Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Cob/20/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108210652 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7108210652.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jolany Fuchsovej a členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu H. obchodná banka a.s., V. XX, A., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Branislavom Zubercom, advokátom, Michalská 9, Bratislava, proti žalovanej: Q. V., nar. XX.X.XXXX, Y. XX, K., o zaplatenie 2.390,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 27Cb/24/2009-96 zo dňa 18.8.2010 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 27Cb/24/2009-104 zo dňa 15.10.2010 takto r o z h o d o l : M e n í rozsudok v napadnutej časti o povolení mesačných splátok tak, že žalovanej povoľuje zaplatiť žalobcovi sumu 2.390,73 eur spolu s úrokom z úveru zo sumy 2.047,99 eur vo výške 14,40% ročne od 15.2.2008 do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 2.047,99 eur vo výške 15% ročne od 15.2.2008 do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 205,24 eur vo výške 15% ročne od 15.2.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 396,97 eur až do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 100,00 eur, počnúc od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti rozsudku do zaplatenia s tým, že jednotlivé splátky sú splatné vždy do konca príslušného mesiaca a nezaplatením niektorej zo splátok sa stane splatným celý dlh. Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 2.390,73 eur so 14,40% úrokom ročne zo sumy 2.047,99 eur od 15.2.2008, s 15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.047,99 eur od 15.2.2008 do zaplatenia a s 15% úrokom z omeškania zo sumy 205,24 eur od 15.2.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 396,97 eur na účet právneho zástupcu žalobcu a to v mesačných splátkach po 40,00 eur, pričom prvá splátka je splatná do 30.9.2010 a ďalšie vždy do 30. dňa toho ktorého mesiaca pod následkom straty výhody splátok. Súd prvého stupňa toto rozhodnutiu odôvodnil tým, že v konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 25.7.2006 zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb H., predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie bežného účtu a úprava vzájomných vzťahov medzi H. a majiteľom účtu pri poskytovaní komplexu ďalších bankových produktov a služieb H.. Následne bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 25.7.2006, podľa ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 2.323,57 eur (70.000,00 Sk). Uvedené peňažné prostriedky sa mohli čerpať ku dňu 25.7.2006 za splnenia všetkých zmluvných podmienok, pričom úver sa musel vyčerpať jednorázovo (čl. I Zmluvy). V zmysle článku IV. Zmluvy sa vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť mal úročiť pevnou úrokovou sadzbou 14,40% ročne s tým, že ročná percentuálna miera nákladov na spotrebiteľský úver predstavovala 19,78% ročne za predpokladu, že sa bude čerpať celý úverový limit v prvý deň obdobia čerpania. Za podanie žiadosti o úver a za spracovanie úveru mal dlžník zaplatiť poplatok 25,24 eur (700,00 Sk) a za správu úveru mala banka účtovať dlžníkovi mesačný poplatok vo výške 0,99 eur (30,00 Sk) a to za každý i začatý kalendárny mesiac. Dlžník sa zaviazal platiť tento poplatok v období čerpania vždy ku koncu kalendárneho mesiaca a ďalej ku koncu obdobia čerpania v období splácania vždy s každou anuitnou splátkou úveru. Podľa článku V. zmluvy sa dlžník zaviazal splácať úroky a istinu úveru v 60. mesačných anuitných splátkach vždy k 15. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka mala byť splatná 15.8.2006 a posledná 15.7.2008 s tým , že prvá až predposledná anuitná splátka mala predstavovať 54,37 eur (1.638,00 Sk). Podľa článku IV. Zmluvy, zmluvné strany dohodli pre prípad omeškania dlžníka so splatením akýchkoľvek záväzkov podľa tejto zmluvy úrok z omeškania vo výške 15% ročne. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané Zmluvou o bežnou účte a Zmluvou o úvere. Keďže žalovaná podmienky zmluvy nedodržala, pretože úver nesplácala v zmysle dohodnutých splátok, žalobca svojim oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 17.9.2007 oznámil žalovanej, že H. vyhlásila celú pohľadávku úveru dňom 15.9.2007 za splatnú vo výške 2.145,52 eur (64.636,22 Sk). Konštatoval prvostupňový súd, vychádzajúc z výpisu z obchodného registra, že s účinnosťou od 1.1.2008 žalobca H. obchodná banka a.s. prebrala na základe § 59 ods. 4 a ods. 5 Obchodného zákonníka všetky práva a povinnosti H. obchodní banky a.s., pobočka zahraničnej banky v SR zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu A. I, oddiel Po, vložka XXX/V vzniknuté do 31.12.2007. Prvostupňový súd citujúc ustanovenie 709 ods. 1, § 711 ods. 1, § 497, § 502, § 504, § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka uzavrel, že nárok žalobcu je opodstatnený, keďže vykonaným dokazovaním mal nesporne za preukázané, že žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky - úver vo výške 2.390,72 eur s úrokovou sadzbou 14,40% ročne a úrokom z omeškania vo výške 15% ročne bez udania účelu, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať, a keďže žalovaná porušila podmienky zmluvy, pretože poskytnutý úver nesplácala pravidelne a v dohodnutých splátkach, dostala sa do omeškania s úhradou dlhu. Konštatoval, že pri úverovej zmluve ide o peňažné plnenie záväzku v dvoch rovinách, vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky úveru v dohodnutej lehote, ako aj zaplatiť požadované úroky. Pri omeškaní vrátiť peňažné prostriedky má veriteľ preto nárok na úrok z úveru, ako aj na úrok z omeškania. Keďže žalovaná nevrátila úver vo výške 2.048,02 eur (61.698,73 Sk), žalobcovi vznikol nárok na úrok za úver ku dňu 14.2.2008 vo výške 180,80 eur (5.446,90 Sk), úrok z omeškania 137,47 eur (4.141,30 Sk) a ostatné poplatky 24,43 eur (736,00 Sk), a preto žalobe o zaplatenie 2.390,72 eur s príslušenstvom vyhovel. S prihliadnutím na to, že žalovaná žalobou uplatnený dlh nenamietala, avšak vo svojom podaní zo dňa 9.6.2010 požiadala vzhľadom na svoje osobné a majetkové pomery o poskytnutie splátok pri splácaní úveru s tým, že nie je schopná dlh bez povolenia splátok uhradiť, prvostupňový súd citujúc ustanovenie § 160 ods. 1 O.s.p. s ohľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovanej, povolil žalobou uplatnenú pohľadávku žalovanej splácať v splátkach po 40,00 eur mesačne. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 396,97 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 143,39 eur a trov právneho zastúpenia 255,97 eur v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., § 10, § 14, § 16 - 2 úkony po 101,25 eur (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby)+ 19% DPH a 2 x režijný paušál po 6,31 eur. Proti výroku rozsudku súdu o splatnosti dlžnej sumy a trov konania, ktorým súd povolil žalovanej uhrádzať žalovanú sumu a trovy konania v mesačných splátkach po 40,00 eur, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a zaviazať žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom ako aj trov konania výške 396,97 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žiadal zaviazať žalovanú zaplatiť žalobcovi aj trovy odvolacieho konania. Citujúc ustanovenia § 1 ods.1, § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1, § 2 a § 3 O.s.p. uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav, keď okrem iného konštatoval, že žalovaná sa zaviazala splácať úver poskytnutý žalobcom v 60-tich mesačných splátkach po 1.638,00 Sk (54,37 eur) vždy do 15. dňa v mesiaci a posledná splátka úveru mala byť pri riadnom splácaní úveru zo strany žalovanej splatná dňa 15.7.2011. Súd však svojim rozhodnutím povolil žalovanej splácanie dlhu v splátkach po 40,00 eur, teda v splátkach ešte nižších ako boli pôvodne dohodnuté splátky spotrebiteľského úveru. Zastával názor, že súd pri určení splatnosti dlhu nezohľadnil tú skutočnosť, že dlžná suma sa ďalej úročí nielen úrokom z úveru ale aj úrokom z omeškania a teda len úroky z úveru a úroky z omeškania, na ktorých zaplatení sa prednostne započítava akékoľvek plnenie zo strany žalovanej, predstavujú sumu približne 53,00 eur mesačne. Súdom určená splátka teda nepostačuje ani na úhradu úrokov z poskytnutého úveru. Je teda zrejmé, že ak nedôjde k zosplatneniu celého dlhu z dôvodu nezaplatenia niektorej zo splátok žalovanou, súdom priznaná suma nebude nikdy reálne zaplatená a nárok žalobcu sa tak stane fakticky nevymožiteľným. Ak v prípade, že by žalovaná v splátkach po 40,00 eur splácala len dlžnú sumu vo výške 2.390,73 eur, doba splatnosti by predstavovala 60 mesiacov od právoplatnosti súdneho rozhodnutia, čím by bola podstatne prekročená aj pôvodná konečná lehota splatnosti úveru (15.7.2011), nehovoriac o tom, že celý úver sa v dôsledku nedodržania dohodnutých splátok zo strany žalovanej stal splatným už dňa 15.9.2007. Poukazujúc na ustanovenie § 160 ods. 1 O.s.p. zdôraznil, že súdom určená výška splátok dlhu nielenže nezodpovedá citovaným základným zásadám občianskeho súdneho konania, ale v dôsledku neprimeranej výhody poskytnutej žalovanej došlo aj k porušeniu rovnosti účastníkov občiansko-právnych vzťahov. Zastával názor, že ak súd mal v úmysle v predmetnej veci povoliť žalovanej splácať dlžnú sumu ako aj trovy konania v mesačných splátkach, mal žalobcu pred vydaním meritórneho rozhodnutia vyzvať, aby sa k tomuto zámeru súdu vyjadril. Možnosť účastníka konania vyjadriť sa ku všetkým relevantným skutočnostiam, ktoré sa vyskytnú v priebehu konania ako aj účinne uplatňovať námietky a argumenty, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie súdu, je pritom imanentnou súčasťou práva na spravodlivý proces zakotvený v článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Inštitucionálne garantovaná možnosť dotknutých osôb návrhmi a námietkami participovaná v súdnom konaní patrí totiž medzi elementárne pravidlá súdneho riešenia sporov (sp.zn. IV ÚS 269/05). Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacieho pojednávanie, odvolanie smeruje iba proti zročnosti dlhu žalovanej a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné len čiastočne, a to len čo do výšky povolených mesačných splátok. Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Zákon v citovanom ustanovení umožňuje súdu, aby dlžníkovi v rozsudku uložil dlhšiu lehotu ako 3 dni na splnenie uloženej povinnosti, alebo aby mu umožnil peňažný dlh splácať v splátkach. Súd je pri tomto rozhodovaní o určení zročnosti peňažného dlhu povinný posúdiť, či je to vhodné vzhľadom k prejednávanej veci, k osobným pomerom dlžníka a aj k doterajšiemu priebehu splácania dlhu. V konaní nebol sporné, že žalovaná svoj dlh voči žalobcovi zo zmluvy o bežnom a zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý mala splácať v pravidelných mesačných splátkach, riadne nesplácala, čím porušila zmluvné dojednanie, a preto sa celý dlh z týchto zmlúv stal splatným v celosti. Zákon v citovanom ustanovení § 160 ods. 1 O.s.p. nevylučuje, aby súd mohol v rozsudku povoliť splácať peňažný dlh aj vtedy, ak dlžník už v minulosti pred vyhlásením rozsudku porušil svoju povinnosť splácať dlh veriteľovi v lehotách podľa zmluvy. Súdu je daná právomoc povoliť v rozsudku splátky dlhu preto, aby sa predišlo zbytočnému exekučnému vymáhaniu dlhu, ak dlžník by bol schopný dlh splácať, avšak nie uhradiť ho v celosti do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd pritom prihliada na osobné, majetkové a rodinné pomery dlžníka. Je nesporné, že žalovaná vzhľadom na svoje majetkové pomery a zlú finančnú situáciu požiadala súd o povolenie splátok, v dôsledku čoho prvostupňový súd v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil v rozsudku splácať peňažný dlh vrátane trov konania v mesačných splátkach po 40,00 eur, teda v splátkach ešte nižších ako boli pôvodne dohodnuté splátky spotrebiteľského úveru, čo však odvolací súd vzhľadom na výšku pohľadávky nepovažuje za účelné a za spravodlivé vo vzťahu k žalobcovi. Preto v napadnutej časti o povolení mesačných splátok, a to aj s prihliadnutím na zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov oboch účastníkov, zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len pokiaľ ide o výšku mesačných splátok a povolil žalovanej zaplatiť dlh vrátane trov konania v mesačných splátkach po 100,00 eur. Takto určená výška splátok dlhu je primeraná predovšetkým výške pohľadávky ako aj snahe žalovanej o plnenie záväzku. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že povolenie splácania dlhu súčasne znamená pre dlžníčku to, že jej dlh bude neustále narastať nielen úrokom z úveru ale aj úrokom z omeškania až do doby úplného zaplatenia dlhu, čiže celkový dlh žalovanej voči žalobcovi sa realizovaním splátok zvýši, odvolací súd dodáva, že toho si však musí byť vedomá aj žalovaná, ak požiadala súd o povolenie mesačných splátok dlhu. Povolenie splátok však neznamená, že dlžníčka nemôže dlh zaplatiť kedykoľvek aj naraz, aby sa vyhla narastaniu úrokov a úrokov z omeškania. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že aj odvolací súd v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že ak žalovaná nezaplatí niektorú zo splátok, teda ak nezaplatí čo i len jednu mesačnú splátku 100,00 eur žalobcovi, stane sa splatným celý dlh. Týmto je poskytnutá ochrana práv žalobcu, ako veriteľa v tom, že ak žalovaná nezaplatí čo i len jednu mesačnú splátku, stane sa splatným celý dlh a žalobca bude môcť vymáhať od žalovanej naraz celú uplatnenú pohľadávku, úroky z úveru, úroky z omeškania a trovy konania. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o zročnosti dlhu, avšak len pokiaľ ide o výšku povolených mesačných splátok tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalobca, vychádzajúc z jeho odvolacieho návrhu, nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnej žalovanej preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto jej neboli priznané. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.