Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/256/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109213951 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7109213951.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci žalobcu M. J., s.r.o., T., U. XX, IČO: 42 770 207, zast. JUDr. Gabrielou Semančíkovou, advokátkou, Račianske mýto 1/A, Bratislava, proti žalovanej P. I., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom P., J. X, zast. opatrovníčkou Mgr. Andreou Kmeťovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Košice I, o zaplatenie 41,49 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 18C 453/2009-47 z 26.5.2010 Okresného súdu Košice I r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, vo výroku o určení, že zmluvná podmienka je neprijateľnou, ako aj vo výroku o trovách konania. Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 41,49 € s 8,5 % ročnými úrokmi z omeškania od 1.2.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 12,28 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie žalobcu účtovať poplatok vo výške 8,30 € za zaslanie každej upomienky v prípade omeškania spotrebiteľa, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá 11.1.2008 zmluva o pôžičke na diaľku, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej pôžičku vo výške 1.000,- Sk a platbu realizoval prostredníctvom J. pošty, na základe žiadosti žalovanej ako dlžníčky, odsúhlasenia žiadosti, súhlasu dlžníka so Zmluvnými podmienkami pre pôžičky poskytované spol. M. J., s.r.o. z X.XX.XXXX, pričom splatnosť pôžičky bola určená na 31.1.2008 spolu s poplatkom za poskytnutú pôžičku 250,- Sk. Mal tiež preukázané, že žalobca vyzýval žalovanú na vrátenie pôžičky a zaslal jej príkaz k úhrade - faktúru č.XXXX na sumu 1.250,- Sk z 11.1.2008 so splatnosťou 31.1.2008, avšak žalovaná v dohodnutej lehote, ani doposiaľ žalobcovi poskytnutú pôžičku nevrátila, a to aj napriek doručenej upomienke z 8.2.2008 a pokusom o zmier z 9.5.2008 a 9.6.2008. Súd prvého stupňa uplatnený nárok právne posúdil podľa ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 2 písm. a/ zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol zmluvný vzťah na základe zmluvy o poskytnutí pôžičky, ktorú žalovaná žalobcovi nevrátila, preto zaviazal žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 41,49 € vrátane dohodnutej odplaty za poskytnutú pôžičku vo výške 250,- Sk, ktorú považoval za prípustnú aj s prihliadnutím na to, že zmluva o pôžičke neobsahuje žiadne ustanovenie o úrokoch z pôžičky, ani inú formu odplaty za pôžičku (zdôraznil, že v tomto prípade sa nejedná o spotrebiteľský úver vzhľadom na ust. § 1 ods. 1 písm. f/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2008) a spolu s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne od 1.2.2008 do zaplatenia (§ 517 ods. 1 OZ a § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z.), t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky poskytnutej žalovanej vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej v čase omeškania žalovanej s plnením dlžnej sumy. Vychádzajúc z ust. § 657, § 52, § 53 ods. 1, 2 a 3, § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že dojednanie o zaplatení režijných poplatkov za zaslanie každej upomienky v sume 250,- Sk upravené v bode 8.3 Zmluvných podmienok pre pôžičky poskytované spoločnosťou M. J., s.r.o., ktoré sú súčasťou uzavretej zmluvy (ďalej len „ZPP“) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, lebo bezdôvodne a neprimerane zaťažuje spotrebiteľa a vedie k bezdôvodnému obohateniu na strane dodávateľa, ktorá je neplatná, a preto nárok žalobcu na zaplatenie režijného poplatku za upomienky považoval za nedôvodný a v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súčasne podľa § 153 ods. 3, 4 O.s.p. aj bez návrhu určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie dodávateľa účtovať poplatok vo výške 8,30 € za zaslanie výzvy na zaplatenie (ktorú žalobca nazval režijným nákladom) v prípade omeškania dlžníka, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Bol toho názoru, že zo strany žalobcu by prichádzalo do úvahy požadovať v takom prípade náhradu vecných nákladov spojených s poštovným, doručovaním a pod., čo však žalobca vo svojom návrhu nepožadoval. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech len čiastočný (62 %), priznal pomernú náhradu trov konania v rozsahu 24 % (62 % úspech žalobcu - 38 % úspech žalovanej), pozostávajúcich z náhrady zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 16,50 € a z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby) podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, k tomu paušálnu náhradu hotových výdavkov 2 x 6,95 €, 19 % DPH z priznanej odmeny 6,30 €, spolu náhrada trov právneho zastúpenia 53,40 €, z čoho 24 % predstavuje 12,28 € a uložil žalovanej priznanú náhradu trov konania zaplatiť právnej zástupkyni žalobcu. Žalobcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej, ktorý nepovažoval za účelne vynaložený s prihliadnutím na to, že nebol označený ani dátumom a z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že žalovanej boli opakovane doručované upomienky, resp. posledný pokus o zmier pred podaním žaloby, ktorý úkon preto nebolo potrebné vykonať opätovne v čase po prevzatí zastúpenia, resp. po podaní žaloby na súde. Rozsudok okrem výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol ho v napadnutej časti zmeniť a priznať mu nárok uplatnený žalobou v plnej výške. Nesúhlasil s rozhodnutím v časti, v ktorej mu súd nepriznal uplatňovanú sumu 24,90 € - režijný poplatok za tri upomienky zasielané žalovanej a určil, že zmluvná podmienka je neprijateľnou, a zároveň mu nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon účelne a preukázateľne poskytnutých právnych služieb. Vytýkal súdu prvého stupňa, že okrem uvedených ustanovení § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 2 písm. a/ zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevenoval bližšiemu posúdeniu a správnosti použitia právnych predpisov na daný zmluvný vzťah a posúdeniu, či v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a ak áno, podľa akého právneho predpisu sa zmluvný vzťah účastníkov riadi. V prípade, že na zmluvný vzťah účastníkov sa vzťahuje zákon č. 266/2005 Z.z., uvedený predpis je predpisom lex specialis a predstavuje špecifickú a komplexne upravenú právnu normu, ktorú na daný zmluvný vzťah je potrebné použiť, pričom Občiansky zákonník predstavuje všeobecný zákon, ktorý sa použije v prípade, že neexistuje špeciálna právna úprava. Súd prvého stupňa určenie zmluvnej podmienky za neprijateľnú odvodzuje z viacerých ustanovení OZ, najmä z § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, avšak podľa jeho názoru sa nedostatočne venoval posúdeniu, či v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a určeniu právneho predpisu, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Podľa jeho názoru pre posúdenie, či predmetný právny vzťah je finančnou službou poskytovanou spotrebiteľom na diaľku, je potrebné vychádzať z právnych predpisov upravujúcich finančné služby, ako aj z posúdenia, či v danom prípade ide o pôžičku, úver resp. spotrebný úver. Pojem finančná služba síce právny systém pozná a používa ho, avšak paradoxne ho nedefinuje; vymedzuje ho len prostredníctvom subjektov, ktoré takéto služby poskytujú. Dalo by sa definovať, že finančnou službou je akákoľvek služba poskytovaná finančnou inštitúciou spotrebiteľovi na základe zmluvy. Poukázal na čl. 2 písm. b/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/65/ES o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku, podľa ktorého je „finančnou službou každá služba bankového, úverového, poistného, osobného dôchodkového, investičného alebo platobného charakteru“ a v súlade s § 2 písm. b/ zák. č. 266/2005 Z.z. finančné služby sú poskytované nasledovnými finančnými inštitúciami: bankami, poisťovňami, obchodníkmi s cennými papiermi, správcovskými spoločnosťami, doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami, dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, veriteľmi poskytujúcimi spotrebiteľské úvery, finančnými sprostredkovateľmi, leasingovými spoločnosťami, zmenárňami a pod. Podľa vysloveného právneho názoru súdu vzťah medzi účastníkmi je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka ako zmluvu o pôžičke, na uzatvorenie ktorej sa nevyžaduje písomná forma a ktorá na rozdiel od zmluvy o úvere nie je konsenzuálnej povahy, ale je reálnym kontraktom, to znamená, že vznik zmluvy o pôžičke predpokladá i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky, pričom faktické poskytnutie dohodnutých finančných prostriedkov môže mať aj podobu prevodu na účet dlžníka alebo prevodu na dlžníkom určený účet. Uviedol, že podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere je dohoda o úrokoch za poskytnutie úveru a zmluva je uzatvorená dohodou zmluvných strán o poskytnutí peňažných prostriedkov a ich vrátení veriteľovi spolu s úrokmi, a nie faktickým poskytnutím týchto prostriedkov, preto v danom prípade je nevyhnutné určiť, či poskytnutie finančných prostriedkov je finančnou službou a ktorý právny predpis určuje práva a povinnosti zmluvných strán. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že požadovanie režijného poplatku vo výške 8,30 € za každú upomienku predstavuje v danom prípade sankciu pre žalovanú, lebo ako vyplýva z názvu - režijný poplatok, ako aj z obsahu uvedeného inštitútu, uplatňovanie zaplatenia uvedeného poplatku v žiadnom prípade nepredstavuje sankcionovanie žalovanej, ani bezdôvodné obohatenie žalobcu podľa § 451 ods. 2 OZ. Uviedol, že uplatňovaný režijný poplatok predstavuje reálne náklady pozostávajúce z nákladov na poštovné, nákladov za materiál - kancelársky papier, obálka, toner do tlačiarne a pod., mzdové a režijné náklady spojené s vypracovaním a odosielaním upomienok poštou, keďže veriteľ ako aj jeho právny zástupca pred podaním žaloby na súd urgoval klientov najprv telefonicky a vyzýval ich na dobrovoľnú úhradu oneskorenej platby, a až následne im zasielal upomienky, pričom zaslanie výzvy po márnom uplynutí lehoty na vrátenie pôžičky je v praxi maximálne efektívne a realizované s cieľom predchádzať prípadným sporom a v určitom zmysle vedie k ochrane spotrebiteľa pred ďalšími nákladmi spočívajúcimi v zaplatení trov súdneho a exekučného konania, keďže v mnohých prípadoch je nezaplatenie dlžnej sumy spôsobené zaneprázdnenosťou a opomenutím žalovaných a nevedomosťou o uplynutí lehoty splatnosti. Poukázal tiež na to, že inštitút zasielania upomienok hromadne využívajú rôzne finančné inštitúcie, najmä banky, stavebné sporiteľne a pod., pričom aj u tých je zasielanie upomienok spoplatňované a v podstatne vyššej výške. Poukázal na to, že žalovaná vyslovila súhlas zaslaním textovej správy SMS s textom „súhlasím“ so znením Zmluvných podmienok pre pôžičky ním poskytované (ďalej len „zmluvné podmienky“) a s dojednaním podľa čl. 8.3. pre prípad, že pôžička alebo jej časť nebude splatená včas, podľa ktorého sa žalovaná zaviazala uhradiť mu režijný poplatok vo výške 250,- Sk za zaslanie každej upomienky (v danom prípade upomienka č. 1 z 9.5.2008, upomienka č. 2 - posledný pokus o zmier a upomienka č. 3 - platobný rozkaz, ktorými bola žalovaná vyzvaná na úhradu nezaplatenej sumy pôžičky). V zmysle čl. 8.7 zmluvných podmienok žalovaná súhlasila s úhradou všetkých nevyhnutných nákladov na vymáhanie pôžičky a ostatných pohľadávok veriteľa vzniknutých na základe zmluvy o pôžičke, a to pre prípad, že nesplní svoj záväzok zo zmluvy. Z dôvodu, že mu reálne vznikli uvedené náklady, žiadal o ich priznanie v súlade s čl. 8.3 a 8.7 zmluvných podmienok, nakoľko upomienky boli zasielané z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností žalovanej a účtovaný režijný poplatok predstavoval primerané náklady súvisiace so spracovaním údajov o platení pôžičky, vystavením upomienky jeho zamestnancom, prípadne právnym zástupcom a s tým spojených nákladov vrátane ich doručovania. Nepriznanie režijných poplatkov považoval za značnú nerovnováhu práv strán zmluvných vzťahu a vyhlásenie uvedenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú považoval za podporu protiprávneho konania žalovanej zo strany súdu. Zdôraznil, že spotrebiteľ je chránený nielen vnútroštátnymi právnymi predpismi, ale najmä smernicami Európskeho spoločenstva, ktoré zakotvujú právo spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy a zároveň právny poriadok koriguje nerovnosť zmluvných vzťahov kogentnými ustanoveniami právnych noriem regulujúcich poskytovanie jednotlivých druhov finančných služieb. Taktiež vytýkal súdu prvého stupňa, že mu nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon účelne a preukázateľne poskytnutej právnej služby, a to za zaslanie výzvy a tým aj uskutočnenie pokusu o zmier, ktorý úkon považoval za účelné uplatňovanie práva, nakoľko v praxi dochádza k vyriešeniu veci mimosúdnou cestou. Citujúc ust. § 67 a § 69 O.s.p. uviedol, že zákon pripúšťa uzavretie zmieru medzi sporovými stranami a uprednostňuje zmierovacie konanie vo viacerých svojich ustanoveniach, vzhľadom na rýchle a účinné riešenie sporov a to v ktoromkoľvek štádiu konania, ako aj pred začatím konania a súd sa má o zmier medzi stranami pokúsiť a môže odporučiť účastníkom, aby sa pokúsili o zmier mediáciou, príp. odročiť pojednávanie za účelom uzatvorenia zmieru, takže výzvu na prípadné vyriešenie sporu pred podaním žaloby považoval za vysoko účelnú a opodstatnenú pre uplatňovanie práva, pričom súdu preukázal poskytnutie všetkých právnych úkonov a ich potrebu v súvislosti s uplatnením svojho práva, a preto nepriznanie trov spočívajúcich vo vykonanom pokuse o zmier - zaslanie písomnej výzvy protistrane (§ 14 ods. 1 vyhlášky) nemá oporu v zákone. Vzhľadom na uvedené navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. Odvolací súd prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 9.5.2012 v súlade s § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o určení, že zmluvná podmienka je neprijateľnou, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci a posúdil podľa správnych zákonných ustanovení, ktoré aj správne vyložil, zo zistených skutočností (skutkového stavu) vyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku. Ani skutočnosti uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalobcu z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu, ktorým namieta nesprávne právne posúdenie veci, nie je opodstatnené. Súd prvého stupňa na právny vzťah účastníkov správne aplikoval relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. OZ), keďže zmluva o pôžičke uzavretá medzi účastníkmi prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (tzv. zmluva na diaľku) podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, má povahu spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ). Na spotrebiteľské zmluvy v užšom zmysle ako osobitný druh zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela, treba aplikovať predovšetkým právnu úpravu o neprijateľných podmienkach, ako aj príslušnú osobitnú úpravu (podľa toho, o aký zmluvný typ ide), keďže jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimerané podmienky, t.j. ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). V danom prípade súd prvého stupňa uplatnený nárok vrátane otázky platnosti ustanovenia obsiahnutého v čl. 8 bod 8.3. Zmluvných podmienok pre pôžičky poskytované žalujúcou spoločnosťou (ktoré neboli individuálne dojednané, lebo ide o typovú zmluvu vopred naformulovanú zmluvu dodávateľom, obsah ktorej žalovaná žiadnym spôsobom nemala možnosť ovplyvniť) - podľa ktorého dlžník je povinný v prípade omeškania s platením pôžičky alebo jej časti zaplatiť veriteľovi „režijný poplatok“ za zaslanie prvej, druhej a tretej upomienky po 250,- Sk (8,30 €) za každú upomienku, posúdil v súlade so zákonom a zásadami ochrany spotrebiteľa (ako tzv. slabšej zmluvnej strany), berúc do úvahy kritériá, na ktorých je inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky založený. Odvolací súd sa stotožňuje s jeho správnym záverom, že uvedené dojednanie v zmluve uzavretej medzi účastníkmi v súlade s § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. k/ OZ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá aj podľa názoru odvolacieho súdu so zreteľom na výšku poskytnutých finančných prostriedkov (1.000,- Sk) predstavuje neúmerne prísnu a bezdôvodnú (neprimeranú) sankciu (sumu) pre prípad omeškania žalovanej so zaplatením dlžnej sumy a zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky. Aj podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá (ako je tomu aj v posudzovanom prípade) sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Nakoľko neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné (§ 53 ods. 5 OZ), súd prvého stupňa správne rozhodol, pokiaľ nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie poplatkov za zaslanie písomných upomienok v celkovej výške 24,90 € a žalobu ako nedôvodnú v tejto časti zamietol, a súčasne z dôvodu neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve (§ 53 ods. 4 písm. k/ a ods. 2 OZ) v súlade s § 153 ods. 4 O.s.p. aj bez návrhu vo výroku rozsudku určil za neplatnú zmluvnú podmienku, obsahom ktorej je oprávnenie žalobcu účtovať v prípade omeškania spotrebiteľa poplatok vo výške 8,30 € za zaslanie každej upomienky. Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov v konaní priznal žalobcovi (pomernú) náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanej. Správne nepriznal žalobcovi náhradu trov spojených s výzvou jeho zástupcu - pokusom o zmier doručeným žalovanej pred podaním žaloby na súde, lebo tento úkon bol urobený pred začatím konania, preto trovy s ním spojené nevznikli žalobcovi v súdnom konaní (§ 137 O.s.p.) a neboli ani potrebné na účelné uplatnenie práva (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Z uvedených dôvodov bol rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o určení, že zmluvná podmienka je neprijateľnou, ako aj vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdený. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.) a žalovaná náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, preto o nich nebolo rozhodnuté (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.