Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4To/86/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112010579 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7112010579.3 Uznesenie Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča, sudcov JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Marty Goliášovej, v trestnej veci proti obžalovanému S. G., pre zločin krádeže podľa § 212 ods.1, ods.3 písm. b), ods.4 písm. b) Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. októbra 2012, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 27.8.2012, sp. zn. 5T 48/2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného S. G.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný S. G. uznaný za vinného zo zločinu krádeže podľa § 212 ods.1, ods.3 písm. b), ods.4 písm. b) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v dobe po 17,00 hod. dňa 16.12.2011 do 20,00 hod. dňa 18.12.2011 na X. ulici č. X v T., po rozbití sklenenej výplne o rozmere 360x930 mm nájdeným kameňom, vnikol do bytu na prízemí, odkiaľ odcudzil notebook zn. Asus, výr. č. 7AN0AS172196 v hodnote 354,54 Eur, mobilný telefón zn. Samsung S5230, IMEI:357952038146578 v hodnote 112,32 Eur, digitálnu kameru zn. Toshiba Camileo, nezisteného výr. čísla v hodnote 134,11 Eur, digitálny fotoaparát zn. Sony, nezisteného výr. čísla v hodnote 175,58 Eur, pánske hodinky zn. Festina v hodnote 254,53 Eur, dámske náramkové hodinky zn. Tissot v hodnote 338,47 Eur, slnečné okuliare zn. Dior v hodnote 200 Eur, parfém Calvin Klein v hodnote 44,50 Eur a zväzok kľúčov, čím takto spôsobil D. Č. škodu na odcudzených veciach vo výške 1.611,25 Eur a na poškodených veciach vo výške 144,- Eur pričom skutku sa dopustil aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 5T 16/11 z 12.4.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.4.2011, bol odsúdený okrem iného aj za prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. a), ods.3 písm. a), písm. b) Tr. zák. Za to mu okresný súd uložil podľa § 212 ods.4, § 41 ods.1, § 38 ods.2, ods.4, § 37 písm. m) Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 64 (šesťdesiatštyri) mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods.2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods.2 písm. c) Tr. zák. mu uložil i ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku zahlásil odvolanie obžalovaný, ktoré sám, ako aj cestou svojho obhajcu písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch podaného odvolania uviedol, že nenamieta skutkové zistenia okresného súdu, pretože sa ku skutku v celom rozsahu priznal a svoje konanie oľutoval. Namieta však právnu kvalifikáciu, pokiaľ jeho konanie bolo kvalifikované ako zločin krádeže podľa § 212 ods.1,3 písm. b), ods.4 písm. b) Tr. zák. a nie ako prečin podľa § 212 ods.1, ods.2 písm. a), ods.3 písm. b) Tr. zák. tak, ako to bolo uvedené v obžalobe okresného prokurátora. V týchto súvislostiach poukázal na stanovisko NS SR č. Tpj 78/2011. Zároveň namietal správnosť výroku o uloženom treste, keď okresný súd zistil iba priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. a nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Vzhľadom k tomu, že ku skutku sa priznal a svoje konanie úprimne oľutoval mal okresný súd prihliadnuť na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l),n) a trest uložiť s prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods.3 Tr. zák. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a uznal vinu podľa obžaloby okresného prokurátora a uložil zákonný trest. Na základe podaného odvolania krajský súd v zmysle § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Okresný súd postupoval správne a v súlade so zákonom pri zisťovaní skutkového stavu veci, keď na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, tieto jednotlivo aj vo svojom súhrne náležite vyhodnotil a dospel tak ku správnym skutkovým zisteniam. Skutkový stav ustálený súdom si v plnom rozsahu osvojil preto aj odvolací súd. Pokiaľ ide o skutkové zistenia okresného súdu odvolací súd zistil, že tieto sú podrobne rozobraté vrátane hodnotenia vykonaných dôkazov v odôvodnení preskumávaného rozsudku. Keďže odvolací súd sa so zisteniami okresného súdu stotožňuje, odkazuje na dôvody rozsudku a k odvolaniu obžalovaného považuje za potrebné zvýrazniť, že v daných súvislostiach odvolací súd zastáva názor, že právna kvalifikácia, ktorá pokrýva väčší počet pojmových znakov (markánt) konania páchateľa a jeho následku ako zákonných znakov trestného činu je v pomere špeciality oproti inak použiteľnej kvalifikácii, ktorá obsahuje nižší počet takých znakov (zachytáva menej faktických okolností pre subsumpciu, t.j. pre „vztiahnutie“ právnej normy na skutkovú podstatu). Ak teda obe konkurujúce si kvalifikácie konštatujú tie isté zákonné znaky a jedna z nich navyše aj ďalší zákonný znak, prednosť má rozvinutejšia kvalifikácia, ktorá výstižnejšie charakterizuje konanie páchateľa. Ide o vzťah špeciality a subsidiarity determinujúci v takýchto prípadoch vylúčenie jednočinného súbehu trestných činov. Vo väzbe na ustanovenie § 38 ods.1 Tr. zák. je potrebné vykladať toto ustanovenie tak, že prikazuje prednostnú kvalifikáciu určitej okolnosti ako zákonného znaku základnej skutkovej podstaty trestného činu, a teda nie ako okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby v rámci len jednej kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu. Konkrétna okolnosť môže ako okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby vytvoriť kvalifikovanú skutkovú podstaty s niektorou zo základných skutkových podstát napriek tomu, že je zákonným znakom, uvedeným v inej základnej skutkovej podstate trestného činu. To platí aj vtedy, ak jedno ustanovenie osobitnej časti Trestného zákona obsahuje dve alebo viac skutkových podstát trestných činov. Preto, ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha taký trestný čin vlámaním, napĺňa zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods.1, ods.4 písm. b) Tr. zák. pri použití § 138 písm. e) Tr. zák. Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii § 212 ods.2 písm. a) Tr. zák., ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu. Okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení skutku vo výroku napadnutého rozsudku. Tak ako je ustálený skutok v napadnutom rozsudku, konanie obžalovaného S. G. správne kvalifikoval ako zločin krádeže podľa § 212 ods.1, ods.3 písm. b), ods.4 písm. b) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1 Tr. zák., pretože si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania a to vlámaním a neoprávnene vnikol do obydlia iného. Pokiaľ ide o trest, krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom okresného súdu viažuceho sa k ukladaniu trestu obžalovanému. Obžalovaný S. G. má doposiaľ 5 záznamov v registri trestov. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 5T 16/2011 zo dňa 12.4.2011 pre trestný čin podľa § 212 ods.3 Tr. zák. a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Nepochybil okresný súd, keď u obžalovaného zistil iba priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. a nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť aj napriek tomu, že obžalovaný sa ku skutku priznal a svoje konanie oľutoval. Toto priznanie však bolo realizované až pod ťarchou dôkazov a ním prejavenú ľútosť správne okresný súd nepovažoval za úprimnú, ale len za účelovú, v snahe dosiahnuť zníženie trestu, a to už aj s poukazom na doterajšiu kriminálnu minulosť obžalovaného, ktorý zjavne opakovane súdmi vyhlásením odsudzujúcich rozsudkov bol varovaný a upozornený na to, že takéto jeho konanie je protiprávne. Rovnako aj krajský súd nezistil, aby obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a k samotnému usvedčeniu obžalovaného došlo až na základe znaleckého dokazovania, pričom úspešná aplikácia § 36 písm. n) predpokladá aktívnu účasť páchateľa. Krajský súd zistil súlad postupu okresného súdu i v rámci aplikácie ustanovenia § 73 ods.2 písm. c) Tr. zák., kedy na základe odporúčania znalcov z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria došlo k uloženiu ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou, čo v konečnom dôsledku akceptuje odborné závery zhora uvádzaných znalcov. To boli dôvody, pre ktoré krajský súd o odvolaní obžalovaného rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.