Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/330/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108227927 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7108227927.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, Košice, proti povinnému: EKOSPA s.r.o., IČO: 36 593 893, naposledy so sídlom Štúrova 26, Košice, o vymoženie 3.934,57 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Mazúrom, Exekútorský úrad so sídlom Štúrova 17, Košice, pod č. EX 3464/2008, v konaní o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. 39Er/3896/2008-25 zo dňa 18.5.2012, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia v r a c i a v e c súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 20.10.2008 bolo Okresným súdom Košice II dňa 25.11.2008 vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. 5803/064214. Dňa 11.5.2012 bol súdu prvého stupňa doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekučného konania vo výške 266,00 Eur. Súd prvého stupňa po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Z výpisu z Obchodného registra zároveň zistil, že povinný bol z neho dňa 2.2.2012 ex offo vymazaný, a to na základe uznesenia Okresného súdu Košice I č. k. 31 Cbr/24/2010-33 zo dňa 22.9.2011 o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Následne prvostupňový súd citoval ust. § 7 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a ust. § 19, § 103, § 104 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ("O.s.p.") a uviedol, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, pretože dňa 2.2.2012 bol ex offo vymazaný z Obchodného registra, čím zanikol bez právneho zástupcu. Z uvedeného dôvodu vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodol v súlade s ust. § 197 ods. 1 a § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku tak, že súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie, pričom poukázal aj na nález Ústavného súdu sp. zn. IV ÚS 297/2010 -11 zo dňa 31.8.2010, v ktorom ústavný súd vyslovil názor, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Taktiež oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať, že povinný subjekt v priebehu exekučného konania zanikne bez právneho zástupcu. Podľa názoru prvostupňového súdu oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, a preto neprichádzala do úvahy aplikácia ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že povinný ako neexistujúci subjekt nemôže vlastniť majetok, a preto nie je splnená základná podmienka hypotézy ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol prvostupňový súd tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o trovách exekúcie súdny exekútor odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu. Uviedol, že Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 EP). Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Okrem toho oprávnený musí nahradiť trovy exekúcie aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. V tomto prípade súd prvého stupňa síce správne zastavil exekúciu, nesprávne však uviedol dôvod jej zastavenia. Dôvodom zastavenie exekúcie je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a nie existencia iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať, ako to neprávne posúdil príslušný súd. Taktiež nesúhlasil s konštatovaním súdu, že oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - výmaz povinného z obchodného registra. Poukázal aj na rozhodnutie ESĽP Van der Mussele proti Belgicku zo dňa 23.11.1983, ktoré sa však v žiadnom prípade nevťahuje na exekútora a jeho exekučné konanie, pretože činnosť exekútora je vykonávanie verejnej moci, na rozdiel od advokátskej činnosti, ktorá je podnikaním. Úvaha súdu, či uloží oprávnenému náhradu trov konania je možná len v prípade, že účastníkom zastaveného konania je v čase rozhodovania súdu aj povinný, ale ak povinný, ktorý je právnickou osobou počas konania zanikne, zanikne aj jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti a v dôsledku toho aj procesná spôsobilosť a súd musí uložiť náhradu trov exekúcie iba oprávnenému. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že oprávnenému uloží povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 266,00 Eur. Oprávnený sa k odvolaniu súdneho exekútora nevyjadril. Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní súdneho exekútora proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka rozhodol zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. tak, že mu nevyhovel, a preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je dôvodné. Odvolaním nebol napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie, a preto odvolací súd v tejto časti uznesenie nepreskúmaval z dôvodu právoplatnosti tohto výroku (ust. § 206 ods. 2 O.s.p.). Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa ust. § 197 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa ust. § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 20.10.2008 na základe exekučného titulu, ktorým sú právoplatné a vykonateľné rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. 700-3410702808-CG04/08 zo dňa 18.8.2008 a č. 700-3410558508-CG04/08 zo dňa 25.6.2008. Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie udelené dňa 25.11.2008. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I ďalej vyplýva, že povinný bol zrušený bez likvidácie od 6.12.2011 na základe uznesenia Okresného súdu Košice I č. k. 31Cbr/24/2010-33 zo dňa 22.9.2011 o zrušení spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Následne bol povinný dňa 2.2.2012 ex offo vymazaný z Obchodného registra. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v každom jednotlivom prípade je potrebné sa náležite zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z Obchodného registra, keďže uvedená skutočnosť má podstatný vplyv na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle ust. § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Uvedený právny názor je pritom v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (Uznesenie sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011). Podľa ust. § 68 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len "Obchodný zákonník"), zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok. Podľa § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka, sa spoločnosť zrušuje odo dňa uvedeného v rozhodnutí súdu o zrušení spoločnosti, inak odo dňa, keď toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. K zrušeniu spoločnosti bez likvidácie, ak obchodné imanie zrušenej spoločnosti neprechádza na právneho nástupcu, dochádza vtedy, ak - súd rozhodol o zrušení spoločnosti a spoločnosť nemá žiadny majetok (§ 68 ods. 9), - súd zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku (§ 202 ZKR), - súd zrušil konkurz pre nedostatok majetku (§ 102 ZKR), - po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiadny majetok. V danom prípade došlo k zrušeniu povinného právoplatnosťou uznesenia Okresného súdu Košice I o zrušení spoločnosti bez likvidácie podľa ust. § 68 ods. 3 písm. c) Obchodného zákonníka z dôvodov podľa ust. § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Následne povinný zanikol výmazom z Obchodného registra dňa 2.2.2012. Ust. § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka pritom upravuje dôvody, pre ktoré súd zruší spoločnosť s likvidáciou alebo bez likvidácie. Predpokladom súčasného nariadenia likvidácie v rámci zrušovacieho rozhodnutia súdu je zistenie súdu, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje minimálne na náhradu hotových výdavkov a odmenu za výkon funkcie likvidátora. Ak súd konštatuje "nemajetnosť" spoločnosti, rozhodne o zrušení spoločnosti bez likvidácie. Ak bol teda povinný zrušený bez likvidácie, pretože súd konštatoval nedostatok obchodného majetku, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Súd prvého stupňa sa však uvedenými skutočnosťami dôkladne nezaoberal, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie o trovách exekúcie Z tohto dôvodu odvolací súd uznal odvolanie súdneho exekútora za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie zrušil v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o trovách exekúcie a súdnemu exekútorovi priznať náhradu trov exekúcie, ktoré boli účelne vynaložené na vykonanie exekúcie, ako aj o trovách odvolacieho konania v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.