Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/35/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109236334 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7109236334.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a sudcov JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v právnej veci O.. F. H., F.. XX.XX.XXXX, T. R. P., S. XX/A, proti žalovanému AKVAPLAST spol. s r.o. so sídlom v Košiciach, Slovenskej jednoty 10, IČO: 36 206 164, zastúpenému JUDr. Jánom Gregom, advokátom so sídlom v Košiciach, Postupimská 5, v konaní o náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 28. októbra 2011, č.k. 18C/474/2009-86 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 28. októbra 2011, č.k. 18C/474/2009-86 uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi hrubú mzdu v sume 29.636,72 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom konanie o náhradu mzdy za obdobie od 02.12.2009 zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet tamojšieho súdu súdny poplatok v sume 1.877,66 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Košice I z 03. októbra 2008, č.k. 18C/267/2007-47 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 02. septembra 2009, č.k. 11Co/331/2008-80 bolo určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu zo 04. októbra 2007 je neplatné a nárok žalobcu na náhradu mzdy bol vylúčený na samostatné konanie, spolu s trovami celého konania. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 02. decembra 2009, preto súd vo vylúčenom konaní, ktoré je vedené pod č.k. 18C/474/2009, rozhodol o nároku žalobcu na náhradu mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru. V priebehu konania žalobca upresnil svoj nárok tak, že uplatňuje náhradu mzdy od 28.11.2007 do 02.12.2009, t.j. do dátumu právoplatnosti rozsudku súdu o určení neplatnosti skončenia jeho pracovného pomeru u žalovaného. Za ďalšie obdobie náhradu mzdy nežiadal. Dňa 28.11.2007 bol žalovanému zaslaný list žalobcu, v ktorom ho vyzval na svoje ďalšie zamestnávanie a oznámil mu, že ukončenie pracovného pomeru považuje za neplatné. Žalobca sa stal nezamestnaným od 04.10.2007, pričom súdu predložil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I z 09.10.2007 o jeho zradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V prvých mesiacoch nezamestnanosti mal priznané dávky vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu od 05.10.2007, čo predstavovalo 1.142,0074,- Sk. Dňa 07.01.2008 sa zamestnal vo firme Strabag, s.r.o., kde pracoval do 21.07.2008, pričom od 14.07.2008 začal pracovať vo firme, v ktorej je zamestnaný aj v súčasnosti, t.j. v Doprastave, a.s., závod Zvolen. U žalovaného mal naposledy upravovanú mzdu na 37.000,- Sk mesačne od 01.06.2007, ktorý zmluvný tarif platil až do skončenia jeho pracovného pomeru. Žalovaný, napriek výzve súdu, nepredložil listinné dôkazy preukazujúce výšku zárobku žalobcu za obdobie tretieho štvrťroka 2007, a to aj napriek opakovaným výzvam súdu a uloženým poriadkovým pokutám. Právny zástupca žalovaného uviedol, že harddisk, na ktorom boli uchované údaje ohľadne mzdového listu, nielen žalobcu, ale aj iných zamestnancov za žalované obdobie, sa poškodil, preto bol odovzdaný externej firme na rekonštrukciu. O výsledku rekonštrukcie súdu nepodal správu a pojednávania sa nezúčastnil bez ďalšieho ospravedlnenia. K nároku žalobcu na náhradu mzdy sa žalovaný nevyjadril a v dokazovaní bol nečinný. Neoznámil súdu ani priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich na roky 2007 na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času žalobcu. Po takto vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa poukázal na ust. § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ďalej na ust. § 134 ods. 1, 2, 4 Zákonníka práce a dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného od 28.11.2007, t.j. odo dňa, keď preukázateľne oznámil žalovanému, že trvá na svojom ďalšom zamestnávaní a skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné. Vzhľadom na to, že žalobca trval na svojom nároku na náhradu mzdy iba do 02.12.2009, súd bol jeho návrhom viazaný a nemohol ho prekročiť. Keďže žalobca v prevyšujúcej časti na žalobe netrval, za obdobie od 02.12.2009 náhradu mzdy nežiadal, súd v súlade s § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil. Vzhľadom na to, že k neplatnému skončeniu pracovného pomeru došlo 04.10.2007, rozhodujúcim obdobím pre výpočet priemerného zárobku na pracovnoprávne účely bol tretí štvrťrok 2007, v ktorom žalobca riadne u žalovaného pracoval. V treťom štvrťroku v roku 2007 bola žalobcovi zúčtovaná celkovo mzda 103.769,- Sk a žalobca odpracoval 488 hodín, preto po vydelení predstavuje jeho priemerný hodinový zárobok 212,64 Sk. Uvedenú sumu 212,64 Sk súd vynásobil priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku 2007 na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času žalobcu (40 hodín), čo predstavovalo 174 hodín, preto priemerný mesačný zárobok žalobcu predstavoval 38.253,813 Sk. Takto zistený priemerný mesačný zárobok súd prepočítal koeficientom 1,- euro = 30,126 Sk, čo predstavuje sumu 1.228,15 eur. Základná náhrada mzdy predstavovala v prípade žalobcu náhradu za 12 mesiacov, t.j. od 28.11.2007 do 28.11.2008, v sume 14.737,80 eur (12 x 1.228,15 eur). Táto základná náhrada mzdy predstavuje sankciu žalovaného v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru a nedá sa znížiť. Za obdobie presahujúce 12 mesiacov prichádzalo do úvahy zníženie náhrady mzdy, ale iba na základe žiadosti žalovaného, ktorá však predložená nebola a súd sa ňou v dôsledku toho nemal dôvod zaoberať. Preto súd priznal žalobcovi náhradu mzdy aj za ďalšie obdobie od 28.11.2008 do 02.12.2009. Súd túto náhradu vypočítal zo sumy 1.228,15 eur : 30 dní v mesiaci november 2008, t.j. za 2 dni (1.228,15 eur : 30 dní = 40,94 eur x 2 = 81,88 eur) a náhradu za mesiace december 2008 až november 2009, t.j. 12 x 1.228,15 eur, čo predstavuje sumu 14.737,50 eur. Po spočítaní týchto súm (14.737,80 + 81,88 + 14.737,80 + 79,24) dospel súd k celkovej výške náhrady mzdy v sume 29.636,72 eur, ktorú žalobcovi priznal. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa zásady úspechu, avšak žalobca trovy konania súdu nepreukázal, preto mu ich náhrada nebola priznaná a žalovaný bol v konaní neúspešný, preto nemá na náhradu trov konania právo. Ďalším výrokom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh z dôvodu, že žalobca bol v tomto konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov (§ 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch). Výška súdneho poplatku je v súlade s položkou 1b Sadzobníka súdnych poplatkov v sume 99,50 eur za konanie o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a v sume 1.778,16 eur za konanie o náhradu mzdy zo základu 29.636,72 eur (výška súdneho poplatku predstavuje 6 % v súlade s položkou 1a Sadzobníka súdnych poplatkov). Súdny poplatok spolu predstavuje sumu 1.877,66 eur. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa napáda v celom rozsahu. Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a samotné rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru došlo zo strany súdu k nesprávnej aplikácii právnych noriem pri priznaní nároku žalobcovi a k nesprávnemu určeniu výšky nároku, pričom s tým súvisí aj nesprávne určená výška súdneho poplatku. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie vo veci. K odvolaniu žalovaného podal písomné vyjadrenie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. Na zdôvodnenie svojho vyjadrenia žalobca uviedol, že už samotné odvolanie žalovaného je prekvapujúce najmä preto, lebo počas trvania celého súdneho procesu bol niekoľkokrát vyzvaný súdom na predloženie listinných dôkazov, ktorým nevyhovel napriek výzvam a uloženým poriadkovým pokutám. Túto svoju povinnosť za viac ako 18 mesiacov nesplnil. Žalobca v odvolaní poukázal na skutočnosť, že žalovaný bol prítomný iba na jedinom pojednávaní z piatich nariadených a v celom konaní bol nečinný. Žalobca vo vyjadrení poukazuje na to, že žalovaný počas celého konania svojím neobyčajne pasívnym, až arogantným prístupom, pohŕdal súdnym konaním. Žalovaný svojou pasivitou sťažoval súdny proces, preto považuje jeho odvolanie za nedôstojné a nemorálne. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalovaný v zákonnej lehote (§ 214 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok podľa § 212 ods. 1 až 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil v zmysle § 156 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení, sa týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo počas konania. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. nesprávnym právnym posúdením veci je mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť. Vec chápeme širšie, než výrok napadnutého rozhodnutia a patrí sem aj posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti nároku a dodržiavania procesných predpisov upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú dané. Súd prvého stupňa na prejednávanú vec aplikoval relevantné ustanovenia Zákonníka práce a zaoberal sa všetkými okolnosťami, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci podstatné; vykonal všetky dôkazy potrebné pre rozhodnutie. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je jasné, logické a presvedčivé. Jednotlivé skutkové zistenia vyplývajú z vykonaného dokazovania, tieto skutkové zistenia boli jednotlivo súdom prvého stupňa preskúmavané vo vzťahu k tomu, či boli relevantné pre rozhodnutie o nároku žalobcu, pričom súd prvého stupňa zaujal ku všetkým skutočnostiam jednoznačné stanovisko. Odvolací súd preto v podrobnostiach poukazuje na písomné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k jeho dôvodom už nemá čo dodať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, s poukázaním na citované zákonné ustanovenia, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhrada nebola priznaná. Úspešný žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.