Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Cob/127/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108213432 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7108213432.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jolany Fuchsovej a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: Y. E., miesto podnikania L. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného E.. A.. K. P., advokátom, F. č. XX, F. proti žalovanému: H. R., miesto podnikania J. XX, F. IČO: XX XXX XXX o zaplatenie 4.961,29 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. XXCb/XX/XXXX-XX zo dňa 27. septembra 2010 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 178,36 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť do 15 dní od dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 4.961,29 eur, úroky z omeškania zo sumy 4.961,29 eur vo výške 13% ročne od 21. 1. 2006 do 30.6.2006, 14% ročne od 1.7.2006 do 31.12.2006, 14,75% ročne od 1.1.2007 do 30.6.2007, 14,25% ročne od 1.7.2007 do 31.12.2007, 14,25% ročne od 1.1.2008 do 31.12.2008, 12,50% úrok z omeškania ročne zo sumy 4.961,29 eur od 01.01.2009 do 30.06.2009, 11% úrok z omeškania ročne zo sumy 4.961,29 eur od 01.07.2009 do 31.12.2009 a počínajúc 01.01.2010 za obdobie každého ďalšieho kalendárneho polroka až do zaplatenia s ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 4.961,29 eur vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, uplatňovanej pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o číslo 10, najviac však vo výške 14,25% ročne. Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.008,62 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Toto rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 21.5.2008 domáhal zaplatenia sumy 149.464,00 Sk (4.961,29 eur) s príslušenstvom špecifikovaným vo výroku napadnutého rozsudku, čo odôvodnil tým, že na základe písomnej objednávky žalovaného vykonal žalobca pre žalovaného práce špecifikované v tejto objednávke, avšak žalovaný napriek prevzatiu faktúry za vykonané práce vo výške 149.464,00 Sk sumu uvedenú v tejto faktúre nezaplatil. Žalovaný, vychádzajúc z jeho vyjadrenia k žalobe, v plnom rozsahu neuznal nárok žalobcu, nakoľko nároky sú prehnané po finančnej stránke. Uviedol, že napadol ihneď sumu za práce, že žalobca neviedol riadne stavebný denník a že reklamoval aj faktúru. Zároveň uviedol, že doručí presnejšie vyjadrenie vo veci. Ku skutočnostiam uvedeným vo vyjadrení žalovaného žalobca okrem iného uviedol, že výška pre fakturáciu, s ktorou žalovaný súhlasil bola 125,00 Sk/hod., že žalovaný bol s prácami spokojný, že na jednom zo stretnutí žalobcovi povedal, že nesúhlasí s faktúrou, kde bola fakturovaná práca vo výške 125,00 Sk/hod. a žiadal ju prerobiť, pretože inak žalobcovi nezaplatí nič. Následne žalobca znížil cenu prác na 100,00 Sk/hod. S vyjadrením žalovaného o prehnanej cene za práce nesúhlasil a to vzhľadom na náročnosť prác, poveternostné vplyvy ako aj kvalitu prác. Podľa žalobcu cena nie je prehnaná, ba je nižšia ako býva v obdobných prípadoch zvykom. Prvostupňový súd konštatoval, že žalovaný sa na pojednávanie konané dňa 27. septembra 2010 neustanovil a ani nepožiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti z dôležitých dôvodov, napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému riadne a včas doručené, a preto v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného. Prvostupňový súd z objednávky žalovaného zistil, že žalobca mal pre žalovaného vykonať zemné i kanalizačné práce, úpravu terénu, úpravy prístupovej cesty, posyp cesty , čistenie a úpravu cesty v zimnom období, termín prác 11-12/2005, ktorá bola podpísaná žalobcom i žalovaným, a teda, že žalobca uzavrel ústne na základe písomnej objednávky žalovaného zmluvu o dielo, na základe ktorej žalobca vykonával pre žalovaného práce špecifikované v objednávke. Z faktúry č. XXX/XXXX zistil, že bola vystavená pre žalovaného dňa 5.1.2006, na základe ktorej bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi za kanalizačné, zemné práce, za úpravu terénu, prístupovej cesty, čistenie a úpravy ciest v zimnom období v objekte ul. E. č. X v F. v mesiacoch november a december 2005 sumu vo výške 149.464,00 Sk s lehotou splatnosti 20.1.2006, ktorú žalovaný prevzal dňa 5.1.2006. Zo súpisu vykonaných prác vyplývala špecifikácia prác vykonaných žalobcom pre žalovaného a činností súvisiacich s realizáciou týchto prác za celkovú cenu 149.464,00 Sk a z rozpisu druhov prác vyplývala konkrétna špecifikácia prác za každý deň od 26.10.2005 do 1.12.2005. Z rozpisu ďalej vyplýval počet odpracovaných hodín denne, počet pracovníkov žalobcu a výpočet ceny prác podľa dohody zmluvných strán denne. Zo stavebného denníka vedeného žalobcom vyplývala špecifikácia vykonávaných prác za každý deň, počet odpracovaných hodín denne, počet pracovníkov žalobcu a výpočet ceny prác podľa dohody zmluvných strán denne. Prvostupňový súd ďalej poukázal na výpoveď svedkov a to R. R., J. B. a H. P., ktorí pracovali pre žalobcu ako brigádnici a vykonávali práce pre žalovaného. Zhodne uviedli, že práce pre žalovaného pozostávali z výkopových prác, z prípravných prác na betónovanie, šalovanie, kladenia pletiva, ďalej sa vykonávali výkopové práce na odpad a práce spojené s odpadom a to kladenie odpadových rúr do výkopov a ich následné zasypávanie, opravoval sa terén, vyrubovali stromy s koreňmi, vyberala sa suť a odnášala sa zo staveniska, navážal sa stavebný materiál - makadán a ďalšie stavebné materiály na realizáciu týchto prác. Taktiež zhodne uviedli, že žalobca bol osobou zodpovednou a teda zapisoval si pravidelne každý deň, čo sa vykonalo, viedol si stavebný denník a všetky práce čo sa robili zaznamenával do stavebného denníka. Žalovaný kontroloval pravidelne, či sa práce vykonávali, či boli vykonané tak, ako povedal a v požadovanom rozsahu. Uviedli tiež, že zo strany žalovaného neboli žiadne reklamácie ani žiadne výčitky, že by neboli nejaké práce vykonané riadne alebo inak ako to prikázal. Na realizácií prác sa zúčastňovali 4-6 pracovníci pravidelne, každý deň a žalobca bol siedmy. Väčšinou pracovali od 07. 30. hod. do 16.00 hod., niekedy aj dlhšie, podľa toho, aké práce sa realizovali. Za práce im platil žalobca, pričom samotné práce vykonávali viac ako miesiac. Z výpovede svedka Jaroslava H., ktorý pracoval pre žalovaného na uvedenej stavbe ako živnostník a nepatril do skupiny brigádnikov žalobcu, súd zistil, že každý deň na stavenisko žalovaného chodievali piati, šiesti, niekedy so žalobcom i siedmi pracovníci, pracovali od rána, približne od siedmej do večera do piatej a to v závislosti od množstva prác, ktoré mali za deň vykonať. Žalovaný bol s prácou skupiny žalobcu vyslovene spokojný. Žalobca si viedol stavebný denník. Podľa názoru svedka sa cena za práce vykonávané skupinou žalobcu obvykle pohybovala okolo 100,00 Sk až 110,00 Sk na hodinu na jedného pracovníka. Prvostupňový súd po takto vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 261 ods. 1, § 272 ods. 1, § 536 ods. 1, 2, § 537 ods. 1, 2, § 538 Obchodného zákonníka ako aj § 120 ods. 1, 4 O.s.p. uzavrel, že vykonaným dokazovaním mal nepochybne za preukázané, že žalobca uzavrel ústne, na základe objednávky štatutárneho zástupcu žalovaného zmluvu o dielo. Z objednávky žalovaného mal súd za preukázané, že žalobca mal pre žalovaného vykonať zemné i kanalizačné práce, úpravu terénu, úpravy prístupovej cesty, posyp cesty, čistenie a úpravu cesty v zimnom období s termínom prác 11-12/2005. Uvedená objednávka bola podpísaná žalobcom i žalovaným. Z faktúry č. XXX/XXXX vyplývalo, že ju vystavil žalobca pre žalovaného dňa 5.1.2006, na základe ktorej bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi za kanalizačné, zemné práce, za úpravu terénu, prístupovej cesty, čistenie a úpravy ciest v zimnom období v objekte ul. E. v mesiacoch november a december 2005 sumu vo výške 149.464,00 Sk s lehotou splatnosti 20.1.2006. Z faktúry vyplýva jej riadne prevzatie žalovaným dňa 5.1.2006. Zo súpisu vykonaných prác vyplývala špecifikácia prác vykonaných žalobcom pre žalovaného a činností súvisiacich s realizáciou týchto prác za celkovú cenu 149.464,00 Sk. Z rozpisu druhov prác vyplývala konkrétna špecifikácia prác za každý deň od 26.10.2005 do 1.12.2005 ako aj počet odpracovaných hodín denne, počet pracovníkov žalobcu a výpočet ceny prác podľa dohody zmluvných strán denne. Taktiež zo stavebného denníka vedeného žalobcom vyplývala špecifikácia vykonávaných prác za každý deň, počet odpracovaných hodín denne, počet pracovníkov žalobcu a výpočet ceny prác podľa dohody zmluvných strán denne. Ďalej mal súd preukázané z výsluchu všetkých súdom vypočutých svedkov - a to tak brigádnikov žalobcu ako aj pracovníka, ktorý pracoval pre žalovaného samostatne ako živnostník, že títo so žalobcom vykonávali práce zadávané žalovaným denne, pričom s rozsahom a kvalitou prác bol žalovaný spokojný, nenamietal vady vykonaných prác. Zhodne uviedli, že ich pracovalo päť, šesť niekedy so žalobcom i sedem osôb. Práce vykonávali v mesiacoch november a december od siedmej hodiny ráno približne do sedemnástej hodiny večer, niekedy i dlhšie v závislosti od rozsahu prác na konkrétny deň. Žalobca bol na stavenisku každý deň, viedol stavebný denník, do ktorého si každý deň zapisoval množstvo osôb na stavenisku, vrátane druhu vykonávaných prác a počet odpracovaných hodín, z dôvodu ktorého vyvodil prvostupňový súd záver, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.961,29 eur. Keďže žalovaný sumu v uplatnenej výške nezaplatil v lehote splatnosti, prvostupňový súd citujúc § 365 veta prvá Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 1. 1. 2009 do 14. 1. 2009 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15. 1. 2009 vyvodil záver, že žalobca má právo voči žalovanému i na úroky z omeškania a keďže omeškanie dlžníka nastalo pred 15.1.2009, súd omeškanie dlžníka posúdil podľa právnej úpravy účinnej pred 15.1.2009 s poukazom na ust. § 768f Obchodného zákonníka a teda priznal žalobcovi úroky z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešného žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania 1.008,62 eur, ktoré pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 297,74 eur a z trov právneho zastúpenia, spolu vo výške 710,88 eur za 4 úkony právnej pomoci po 170,95 eur, vrátane réžijného paušálu 2x 6,31 eur a 2x 7,21 eur podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Na náhradu týchto trov konania súd prvého stupňa zaviazal neúspešného žalovaného. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že podáva odvolanie voči rozhodnutiu, nakoľko súd prvého stupňa nezistil skutkový stav veci, nevykonal všetky potrebné dokazovania, nakoľko sa on pre nemoc (dlhodobú) nemohol zúčastniť pojednávania. Ďalej uviedol, že momentálne je na rehabilitácii - nemá dostatok možností sa úplne vyjadriť k veci, ale po porade s advokátkou podrobnejšie zdôvodní odvolanie. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny a odvolanie žalovaného zamietnuť v celom rozsahu. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného na povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 178,36 eur za jeden úkon právnej pomoci - písomné odvolanie 170,95 eur + režijný paušál 7,41 eur. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že by súd prvého stupňa nezistil skutkový stav veci a nevykonal všetky potrebné dokazovania. Uviedol, že žalovanému bol doručený návrh na začatie konania, k tomuto sa riadne vyjadril, avšak nepredložil ani nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia. Súd následne opakovane vo veci nariaďoval termíny pojednávania, ktoré však žalovaný nepreberal a z toho dôvodu museli byť pojednávania bez prejednania veci odročované na nové termíny. Až predvolanie na pojednávanie konané dňa 27.9.2010 bolo žalovanému riadne a včas doručené, napriek tomu sa žalovaný na toto pojednávanie neustanovil, nepožiadal súd o ospravedlnenie neúčasti, resp. nežiadal žiadnym spôsobom o odročenie z akéhokoľvek dôvodu. Prvostupňový súd preto správne rozhodol o prejednaní veci v neprítomnosti žalovaného, pričom po vykonaní všetkých dôkazov, ktoré boli navrhnuté účastníkmi, bolo súdom výslovene dané poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. s tým, že účastníci ďalšie dôkazy neoznačili a ani nenavrhli vykonať, preto bolo uznesením súdu dokazovanie skončené. Súd prvého stupňa teda postupoval procesne správnym spôsobom pri nariadení pojednávania pri prejednaní veci ako aj pri zisťovaní skutkového stavu, na základe čoho správne vyvodil záver, že žalobca v plnom rozsahu uniesol dôkazné bremeno, a preto po ukončení dokazovania rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Nie je teda pravdou, že by žalovaný nemal možnosť vyjadriť sa k veci alebo nemohol sa zúčastniť pojednávania a vzhľadom na platné znenie ustanovenia § 120 O.s.p. už na žiadne ďalšie dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr, t.j. po ukončení dokazovania, súd nemôže prihliadať. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval podané odvolanie žalovaného v celom rozsahu za nedôvodné a bezpredmetné. Prvostupňový súd pred predložením veci odvolaciemu súdu a to s prihliadnutím na obsah podania - odvolania žalovaného výzvou zo dňa 18.11.2010 vyzval žalovaného na upresnenie svojho odvolania, teda aby uviedol, čoho sa domáha, v akom rozsahu rozhodnutie súdu napáda a v čom rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny. Súdom doručovanú výzvu žalovaný prevzal dňa 18.3.2011, na ktorú však nereagoval. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd v priebehu odvolacieho konania opakovane vyzval žalovaného na doplnenie odvolania teda, aby uviedol v čom považuje toto rozhodnutie súdu za nesprávne a aby uviedol, čoho sa v odvolacom konaní domáha a ako žiada rozhodnúť, avšak žalovaný napriek tomu, že výzvu prevzal dňa 27.7.2012 na túto opakovane nereagoval. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávania a vychádzajúc zo zásady, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný ( § 212 ods. 1 O.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a k odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza následovné: Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania, teda žalobca aj žalovaný majú procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a tento dôkaz súdu predložiť. Podľa § 132 ods. 1 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa z toho, čo vyšlo v konaní najavo, vyvodil správne skutkové a právne závery a vo veci správne rozhodol. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o nároku žalobcu na zaplatenie ceny za vykonané práce pre žalovaného správne vychádzal z písomnej objednávky žalovaného ako aj z ústne uzavretej dohody, ohľadne postupu prác, ceny za práce a termínu a túto správne posúdil ako zmluvu o dielo podľa § 536 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že táto dohoda bola uzatvorená a že sa skutočne plnila, preto súd prvého stupňa si správne tieto zhodné tvrdenia účastníkov konania podľa § 120 ods. 3 O.s.p. osvojil. Sporné v konaní bolo, na zaplatenie akej ceny mal žalobca nárok za realizované práce, keďže žalovaný v jedinom jeho podaní - vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v plnom rozsahu, nakoľko žalobcove nároky sú prehnané hlavne po finančnej stránke. Týmto prehlásením však žalovaný nespochybnil pôvodnú dohodu uzavretú účastníkmi konania, ohľadne tohto tvrdenia žalovaný nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie a na toto svoje tvrdenie nepredložil žiaden relevantný dôkaz. Odvolací súd sa s poukazom na vyššie uvedené stotožnil so skutkovým zistením súdu prvého stupňa, pokiaľ si osvojil tvrdenie žalobcu a to s prihliadnutím aj na nečinnosť žalovaného, že pôvodná dohoda ohľadne výšky ceny za realizované práce bola vyššia, avšak vzhľadom na to, že žalovaný žiadal znížiť cenu za vykonané práce, žalobca vyfakturoval faktúrou č. XXX/XXXX už cenu zníženú podľa žiadosti žalovaného, ktorá cena bola už veľmi pod bežnú cenu, aká sa v tom čase za realizáciu takýchto prác dohadovala. Konkrétne sa jednalo o položku normohodiny práce kde napriek pôvodnej dohode 125,00 Sk za hodinu, bola vyfakturovaná čiastka 100,00 Sk za hodinu a to podľa žiadosti žalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súd môže podľa citovaného ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. vykonať dôkaz len za predpokladu, že dôkaz existuje a že jeho vykonanie navrhne účastník konania. Súd nemôže uložiť žalobcovi, aby v konaní predložil dôkaz o tvrdení žalovaného, preto dôkazné bremeno o opaku tvrdenia žalobcu nemôže byť na žalobcovi, ale na žalovanom. Túto dôkaznú povinnosť si žalovaný nesplnil v priebehu prvostupňového konania ale ani v odvolacom konaní, pretože ani v odvolaní neoznačil žiaden relevantný dôkaz a ani nenavrhol vykonať žiadny dôkaz o svojom tvrdení, ktorým by mohol spochybniť nimi uzavretú dohodu ohľadne výšky ceny za realizované práce. Navyše v odvolaní ani neuvádza, v čom rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, v akom rozsahu rozhodnutie napáda a čoho sa domáha. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že sa pre nemoc (dlhodobú) nemohol zúčastniť pojednávania, je potrebné uviesť, že zo spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 27.9.2010 žalovaný prevzal dňa 16.8.2010, a teda podľa § 115 ods. 2 O.s.p. včas a keďže žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnil a ani nepožiadal zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania, súd prvého stupňa bol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. oprávnený pojednávanie uskutočniť v jeho neprítomnosti s tým, že bol povinný v rozhodnutí prihliadnuť na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy. Žalobca na dôvodnosť svojho nároku uplatneného žalobou predložil dôkazy, popísal skutkový stav, právny dôvod a výšku svojho nároku a za účelom preukázania svojich tvrdení navrhol aj výsluch svedkov. Žalovaný v jedinom svojom podaní - vyjadrení k žalobe neuviedol ani neoznačil žiaden dôkaz, ktorým by nárok žalobcu spochybnil a to ani napriek tomu, že súd prvého stupňa uznesením zo dňa 6.4.2009, ktoré žalovaný prevzal dňa 6.5.2009 uložil žalovanému písomne sa vyjadriť k pripojenému návrhu v lehote l5 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia a ak nárok uplatnený neuznáva, aby uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a pripojil a označil dôkazy, ktorých sa dovoláva a poučil ho okrem iného aj o tom, že všetky dôkazy musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v prejednávanej veci bolo celkovo vytýčených osem pojednávaní, z troch pojednávaní sa žalovaný ospravedlnil z dôvodu svojej práceneschopnosti a žiadal pojednávanie odročiť (10.9.2009, 3.12.2009, 28.1.2010), pojednávanie vytýčené na deň 22.10.2009 žiadal odročiť z dôvodu, že si zvolil právneho zástupcu dňa 20.10.2009, pričom predvolanie na vytýčené pojednávanie prevzal dňa 2.10.2009 a na vytýčené pojednávania dňa 18.6.2009, 26.4.2010 a 17.6.2010 si zásielku doručovanú súdom v odbernej lehote nevyzdvihol. Za takejto situácie možno vyvodiť záver, že žalovaný mal dostatočný priestor na to, aby na svoju obranu v prejednávanej veci navrhol vykonať dôkazy, prípadne označil dôkazy a keďže tak neučinil, súd prvého stupňa nemal čo posudzovať. Žalobcom predložené dôkazy súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku posúdil a v podanom odvolaní žalovaný právne posúdenie súdu prvého stupňa ani nenapadol. Keďže žalovaný ani v podanom odvolaní neuviedol žiaden dôvod na svoju obranu, na výzvu odvolacieho súdu žiadnym spôsobom nereagoval, odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. nemal ani možnosť jeho námietky voči nároku žalobcu posúdiť. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd má zato, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto podľa § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania, o ktorom súd prvého stupňa rozhodol v súlade so zákonnou úpravou. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania 178,36 eur podľa § 9, 10 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej služby a to za jeden úkon právnej služby vo výške 170,95 eur a 1x 7,41 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, čo spolu predstavuje sumu 178,36 eur. Na náhradu týchto trov konania úspešného žalobcu súd zaviazal žalovaného, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.