Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/296/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110218482 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Soga ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7110218482.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky : U. W., A.. X.X.XXXX, S.. BV. S.. X. XX, O., zast. Mgr. Miroslavom Černým, advokátom, Letná 40, Košice, proti odporcovi: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, o návrhu na obnovu konania, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Košice I , č.k. 12 C154/2010-24 zo dňa 16.5.2011 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 20.7.2010 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd povolil obnovu konania, ktoré bolo vedené pred rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. pod sp. zn. EP 82095/09, v ktorom rozhodcovský súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu celkovej istiny 1.046,94 eur s prísl. ako aj so zmluvnou pokutou a taktiež k náhrade trov konania. Ako dôvod obnovy konania navrhovateľka uviedla, že v konaní pred rozhodcovským súdom sa dozvedela až v rámci exekučného konania. Rozhodcovský súd jej zasielal písomnosti na adresu Letná 19, Košice, pričom odporkyňa na tejto adrese nebýva už od roku 2003, kedy byt predala a kúpila nový byt na Tr. SNP 16 v Košiciach. Zmenu trvalého bydliska má vyznačenú v občianskom preukaze. Prvostupňový súd vychádzajúc z ustanovenia § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada na to , či sú splnené podmienky , za ktorých môže vo veci konať ( podmienky konania.) Podľa ustanovenia § 104 ods.1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu, právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Prvostupňový súd uviedol, že obnovou konania možno napadnúť iba také konania, ktoré sa viedlo na súde. Súd nemôže povoliť obnovu konania, ktoré sa viedlo pred rozhodcovským súdom. Keďže súd nemôže rozhodovať o povolení obnovy konania pred rozhodcovským súdom, ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, preto prvostupňový súd na základe vyššie uvedeného konanie zastavil. V zmysle ustanovenia § 229 písm. b) obnova konania nie je prípustná proti rozsudkom , ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak. Ďalej prvostupňový súd uviedol, že v zmysle ustanovenia § 40 ods.1 písm. h) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obnova konania vo veci rozsudku rozhodcovského súdu nie je možná. Zrušenie rozhodcovského rozsudku sa dá dosiahnuť žalobou podanou na súde, preto súd konanie zastavil, bez toho, aby vec postúpil príslušnému orgánu, v tomto prípade rozhodcovskému súdu, keďže ani tento nemôže rozhodovať o návrhu na obnovu konania. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust.§ 146 ods.1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zatavené. Proti tomuto uzneseniu podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka v ktorom sa domáhala ,aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V podanom odvolaní uviedla, že nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu. V predmetnom prípade ide o pôžičku od spoločnosti QUATRO vo výške 42 550,- Sk ( 1.412,20 eur), ktorú navrhovateľka uzatvorila dňa 21.4.2006, kde uviedla svoju riadnu adresu, teda ul. S. X. XX, O., kde bývala a aj dodnes tam býva. Napriek tejto skutočnosti žalovaný , po odkúpení pohľadávky od spoločnosti QUATRO žaloval navrhovateľku na adrese Letná 19, Košice, kde navrhovateľka v čase uzatvorenia zmluvy s QUATROM už nebývala a nebývala tam ani počas súdneho konania, ktoré prebehlo bez jej vedomia. Z uvedeného je zrejmé, že tak ako QUATRO tak aj žalovaný , ktorý žaloval navrhovateľku mal k dispozícii zmluvu o pôžičke, zmluvu o obchodnom zastúpení a splátkový kalendár, kde na všetkých týchto dokumentoch bola uvedená adresa Trieda SNP 16, Košice. Predmetná zmluva o pôžičke bola aj podkladom k rozhodnutiu Rozhodcovského súdu, kde na základe tejto zmluvy rozhodol o tom , že navrhovateľka je dlžná ale presnú adresu ignoroval. Okresný súd Košice I sa s touto skutočnosťou nezaoberal a preto navrhovateľka uviedla, že je nevyhnuté zistiť a preukázať z akého dôvodu žalovaný a rozhodcovský súd ignorovali jej riadne uvedenú platnú adresu. Doručovanie písomnosti na neexistujúcu adresu je podľa navrhovateľky ignoranská nedbanlivosť alebo úmysel. K návrhu na Rozhodcovský súd pripojil žalovaný pokus o zmier, tento pokus o zmier navrhovateľka nikdy nedostala, pretože bol poslaný na jej neexistujúcu adresu. To isté sa stalo aj s rozsudkom rozhodcovského súdu, predexekučnou upomienkou, samozrejme taktiež zaslanou na neexistujúcu adresu. Všetci zúčastnený, žalovaný i exekútor udávali nesprávnu adresu navrhovateľky ulicu D. XX, O. pričom navrhovateľka tam nebývala už plných sedem rokov a preto navrhovateľka nevie z akých dôvodov je táto adresa v spisových materiáloch keďže v roku 2003 predala byt a kúpila nový byt na ul. S.. X. XX v O., kde má aj trvalé bydlisko a túto adresu má vyznačenú aj v občianskom preukaze. Jej presná adresa bola aj v zmluve , ktorá bola podkladom pre rozhodnutie rozhodcovského súdu. Navrhovateľka uviedla, že sa nikdy neskrývala, že má stále bydlisko a určený trvalý pobyt, kde ju mali všetci účastníci vyhľadať a doručiť svoje návrhy. Uviedla, že žalovaný porušil ustanovenie § 79 O.s.p. a rozhodcovský súd s pomocou žalovaného jej odňal možnosť konať pred súdom a znemožnil jej uplatniť realizáciu procesných práv priznaných jej občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov a to aj na súdnu ochranu tak aj právo na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd preto prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 219 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo výroku o zastavení konania a vo výroku o trovách konania a konštatuje , že súd prvého stupňa správne vychádzal z toho, že v zmysle ustanovení § 103, § 104 ods.1 O.s.p. išlo o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nebolo možné odstrániť a preto bolo potrebné konanie zastaviť. Postup podľa § 104 ods.1 O.s.p. prichádza do úvahy , ak konanie vykazuje také vady, ktoré bránia tomu, aby súd mohol vo veci konať a vydať rozhodnutie vo veci samej. Bude to tak vždy ak sa na súde uplatňuje vec, ktorá nepatrí do právomoci súdu. V takomto prípade súd vždy uznesením zastaví konanie. Aj v tomto prípade išlo o taký nedostatok podmienky konania, že súd nemohol pripustiť obnovu konania pre konanie, ktoré sa viedlo pred rozhodcovským súdom a preto toto konanie muselo byť zastavené. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože navrhovateľka bola v odvolacom konaní neúspešná, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a odporcovi v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli, preto mu neboli priznané. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.