KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Košice20. 3. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/34/2012 z 20. 3. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Košice z 20. marca 2012, sp. zn. 11Co/34/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7107232829.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/34/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107232829
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7107232829.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu G. P., a.s., V., P. XX, IČO: 35 944 471, zast. Advokátska
kancelária Chabadová s.r.o., Bratislava, Pri starej prachárni 13, IČO: 36 866 733, proti žalovanej K. M.,
bytom M., L. XX, o zaplatenie 10,62 €, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 18C 175/2010-41 z 30.9.2011
Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania vo výške 31,14 € na účet jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uložil rozsudkom žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 10,62 € na jeho účet a
nahradiť mu trovy konania v sume 16,60 € na účet jeho právneho zástupcu, všetko v lehote do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 2 O.s.p. s prihliadnutím na skutočnosť, že sa jedná o
drobný spor a vzhľadom na povahu tohto sporu priznal úspešnému žalobcovi iba náhradu zaplateného
súdneho poplatku, keď mal za to, že iba tieto trovy boli účelne vynaložené a nevyhnutné pre uplatnenie
nároku žalobcu cestou súdu. Nepriznal mu náhradu trov právneho zastúpenia, pretože podľa jeho
úvahy dopísanie niekoľkých údajov prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu, advokáta, do
elektronickej predtlače žaloby, ktorá bola na súdoch Slovenskej republiky podávaná hromadne, nie je
možné hodnotiť ako účelne vynaložené trovy konania a vzhľadom na množstvo takto podaných žalôb
je zrejmé, že žalobca mohol využiť ekonomickejšiu možnosť zabezpečenia si nevyhnutného právneho
servisu aj z vlastných zdrojov. Priznanie vyššej náhrady trov konania by bolo neprimerané voči žalovanej
istine.

Rozsudok vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalobca, považujúc
rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov za nesprávne. Uviedol, že aj keď právny poriadok v súčasnosti
umožňuje zníženie náhrady trov konania, keďže novela Občianskeho súdneho poriadku vykonaná
zákonom č. 384/2008 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 15.10.2008, toto oprávnenie súdu zaviedla,
avšak ak by súd konal riadne a včas bez zbytočných prieťahov, bol by k rozhodnutiu dospel ešte v
čase, keď možnosť zníženia náhrady trov konania pri drobných sporoch nebola v právnom poriadku
obsiahnutá. Poukázal na to, že žalobu podal ešte v r. 2006, je teda zrejmé, že začal vymáhanie
pohľadávok prostredníctvom súdneho konania za právneho stavu, z ktorého vyplývala iná náhrada trov
konania, ako tomu bolo v čase rozhodovania súdu, a poukázal na zbytočné prieťahy v konaní, ktoré boli
spôsobené práve súdom. Tvrdil, že súd nemá právomoc posudzovať, aká odmena je ešte adekvátna,
resp. výhodná, ani skúmať koľko (viac či menej) žalobca advokátovi skutočne zaplatil, že náhrada
trov konania vo výške priznanej súdom nepokrýva náklady na služby advokáta, ktoré advokát poskytol



do prijatia novely, kedy bolo rozumné predpokladať, že ich náhrada bude v konaní priznaná, že pred
prijatím novely JUDr. Miroslav Pavelka ako jeho vtedajší právny zástupca, preukázateľne poskytol tieto
právneho služby podľa § 14 ods. 1 písm. a/, c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Zároveň poukázal na skutočnosť, že
novela pôsobí retroaktívne, čo je v rozpore so zásadami právneho štátu, že ovplyvňuje súdne konania,
ktoré boli začaté pred jej prijatím a v prípade jej aplikácie súdom dochádza k zásahu do základného
práva na súdnu ochranu, ako aj k zásahu do jeho základného práva na vlastníctvo v zmysle Ústavy
Slovenskej republiky, ako aj Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v
znení jeho dodatkov, ktorý zásah spočíva v tom, že právo, ktoré si uplatňuje v konaní, nebude možné
hájiť prostredníctvom advokáta, a to z dôvodu, že trovy konania neúspešný odporca nebude musieť
nahradiť, resp. v tom, že už uhradené sumy za poskytovanie právnych služieb nebude mať nahradené.
Podľa jeho názoru je odôvodnené predpokladať, že z tohto dôvodu sa odporcovia budú spoliehať na
to, že ich veritelia dlhy v nízkych sumách nebudú vymáhať pre nerentabilnosť vedenia konania, čím by
súdy prispeli k nerešpektovaniu práva a podporovali by neplatičov. Napokon uviedol, že ak mu nebude
priznaná náhrada trov konania v adekvátnej výške, bude sa domáhať ochrany svojich základných práv
pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, a prípadne aj pred Európskym súdom pre ľudské práva,
a následne si uplatní náhradu vzniknutej škody voči štátu. Na základe uvedených skutočností navrhol
rozsudok vo výroku o trovách konania zmeniť a uložiť žalovanému zaplatiť mu náhradu trov konania vo
výške 81,79 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi prisúdenú istinu 17,59 € nebol odvolaním
napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 1, 3 O.s.p.), preto v tejto časti nebol v odvolacom
konaní preskúmavaný.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods.1, 3 O.s.p. a rozsudok vo výroku o trovách konania zmenil podľa § 220
O.s.p. tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 31,14 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 500 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval správny právny predpis, t.j. ust. §
150 ods. 2 O.s.p. účinné v čase rozhodovania, ktoré aj správne vyložil, vychádzajúc zo zistenia, že
predmetom konania je zaplatenie sumy 17,59 €, a teda nepochybne ide o drobný spor v zmysle § 200ea
ods. 1 O.s.p. a náhrada trov konania v uplatnenej výške žalobcom, t.j. 81,79 € je vo vzťahu k prisúdenej
pohľadávke neprimeraná. Aj podľa názoru odvolacieho súdu zistené skutočnosti odôvodňujú priznanie
náhrady trov konania žalobcovi iba v zníženej náhrade napriek tomu, že mal vo veci plný úspech.
Túto však je potrebné priznať žalobcovi nielen ako náhradu za zaplatený súdny poplatok, ale aj ako
náhradu trov titulom právneho zastúpenia v konaní advokátom. Odvolací súd za primeranú považoval
túto náhradu v rozsahu jednej tretiny trov právneho zastúpenia (účelne vynaložených v súdnom konaní)
za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby), keď pri sadzbe odmeny
za jeden úkon právnej služby 16,60 € (500,- Sk) spolu s režijným paušálom (4,98 € + 5,44 €) podľa vyhl.
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb trovy právneho



zastúpenia by predstavovali 43,62 € a jedna tretina činí 14,54 € (43,62 : 3), a náhrada trov konania je
tak celkom vo výške 31,14 € (14,54 € + 16,60 € náhrada zaplateného súdneho poplatku).

So zreteľom na uvedené, odvolanie žalobcu možno považovať za dôvodné iba čiastočne, pokiaľ vytýka
súdu prvého stupňa, že znížil náhradu trov až v takom rozsahu, že mu nepriznal aj náhradu trov právneho
zastúpenia.

Ostatné skutočnosti uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť správnosť aplikácie § 150 ods.
2 O.s.p. V danom prípade je zrejmé, že zo strany žalobcu ide o jednu z veľkého množstva žalôb
rovnakého druhu, ktorými sa domáha voči žalovaným zaplatenia postúpených pohľadávok z nedoplatkov
koncesionárskych poplatkov podľa zák. č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch v znení
neskorších predpisov, teda vzhľadom na predmet konania ide o vec nezložitú, skutkovo aj právne
nenáročnú, pričom návrhy na vydanie platobných rozkazov (podané elektronickými prostriedkami)
vykazujú znaky tzv. blanketárnych návrhov, s dopĺňaním len konkrétnych údajov o účastníkovi konania
na strane žalovaného, výške vymáhanej pohľadávky a výške uplatnenej náhrady trov konania. Na
zdôraznenie správnosti aplikácie cit. ust. treba doplniť, že aj z dôvodovej správy k ust. § 150 ods. 2
O.s.p. v znení zák. č. 384/2008 Z.z. účinného od 15.10.2008 vyplýva úmysel predkladateľa zákona vo
veciach s nízkou hodnotou sporu pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ak tieto sú voči pohľadávke
v drobných sporoch neprimerané, a to obdobne ako je upravené v Nariadení EP a Rady (ES) č.
861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
tzv. drobných sporoch. V týchto konaniach najmä trovy predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako
samotná pohľadávka, pričom cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky
s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé
veci z hľadiska odmeny advokáta a spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú, majú
možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých
podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich
množstvo zaujímavé (nariadenie o tzv. drobných veciach uvažuje s nepriznaním náhrady trov konania,
pokiaľ sú neprimerané voči pohľadávke vo veciach do 2000 €).

Námietku žalobcu, že novela O.s.p. vykonaná zákonom č. 384/2008 Z.z. účinným od 15.10.2008 pôsobí
retroaktívne a ovplyvňuje súdne konania, ktoré boli začaté pred jej prijatím, pričom jej aplikáciou súdom
dochádza k zásahu do základného práva na súdnu ochranu a práva na vlastníctvo, nemožno považovať
za opodstatnenú. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní je viazaný len Ústavou
Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy
Slovenskej republiky a zákonom (§ 2 ods. 3 prvá veta zák. č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich v
znení neskorších predpisov), teda pri rozhodovaní je viazaný aj takým zákonom (právnou normou), ktorá
podľa názoru účastníka pôsobí retroaktívne. Ak súd rozhodne v prejednávanej veci podľa relevantnej
právnej normy, ktorá má základ v platnom právnom poriadku, a na základe vlastnej interpretácie
zákona (v danom prípade procesného predpisu), neznamená to porušenie základného ústavného práva
účastníka na súdnu ochranu, ani práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky spočíva
v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde a tomuto oprávneniu zodpovedá
povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta,
poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu
vykonáva (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ústavy). Základné právo na súdnu ochranu však neznamená
nárok na to, aby bol účastník konania pred súdom úspešný, t.j. aby bolo rozhodnuté (v danom prípade
o náhrade trov konania) v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi (porovnaj nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 172/05).

O náhrade trov odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo účastníci nenavrhli o nich rozhodnúť (§
224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).



Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 7107232829)

  1. 30. 9. 2011Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 18C/175/2010 z 30. 9. 2011zmenené
  2. 20. 3. 2012Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/34/2012 z 20. 3. 2012 (toto rozhodnutie)