Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/44/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110201720 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7110201720.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu PJJ Slovakia s.r.o. so sídlom v Košiciach, Obrody 25, IČO: 36 855 316, proti žalovaným: v 1. rade Z. E., H.. XX.XX.XXXX, C. N. E., Q. XX, v 2. rade P. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. N. E., E. L. XXX, v 3. rade DEKORT spol. s r.o. so sídlom v Košiciach, Štefánikova 42, IČO: 36 191 833, všetci traja zastúpení Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s.r.o. so sídlom v Košiciach, Žriedlová 3, IČO: 36 863 947, v konaní o určenie čiastočnej neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovaného v 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z 23. novembra 2011, č.k. 36C/8/2010-100 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie v jeho napadnutom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Predmetom konania je nárok žalobcu, aby súd určil, že kúpna zmluva z 28.07.2008 uzatvorená medzi žalovanými v 1. a 2. rade ako predávajúcimi a žalovaným v 3. rade ako kupujúcim, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k pozemku nachádzajúcemu sa v katastrálnom území H. Ť., X. E. - K. Ť., X. E. P., G. H. F. Č.. XXXX S. S. Č. XXXX/X, S. XX/XXX, X/XXX, XX/XXX, M. X. S.Ô., ktorej vklad bol povolený Správou katastra Košice, pod č. N. XXXX/XXXX, je v častiach, ktoré sa dotýkajú predmetných podielov, neplatná. Písomným podaním zo 04.04.2011 vzal žalobca žalobu späť v celom rozsahu a konanie žiadal zastaviť z dôvodu mimosúdnej dohody medzi účastníkmi konania. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 23.11.2011, č.k. 36C/8/2010-100 konanie zastavil a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súčasne rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi vo výške 92,87 eur prostredníctvom Daňového úradu Košice II, po doručení právoplatného uznesenia. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p. a konanie pre späťvzatie zastavil z dôvodu mimosúdnej dohody medzi účastníkmi. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný v 3. rade, a to proti výroku o náhrade trov konania, pričom navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zmenil a priznal mu trovy konania v celkovej výške 255,72 eur, ako aj náhradu trov odvolacieho konania v sume 32,80 eur a náhradu za zaplatený súdny poplatok za odvolanie na účet právneho zástupcu žalovaného, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaný v 3. rade uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Žalovaný v 3. rade poukázal v odvolaní na to, že súd prvého stupňa po späťvzatí žaloby žalobcom vyzval žalovaného 07. júna 2011, aby vyčíslil trovy konania, ktoré si vo vzťahu k žalobcovi uplatňuje, a to v lehote 3 dní odo dňa doručenia uvedenej výzvy. Výzva bola právnemu zástupcovi žalovaného doručená 24. júna 2011. Následne 27. júna 2011 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu predložil konajúcemu súdu písomné vyčíslenie trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení. Trovy boli uplatnené v celkovej výške 225,72 eur. Žalovaný v odvolaní argumentuje tým, že súd prvého stupňa nemal v danom prípade rozhodnúť o trovách konania podľa ust. § 146 ods. 1 O.s.p., ale podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia. Má za to, že žalobca je povinný nahradiť mu trovy konania aj s poukázaním na relevantnú judikatúru R 49/1993, v zmysle ktorej, „ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. (teda nie pre správanie odporcu vzal navrhovateľ návrh, ktorý bol podaný dôvodne, späť), z procesného hľadiska zásadne platí, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania“. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že konajúci súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže neprihliadol na to, že k zastaveniu konania nedošlo zavinením žalovaného, a preto z uvedených skutočností vyplýva, že konajúci súd mal žalovanému priznať náhradu všetkých účelne vynaložených trov na uplatňovanie jeho práva. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalovaný v 3. rade v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie v jeho napadnutom výroku o trovách konania podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia v jeho napadnutej časti dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného v 3. rade je dôvodné. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Výnimočne, pri takých trovách, ktoré by pri riadnom priebehu konania nevznikli, spravuje sa náhrada trov zásadou zavinenia (§ 146 ods. 2 O.s.p.). Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak vzal žalobca návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil, že konanie muselo byť zastavené a je preto povinný nahradiť trovy konania žalovaného. Ak však žalobca vezme návrh späť a ide o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., t.j. návrh bol vzatý späť pre správanie odporcu, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Zo spisového materiálu je zrejmé, že žalobca podal na súde žalobu, ktorú následne zobral späť z dôvodu mimosúdnej dohody. Súd prvého stupňa sa dôvodmi späťvzatia a obsahom mimosúdnej dohody vo svojom rozhodovaní o trovách konania vôbec nezaoberal, čo však urobiť mal, aby sa vysporiadal s otázkou, ktorý z účastníkov zavinil zastavenie tohto konania z procesného hľadiska. V danom prípade je na mieste o trovách konania rozhodovať podľa zásady zavinenia, tj. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p.. Prvostupňový súd vyzval žalovaného na vyčíslenie trov konania, ktoré uplatnil a zároveň vyzval žalobcu na predloženie mimosúdnej dohody z dôvodu rozhodnutia o náhrade trov konania, ale v rozhodnutí o trovách konania sa týmito listinami, ktoré účastníci na výzvu súdu predložili, vôbec nezaoberal. S poukazom na uvedené je zrejmé, že súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní o trovách konania neriadil vyššie uvedenými právnymi normami, preto jeho rozhodnutie nie je správne a zákonne. Odvolací súd vzhľadom na uvedené a v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie. Ďalšie výroky uznesenia súdu prvého stupňa, t.j. výrok o zastavení konania a o vrátení súdneho poplatku žalobcovi nebol napadnutý žiadnym z účastníkov, preto odvolacím súdom nebolo uznesenie v týchto výrokoch ani preskúmavané a v dôsledku toho v tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť. Poučenie: Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.