základe Nájomnej zmluvy č. XXX-XXX/XX uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom trval do 31.03.2004 a že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovu sumu 5.554,20 eur z titulu bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom. Zároveň žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 161.690,70 eur a trval na zaplatení ušlého zisku vo výške 90.383,58 eur. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný ako prenajímateľ uzavrel s nájomcami J.. Q. Q. P. J.. Q. V.Ť. dňa 21.12.1996 Nájomnú zmluvu č. XXX-XXX/XX, ktorou žalovaný prenajal nájomcom nebytové priestory špecifikované bližšie v článku II. zmluvy s dojednanou cenou nájmu podľa článku IV. zmluvy. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.01.1997 na 20 rokov. Žalobcovi bola zo strany žalovaného daná výpoveď z nájmu podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona č. 116/1990 Zb. s výpovednou dobou 3 mesiace, ktorá začala plynúť dňa 01.01.2003 a uplynula 31.03.2003. Žaloba žalobcu o neplatnosť tejto výpovede nájomnej zmluvy bola právoplatne zamietnutá rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 6C/175/03-142 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 1Co/67/05. Žalovaný sa v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 16C/51/03 domáhal vypratania nebytových priestorov. Žaloba bola podaná na súde dňa 28.04.2003 a konanie bolo zastavené na základe späťvzatia návrhu uznesením zo dňa 04.07.2003. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Rovnako nebolo sporné to, že si účastníci nájomnej zmluvy dohodli, že ostatné vzťahy sa budú posudzovať podľa ust. zákona č. 116/1990 Zb., Obchodného a Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa skonštatoval, že nájom nebytových priestorov je upravený v zákone č. 116/1990 Zb. o nájme na podnájme nebytových priestorov. Tento zákon predstavuje zákonnú úpravu inštitútu nájmu nebytových priestorov a vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, prípadne Obchodnému zákonníku je zákonom špeciálnym a má teda prednosť pred týmito všeobecnými úpravami. Platí, že to čo nie je upravené špeciálnym zákonom, treba hľadať vo všeobecnom zákone. Citované zmluvné dojednanie je iba vyjadrením tejto zásady, ktorú však nemožno vykladať spôsobom, ako to robí žalobca. Ten argumentuje, že ak dobrovoľne prenajaté priestory nevypratal a žalovanému neodovzdal s tým, že konanie o vypratanie nebytových priestorov bolo zastavené na základe späťvzatia návrhu, prichádza do úvahy aplikácia § 676 ods. 2 OZ, teda, že nájomný vzťah sa predĺžil o jeden rok. Súd prvého stupňa s touto argumentáciou nesúhlasí. V tejto súvislosti je potrebné vyložiť ust. § 676 ods. 2 OZ v kontexte s ust. § 676 ods. 1 OZ, z ktorých možno vyvodiť, že obnovenie nájomnej zmluvy ex lege (zo zákona) prichádza do úvahy jedine v prípade, že doba nájmu uplynula, nájomca neprestal vec užívať a prenajímať proti nájomcovi nepodal návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní. Toto ustanovenie teda nerieši otázku nájmu dojednaného na dobu určitú, ktorým bol pred uplynutím dojednanej lehoty ukončený výpoveďou. Samotnou výpoveďou prenajímateľ prejavuje svoju vôľu nezotrvať v predmetnom zmluvnom vzťahu a preto by bolo nelogické, aby sa týmto spôsobom už raz ukončený nájomný vzťah obnovil zo zákona. Preto je tiež bezpredmetné zaoberať sa podanou žalobou o vypratanie nebytových priestorov a následným späťvzatím takejto žaloby. Na základe tejto argumentácie zamietol súd prvého stupňa žalobu o určenie doby trvania nájomného vzťahu. Pokiaľ ide o späťvzatie žaloby v časti uplatňovaného nároku o zaplatenie ušlého zisku vo výške 161.690,70 eur, v tejto časti vzal žalobca žalobu späť a žalovaný so späťvzatím súhlasil. Výrok o zastavení konania odôvodnil podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p.. Keďže o ďalšom nároku bude potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie, súd prvého stupňa podľa ust. § 112 ods. 2 O.s.p. žalobu v prevyšujúcej časti uplatňovaného ušlého zisku a uplatňovaného bezdôvodného obohatenia vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté o trovách celého konania. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to proti všetkým jeho troch výrokom z dôvodu, že rozsudok považuje za nesprávne rozhodnutie, ktoré bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávneho procesného postupu súdu, pričom od počiatku konania boli porušené jeho ústavné práva na súdnu ochranu, a preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku č. 1 a vyhovel žalobnému návrhu a zrušil napadnuté rozsudok vo výroku č. 2 a 3 a ohľadom týchto dvoch výrokov vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie o pôvodnom žalobnom návrhu zo dňa 16.03.2006. V dôvodoch odvolania proti výroku o zamietnutí žaloby v časti o určenie doby trvania nájmu nebytových priestorov žalobca uvádza, že z listinných dôkazov ním predložených jednoznačne vyplýva, že prenajaté priestory nevypratal do 31.03.2003 napriek výpovedi z nájmu, ale využíval ich naďalej na svoje podnikateľské zámery až do 30.06.2003. Opakovane poukazuje na ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v odvolaní uvedené zrejme omylom ZP) a tvrdí, že je presvedčený o tom, že nestačí len podať žalobu na vypratanie nebytových priestorov a že o tejto žalobe sa má meritórne rozhodnúť právoplatným rozsudkom o vyprataní, k čomu však nedošlo. Preto žalovaný nedisponuje žiadnym právoplatným rozhodnutím na vypratanie nebytových priestorov po 31.03.2003. Poukazuje aj na to, že ust. § 663 a § 684 OZ platí pre všetky druhy nájmu. Preto podľa jeho názoru jeho nájom trval do 31.03.2004. Výroky č. 2 a 3 napáda z dôvodov, že postup súdu považuje za postup v rozpore s O.s.p. a ústavnými právami na súdnu ochranu. Uviedol, že súd prvého stupňa uznesením z 25.09.2006 č.k. 26C/55/2006-52 rozhodol o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov. Napriek tomuto rozhodnutiu ho súd prvého stupňa nepoučil o možnosti požiadať o ustanovenie advokáta, i keď je nepochybné, že takéto ustanovenie bolo a je potrebné na ochranu jeho záujmov, čím podľa jeho názoru došlo k porušeniu jeho ústavných práv na súdnu ochranu. Keďže ako laik nemal dostatočné právne na vedomosti o procesných právach a povinnostiach, zabezpečil si zastupovanie advokátom JUDr. Júliusom Kvetánom. Keďže však nemal prostriedky ani na zálohy na odmenu advokáta, bol nútený aj naďalej podávať sám návrhy vo veci samej a následne zobrať späť plnomocenstvo pre advokáta. Preto sa domnieva, že treba považovať všetky jeho písomné podania na zmeny žalobného návrhu za právne irelevantné, pretože tak urobil bez súdnej ochrany, ako mu to priznáva čl. 46 Ústavy SR. Keďže o jeho nárokoch týkajúcich sa zmeny výšky požadovaného ušlého zisku súd prvého stupňa nerozhodol, považuje výroky č. 2 a 3 napadaného rozsudku za nesprávne, ktoré sú porušením jeho práva na súdnu ochranu. Pred prejednaním odvolania žalobcu skúmal odvolací súd, či sú splnené podmienky prípustnosti odvolania upravené v ust. § 201a nasl. O.s.p.. Odvolací súd dospel k záveru, že v prípade výroku napadnutého rozsudku o vylúčení žaloby v prevyšujúcej časti uplatňovaného ušlého zisku a uplatňovaného bezdôvodného obohatenia na samostatné konanie, nie je splnená podmienka objektívnej prípustnosti odvolania, pretože odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Podľa § 202 ods. 3 písm. a) O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania. Rozhodnutie o vylúčení veci na samostatné konanie podľa § 112 O.s.p. je rozhodnutím, ktorým sa upravuje vedenie konania. Aj keď tento výrok je obsiahnutý vo forme rozsudku, nestráca povahu uznesenia a keďže zákon vylučuje možnosť podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, je vylúčený aj odvolací prieskum takéhoto rozhodnutia bez ohľadu na odvolacie dôvody. Preto odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol odvolanie proti tomuto výroku. V ďalšej časti odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal v rozsahu vymedzenom v ust. § 213 ods. 1, 3 O.s.p. rozsudok v napadnutých výrokoch o zamietnutí žaloby a určenie doby trvania nájomného vzťahu a o zastavení konania v časti o zaplatenie ušlého zisku a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Aj keď odvolateľ výslovne neuvádza, ktorý odvolací dôvod uvedený v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. uplatňuje, z obsahu odvolania je možné vyvodiť, že v prípade napadnutého výroku č. 1 vytýka súdu nesprávne právne posúdenie veci, čo je odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. V prípade odvolania proti výroku č. 2 tvrdí, že došlo k porušeniu jeho ústavného práva na súdnu ochranu, čo je možné podriadiť pod odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., teda, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Pokiaľ ide o rozhodnutie o zamietnutí žaloby o určenie doby trvania nájomného vzťahu, odvolací súd konštatuje, že skutkový stav medzi účastníkmi konania sporný nebol a vyplynul z vykonaného dokazovania. Súd prvého stupňa správne zistil, že nájomná zmluva uzavretá na dobu neurčitú bola ukončená daním výpovede zo strany prenajímateľa, pričom výpovedná doba uplynula dňa 31.03.2003. Tiež nebolo sporné, že žalobu o vypratanie nebytových priestorov podal aj žalovaný dňa 28.04.2003, pričom túto žalobu následne zobral späť bez rozhodnutia súdu. Odvolací súd konštatuje, že právne posúdenie veci tak, ako ju vykonal súd prvého stupňa je správne. Záver súdu prvého stupňa o tom, že ust. § 676 ods. 2 OZ nie je možné aplikovať na prejednávanú vec je výsledkom správnej interpretácie tohto ustanovenia. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o tento nárok sú správne a odvolací súd k týmto dôvodom dodáva nasledovné. Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov upravuje ust. § 9 skončenie nájmu, ak ide o nájom dojednaný na určitý čas. Takýto nájom sa zásadne skončí uplynutím času na ktorý bol dojednaný (§ 9 ods. 1). V ust. § 9 ods. 2 sa uvádzajú dôvody, pre ktoré prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím tohto času. Výpovedná lehote je 3 mesiace, ak nebolo dohodnuté inak a počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede (§ 12 citovaného zákona). Ak nebolo dohodnuté inak, je v prípade skončenia nájmu nájomca povinný vrátiť bytový priestor v stave, v akom ho prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie (§ 13 citovaného zákona). Okrem týchto osobitných ustanovení platia pre nájomný vzťah z nájmu nebytového priestoru aj všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve podľa § 663 a nasl. OZ. Vychádzajúc zo vzťahu všeobecného a osobitného predpisu, je možné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka na nájom nebytových priestorov, výlučne v prípade, ak zákon o nájme nebytových priestorov neupravuje niektorú otázku inak. Občiansky zákonník upravuje skončenie nájmu vo všeobecných ustanoveniach v 3. oddiele VII. hlavy v ustanoveniach § 676 a § 684 OZ. Ustanovenia tohto oddielu je potrebné vykladať nielen doslovným a gramatickým výkladom, ale aj výkladom systematickým. Ust. § 676 OZ upravuje skončenie nájmu v prípade nájomného vzťahu dohodnutého na dobu určitú (§ 676 ods. 1 OZ). Ust. § 676 ods. 2 OZ je potrebné systematicky vykladať tak, že sa použije výlučne v tom prípade, ak došlo ku skončeniu nájmu uplynutím doby, na ktorú sa dojednal. Ak v takomto prípade nájomca užíva vec po skončení nájmu dohodnutého na dobu určitú a prenajímateľ proti nájomcovi nepodá návrh na vypratanie nehnuteľností do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne, pričom nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok. Zo systematického a logického výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že ho nie je možné aplikovať na prípady, ak došlo k ukončeniu nájomného vzťahu podľa osobitného predpisu, a to výpoveďou podľa § 9 ods. 2 zákona č. 116 /1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Odvolací súd teda konštatuje, že nájomný vzťah medzi účastníkmi konania skončil uplynutím výpovednej doby, na čom nič nemení ani skutočnosť, kedy a či vôbec bola podaná žaloba na vypratanie nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobca užíval prenajaté nehnuteľnosti aj po skončení nájmu, užíval ich bez právneho dôvodu. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok v prvom výroku ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Druhým výrokom súd prvého stupňa zastavil konanie v časti o zaplatenie ušlého zisku vo výške 161.690,70 eur. Žalobca namieta, že došlo k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu, pretože nebol poučený o možnosti požiadať o ustanovenie advokáta, v dôsledku čoho je potrebné považovať všetky jeho procesné úkony za neúčinné. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovi bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov uznesením z 25.09.2006. Z obsahu spisu tiež nie je možné zistiť, že by bolo dané žalobcovi poučenie o možnosti požiadať o ustanovenie zástupcu z radov advokátov po oslobodení od súdnych poplatkov do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd je však toho názoru, že napriek tejto skutočnosti nedošlo postupom súdu prvého stupňa k odňatiu možnosti konať pred súdom žalobcovi. Ustanovenie zástupcu na žiadosť podľa § 30 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodnutia o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov ustanovovalo, že účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka poučí. Citované ustanovenie vyžaduje kumulatívne splnenie viacerých zákonných predpokladov, a to žiadosť účastníka konania, skutočnosť, že tento účastník spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov a ďalej to, že je to potrebné na ochranu jeho záujmov. Súd je povinný skúmať splnenie týchto podmienok v každom štádiu konania. Skúmanie okolností, že ustanovenie zástupcu z radov advokátov je potrebné na ochranu záujmov účastníka, je potrebné skúmať napr. z pohľadu povahy veci, osoby účastníka konania, napr. jeho intelektových schopností a podobne. Odvolací súd konštatuje, že nevykonanie poučenia o možnosti požiadať o ustanovenie zástupcu z radov advokátov nebolo takým postupom súdu, ktorým by došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Odvolací súd konštatuje, že v období od 03.04.2009 do 14.11.2009 bol žalobca zastúpený advokátom a i v tomto čase podával podania sám, z čoho je potrebné vyvodiť, že je spôsobilý chrániť svoje záujmy sám. Dispozitívny úkon, ktorým bolo späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie ušlého zisku vo výške 161.690,70 eur bolo vykonané na pojednávaní dňa 11.02.2011. Z obsahu zápisnice o pojednávaní vyplýva, že tento úkon bol vykonaný riadne, zo spisu nevyplýva, že by procesná spôsobilosť žalobcu bola obmedzená. V prípade, že žalobca, ktorý je oprávnený disponovať predmetom konania vezme žalobu späť, je povinnosťou súdu zastaviť konanie podľa § 96 O.s.p.. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví (§ 96 ods. 1 posledná veta O.s.p.). Žalobca riadne vykonal dispozitívny úkon čiastočného späťvzatia žaloby, s ktorým žalovaný súhlasil, pretože súd prvého stupňa správne rozhodol, ak konanie v časti o zaplatenie sumy ušlého zisku vo výške 161.690,70 eur zastavil. Preto odvolací súd tento výrok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.