Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Co/345/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108205992 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Šoltýsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7108205992.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcov: v 1. rade T. L., nar. X.X.XXXX, v 2. rade D. L., nar. XX.X.XXXX, obidvaja bytom L. Q., J. XX, obaja zastúpení advokátkou Mgr. Janou Krakovskou, so sídlom v Košiciach, Čajakova 1, proti žalovaným: v 1. rade MAXIMA FINANCE s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v Košiciach, Moyzesova 22, a v 2. rade: D. Č., nar. X.X.XXXX, bytom v Q., P. XXXX/X, zastúpený advokátom JUDr. Ivanom Husárom, so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, o trovách konania v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke a o určenie neplatnosti zmluvy o prevode práv a povinností spojených s členstvom v družstve, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, sp. zn. 39C 36/2008 - 228 zo dňa 30.8.2011 takto r o z h o d o l : Odvolací súd p o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovaného v 2. rade nahradiť žalobcom trovy konania. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol tak, že vo vzťahu medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným v 1. rade žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zároveň zaviazal žalovaného v 2. rade povinnosťou nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania spoločne vo výške 650,47 euro na účet ich právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie založil na zistení, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou, doručenou súdu dňa 10.3.2008, domáhali aby súd určil, že zmluva o pôžičke ZP/21/2007 uzavretá dňa 16.3.2007 medzi žalobcom v 1. a 2. rade a žalovaným v 1. rade je neplatná a zmluva o prevode práv a povinností spojených s členstvom v družstve uzavretá dňa 16.3.2007, ktorou žalobcovia v 1. a 2. rade previedli svoje práva a povinnosti spojené s členstvom v SBD II Košice k družstevnému bytu č. 11, nachádzajúcom sa v Košiciach na ul. Janigova 21 na žalovaného v 2. rade je neplatná. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa zároveň domáhali aj náhrady trov konania. Rozsudkom zo dňa 22.5.2009, č.k. 39C/36/2008-191 súd určil, že zmluva o pôžičke ZP/21/2007 uzavretá dňa 16.3.2007 medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným v 1. rade je neplatná s výnimkou článku I. a II. Zmluvy a v prevyšujúcej časti žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke zamietol. Ďalej súd určil, že zmluva o prevode práv a povinností spojených s členstvom v SBD II Košice k družstevnému bytu č. 11 v bytovom dome v Košiciach na ul. Janigova 21 uzavretá medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným v 2. rade dňa 16.3.2007, je neplatná. Súčasne rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.7.2009. Už vo veci bolo raz rozhodnuté, kedy uznesením zo dňa 30.4.2010 vyššia súdna úradníčka rozhodla o trovách konania. Voči tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie jednak oboma účastníkmi a odvolací súd v Košiciach svojim uznesením zo dňa 29.12.2010 toto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom bolo poukázané na to, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné, keďže nie je jasné, čo súd považoval za základ pri určovaní úkonov za úkon právneho zastúpenia. Potom sa pokračovalo v konaní po zrušujúcom uznesení a pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z toho, že žaloba pozostáva z dvoch samostatných nárokov voči dvom rôznym subjektom. Prvým nárokom je určenie neplatnosti Zmluvy o pôžičke ZP/21/2007 zo dňa 16.3.2007 uzavretej medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade, t.j. smeruje iba voči žalovanému v 1. rade. Druhým nárokom je určenie neplatnosti Zmluvy o prevode práv a povinností spojených s členstvom v družstve zo dňa 16.3.2007 uzavretej medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade, t.j. smeruje iba voči žalovanému v 2. rade. Preto súd vychádzajúc z § 142 O.s.p. posudzoval úspechy účastníkov samostatne ohľadne prvého nároku a samostatne ohľadne druhého nároku. Podľa názoru súdu teda nie je správny názor žalovaného v 2. rade v tom smere, že súd pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade mal prihliadať i na neúspech žalobcov (resp. ich nepatrný úspech) ohľadne ich prvého nároku, pretože tento sa netýkal žalovaného v 2. rade. Bolo by nelogické, aby žalovanému v 2. rade, ktorého sa netýka prvý nárok žalobcov, sa zohľadnil prípadný neúspech alebo iba čiastočný úspech žalobcov ohľadne tej časti žaloby, v ktorej žalovaný v 2. rade nebol účastníkom konania. A/ V konaní ohľadne prvého nároku (neplatnosť Zmluvy o pôžičke) súd rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade. Nakoľko žalobcovia ohľadne tohto nároku boli úspešní iba čiastočne, súd sa ďalej zaoberal otázkou, v akom pomere sa nachádza ich úspech k neúspechu a súčasne či prípadne neúspech žalobcov nie je nepatrný v pomere k ich úspechu. Je nepochybné, že súd ponechal v platnosti zmluvu ako takú - jej základ v podobe jej I. a II. článku, takže v žiadnom prípade nemožno hovoriť o nepatrnom neúspechu žalobcov, ktorí považovali za neplatnú celú zmluvu. Pokiaľ súd považuje zmluvu za neplatnú v jej nasledujúcich článkoch, ktoré pojednávajú predovšetkým o povinnosti poskytnúť pôžičku zo strany žalovaného v 1. rade až po právoplatnosti prevodu práv a povinností spojených s členstvom v družstve a o zmluvnej pokute pre prípad omeškania so splatením pôžičky, pre prípad jej predčasného splatenia a pre prípad odstúpenia od zmluvy, možno hovoriť o rovnakom pomere úspechu a neúspechu účastníkov tejto časti konania. Preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, a to podľa ust. 142 ods. 2 O.s.p. B/ V konaní ohľadne druhého nároku (neplatnosť Zmluvy o prevode členských práv a povinností) súd rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade. Nakoľko žalobca ohľadne tohto nároku bol úspešný v celom rozsahu (z už vyššie spomínaného dôvodu súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného v 2. rade v podanom odvolaní o tom, že pri rozhodovaní o trovách konania medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade by súd mal vziať na zreteľ tú skutočnosť, že žalobcovia nemali plný úspech v časti ich prvého nároku, pretože ako už bolo uvedené, v konaní išlo o dva samostatné nároky voči dvom žalovaným, a bolo preto potrebné posudzovať úspechy účastníkov konania samostatne ohľadne prvého nároku a samostatne ohľadne druhého nároku) priznal mu náhradu trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v celkovej výške 650,47 €, a to nasledovne: sumu 116,18 € (t.j. 500,- Sk za návrh na predbežné opatrenie voči žalovanému v 2. rade a sumu 3.000,- Sk za návrh na začatie konania voči žalovanému v 2. rade) a sumu 534,29 € titulom trov právneho zastúpenia podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.5.2009 (ďalej len cit. vyhl.). Trovy právneho zastúpenia žalobcov pritom predstavujú 10 úkonov právnej služby, pričom súd pri stanovení výšky odmeny právnej zástupkyne žalobcov za jednotlivé úkony právnych služieb vychádzal zo zistenia, že predmetom žaloby sú dva samostatné nároky, v oboch prípadoch ide o určenie neplatnosti zmlúv ako právnych úkonov. Preto možno súhlasiť s názorom žalovaného v 2. rade, že vo vzťahu k obom týmto nárokom nemožno hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch, a preto je potrebné základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby určiť vo výške 1/13 výpočtového základu podľa ust. § 11 ods. 1 cit. vyhl., t.j. sumou 53,49 € (1.465,- Sk) za rok 2008 a tiež za rok 2009. Takýto výklad korešponduje aj s Poznámkou pod bodom 1 k položke 1 písm. b) Sadzobníka SP, podľa ktorej z návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je sa poplatok vyberie podľa písmena b) tejto položky (t.j. ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi). V súlade s tým súd od začatia konania hľadel na oba nároky ako na predmet konania, ktorý nemožno oceniť peniazmi a podľa toho aj vyrubil žalobcom súdny poplatok za oba návrhy na začatie konania. Na základe uvedeného súd podľa ust. § 14a ods. 1, ods. 2 cit. vyhl. stanovil základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon práv. služby na sumu 53,49 eur (pred prepočtom na euro ide o sumu 1.465,- Sk). Súd priznal právnej zástupkyni tieto požadované úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zo 7.3.2008 vo výške 53,49 € [ § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. ], 2. žaloba zo dňa 10.3.2008 vo výške 53,49 € [ § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl. ], 3. návrh na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 10.3.2008, t. j. po začatí konania, vo výške 26,75 € [t.j. 1 z odmeny podľa § 14 ods. 2 písm. a) cit. vyhl.], 4. podanie došlé súdu dňa 20.11.2008 vo výške 53,49 € [§ 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl.], 5. účasť na pojednávaní dňa 28.11.2008 vo výške 53,49 € [§ 14 ods. 1 písm. d) cit. vyhl.], 6. účasť na pojednávaní dňa 16.1.2009 vo výške 53,49 € [§ 14 ods. 1 písm. d) cit. vyhl.], 7. podanie došlé súdu dňa 10.2.2009 vo výške 53,49 € [§ 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl.], 8. účasť na pojednávaní dňa 6.3.2009 vo výške 53,49 € [§ 14 ods. 1 písm. d) cit. vyhl.], 9. podanie došlé súdu dňa 17.3.2009 vo výške 53,49 € [§ 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl.], 10. účasť na pojednávaní dňa 3.4.2009, ktoré bolo odročené bez prejednania veci vo výške 13,37 € [t.j. 1 z odmeny podľa § 14 ods. 4 veta druhá cit. vyhl.]. Súd nepriznal advokátke tieto v návrhu zo dňa 3.4.2009 (č.l. 172 spisu) požadované úkony právnych služieb: - podanie zo dňa 16.4.2008 (č.l. 23 spisu), keďže nejde o podanie vo veci samej, ale len o oznámenie týkajúce sa procesného postupu súdu o tom, že žalobcovia nesúhlasia, aby sa rozhodlo vo veci bez nariadenia pojednávania, - podanie zo dňa 30.9.2008 (č.l. 33 spisu), keďže nejde o podanie vo veci samej, ale len o žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu možného mimosúdneho vysporiadania veci, - podanie zo dňa 12.12.2008, keďže nejde o podanie vo veci samej, ale len o oznámenie zoznamu listinných dokladov, ktoré boli zaslané súdu. Podľa ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky súd priznal právnej zástupkyni tiež tzv. režijný paušál: 5x 190,- Sk (za rok 2008) a 5 x 6,95 € ( za rok 2009 ), t.j. spolu režijný paušál po prepočte vo výške 66,25 €. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú výšku 534,29 € ( 8 x 53,49 plus 26,75 plus 13,37 plus 66,25 ). Celkové trovy konania žalobcov teda predstavujú vyššie spomínanú čiastku 650,47 € (116,18 plus 534,29), na náhradu ktorých zaviazal žalovaného v 2. rade vo vzťahu k druhému nároku žalobcov, a to na účet ich právnej zástupkyne. Proti tomuto uzneseniu včas a v zákonnej lehote opätovne podal odvolanie tento raz len žalovaný v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutej časti a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Opätovne zdôrazňoval svoje tvrdenia v predchádzajúcom uznesení, že s názorom konajúceho súdu sa nestotožňuje, keďže žalobcovia mali v časti konania týkajúce sa neplatnosti zmluvy o neplatnosti zmluvy len nepatrný úspech, pretože platnosť článku totiž obsahovali všetky podstatné dôležitosti zmluvy o pôžičke, tak tohto možno žalobcom priznať úspech len za časť žaloby týkajúcej sa určenia neplatnosti zmluvy o prevode práv a povinnosti a je bežne súdnou praxou, že v prípadoch pouličného úspechu žalovaného návrhu posúdia súdy náhradu trov konania pri aplikácii § 142 Občianskeho zákonníka tak, že žiaden nemá právo na náhradu. Odvolací súd teda prejednal odvolanie v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 a zistil, že nie sú dôvody na zmenu podľa ust. § 220 tak, ako to žiadal odvolateľ. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., že ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí takto aj postupoval. Jednoznačne je potrebné poukázať na predchádzajúce zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, podľa ktorého sa prvostupňový súd dôsledne riadil. Preto odvolací súd považoval za potrebné citovať v plnom rozsahu odôvodnenie prvostupňového súdu, aby bolo zrejmé, čo bolo priznané, čo bolo nepriznané a ako súd pristupoval a čo predstavuje trovy právneho zastúpenia výšku 534,29 euro, ale po pripočítaní paušálu tento predstavuje sumu 650,47 euro, ktorá bola priznaná aj vo výroku a na to bol zaviazaný žalovaný. K tomu zo strany odvolacieho súdu niet čo dodať, rozhodnutie je správne, dôsledne odôvodnené a v závislosti od toho sú aj odvolacie námietky správne, irelevantné. Naviac odvolací súd zdôrazňuje, že zo spisu vyplýva, že žalovaný v 2. rade nesúhlasil s vyčíslenou výškou len v prvom podanom odvolaní. V odvolaní ktoré je predmetom preskúmavania nenamietal vyčíslenie výšky, len celkove žiadal náhradu nepriznať. Z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostalo iné ako uznesenie v jeho napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť a v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.