Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/128/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110204615 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7110204615.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne P. V., nar. X.X.XXXX, bytom A., P. Č.. XX, zastúpenej P.. F. U., advokátkou so sídlom v A., F. C. Č.. X, proti žalovanému J. E. Ž. X., T..Q.. so sídlom v A., U. Č.. X, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému P.. P. K., advokátom so sídlom v A., H. Č.. XX, v konaní o určenie trvania poistného vzťahu a o návrhoch žalovaného na prerušenie konania, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 8. marca 2012, č.k. 36C 28/2010-273 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie vo výrokoch o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice I (ďalej iba súd prvého stupňa) uznesením z 8.3.2012 zamietol návrh žalovaného zo dňa 2.12.2011 na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., zamietol návrh žalovaného zo dňa 2.12.2011 na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a zamietol návrh žalovaného zo dňa 2.12.2011 na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalovaný predložil dňa 2.12.2011 návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. s tým, aby bol Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev predložený návrh na rozhodnutie o predbežnej otázke, ktorá má spočívať vo výklade a aplikácii komunitárneho práva, konkrétne ustanovení článku 105 ods. 5. a 6. Zmluvy o Európskom spoločenstve a čl. 14 body 14.1, 14.3, 14.4 a čl. 25 bod 25.1 a 25.2 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk. Žalovaný poukázal na rozpor právomoci NBS, ktorá predstavuje národnú centrálnu banku na Slovensku so Zmluvou o Európskych spoločenstvách. Súd prvého stupňa skonštatoval, že ustanovenia Zmluvy o založení Európskeho spoločenstvá a Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk, ktorých výklad a aplikáciu žalovaný žiada sa netýkajú prejednávanej veci. Pre posúdenie predmetu sporu sú tu totiž dôležité občianskoprávne predpisy upravujúce zmluvu o poistení a nie výklad práva Európskeho spoločenstvá. Preto zamietol návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a postúpenie návrhu Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska odôvodnil súd prvého stupňa tým, že žalovaný vidí rozpor ustanovení zákona č. 8/2008 Z.z. s Ústavou SR o určení subjektu, ktorému bol výkon dohľadu nad finančným trhom zverený. Žalovaný tvrdí, že ústava SR vymedzuje postavenie NBS ako centrálnej banky Slovenska, ktorá je nezávislá a priznáva jej subsidiárnu právomoc vydávať všeobecné právne predpisy. Súčasťou jej pôsobenia v systéme centrálnych bánk však nie je dohľad nad činnosťou poisťovní a zaisťovní a výkon takéhoto dohľadu nie je súčasťou právomoci, ktoré boli NBS priznané Ústavou SR. Funkcie centrálnej banky, jej právomoci a postavenie boli bez Ústavného zásadu rozšírené obyčajným zákonom o oblasť štátnej správy nad finančným trhom. Právomoci NBS sú tiež v rozpore so Zmluvou Európskych spoločenstvách, nie je tiež jednoznačne vymedzená právomoc a pôsobnosť NBS a v nadväznosti na to ani zákonom ustanovená sankčná právomoc NBS. Súd prvého stupňa skonštatoval, že ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. zakotvuje povinnosť konajúceho súdu prerušiť konanie ak dospeje k záveru, že všeobecný právny predpis, ktorý sa týka veci nie je v súlade s Ústavou SR, zákonom, či medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná a postúpiť návrh Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska. Súd prvého stupňa neposudzoval, či žalovaným uvádzané argumenty sú správne, obmedzil sa iba na skúmanie, či ustanovenia právneho predpisu, ktorého neústavnosť žalovaný namieta sa týka prejednávanej veci. Podľa názoru súdu prvého stupňa zákon č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, resp. jeho ustanovenie, ktorých neústavnosť žalovaný namieta sa netýkajú merita veci, ktorým je určenie platnosti poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania a určenie trvania poistného vzťahu medzi nimi. Pre posúdenie predmetu sporu sú totiž dôležité občianskoprávne predpisy upravujúce zmluvu o poistení, nie právne predpisy upravujúce výkon poisťovníctva a postavenie žalovaného ako podnikateľa. Súd prvého stupňa je toho názoru, že žalovaným uvádzané argumenty sa týkajú nezákonnosti postupu NBS pri výkone dohľadu, ktoré sú predmetom konania, ktoré žalovaný vedie na Najvyššom súde SR a ktoré nie je právoplatne skončené. Súd prvého stupňa je toho názoru, že žalovaný mal možnosť proti konaniu a postupom a záverom dohľadu NBS namietať správnosť postupov a neústavnosť postupu NBS pri výkone dohľadu. Preto návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. zamietol. Rovnako tak nevidí dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný, z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., pretože účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odvolaním je napadnutý výrok o zamietnutí návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. c/ O.s.p. Žalovaný predovšetkým namietal, že pre rozhodnutie o existencii právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý by zakladal povinnosť žalovaného na žalované plnenie je potrebné rozhodnutie Ústavného súdu SR k otázke súladu niektorých ustanovení zákona č.8/2008 Z.z. o poisťovníctve s ústavou. K záveru o merite veci je možné dospieť iba na základe zváženia všetkých okolností prípadu a ich vyhodnotenia a iba aplikáciou všetkých tých právnych noriem, ktoré možno na daný špecifický skutkový stav aplikovať. Žalovaný tvrdí, že k ukončeniu poistenia s výplatou odkúpenej hodnoty došlo platne zo zákona pod vplyvom zmenených právnych pomerov, ku ktorým došlo nezávislé od jeho vôle. V príčinnej súvislosti s náhlou zmenou právnych pomerov bola vytvorená špecifická skutková situácia, ktorá umožnila ukončenie poistného v náväznosti na ust. § 493, § 50a ods. 3 a § 853 Obč. zákonníka o zániku záväzku za predpokladu podstatnej zmeny okolností oproti okolnostiam, za ktorých bol záväzok uzavretý. Podstatou náhlej zmeny pomerov bolo zistenie nesprávnosti kalkulácie poistného produktu zo strany orgánu dohľadu a následné uloženie opatrenia na odstránenie zisteného nedostatku. Všeobecne záväzné predpisy, ktorých rozpor s Ústavou SR žalovaný namieta sa týkajú veci, ktorá je predmetom konania. Pokiaľ by Ústavný súd SR skonštatoval rozpor napadnutých ustanovení zákona o poisťovníctve, týkajúcich sa najmä dohľadu NBS nad poisťovňami, môže dôjsť k zásadnej zmene v priebehu konania. Záver súdu prvého stupňa o tom, že namietané predpisy sa veci netýkajú sa vymyká obsahu súdneho spisu, v ktorom sú obsiahnuté verejné listiny preukazujúce, že postup orgánu dohľadu ako je právna úprava, z ktorej vychádza sa dotýka poistných zmlúv, ktorých predmetom je poistný produkt UDP- K a ktorých obsahom sú práva a povinnosti podmienené nárokmi z tohto produktu vyplývajúcimi. Záväzné zistenie NBS bráni žalovanému v ďalšom zotrvaní v právnom vzťahu. V prejednávanej veci je ústredným problémom poistná matematika, ktorou sa Občiansky zákonník pri poistných zmluvách vôbec nezaoberá, pričom však poistná matematika, teda stanovenie súm poistného je základom vznikajúceho poistno-právneho vzťahu a nevyplýva z občianskoprávnych predpisov, ale z predpisov verejného práva upravujúcich činnosť žalovaného a jeho postavenie ako podnikateľa, pričom štát dodržiavanie týchto princípov vynucuje a ich porušovanie prísne sankcionuje. Preto nesúhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa o nedôležitosti predpisov verejného práva na prejednávanú vec a o ich nepodstatnosti na správne právne posúdenie návrhu na prerušenie konania, a to aj vzhľadom na právnu úpravu, ktorá existovala v čase vzniku poistného vzťahu. Pri posudzovaní právnych vzťahov nie je možné existujúcu právnu úpravu striktne rozdeliť na vzťahy súkromnoprávne a verejnoprávne, ale na základe tohto rozdelenia len normy súkromného alebo len verejného práva. Žalovaný tiež namieta, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Žalovaný ako neprivilegovaný subjekt nie je oprávnený sám predložiť na ústavný súd návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov. Takýto návrh môžu podať iba subjekty uvedené v článku 130 Ústavy SR. Preto návrh žalovaného podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a na postúpenie návrhu ústavnému súdu na zaujatie stanoviska je jediným zákonným zákonom ustanoveným postupom, ktorým sa žalovaný môže domáhať svojho práva na Ústavnom súde SR predloženým návrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov súdom konajúcim v tejto právnej veci. Podľa jeho názoru slová „ak sa súd domnieva“, použité na uvedenie prvej vety článku 144 ods. 2 Ústavy SR treba interpretovať extenzívne tak, že by tu postačovala relatívna pochybnosť konajúceho súdu o ústavnosti zákona. Je toho názoru, že súd musí vždy prerušiť konanie, ak sa splnia podmienky uvedené v druhej vete § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.. Ak navrhovateľ predloží argumentáciu o nesúlade právneho predpisu s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, všeobecný súd by uplatnil kompetenciu rozhodnúť o merite ústavného sporu, ktorú nemá, ak by rozhodoval o tom, či uplatnené argumenty obstoja. Preto by mal návrhu účastníka vyhovieť a splniť svoju povinnosť uvedenú v § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.. Preto navrhuje, aby krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. sám prerušil a návrh žalovaného postúpil ústavnému súdu na zaujatie stanoviska alebo, aby uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie prerušil podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pretože prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo, aby podľa ust. § 221 ods. 1 a 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu nepopiera fundovanosť rozboru právnej problematiky a ani nepochybný význam pre žalovaného v inom konaní, namieta však, že vo veci tu riešenej nemá akýkoľvek význam ani zmysel. navrhuje preto rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd ako odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. nie je dôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uznesenia prvostupňového súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k dôvodom uznesenia dodáva: Ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. upravuje prípad obligatórneho prerušenia Občianskeho súdneho konania v prípade, ak rozhodnutie vo veci závisí od takej prejudiciálnej otázky ktorú konajúci súd nie je oprávnený v konaní riešiť. Rovnako je súd povinný prerušiť konanie, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v takomto prípade nasleduje postup podľa § 164 ods. 2 Ústavy SR, to znamená, že všeobecný súd podá návrh na začatie kon ania o súlade právnych predpisov, na základe článku č. 125 ods. 1 Ústavy SR. Judikatúra Ústavného súdu SR vychádza z toho že povinnosť súdu prerušiť konania podľa § 109 ods. 1 písm b/ O.s.p. vzniká len vtedy, ak konajúci súd sám dospeje k takému právnemu názoru, že právny predpis, ktorý má aplikovať vo veci je v rozpore s právnym predpisom vyššieho stupňa právnej sily. Názov účastníka konania o tom, či daný predpis je alebo nie je v súlade s Ústavou SR, pritom relevantný nie je, rozhodujúce je presvedčenie konajúceho súdu o tom, či tu sú dôvody pochybovať o ústavnosti, či neústavnosti predpisu, ktorý má v danej veci aplikovať. Jedine súd konajúci a rozhodujúci v občianskom súdnom konaní je oprávnený vec právne posúdiť podľa zásady » iura norit curia« a preto, ak súd prvého stupňa na prejednávanú vec nemieni aplikovať predpisy verejného práva, ktorých rozpor s ústavou žalovaný namieta, nie je tu dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.. Preto odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.. Rovnako je vecne správne aj rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.. Toto ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania a je výlučne na úvahe konajúceho súdu, či konanie z týchto dôvodov preruší alebo nie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.