KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozhodnutieKrajský súd Košice12. 2. 2012plný text

Rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/258/2010 z 12. 2. 2012

CitáciaRozhodnutie Krajského súdu Košice z 12. februára 2012, sp. zn. 5Co/258/2010, ECLI:SK:KSKE:2012:7108209730.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/258/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108209730
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7108209730.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Táne Veščičikovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobkyne B. L., C., E. X, zast. JUDr. Ing. Jánom
Bištom, Košice, Mliečna 68, proti žalovaným 1) FLASHAUTO, s. r. o., Košice, Timonova 4, IČO: 36 188
557 a 2) KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00
585 441, o zaplatenie 4 650,27 € istiny s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku 37C/58/2008-150
zo 4.6.2010 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo vzťahu k žalovanému v 1.rade tak, že žalobu voči nemu zamieta.

Žalovanému v 1.rade sa prisudzuje náhrada trov konania 1 180,14 € a žalobkyňa je povinná ju zaplatiť
žalovanému v 1.rade, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo vzťahu k žalovanej v 2.rade z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobkyni 4 177,43 €,
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, žalobkyni priznal náhradu trov konania 278,83 €, ktorú sú žalovaní
povinní zaplatiť na účet jej zást. a žalovaným uložil aj povinnosť uhradiť trovy štátu 117 € na účet súdu,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť druhého žalovaného.

V odôvodnení reprodukoval výpoveď žalobkyne a konateľa žalovaného v 1.rade B. P. na pojednávaní
21.1.2009 (zápisnica na č.l.59-62) a svedkov T.. L. C. na pojednávaní 11.12.2009 (zápisnica na č.l.100) a
T.. O. W. na pojednávaní 21.5.2010 (zápisnica na č.l.137-138). Vykonaným dokazovaním, vychádzajúc z
§ 420 ods.1,2,§ 442 ods.1,§ 633 ods.1,§ 788 ods.1 a § 797 O. z. (ich znenie citoval), mal za preukázané,
že žalobkyňa bola majiteľkou osobného motorového vozidla TOYOTA YARIS EČ C. (ďalej len vozidlo), že
30.8.2007 - po predchádzajúcej dopravnej nehode - žalovaný v 1.rade prevzal vozidlo na mieste nehody
na vykonanie opravy škody, ktorá na ňom vznikla v dôsledku dopravnej nehody, že žalobkyňa mala
svoje vozidlo poistené proti škodám - havarijné poistenie zmluva č.6520355836 u žalovanej v 2.rade,
že žalovaný v 1.rade vyzval žalobkyňu na prevzatie vozidla a navrhol jej vykonanie ďalších opráv, ktoré
sú nevyhnutné pre spojazdnenie vozidla a informoval ju o predpokladanom rozsahu týchto opráv, že
žalobkyňa odmietla vozidlo prevziať a trvala na odstránení všetkých vád, ktoré jednoznačne vznikli pri
dopravnej nehode 30.8.2007 a ktoré mal žalovaný v 1.rade pri splnení podmienky odbornej starostlivosti
pri výkone svojej činnosti zistiť. Ďalej uviedol, že rozsah poškodenia vozidla bol žalovaným v 1.rade
zistený a zadokumentovaný zápisom o prevzatí vozidla na opravu z 25.8.2007 a zápisom o obhliadke
z 30.8.2007, že z uvedeného vyplýva, že žalovaný v 1.rade svojim konaním a nezistením všetkých vád
vozidla riadne a včas, mal prvotne zistiť celkový rozsah poškodenia vozidla žalobkyne, a to minimálne
zistiť na prvej alebo následnej doobhliadke, že to, že sa uvedenými zákonnými povinnosťami neriadil,
svedčia aj následné doobhliadky vozidla, čo uviedol v konaní aj žalovaný v 1.rade a svedok T.. W. -



jeho prijímací technik, t. zn., že žalovaný v 1.rade (resp. jeho zamestnanci) neodborne pristupoval k
predmetnej oprave a - podľa jeho názoru - je zodpovedný za škodu, vzniknutú takýmto neodborným a
neprofesionálnym konaním. V konaní mu bolo preukázané, že žalovaný v 1.rade v záujme žalobkyne (v
jej zastúpení) rokoval so žalovanou v 2.rade a žiadal o súhlas s pokračovaním opravy na vozidle listami
zo 7.11. a 27.11.2007, po vykonaných dodatočných doobhliadkach, že jej súhlas, ani po opakovanej
žiadosti, nedostal, nakoľko v liste z 10.12.2007 uviedla, že preverila postup likvidácie poistnej udalosti
na vozidle a, že rozsah a miera jeho poškodenia nezodpovedajú poškodeniu kĺbu polosi touto nehodou.
Svedeckou výpoveďou T.. C. mu bolo preukázané, že takéto vady, pri tomto type vozidla, sú náchylné
na takéto poškodenia pri nárazoch z prednej, z pravej prednej časti, že väčšinou praskne blok motora
na 90 %, že taktiež takáto vada bola preukázaná aj znaleckým posudkom (ďalej len ZP) znalca T.. M.
Z., vykonavšieho obhliadku vozidla 22.1.2008, v ktorom jednoznačne určil, že všetky vady, ktoré malo
vozidlo pri prevzatí od žalovaného v 1.rade, vznikli v dôsledku dopravnej nehody z 30.8.2007 a, že v
žiadnom prípade nemohlo byť v prevádzke po dobu 3 rokov od predchádzajúcej nehody. Uzavrel, že
takýmto konaním žalovanej v 2.rade, ktorá porušila svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, uzavretej
poistnej zmluvy - havarijného poistenia, ktorou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená, vznikla žalobkyni škoda za ktorú je
aj zodpovedná a že takýmto konaním žalovaných vznikla žalobkyni škoda, pozostávajúca z nákladov
na dodatočnú opravu, ktoré mal odstrániť žalovaný v 1.rade na náklady žalovanej v 2.rade. Poukázal
na to, že žalobkyňa špecifikovala vzniknutú škodu, a to odťah do značkového servisu 33,20 €, ZP T..
Z. 268,67 €, zaplatenie 3 294,68 € (99 255,50 Sk) za opravu na základe faktúry č.Fo81601 AUTOLUX
KOŠICE, spol. s r.o. (ďalej len AUTOLUX) , nájomné za požičanie vozidla 6 x 5 000 Sk (30 000 Sk)
995,82 €, na základe zmluvy z 1.4.2008 za 6 mesiacov a údržba predmetného vozidla 51 €. Dospel
k záveru, že žaloba je v časti o zaplatenie 4 177,43 € skutkovo a právne dôvodná a preto jej v tejto
časti vyhovel. Uviedol, že predmetný uznaný nárok pozostáva, podľa § 442 O. z., z položiek zaplatených
žalobkyňou, a to 3 294,68 € za opravu na základe faktúry č.Fo81601 AUTOLUX, 268,67 € za ZP
č.12/2008 T.. Z. za uplatnenie si svojich nárokov proti žalovaným, 33,19 € za odťah vozidla 7.1.2008 do
AUTOLUX a 580,89 € za nájom vozidla počas opravy v Autolux od 1.4. do ukončenia opravy - 15.7.2008
(podľa fa.č.FO91601) dátum dodania služby, celkom 4 177,43 € a v prevyšujúcej časti nárok zamietol,
ako nedôvodný a žalobkyňou nepreukázaný, lebo v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods.3 O. s. p. a žalobkyni, ktorá mal vo veci neúspech len v pomerne
nepatrnej časti, priznal 915,09 € za zaplatený súdny poplatok 278,83 € podľa zák.č.71/92 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Ďalej, citujúc znenie §
149 ods.1 a § 151 ods.1,2 O. s. p., uviedol, že zást. žalobkyne si uplatnil trovy konania 332 € podaním,
doručeným mu 28.6.2010, teda po lehote určenej zákonom, a teda priznal trovy konania, vyplývajúce
zo spisu. Podľa § 148 ods.1 O. s. p. (jeho znenie tiež citoval) zaviazal žalovaných na úhradu odmeny
117 €, priznanej znalcovi T.. Z. uznesením 37C/58/2008-117, právoplatným 8.4.2010.

Žalovaný v 1.rade včas podaným odvolaním napadol rozsudok v jeho 1. výroku a podané odvolanie
odôvodnil v súlade s § 205 ods.2 písm. a),d) a f) O. s. p. tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods.1 O. s. p., súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, že súd vec nesprávne
právne posúdil, lebo žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok na náhradu škody, vzniknutej jej v súvislosti
s poškodením jej vozidla pri dopravnej nehode 25.8.2007, že v priebehu celého konania namietal svoju
pasívnu legitimáciu z dôvodu absencie príčinnej súvislosti medzi jeho konaním alebo opomenutím a
vznikom škody, že v priebehu konania žalobkyňa rozšírila okruh účastníkov uplatnením nároku aj proti
žalovanej v 2.rade, avšak bez toho, aby zároveň upravila aj pôvodný petit žaloby a odôvodnila vzťah
oboch žalovaných a ich zodpovednosť za vznik škody, napriek tejto skutočnosti, súd zaviazal oboch
žalovaných spoločne na rovnaké plnenie, čím rozhodol v rozpore s § 153 ods.2 O. s. p. a prekročil jej
návrh. Odôvodnenie súdu, v ktorom sa uvádza, že rozsah poškodenia vozidla žalobkyne bol ním zistený
a zadokumentovaný, a to zápisom o prevzatí vozidla na opravu z 25.8.2007 a zápisom o obhliadke
z 30.8.2007, považoval za nesprávne skutkové zistenie, nakoľko súdom uvádzaný „zápis o prevzatí
vozidla na opravu“ vôbec neobsahuje vymedzenie rozsahu poškodenia vozidla práve z dôvodu potreby
obhliadok vykonaných až následne a za prítomnosti technika poisťovňou poverenej spoločnosti. Tvrdil,
že obhliadky 30.8.,16.10.,17.10.,31.10. a 30.11.2008 boli vykonané v súlade s poverením žalobkyne
a priebehom opravy a že výpoveďou svedka T.. W. bolo preukázané, že z jeho strany bola oprava
vykonávaná riadne a boli odstraňované len tie poškodenia, ktoré boli zisťované pri obhliadkach za
prítomnosti technika. Vytýkal súdu, že odôvodnenie jeho zodpovednosti je v rozsudku obsiahnuté
iba v jeho závere, že neodborne pristupoval k oprave a tým spôsobil vznik škody, avšak v ďalšom



odôvodnení už vyvodil zodpovednosť žalovanej v 2.rade ako zodpovednosť zo záväzkového poistného
vzťahu porušením povinnosti plniť poistenému v prípade vzniku poistnej udalosti, preto - podľa jeho
názoru - odôvodnenie súdu nie je v súlade s § 157 ods.2 O. s. p. a je rozporné v uvádzaných
súvislostiach, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal. Zastával názor prezentovaný v priebehu celého
konania, že v danom prípade neprichádza do úvahy spoločná zodpovednosť oboch žalovaných, nakoľko
zodpovednosť jedného z nich priamo vylučuje zodpovednosť druhého, že ak mal súd za preukázané, že
poškodenie vozidla je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou - poistnou udalosťou, mal na plnenie
zaviazať žalovanú v 2.rade, ako poistiteľa v rámci zmluvného vzťahu, založeného poistnou zmluvou, že
škoda, vzniknutá žalobkyni, nemohla byť spôsobená jeho konaním, pretože nezodpovedá za posúdenie
príčinnej súvislosti konkrétneho poškodenia vozidla a poistnej udalosti, ktoré vykonáva poisťovňa v rámci
procesu likvidácie. Poukázal na to, že poistiteľ, ako žalovaná v 2.rade, odmietla plnenie iba z dôvodu, že
mala za preukázané, že konkrétne poškodenia vozidla, zistené v rámci opravy, nesúvisia s dopravnou
nehodou, po ktorej bolo vozidlo do opravy prijaté, že nemohol svojim konaním zapríčiniť, ani ovplyvniť
postoj poistiteľa a z tohto dôvodu nezodpovedá za škodu, ktorá žalobkyni vznikla potrebou vykonať
opravu vozidla u iného opravcu, z uvedeného dôvodu neobstojí preto ani tvrdenie súdu, že konaním
žalovaných vznikla žalobkyni škoda, predstavujúca náklady na dodatočnú opravu, ktoré mal odstrániť
na náklady žalovanej v 2.rade. Pre úplnosť uviedol, že nepovažuje za správne ani rozhodnutie súdu o
trovách konania podľa § 142 ods.3 O. s. p., pretože v konaní nebolo vykonané znalecké dokazovanie
a výška plnenia nezávisela od úvahy súdu, ale od tvrdenia a preukázania žalobkyňou, preto mal súd
rozhodovať o trovách konania podľa miery úspechu vo veci. Napokon tvrdil, že vzhľadom na to, že
odôvodnenie rozsudku nie je plne v súlade s § 157 O. s. p., účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom. Preto navrhol rozsudok v napadnutej časti podľa § 220 O. s. p.
zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie, resp. rozsudok tak, že žaloba proti nemu sa zamietne a prizná
sa mu náhradu trov celého konania.

Žalovaná v 2.rade proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie podľa § 205 ods.2
písm. d) a f) O. s. p. Odvolanie odôvodnila tým, že žalobkyňa sa žalobou domáha zaplatenia 4
650,26 € s prísl. titulom náhrady škody z dôvodu, že podľa uzatvorenej zmluvy o havarijnom poistení
vozidla č.:6520365836 zo 4.10.2004 jej12.10.2007 poukázala poistné plnenie zo škodovej udalosti
č.:9511467199 (z dopravnej nehody z 25.8.2007) 85 817 Sk (2 848,60 €), po odpočítaní spoluúčasti
4 516,69 Sk (149,92 €), že k úhrade poistného plnenia pristúpila v súlade s § 797 ods.3 O. z., po
ukončení vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť a to v rozsahu faktúry
č.:27800268 z 11.10.2007, vystavenej žalovaným v 1.rade, celkom na 90 573,20 Sk (3 006,47 €),
ktorej súčasťou bola kalkulácia nákladov na opravu vozidla žalobkyne, zhotovená žalovaným v 1.rade,
ako aj jej splnomocnenie na vyplatenie poistného plnenia (škody) na jeho účet. V danej právnej veci
považovala za zásadné poukázať na skutočnosť, že rozsah poškodenia vozidla žalobkyne bol zistený
a zadokumentovaný žalovaným v 1.rade a to zápisom o prevzatí vozidla na opravu z 25.8.2007, ako aj
zápisom o obhliadke poškodeného vozidla z 30.8.2007, že podľa jeho záverov bol povinný vykonať iba
práce súvisiace s odstrojením vozidla, z dôvodu nutnosti vykonania doobhliadky poškodeného vozidla,
preto z uvedeného nie je možné vyvodiť iný záver než ten, že mal prvotne zistený rozsah poškodenia
vozidla žalobkyne zistiť primárnou a následne sekundárnou doobhliadkou, a to, že sa uvedenými
pokynmi neriadil a naopak vozidlo v rozsahu ním zistených poškodení a vád opravil, za opravu vystavil
faktúru, ktorá mu bola ňou preplatená ako konečná suma za opravu vozidla, nemôže byť v tomto konaní
uplatňovaná na jej ťarchu, že rovnako tak skutočnosť, že až po prevedení opravy vozidla boli žalovaným
v 1.rade zistené „dodatočné poškodenia vozidla žalobkyne“, - podľa jej názoru - nemá vplyv na rozsah jej
poistného plnenia. V tejto súvislosti podotkla, že žalovaný v 1.rade po uzatvorení poistnej udalosti z jej
strany (úhrada sumy zo opravu vozidla žalobkyni) vykonal ďalšie 4 obhliadky vozidla 16.10.,17.10.,31.10.
a 6.11.2007, že z obhliadkami zisteného dodatočného rozsahu poškodenia vozidla spochybnila len
poškodenie kĺbu polosi prednej nápravy, že o účelovosti a neserióznosti a neprofesijnom prístupe
žalovaného v 1.rade k oprave vozidla svedčí fakt, že až v zápise o obhliadke poškodeného vozidla
zo 16.10.2007 konštatuje kontrolu polosi prednej nápravy, ako aj kĺbov polosi, že pokiaľ žalobkyňa
na základe oznámenia žalovaného v 1.rade o zistení ďalších poškodení vozidla, uplatnila voči nemu
reklamáciu (§ 655 O. z.), právo zo zodpovednosti za vady opravenej veci nie je predmetom poistného
vzťahu medzi žalobkyňou a ňou a v tomto kontexte akékoľvek plnenie, ktorým by bola zaviazaná,
by bola nútená považovať za plnenie bez právneho titulu. Keďže žalobkyňa uplatňovaný nárok za
náhradu škody odvíja od výsledkov reklamačného konania, vedeného vo vzťahu k žalovanému 1.rade
a škodou, ktorá jej v dôsledku jeho konania vznikla, namietala nedostatok svojej pasívnej legitimácie
v predmetnom konaní. Citujúc znenie § 420 ods.1 O. z. uviedla, že pokiaľ teda žalovaný v 1.rade



pri zistení rozsahu poškodenia vozidla žalobkyne a pri vykonaní jeho opravy postupoval v zásade
neodborným a nekvalifikovaným spôsobom, zodpovedá za následnú škodu, ktorá jej týmto postupom
vznikla. Zastávala názor, že žiadnym spôsobom neprispela k vzniku škody žalobkyne a likvidáciu
škodovej udalosti nenaplnila ani jeden zo základných zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za
škodu. Rovnako poukázala na vyjadrenia žalobkyne, že jej zodpovednosť je jej list žalovanému v 1.rade
z 30.12.2007, z ktorého vyplýva, že odmieta zodpovednosť iba pri poškodení kĺbu polosi touto nehodou,
ostatné vady, teda poškodenie - trhlina bloku motora, deformovaný nosník, tieto vady logicky uznala, že
boli spôsobené dopravnou nehodou, t. zn., že žalovaný v 1.rade neodborne pristupoval k predmetnej
oprave, je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla, teda pokiaľ ide o zodpovednosť jednotlivých žalovaných -
podľa názoru žalobkyne - nejde o spoločné a nerozdielne spoločenstvo a ani tak nežalovala, aby boli tak
zaviazaní, poukazoval na to, že ak žalovaný v 1.rade neuznal reklamáciu zo strany žalobkyne, bolo jeho
povinnosťou, ak odmietol uznať túto reklamáciu, vykonať ZP na vlastné náklady, že škoda vznikla, že
žalovaný v 1. rade odmietol plniť a vykonať reklamáciu, t. zn., že žalobkyňa musela celú opravu zaplatiť
sama, pričom pri odbornom prístupe z jeho strany by to hradila všetko poisťovňa, teda ona. Zdôraznila, že
súd mal za preukázané, že žalovaný v 1.rade svojím konaním a nezistením všetkých vád vozidla riadne a
včas, mal prvotne zistiť celkový rozsah poškodenia vozidla žalobkyne, a to minimálne zistiť na prvej alebo
následnej doobhliadke, že to, že sa uvedenými zákonnými povinnosťami neriadil, svedčia aj následné
doobhliadky vozidla, čo uviedol v konaní aj žalovaný v 1.rade, aj svedok T.. W. - jeho prijímací technik,
t. zn., že žalovaný v 1.rade (resp. jeho zamestnanci) neodborne pristupoval k predmetnej oprave, a
- podľa názoru súdu - je zodpovedný za škodu, vzniknutú takýmto neodborným a neprofesionálnym
konaním. Vychádzajúc z uvedeného mala za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, vzhľadom na
to, že výsledky vykonaného dokazovania a v konaní preukázané skutočnosti neodôvodňujú záver, ku
ktorému dospel súd vo svojom rozhodnutí, t.j. že na úhradu 4 177,43 € zaviazal oboch žalovaných
spoločne a nerozdielne. Rovnako považovala rozhodnutie súdu za nepreskúmateľné. Vzhľadom na
uvedené žiadala napadnuté rozhodnutie v celom jeho rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, nebol odvolaním napadnutý, nadobudol
právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní
preskúmavaný.

Odvolací súd, po prejednaní odvolania v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p., rozsudok vo
vzťahu k žalovanému v 1.rade, podľa § 220 O. s. p., zmenil tak, že žalobu proti nemu zamietol, lebo
nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods.1) a vo vzťahu k
žalovanej v 2.rade rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods.1 písm. h), ods.2
O. s. p., pretože nie sú podmienky na potvrdenie rozsudku v jeho napadnutej časti (§ 219), ani na jeho
zmenu (§ 220), keďže súd nesprávne vec právne posúdil tým, že použil správny právny predpis, avšak
ho nesprávne vyložil a na daný skutkový stav ho nesprávne aplikoval a nedostatočne zistil skutkový stav.

Žalovaný v 1.rade v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm. a) - vo vzťahu k výroku
o trovách konania, písm. d) a f) O. s. p., t.j. že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods.1 písm. f)
O. s. p., lebo účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, že súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Vzhľadom na to, že žalovaný v 1.rade uplatnil odvolacie dôvody vo vzťahu k výroku vo veci samej, bolo
účelné najprv posúdiť, či sú dané.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.
s. p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne



sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-
§ 135 O. s. p.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Obidva uvedené odvolacie dôvody, pokiaľ ide o žalovaného v 1.rade, sú dané.

Súd vyvodil z vykonaného dokazovania nesprávny skutkový záver, že žalovaný v 1.rade (resp. jeho
zamestnanci) neodborne pristupoval k predmetnej oprave a že je zodpovedný za škodu, vzniknutú
takýmto neodborným a neprofesionálnym konaním.

Žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému v 1.rade uplatnila nárok na náhradu škody, náklady na dodatočnú
opravu svojho vozidla, a to v príčinnej súvislosti s predchádzajúcou dopravnou nehodou z 30.8.2007,
ktorú mal odstrániť žalovaný v l. rade a ktoré jej žalovaná v 2.rade odmietla preplatiť v rámci poistnej
zmluvy o havarijnom poistení, pre nesplnenie podmienky zmluvy - nehoda sa nestala, ako aj ďalších
nákladov , ktoré jej vznikli v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou.

Z vykonaného dokazovania však vyplýva opačný záver, než vyslovil súd v napadnutom rozsudku.

Žalovaný v 1.rade vykonal len tie opravy, na ktoré mal súhlas žalobkyne, resp. s rozsahom ktorých
súhlasila žalovaná v 2.rade, pričom žalobkyňa kvalitu ich vykonania nenamietala.

Žalobkyňa uplatnila svoj nárok v príčinnej súvislosti so skutočnosťou, že žalovaný v 1.rade - vzhľadom na
následky dopravnej nehody - nevykonal odborne a včas aj ďalšie opravy (opravy dodatočne zrealizoval
iný opravca AUTOLUX), ktoré však nemohol vykonať, bez potrebného jej súhlasu a súhlasu žalovanej v
2.rade, preto nie je daný žiaden dôvod, pre ktorý by mal niesť zodpovednosť za škodu, ktorú nezavinil,
lebo žiadne neodborné a neprofesionálne konanie pri oprave vozidla, vykonaným dokazovaním
nebolo zistené. Konštatoval, že zodpovednosť za škodu podľa § 420 O. z. (zodpovednosť za zavinenie),
ktorú si žalobkyňa uplatnila proti žalovanému v 1.rade, je všeobecnou zodpovednosťou fyzickej, resp.
právnickej osoby za spôsobenú škodu, vychádzajúcou zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú
porušením akejkoľvek právnej povinnosti, ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, a to
existencia protiprávneho úkonu, vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym
úkonom spôsobil, pričom nárok na náhradu škody možno priznať len v prípade, ak boli splnené všetky
predpoklady zodpovednosti za škodu.

Dospel k záveru, žalovaný v 1.rade neporušil žiadnu právnu povinnosť, v dôsledku ktorej by žalobkyni
vznikla škoda a ktorá by bola v príčinnej súvislosti s jeho konaním a vznikom škody na jej strane,
keďže si uplatňuje svoj nárok na náhradu škody - nákladov spojených s dodatočnou opravou vozidla,
vykonanou iným opravcom, než žalovaným v 1.rade, ako aj ďalších nárokov, súvisiacich s dopravnou
nehodou, odôvodňujúc to tým, že žalovaná v 2.rade nesúhlasila s preplatením dodatočne vykonaných
prác na vozidle, po ukončení vyšetrenia na zistenie rozsahu povinnosti plniť z poistnej udalosti, za čo
však žalovaný v 1.rade nemôže niesť žiadnu zodpovednosť, lebo neporušil žiadnu právnu povinnosť
v súvislosti s vykonanou opravou vozidla a v prejednávanej veci nebol vo vzťahu k nemu preukázaný
ani jeden z vymenovaných predpokladov zodpovednosti za škodu podľa cit. § 420 O. z., t. j. vznik
škody, protiprávne konanie, zavinenie a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a jeho konaním. Nárok
žalobkyne vo vzťahu k žalovanému v 1.rade však nemožno vyvodiť ani z § 633 ods.1 O. z., lebo opravu
vykonal bez akýchkoľvek vád, pričom žalobkyňa reklamovala opravy, ktoré nevykonal a vykonať ani
nemohol, lebo na ne od nej, ani od žalovanej v 2.rade nemal súhlas.



Uzavrel, že právo žalobkyne na plnenie je potrebné odvodiť od poistného vzťahu, vzniknutého medzi
ňou a žalovanou v 2.rade, podľa § 788 ods.1 O. z. a n., na základe poistnej zmluvy č.6520365836 o
havarijnom poistení vozidla.

Keďže z podradenia nesprávne zisteného skutkového stavu pod právnu normu boli vyvodené nesprávne
právne závery o povinnosti žalovaného v 1.rade nahradiť žalobkyni škodu, ktorá jej nevznikla, je preto
daný aj odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p., t.j. že súd vec nesprávne právne posúdil a
preto bolo potrebné žalobu vo vzťahu k nemuade zamietnuť ako nedôvodnú.

Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie.

Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého
stupňa.

Podľa § 137 O. s. p. trovy konania sú najmä, o. i. odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods.1 O. s. p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ods.2 cit. ust. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ods.5 cit. ust. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu
mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom
vyhotovení rozhodnutia.

Podľa § 9 ods.2 prvá veta pred bodkočiarkou zák.č.659/07 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej
republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov peňažné sumy v
slovenskej mene, ktoré sú uvedené (o. i.) v rozhodnutiach súdov sa odo dňa zavedenia eura považujú
za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona
a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Podľa ods.3 cit. ust. ak (o. i.) v súdnych konaniach, ktoré neboli právoplatne skončené predo dňom
zavedenia eura, boli vykonané úkony, v ktorých sú uvedené peňažné sumy v slovenských korunách,
právne účinky týchto úkonov zostávajú zachované s tým, že peňažné sumy v slovenských korunách sa
odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy vyjadrené v eurách v prepočte a so zaokrúhlením
podľa konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod na euro. Týmto nie je dotknutý postup podľa
osobitných predpisov pri zmene, zrušení, späťvzatí, doplnení alebo iných úpravách príslušných úkonov.

Podľa ods.4 cit. ust. (o. i.) súdy sú pri svojej činnosti povinné z úradnej moci a aj z vlastného podnetu
zohľadňovať prechod na euro vrátane zohľadňovania konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod
na euro; tieto skutočnosti netreba v konaniach pred orgánmi verejnej moci dokazovať. Orgány verejnej
moci sú tiež pri svojej činnosti príslušné z úradnej moci a aj z vlastného podnetu vykonávať prepočty
a kontrolovať správnosť prepočtov peňažných súm zo slovenských korún na eurá vrátane prepočtov
peňažných súm, o ktorých orgány verejnej moci rozhodujú po určení konverzného kurzu a ktoré sa stanú
splatnými alebo ktorých splátky sa stanú splatnými až po zavedení eura.

Podľa § 9 ods.1 vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa



tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát
vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods.1 vyhl. ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eur do 6 638,78 eur 41,49 eur + 9,96 eur za každých aj začatých
331,94 eur prevyšujúcich sumu 663,88 eur.

Podľa § 14 ods.1 písm. a),b),c) vyhl. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za prípravu
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, za písomné podanie na súd alebo protistrane týkajúce sa
veci samej a za konanie pred súdom.

Podľa ods.5 písm. b) cit. ust. odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za
zastupovanie na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie.

Podľa § 15 písm. a) vyhl. advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových
výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä
na telekomunikačné výdavky.

Podľa § 16 ods.3 vyhl. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej
služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je 170,97 € a jedna stotina výpočtového
základu bola v r.2009 6,95 € a v r.2010 7,21 €.

Žalovaný v 1.rade mal v konaní plný úspech, preto má právo na náhradu jeho trov, pozostávajúcich z
odmeny a náhrady hotových výdavkov jeho zást. - advokátky JUDr. Slávky Stankovej, Košice, Trieda
SNP 36, IČO: 42 008 272 a to za prevzatie a prípravu zast. 20.1.2009, účasť na pojednávaniach
21.1.,17.7. a 11.12.2009, vyjadrenie z 10.2.2009 a podanie zo 4.12.2009, t.j. 1 025,82 € a náhrady
hotových výdavkov za r.2009, t.j. 41,70 €, spolu 1 067,52 € a z odmeny a náhrady hotových výdavkov
jeho zást. - advokáta Mgr. Richarda Petrova, Košice, Františkánska 3 za prevzatie a prípravu zast.
9.2.2010, účasť na pojednávaniach 21.5. a 4.6.2010 a odvolanie z 3.8.2010, t.j. 683,80 € a účasť na
pojednávaniach 10.2. a 26.3.2010 vo výške 1/4, t.j. 85,485 € a náhrady hotových výdavkov za r.2010,
t.j. 43,26 €, spolu 812,625 €, celkom trovy konania 1 880,14 €.

Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade súd vec nesprávne právne posúdil a preto je daný odvolací dôvod podľa
§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.

Súd správne vychádzal z § 788 ods.1 a § 797 O. z., t.j. z účinnej právnej úpravy vo vzťahu k poistnej
zmluve, vzniku práva na plnenie a splatnosti plnenia, avšak napokon nesprávne uzavrel, že žalovaná v
2.rade zodpovedá za škodu, vzniknutú žalobkyni podľa § 420 O. z.

Právo žalobkyne na plnenie proti žalovanej v 2.rade je potrebné právne posúdiť a zistený skutkový stav
podradiť pod cit. ust., týkajúce sa poistnej zmluvy a nárokov z nej vyplývajúcich.

Je nepochybné, že žalobkyňa mala so žalovanou v 2.rade uzavretú zmluvu č.6520365836 zo 4.10.2004
o havarijnom poistení vozidla a ňou uplatňovaný nárok je nárokom na poistné plnenie z poistnej zmluvy,
v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou č.9511467199 z 25.8.2007. Žalovaná v 2. rade (poistiteľ)
poskytla žalobkyni poistné plnenie podľa § 797 ods.3 O. z. potom, čo mala za to, že ukončila vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu svojej povinnosti plniť, a to v rozsahu fakturácie, vystavenej žalovaným
v 1.rade z 11.10.2007, celkom 90 573,20 Sk (3 006,47 €), pričom žalobkyňa sa domáha náhrady
nepreplatených nákladov, vzniknutých za dodatočnú opravu vozidla v AUTOLUX-e, v príčinnej súvislosti
s dopravnou nehodou z 25.8.2007, na základe faktúry č.Fa81601 na sumu 3 294,68 € (99 255,50 Sk),
ktorá jej bola súdom priznaná v celom rozsahu a ďalších nákladov.

Žalovaná v 2.rade v konaní spochybnila oprávnenosť opravy na vozidle opravcom - AUTOLUX, iba
pokiaľ ide o opravu kĺbu polosi prednej nápravy z toho dôvodu, že vozidlo žalobkyne bolo poškodené
ešte pred dopravnou nehodou, ktorá je predmetom tejto poistnej udalosti a ktoré plnenie nemalo byť v
príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.



Žalobkyňa ani na odvolacom pojednávaní (zápisnica na č.l.187), po nahliadnutí do faktúry
č.Fa8160(č.l.130-132), vystavenej AUTOLUX-om, nevedela označiť položku, tykajúcu sa opravy kĺbu
polosi prednej nápravy a ani poverený zamestnanec žalovanej v 2.rade sa nevedel vyjadriť, aká suma
(v €) v prípade opravy kĺbu polosi prednej nápravy by zodpovedala tejto oprave. Ďalší súdom priznaný
nárok na zaplatenie 268,67 € v súvislosti s nákladmi na vypracovanie ZP č.12/2008 znalcom T.. Z.
žalovaná v 2.rade považovala za nadsadený s tým, že odmeny za takýto posudok sa pohybujú od 50
€ do 100 € a že maximálne náklady by boli 100 €. Čo sa týka ďalších nákladov a to za odťah vozidla
33,19 € a nájom vozidla počas doby opravy 580,89 €, žalovaná v 2.rade tieto nároky neuznala s tým, že
ide o naviac náklady, ktoré by neboli vznikli, ak by vozidlo bolo opravené žalovaným v 1.rade.

So zreteľom na nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k žalovanej v 2.rade bude povinnosťou súdu
posúdiť nárok podľa § 788 ods.1 O. z. a n. a to, čo do jeho základu aj výšky a zistiť či žalobkyni vzniklo
právo vo vzťahu k žalovanej v 2.rade na poistné plnenie zo zmluvy o havarijnom poistení v súvislosti
s dodatočnými opravami na vozidle z predmetnej poistnej udalosti, t.j. v rozsahu 3 294,68 € a rovnako,
či jej vzniklo právo na preplatenie nákladov za ZP č.12/2008 znalcom T.. Z. 268,67 €, za odťah vozidla
7.1.2008 19 € a za nájom vozidla počas doby opravy od 1.4. do 15.7.2008 580,89 €, celkom 4 177,43 €
a na zistenie opodstatnenosti jej nároku, čo do jeho základu, ako aj výšky vykonať ďalšie dokazovanie,
pretože žalovaná v 2.rade spochybňuje nielen právny základ jej nároku, ale aj jeho výšku, vyrovnať sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami uvedenými žalovanou v 2.rade v odvolaní, všetky vykonané
dôkazy vyhodnotiť v súlade s § 132-§ 135 O. s. p. a opätovne vo veci rozhodnúť.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O. s. p.)

Výsledok hlasovania - pomer hlasov 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 7108209730

  1. 12. 2. 2012Rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/258/2010 z 12. 2. 2012 (toto rozhodnutie)
  2. 21. 2. 2014Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 37C/58/2008 z 21. 2. 2014zrušené