Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Cob/18/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109201833 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7109201833.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu U.. N. O. a členov senátu P.. P. M. a U.. H. H. v právnej veci žalobcu: P., s.r.o., O., O. XX, G.: XX XXX XXX, zastúpeného P.. B. D., advokátkou, D. námestie XX, O., proti žalovanému: M.-F., s.r.o., O., X. jednoty 3, G.: XX XXX XXX, zastúpeného U.. T. Holováčovou, advokátkou, F. XX, O., o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu O. I, č.k. XXCb/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, takto r o z h o d o l : M e n í rozsudok tak, že žalobu zamieta a žalobcovi ukladá zaplatiť na účet súdu prvého stupňa trovy štátu XXX,XX eur do X dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi XXX,XX eur s XX % úrokom z omeškania od XX.X.XXXX do zaplatenia a zaplatiť na účet súdu prvého stupňa trovy štátu XXX,XX eur do X dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia samostatným rozhodnutím. Súd prvého stupňa toto rozhodnutie založil na zistení, že z dodacieho listu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že S. O. - konateľ žalovaného prevzal od žalobcu z jeho skladu dlažbu, ktorej cenu žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou zo dňa XX.X.XXXX v sume XX XXX,XX Sk (XXX,XX eur) a jej zaplatenie je predmetom tohto konania. V dodacom liste ako odberateľ je uvedená pani F., dodací list podpísal pán O., M.-F., s.r.o. Konateľ žalovaného S. O. uznal, že vykonával rekonštrukciu bytu pre pani F. na ul. F. 2, O., nie však ako fyzická osoba, ale ako obchodná spoločnosť - žalovaný. Predmetný tovar si u žalobcu objednala pani F., S. O. oznámila, že tento tovar je na sklade a preto zo skladu tento tovar vyzdvihol S. O. a namontoval, zabudoval ho v byte pani F.. Keďže pani F. po zabudovaní tejto dlažby nebola s ňou spokojná, pretože sa jej nepáčili škáry na mozaike dlažby, preto žalovaný túto dlažbu vybral na žiadosť pani F. a odniesol ju z jej bytu. Po ukončení rekonštrukcie bytu pani F. došlo ku konečnému vyúčtovaniu, pri ktorom bolo dohodnuté, že práce ukončí žalovaný a pán T. dal S. O. podpísať prehlásenie dňa XX.X.XXXX, ktoré ako vyplýva z výpovede konateľa žalovaného S. O., tento musel podpísať, pretože to bolo podmienkou vyplatenia sumy XXX XXX,XX Sk pre žalovaného za vykonávané práce na rekonštrukcii bytu. Z výpovede svedkyne pani F. súd prvého stupňa zistil, že si objednala predmetnú dlažbu u žalobcu. Túto dlažbu do jej bytu doniesol žalovaný. Keďže túto dlažbu následne reklamovala, nebola s prácou žalovaného spokojná, preto konateľ žalovaného - S. O. túto dlažbu vybral a zobral preč z bytu. Z toho dôvodu bolo podpísané prehlásenie z XX.X.XXXX. Toto prehlásenie bolo podpísané medzi S. O. a G.. T.. X. G.. T. v konaní potvrdil, že žalovaný na základe zmluvy o dielo zabezpečoval kompletnú rekonštrukciu celého bytu na F. X v O.. Pani F. ako jeho manželka nebola s prácou spokojná, preto dlažbu vybrali a zobral si ju žalovaný. Z toho dôvodu aj bolo podpísané predmetné písomné prehlásenie z XX.X.XXXX. Žalovaný mal teda za túto dlažbu zaplatiť žalobcovi. Svedok A., ktorý pracoval u žalobcu ako skladník tvrdil, že predmetná dlažba bola objednaná z S. pre pána O., dlažbu svedok A. nakladal osobne do auta pani F. a dodací list ako skladník dával podpisovať tomu, kto dlažbu preberal. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu s pani F., ktorej dodal predmetnú dlažbu na rekonštrukciu jej bytu. Rekonštrukciu predmetného bytu realizoval žalovaný. Z písomného prehlásenia žalovaného zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že prevzatím sumy XXX XXX,XX Sk ako doplatok za rekonštrukciu bytu na F. 2, O. medzi žalovaným a G.. F. T. je rekonštrukcia bytu finančne vysporiadaná a ďalej sa žalovaný zaväzuje otvorené položky „dlažba do kuchyne a chodby S. vysporiadať finančne u žalobcu na vlastné náklady“. Súd prvého stupňa vec právne posúdil tak, že medzi dlžníkom - pani F. a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o prevzatí dlhu podľa § 531 Občianskeho zákonníka. Žalovaný teda prevzal záväzok pôvodného dlžníka, teda osôb, pre ktoré zabezpečoval rekonštrukciu bytu, ktoré mali voči žalobcovi dlh a ktorý spočíval v neuhradení hodnoty dlažby do kuchyne a chodby. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že pre určenie obsahu právnych úkonov je rozhodujúci ich skutočný obsah a obsah právnych úkonov vyjadrený slovami treba vykladať podľa jazykového vyjadrenia a podľa vôle toho kto to urobil. Žalovaný v písomnom prehlásení z XX.X.XXXX výslovne a spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť prejavil vôľu uhradiť hodnotu dlažby „S.“ do kuchyne a chodby pre žalobcu. Podmienka písomnosti dohody o prevzatí dlhu bola splnená. Žalobca ako veriteľ akceptoval prevzatie dlhu o čom svedčí to, že po obdŕžaní prehlásenia vystavil žalovanému faktúru. Zákon neustanovuje nijaké formálne náležitosti pre takýto prejav a súhlas veriteľa môže byť udelený buď vopred alebo i dodatočne. Ide o jednostranný úkon, ktorý môže byť v písomnej forme, ústny alebo i konkludentný. Preto vystavenie faktúry novému dlžníkovi je podľa názoru súdu prvého stupňa možné považovať za súhlas veriteľa s prevzatím dlhu ako to predpokladá ustanovenie § 531 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie ceny dodanej dlažby je oprávnený a preto žalobe vyhovel. Taktiež vyhovel žalobe o uplatnenom úroku z omeškania XX % ročne od splatnosti faktúry, ktorou žalobca fakturoval žalovanému cenu predmetnej dlažby, pretože žalovaný sa dostal s jej úhradou do omeškania. Podľa §§ 365, 369 ods. 1 Obchodného zákonníka je preto povinný zaplatiť zákonné úroky z omeškania, ktoré sú o XX % vyššie než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska, uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka v ktorom došlo k omeškaniu, teda vo výške XX % ročne. O trovách štátu súd prvého stupňa rozhodol podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zaviazal neúspešného žalovaného zaplatiť štátu trovy konania pozostávajúce zo svedočného XXX,XX eur. Súd prvého stupňa vyslovil, že o trovách konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo aby zmenil rozsudok a žalobu v celom rozsahu zamietol. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. d), f) Občianskeho súdneho poriadku. Uviedol, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na zistení, že kúpnu zmluvu na predmetnú dlažbu so žalobcom uzatvorila pani F., ktorej dlažba bola dodaná a že žalovaný písomným prehlásením z XX.X.XXXX prevzal za pôvodného dlžníka - pani F. jej dlh voči žalobcovi podľa § 531 Občianskeho zákonníka, ktorý spočíval v úhrade ceny dlažby. Žalovaný s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa nesúhlasil. Uviedol, že žalobca faktúrou zo dňa XX.X.XXXX vyfakturoval žalovanému cenu dlažby XXX,XX eur na základe dodacieho listu z XX.XX.XXXX, pretože dodaný tovar - dlažbu osobne prevzal dňa XX.XX.XXXX S. O. a preto, že zo strany fakturantky žalobcu došlo k omylu, keď dodávku dlažby vyfakturovala pani F., ktorá bola na dodacom liste uvedená ako odberateľ. Žalovaný v priebehu konania sa bránil tým, že nebol so žalobcom v žiadnom právnom vzťahu a že so žalobcom neuzatvoril žiadnu kúpnu zmluvu na dodávky fakturovaného tovaru, pretože fakturovaný tovar u žalobcu objednávala pani F., ktorá si tento tovar aj osobne vybrala a žalovaný tento tovar iba odviezol od žalobcu. Toto v rámci dokazovania bolo v konaní jednoznačne preukázané. Následne žalobca vystavil faktúru za cenu dlažby pani F., pretože žalovaný nebol so žalobcom v žiadnom zmluvnom vzťahu. Žalovaný uviedol, že žalobca si v tomto konaní vo svojich tvrdeniach odporuje, pretože najprv predmetnú dlažbu vyfakturoval pani F. a až následne ju vyfakturoval žalovanému. Žalobca vystavením faktúry pani F. mal za preukázané, že tento tovar si objednala aj prevzala pani F., ktorá bola povinná fakturovanú cenu tovaru žalobcovi uhradiť, pretože medzi ňou a žalobcom došlo k uzatvoreniu zmluvy o dodávke dlažby. Aj keď na dodacom liste je podpis S. O. - konateľa žalovaného, to ešte neznamená, že tento konal v mene žalovaného, pretože z výpisu z obchodného registra žalovaného vyplýva, že za spoločnosť písomnosti zakladajúce práva a povinnosti podpisuje každý z konateľov samostatne a to tak, že k obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis. V prejednávanej veci to tak nebolo. Aj v prípade, ak aby došlo k platnému prevzatiu dlhu zo strany žalovaného za pani F., toto nie je dôvodom na zmenu pôvodne vystavenej faktúry pre pani F. na vystavenie novej faktúry pre žalovaného, ako sa to stalo v prejednávanej veci. Žalobca vystavil na ten istý tovar novú faktúru pod novým číslom na iného odberateľa - žalovaného. Pri prevzatí dlhu sa však nemení obsah záväzku ani doklady preukazujúce záväzok pôvodného dlžníka. Dňa XX.X.XXXX bola vystavená nová faktúra na žalovaného, preto v tomto prípade nemôže ísť o prevzatie dlhu, ako to odôvodnil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, ale by mohlo ísť o zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným z titulu uzavretia kúpnej zmluvy na dodávku tovaru. Ďalej žalovaný namietal to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa týkajúce sa jeho záveru, že prehlásenie z XX.X.XXXX spĺňa zákonom predpísané náležitosti prevzatia dlhu podľa § 531 Občianskeho zákonníka, je nesprávne. Prevzatie dlhu vyžaduje písomnú zmluvu medzi pôvodným dlžníkom, teda medzi pani F. a treťou osobou, teda v tomto prípade žalovaným. Musí ísť o písomnú zmluvu o prevzatí dlhu uzatvorenú medzi pôvodným dlžníkom a treťou osobou, ktorá jeho dlh preberá. Na základe iných právnych skutočnosti nemôže dôjsť k prevzatiu dlhu. Nestačí len jednostranné prehlásenie, ktoré nie je podpísané pôvodným dlžníkom. Prehlásenie z XX.X.XXXX takéto náležitosti neobsahuje. Súhlas veriteľa - žalobcu možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu kto dlh prevzal. Naviac v prehlásení z XX.X.XXXX vôbec nie je definovaný dôvod a výška dlhu a za koho sa dlh preberá. Toto prehlásenie nie je podpísané pôvodným dlžníkom - pani F., preto nie je kvalifikovaným prevzatím dlhu. Na toto prevzatie dlhu nebol ani daný súhlas žalobcu ako veriteľa. Neobstojí ani tvrdenie súdu prvého stupňa, že žalobca ako veriteľ súhlasil s prevzatím dlhu tým, že vystavil novú faktúru pre žalovaného, pretože faktúra pre žalovaného bola vystavená dňa XX.X.XXXX, teda v čase keď ešte prehlásenie z XX.X.XXXX nemal žalobca k dispozícii, pretože toto mu bolo doručené až listom z XX.X.XXXX pani F., čo je jednoznačne preukázané aj vo vyjadrení žalobcu zo dňa X.X.XXXX. Tieto skutočnosti súd prvého stupňa vôbec nebral do úvahy, ani sa s nimi nevysporiadal a preto nedostatočne zistil skutkový stav veci a vo veci nesprávne rozhodol, ak dospel k záveru, že došlo k platnému prevzatiu dlhu zo strany žalovaného. Súd prvého stupňa, aj keď vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, zo zisteného skutkového stavu však vyvodil nesprávne právne závery a vo veci nesprávne rozhodol. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie považuje za neopodstatnené, pretože nie sú v ňom uvedené žiadne konkrétne dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu napadnutého rozsudku. Uviedol, že súd prvého stupňa náležite objasnil skutkový stav a dospel k správnemu záveru, že žalovaný písomným prehlásením z XX.X.XXXX prevzal predmetný dlh a zaviazal sa so žalobcom finančne vysporiadať, čo doposiaľ neurobil. Žalobca uviedol, že súhlas žalobcu ako veriteľa možno dať pôvodnému dlžníkovi alebo tomu, kto dlh prevzal. Žalobca prevzatie dlhu akceptoval, o čom svedčí to, že po obdŕžaní prehlásenia vystavil žalovanému faktúru, ktorou mu vyfakturoval cenu predmetnej dlažby. Pre súhlas žalobcu zákon neustanovuje nijaké formálne náležitosti a súhlas veriteľa môže byť udelený buď vopred, alebo aj dodatočne. Ide o jednostranný právny úkon a ten môže byť urobený písomne, ústne ale aj konkludentne. Ďalej žalobca uviedol, že bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by za predmetnú dlažbu mal zaplatiť niekto iný ako žalovaný, ak konateľ žalovanej spoločnosti pán O. si predmetnú dlažbu ponechal a žalobcovi ju nevrátil. Preto aj titulom bezdôvodného obohatenia má povinnosť za predmetnú dlažbu zaplatiť. Žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 114 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa z toho, čo v konaní vyšlo najavo vyvodil nesprávne skutkové a právne závery a preto vo veci rozhodol nesprávne. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nezodpovedá citovanému ustanoveniu § 132 O.s.p., pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré nevyplynuli z vykonaného dokazovania a nevyšli najavo v priebehu konania, alebo vtedy, ak súd neprihliadne na rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli inak najavo, alebo že je v hodnotení dôkazov alebo skutočnosti z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti a pravdivosti, logický rozpor. V konaní nebolo sporné, že žalobca uzatvoril s U. F. kúpnu zmluvu podľa § 588 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej jej dodal tovar - dlažbu S. na rekonštrukciu jej bytu. Vyplýva to z dodacieho listu z XX.XX.XXXX, na ktorom je ako dodávateľ uvedený žalobca a odberateľ „F.“. Z výsluchu U. F. na pojednávaní dňa X.X.XXXX vyplynulo, že na rekonštrukciu svojho bytu uzatvorila zmluvu o dielo so žalovaným a predmetnú dlažbu si objednala sama u žalobcu. Objednanú a dodanú dlažbu jej doviezol od žalobcu žalovaný. Preto len tá skutočnosť, že odvoz dlažby pre U. F. od žalobcu zabezpečoval žalovaný, ešte neznamená, že tým vznikol medzi žalobcom a žalovaným zmluvný vzťah - kúpna zmluva a že týmto faktickým prevzatím dlažby od žalobcu pre objednávateľa dlažby - U. F., vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu dodanej dlažby. V priebehu realizácie rekonštrukcie bytu U. F. vznikli určité nezhody medzi U. F. a žalovaným, ako zhotoviteľom diela - rekonštrukcie bytu a došlo k podpísaniu prehlásenia z XX.X.XXXX (č.l. 5 spisu), ktoré súd prvého stupňa posúdil ako písomné prevzatie dlhu podľa § 531 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa s týmto vyhodnotením tohto písomného prehlásenia z XX.X.XXXX súdom prvého stupňa nestotožňuje a nepovažuje ho za správny, pretože je v rozpore s citovaným ustanovením § 132 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o hodnotení dôkazov. Odvolací súd z tohto písomného prehlásenia z XX.X.XXXX zistil, že ide o jednostranný právny úkon - podpísaný iba žalovaným - jeho konateľom O.. Teda nie je to zmluva o prevzatí dlhu podľa § 531 Občianskeho zákonníka, ktorá vyžaduje písomnú formu a musí byť uzatvorená medzi pôvodným dlžníkom a novým dlžníkom. Prehlásenie z XX.X.XXXX nemá náležitosti zmluvy o prevzatí dlhu, pretože nie je podpísané pôvodným dlžníkom a z tohto prehlásenia ani nevyplýva, kto je pôvodným dlžníkom. Navyše z tohto prehlásenia vôbec nevyplýva, že ide o záväzok U. F. voči žalobcovi, ale na tomto prehlásení je uvedený G.. F. T. a teda toto prehlásenie dal konateľ žalovaného G.. F. T., nie U. F. ako dlžníčke žalobcu. Ďalej nie je v tomto prehlásení uvedená suma XX XXX,XX Sk (XXX,XX eur) za faktúru č. OF XXXXXXX zo XX.X.XXXX, teda v predmetnom prehlásení nie je uvedený tento konkrétny dlh, ktorý by sa mal prevziať podľa § 531 Občianskeho zákonníka. Formulácia písomného prehlásenia z XX.X.XXXX: „Ďalej sa zaväzujem - otvorené položky: 1. dlažba do kuchyne a chodby S. - vysporiadam finančne u firmy P. O. na vlastné náklady, 2. zabezpečiť finálne ukončenie kúrenárskych prác a sanity - montáž do XX.X.XXXX“, nie je dohodou o prevzatí dlhu podľa § 531 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd preto dospel k záveru, že nie je ani vôbec významné, či žalobca ako veriteľ dal súhlas, či už v písomnej alebo inej forme k prevzatiu dlhu U. F. zo strany žalovaného, pretože veriteľ môže dať súhlas iba k platnej dohode o prevzatí dlhu, ktorá však v prejednávanej veci platne uzatvorená nebola, pretože prehlásenie z XX.X.XXXX nie je platnou dohodou o prevzatí dlhu medzi dlžníčkou U. F. a žalovaným podľa § 531 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd preto podľa § 220 Občianskeho súdneho poriadku zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamietol, pretože žalovaný neprevzal platne dlh z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a U. F., nie je preto v tomto konaní vecne pasívne legitimovaný, pretože nemá povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku - kúpnu cenu XXX,XX eur s príslušenstvom. Odvolací súd taktiež podľa § 220 Občianskeho súdneho poriadku zmenil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť na účet súdu prvého stupňa trovy štátu XXX,XX eur titulom svedočného tak, že na zaplatenie týchto trov zaviazal žalobcu, pretože žalobca nebol v tomto konaní úspešný, preto je povinný nahradiť trovy štátu titulom svedočného 264,02 eur podľa § 148 ods. 1 O.s.p. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, lebo súd prvého stupňa nerozhodol o trovách konania na súde prvého stupňa, pretože využil ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. a v napadnutom rozsudku vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia samostatným rozhodnutím. Preto je povinný rozhodnúť aj o trovách tohto odvolacieho konania. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.