Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/87/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111218934 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7111218934.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobkyne T.. Q. M. T. Š. C. U. Z. T. Č. U. Z. N. B. - M., K. XXXX/X C., zast. advokátkou JUDr. Alenou Rudohradskou, AK Košice, Moldavská č. 13, proti žalovanému Daňovému úradu Košice II, so sídlom Košice, Garbiarska č. 1, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. 04. 2011 č. 696/230/19818/11/Pie takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím žalovaného zo dňa 19. 04. 2011 č. 696/230/19818/11/Pie nebolo vyhovené námietke žalobkyne podanej proti jeho výzve podľa § 58a ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov zo dňa 20. 01. 2011 č. 696/230/2791/11/Pie, na zaplatenie daňového nedoplatku za zdaňovacie obdobie roka 2006 na dani z príjmov fyzickej osoby v sume 7.034,02 eur. V odôvodnení rozhodnutia reagujúc na námietky žalobkyne vznesené proti exekučnej výzve žalovaný uviedol, že predmetná exekučná výzva bola žalobkyni doručená na základe právoplatného dodatočného platobného výmeru zo dňa 24. 11. 2010 č. 696/230/69817/10/Pie, ktorým bol žalobkyni vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2006 v sume 7.034,02 eur s povinnosťou zaplatiť ho do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Dodatočný platobný výmer bol vydaný na základe opakovanej daňovej kontroly na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2006, o výsledku ktorej bol dňa 07. 10. 2010 vyhotovený protokol. Dňa 26. 10. 2010 správca dane telefonicky kontaktoval žalobkyňu s tým, aby sa dostavila na daňový úrad Košice II a prevzala si zapožičané doklady, pričom zároveň mal pripravenú výzvu na prerokovanie protokolu zo dňa 25. 10. 2010, v ktorej bol stanovený termín podpisu protokolu na deň 22. 11. 2010, ktorú jej mienil doručiť. Žalobkyňa sa v dohodnutom termíne dňa 26. 10. 2010 s tým, že nasledujúci deň má nastúpiť na hospitalizáciu, na Daňový úrad Košice II nedostavila, v dôsledku čoho bola opätovne telefonicky kontaktovaná, bol jej oznámený termín podpisu protokolu, t.j. deň 22. 11. 2010. Telefonický rozhovor bol zaznamenaný vo forme úradného záznamu zo dňa 26. 10. 2010. Nadväzujúc na uvedené, keďže žalobkyňa bola s termínom podpisu protokolu oboznámená, správca dane poukázal na povinnosť daňového subjektu v prípade, že sa prerokovania protokolu nemôže zúčastniť osobne, ustanoviť si na tento účel zástupcu. Žalobkyňa tak neučinila. Vzhľadom na uvedené, na základe protokolu z opakovanej daňovej kontroly bol vyhotovený dodatočný platobný výmer dňa 24. 11. 2010 č. 696/230/69817/10/Pie, ktorý bol žalobkyni doručovaný poštou, pričom zásielka bola uložená na pošte dňa 01. 12. 2010. Keďže daňový subjekt nepreukázal, že v čase doručovania sa nezdržiaval v mieste bydliska, správca dane výzvou zo dňa 15. 03. 2011 žalobkyňu vyzval, aby k svojmu podaniu doložila doklad preukazujúci túto skutočnosť. Zároveň požiadal sociálnu poisťovňu o oznámenie doby trvania práceneschopnosti žalobkyne, ako aj adresy označenej ako miesto pobytu počas práceneschopnosti. Výzvu si žalobkyňa neprevzala a správcovi dane sa zásielka vrátila 15. 04. 2011. Z odpovede sociálnej poisťovne vyplynulo, že žalobkyňa bola práceneschopná od 27. 10. do 30. 11. 2010 a jej ďalšia práceneschopnosť trvá od 14. 12. 2010 s tým, že menovaná uviedla na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti adresu trvalého pobytu aj adresu, kde sa bude zdržiavať počas dočasnej pracovnej neschopnosti ako C., K. Č.. X. Žalovaný konštatoval, že počas doby uloženia zásielky na pošte daňovníčka, t. j. žalobkyňa nebola práceneschopná a nepreukázala skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že sa v čase doručovania, v mieste bydliska nezdržiavala. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a na jeho základe jej bola doručená predmetná exekučná výzva. Včas podanou žalobou zo dňa 11. 07. 2011, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 13. 07. 2011, žalobkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V žalobe uviedla, že námietku proti exekučnej výzve žalobkyňa podala z dôvodu, že nebola oboznámená s protokolom o opakovanej daňovej kontrole, tento jej nebol doručený, nebol jej oznámený termín prerokovania protokolu, ani doručený dodatočný platobný výmer, čím jej bolo odopreté právo vyjadriť sa k protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly, ako aj právo podať voči nemu námietky. Konštatovala, že svoju neprítomnosť dostatočným spôsobom odôvodnila a včas dokladovala kópiou potvrdenia dočasnej pracovnej neschopnosti so začiatkom k 27. 10. 2010. Uviedla, že správca dane sa dňa 26. 10. 2010 s ňou telefonicky skontaktoval a požiadal ju o dostavenie sa na daňový úrad dňa 27. 10. 2010, pričom žalobkyňa mu oznámila, že od uvedeného dňa bude práceneschopná z dôvodu vážnych pretrvávajúcich zdravotných ťažkostí, a nastupuje na hospitalizáciu, pričom v uvedený deň sa podrobila aj operačnému zákroku. Poprela, žeby v uvedený deň bola vyzvaná na dostavenie sa na daňový úrad a oboznámenie s termínom prerokovania protokolu o opakovanej daňovej kontrole. O tomto nebola informovaná, iba bola vyzvaná na pracovné stretnutie. O termíne prerokovania protokolu upovedomená nebola. Z uvedeného dôvodu ani nemala dôvod ustanovovať za seba zástupcu v zmysle § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb., na ktorý poukazuje žalovaný. Poukázala na to, že jej nie je zrejmé, na základe čoho správca dane vyhotovil dodatočný platobný výmer dňa 24. 11. 2010 v čase jej PN, ktorý bol vypravený z Daňového úradu Košice II dňa 26. 11. 2010 s dátumom uloženia zásielky na pošte 01. 12. 2010. Jeho konštatovanie, že žalobkyňa dostatočným spôsobom nepreukázala, že po celú dobu uloženia zásielky sa nezdržiavala v mieste bydliska je irelevantné a nedôvodné. Zdôraznila, že v doklade o dočasnej pracovnej neschopnosti bolo miesto, kde sa počas nej bude zdržiavať označené a týmto bola M. G. K. a nie adresa trvalého bydliska. Poukázala tiež na to, že opakovaná daňová kontrola sa začala dňa 23. 11. 2009 a preto správca dane mal dostatočný časový priestor túto kontrolu vykonať a ukončiť so všetkými právnymi náležitosťami, ako aj na to, že žalobkyňa aktívne spolupracovala so správcom dane, nevyhýbala sa jednaniam, poskytovala súčinnosť kedykoľvek o to bola požiadaná. Vzhľadom na dostatočne odôvodnené ospravedlnenie účasti žalobkyne na prerokovaní protokolu o ukončení opakovanej daňovej kontroly bol správca dane oprávnený požiadať nadriadený orgán o predĺženie termínu opakovanej daňovej kontroly. Nie je tiež zrejmé, prečo správca dane nekonal v období skoro jedného roka, až v poslednej chvíli pred uplynutím lehoty na ukončenie opakovanej daňovej kontroly. V písomnom vyjadrení zo dňa 07. 10. 2011 navrhol žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, ako boli uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Zdôraznil, že predmetná exekučná výzva bola žalobkyni doručená na základe právoplatného rozhodnutia správcu dane, t. j. dodatočného platobného výmeru zo dňa 24. 11. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť na základe fikcie doručenia, keďže žalobkyňa si zásielku uloženú na pošte 01. 12. 2010 v úložnej lehote neprevzala, pričom táto nepreukázala, že počas celej doby uloženia zásielky sa nezdržiavala v mieste bydliska. Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s jeho administratívnym spisom dospel k záveru, že žaloba žalobkyne dôvodná nie je. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že na základe oznámenia o výkone opakovanej daňovej kontroly zo dňa 16. 10. 2009 bola u žalobkyne vykonaná opakovaná daňová kontrola na daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2006, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol dňa 07. 10. 2010 pod č. 696/320/617-64369/2010/Pri. Výzvou zo dňa 25. 10. 2010 bola žalobkyňa vyzvaná na prerokovanie protokolu o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly zo dňa 07. 10. 2010, ktoré sa malo uskutočniť dňa 22. 11. 2010 na Daňovom úrade Košice II. Predmetná výzva bola žalobkyni doručovaná poštou ako zásielka určená jej do vlastných rúk, pričom, ako to vyplýva z relácie poštového doručovateľa, predmetná zásielka bola dňa 28. 10. 2010 uložená na pošte a adresát si zásielku v úložnej lehote neprevzal. Z úradného záznamu spísaného dňa 22. 11. 2010 vyplýva, že správca dane stanovil na deň 22. 11. 2010 podpis protokolu zo dňa 07. 10. 2010, pričom výzva na vyjadrenie sa k protokolu a jeho prerokovanie zo dňa 25. 10. 2010 sa správcovi dane vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Vzhľadom na uvedené správca dane konštatoval, že dňa 22. 11. 2010 sa žalobkyňa nedostavila na podpis predmetného protokolu o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2006. Z úradného záznamu zo dňa 26. 10. 2010, ktorý bol vyhotovený na základe telefonických rozhovorov s T.. M. vyplýva, že dňa 26. 10. 2010 sa správca dane o 10.15 hod. telefonicky nakontaktoval na žalobkyňu a požiadal ju, aby sa dostavila v predmetnom týždni na daňový úrad k prevzatiu dokladov. Menovaná vzhľadom na to, že mala byť dňa 27. 10. 2010 hospitalizovaná, prisľúbila, že sa dostaví ešte v ten istý deň o 13.00 hod., s čím správca dane súhlasil. Zároveň bola správcom dane pripravená k prevzatiu, t.j. na osobné doručenie aj výzva na prerokovanie protokolu z opakovanej daňovej kontroly spolu s predmetným protokolom. Vzhľadom na to, že menovaná sa do 13.30 na daňový úrad nedostavila, opätovne sa správca dane s ňou telefonicky skontaktoval a menovaná uviedla, že má zdravotné problémy a nemôže sa na daňový úrad dostaviť. Správca dane ešte oboznámil daňový subjekt s termínom určeným pre podpis protokolu. Z oznámenia žalobkyne doručeného Daňovému úradu Košice II dňa 08. 11. 2010 vyplýva, že dňa 26. 10. 2010 na základe telefonickej požiadavky pracovníka správcu dane sa na daňový úrad zo zdravotných dôvodov nemohla dostaviť, o čom ho informovala a zároveň oznámila, že na druhý deň bude hospitalizovaná z dôvodu operačného zákroku. Podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára jej práceneschopnosť mala trvať približne 6 - 8 týždňov, čo správcovi dane týmto podaním dala na vedomie a pripojila aj doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti, z obsahu ktorého vyplýva, že dočasná pracovná neschopnosť u žalobkyne trvala od 27. 10. 2010 s tým, že počas práceneschopnosti sa žalobkyňa mala zdržiavať na adrese M. G. K., G.. E. Z. č. XX. Na základe citovaného protokolu o výsledku zistení z daňovej kontroly bol dňa 24. 11. 2010 pod č. 696/230/69817/10/Pie Daňovým úradom Košice II vydaný dodatočný platobný výmer, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov daňovému subjektu žalobkyni vyrubený rozdiel z dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2006 v sume 7.034,02 eur. Citované rozhodnutie bolo žalobkyni doručovaná doporučenou zásielkou do vlastných rúk, ktorá bola žalobkyni, ako to vyplýva z relácie poštového doručovateľa na vrátenej zásielke doručovaná po prvýkrát dňa 30. 11. 2010, keďže nebola zastihnutá na adrese C., K. XXXX/X, opakované doručenie bolo vykonané 01. 12. 2010 a v uvedený deň, keďže opakovane nebola zastihnutá na uvedenej adrese, bola zásielka na pošte uložená 01. 12. 2010. Táto sa ako neprevzatá v úložnej lehote Daňovému úradu Košice II vrátila dňa 27. 12. 2010. Na základe fikcie doručenia bol dátum právoplatnosti dodatočného platobného výmeru určený dňom 31. 12. 2010. Na základe uvedeného výzvou podľa § 58a ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov zo dňa 20. 01. 2011 doručenou žalobkyni dňa 15. 02. 2011 bola táto vyzvaná na zaplatenie daňového nedoplatku vzniknutého na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2006 v sume 7.034,02 eur, ktorá pohľadávka sa stala splatnou dňa 17. 01. 2011. Proti exekučnej výzve podala žalobkyňa v zákonnej lehote námietky, ktorých dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby. O týchto bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím žalovaného. Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 30. 03. 2011 na základe dožiadanie žalovaného vyplýva, že žalobkyňa bola práceneschopná od 27. 10. 2010 do 30. 11. 2010, pričom jej ďalšia práceneschopnosť trvá od 14. 12. 2010 nepretržite. Menovaná na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti uviedla adresu trvalého pobytu aj adresu, kde sa bude zdržiavať v čase dočasnej pracovnej neschopnosti C., K. Č.. X. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 07. 03. 2012 zotrvala na podanej žalobe zo skutkových aj právnych dôvodov v nej uvedených. Zdôraznila, že zo strany Daňového úradu Košice II došlo k pochybeniu a k porušeniu § 15, v zmysle ktorého výzva na prerokovanie protokolu musí byť doručená daňovému subjektu písomne. Postup pracovníka daňového úradu považovala za neštandardný, pretože tento žalobkyňu kontaktoval telefonicky. Zdôraznila, že žalobkyňa bola práceneschopná, počas práceneschopnosti sa zdržiavala na adrese v M. G. K. a preto nemohla predmetné zásielky na pošte prevziať. Rovnako ich nemohla prevziať počas hospitalizácie, tzn., že v čase doručovania sa nezdržiavala v mieste bydliska. Poukázala tiež na to, že žalobkyňa ako korešpondenčnú adresu oznámila správcovi dane adresu C., M. 8, na ktorú jej žiadne písomnosti doručované neboli. K prednesu právnej zástupkyne sa pripojila aj žalobkyňa. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené a v jeho zmysle navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na to, že už v mesiaci jún 2010 bola žalobkyňa upovedomená o tom, že došlo k predĺženiu lehoty na vykonanie predmetnej daňovej kontroly a to predovšetkým z dôvodu, že počas jej výkonu prebiehala súčasne aj kontrola na daň z pridanej hodnoty a jej výsledky mohli, a v konečnom dôsledku aj mali vplyv na výsledky predmetnej daňovej kontroly. Pokiaľ ide o prednes právnej zástupkyne žalobkyne v priebehu pojednávania v súvislosti s doručovaním na korešpondenčnú adresu, uviedla, že väčšina zásielok bola žalobkyni doručovaná na adresu trvalého bydliska, kde ich riadne preberala a aj predmetné zásielky v tejto veci boli doručované na adresu jej trvalého bydliska. Žalovaný doručoval zásielky žalobkyni na adresu, ktorá bola uvedená aj v potvrdení sociálnej poisťovne. Podľa § 58a zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov ak daňový dlžník v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky nemá odkladný účinok. Podľa § 50 ods. 3 citovaného zákona správca dane posúdi námietky, rozhodne o nich a toto rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie. Ak námietka smeruje proti postupu vedúceho zamestnanca správcu dane, ktorý nemá nadriadeného vedúceho zamestnanca, rozhodne o námietke orgán najbližšie nadriadený správcovi dane. Proti rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Podľa § 245 ods. 1 O. s. p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákon od z prv urobeného zákonného rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Súd preskúmal žalobou žalobkyne napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne dôvodná nie je. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci, z neho bol vyvodený aj správny právny záver. Rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po jeho formálnej stránke. Základným predpokladom pre postup správcu dane podľa § 58a zákona o správe daní a poplatkov je existencia a splatnosť daňovej povinnosti daňového dlžníka. V danom prípade daňová povinnosť žalobkyne ako daňového subjektu bola určená právoplatným rozhodnutím správcu dane zo dňa 24. 11. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 12. 2010. Opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu podaný nebol a pohľadávka sa stala splatnou 17. 01. 2011. V danom prípade všetky námietky žalobkyne obsiahnuté v podanej žalobe a vznesené aj v priebehu súdneho konania smerujú k rozhodnutiu správcu dane o vyrubení rozdielu na dani z príjmu fyzickej osoby za predmetné zdaňovacie obdobie. Súd v rámci tohto konania však nemá oprávnenie preskúmavať zákonnosť dodatočného platobného výmeru, pretože takéto oprávnenie v zmysle § 245 O. s. p. by mal iba v prípade, žeby pre preskúmanie tohto rozhodnutia nebol stanovený osobitný postup. Proti rozhodnutiu správcu dane o vyrubení rozdielu na dani z príjmov fyzickej osoby bolo prípustné odvolanie, pričom žalobkyňa svoje právo podať odvolanie proti tomto rozhodnutiu nevyužila a preto toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Tvrdiac, že rozhodnutie jej nebolo doručené a preto nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, mala žalobkyňa právo podať proti rozhodnutiu žalovaného žalobu v zmysle § 247 a nasl. O. s. p. a dožadovať sa doručenia napadnutého rozhodnutia podľa § 250b ods. 2 O. s. p. a postupu naň nadväzujúceho, to všetko v lehote podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia. V konaní nebolo preukázané, žeby takáto žaloba žalobkyňou podaná bola, resp. žeby napadnuté rozhodnutie žalovaného i správcu dane o určení daňovej povinnosti boli zrušené. Vychádzajúc z uvedeného kvalifikuje súd postup správneho orgánu pokiaľ ide o doručenie výzvy daňovému dlžníkovi, ako aj rozhodnutie o nevyhovení námietkam podaným proti tejto výzve za súladný so zákonom a platnou právnou úpravou. Dodatočný platobný výmer, na základe ktorého bola žalobkyni doručená predmetná exekučná výzva, nadobudol právoplatnosť na základe fikcie doručenia v zmysle § 17 ods. 11 zákona o správe daní a poplatkov, pretože žalobkyňa sa na adrese, uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti mala zdržiavať v čase jej trvania, pričom k opakovanému pokusu o jeho doručenie na adrese jej trvalého pobytu došlo dňa 1. 12. 2010, kedy bola zásielka aj uložená na pošte. V uvedený deň menovaná už práceneschopná podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne nebola a nebolo preukázané, žeby sa v uvedený deň v mieste trvalého bydliska nezdržiavala. Pokiaľ ide o námietku, týkajúcu sa pochybenia správcu dane, ktoré spočívalo v tom, že žalobkyni žiadne zásielky neboli doručované na korešpondenčnú adresu, ktorú správcovi dane oznámila, touto sa súd zaoberať nemohol, pretože táto nebola vznesená v podanej žalobe ani námietkach podaných proti exekučnej výzve, t.j. uplatnená bola až po zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote na podanie žaloby. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s cit. zák. ustanoveniami, jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2011), žalobu žalobkyne podľa § 250j ods. 1 O. s. p. zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.