Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/214/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112201177 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7112201177.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, proti žalovanej Y. X., X. P. W., I. B. Č.. XX, za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká č. 16, o zaplatenie 3.357,43 euro s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 3.7.2012 č.k. 17C/13/2012-28 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, rozhodol o vrátení žalobcovi súdneho poplatku v sume 194,37 euro a zároveň vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva. Výrok o zastavení konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 96 O.s.p. vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal späť návrh na začatie konania v celom rozsahu. O trovách konania žalobcu rozhodol podľa 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. majúc za to, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania. Na strane žalovanej nebol podaný návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť jej trovy konania, preto o jej trovách konania súd nerozhodoval. Pokiaľ ide o trovy vedľajšieho účastníka na strane žalovanej súd mu náhradu trov konania nepriznal a to z dôvodov uvedených vo vyjadrení žalobcu, s ktorými sa stotožnil a to aj napriek tomu, že v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. účastník, na ktorého strane vedľajší účastník vystupoval by mal právo na náhradu trov konania. Ďalej dodal ,že nepriznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi má právny základ v primeranej aplikácii § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý priznanie náhrady trov konania podmieňuje účelnosťou vynaložených trov. Súd mal za to, že nejde o účelne vynaložené trovy konania, ak sa dá zastúpiť združenie založené na ochranu spotrebiteľa advokátom. Ak účelom, cieľom združenia je ochrana spotrebiteľa predpokladom k jeho činnosti by mala byť vedomosť o právach spotrebiteľov, ktoré majú byť jeho činnosťou chránené, a teda spravodlivo možno očakávať, že bude združovať predovšetkým osoby s príslušným (právnickým) vzdelaním, s potrebnými odbornými vedomosťami. Vzhľadom na uvedené zastúpenie žalobcu v tejto veci sa javí ako nadbytočné a účelové. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi rozhodol podľa ust. § 11 zák. č. 71/1992 Zb.. Proti tomuto uzneseniu vo výroku, ktorým súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi trovy konania podal včas odvolanie vedľajší účastník. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil a uložil žalobcovi nahradiť mu trovy konania v sume 166,51 euro. V odvolaní uviedol, že uznesenie v napadnutej časti vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa pri nepriznaní mu trov postupoval v rozpore s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v rozpore s ustálenou súdnou praxou slovenskou právnou teóriou. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 137 O.s.p. podľa ktorého okrem iného trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, ako aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Je toho názoru, že trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby bol hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci zastúpený advokátom. Toto ústavou zaručené právo môže uplatňovať v rámci celej republiky bez ohľadu na to, že voľba miestneho advokáta by bola spojená s menšími trovami, než udelenie plnomocenstva právnemu zástupcovi mimo mesta alebo obce, kde účastník konania býva. Podľa jeho názoru súd mal v danej veci celkom jednoznačne aplikovať ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a vylúčiť aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Ako vedľajšiemu účastníkovi mu vznikli trovy konania z titulu právneho zastupovania právnym zástupcom podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Z procesného hľadiska v zásade platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, preto má ako vedľajší účastník, ktorý v konaní podporoval žalovanú, nárok na náhradu trov konania. Opätovne žiadal o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu, ktorým nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, nakoľko má za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Uviedol, že nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Spochybnil nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom. Podľa jeho názoru v danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j., že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Podľa jeho názoru z aktívnej činnosti združenia je zrejmé, že disponuje rozsiahlymi znalosťami a vedomosťami v danej problematike, ktorou sa ako špecifickou zaoberá a je inštitúciou spôsobilou účinne ochraňovať práva spotrebiteľa v súdnom konaní. Je toho názoru, že ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. V tejto súvislosti poukázal na rôzne rozhodnutia krajských a okresných súdov. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania vedľajšieho účastníka vychádzal z nesprávneho právneho názoru ak mal za to, že sa nejedná o účelne vynaložené trovy konania, ak Združenie založené na ochranu spotrebiteľa bolo zastúpené advokátom, lebo účelom, cieľom združenia je ochrana spotrebiteľov a predpokladom jeho činnosti by mala byť vedomosť o právach spotrebiteľov, ktoré majú byť jeho činnosťou chránené a teda spravodlivo možno očakávať, že bude združovať predovšetkým osoby s príslušným (právnickým) vzdelaním s potrebnými odbornými vedomosťami. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Citované ust. § 93 ods. 2 O.s.p. o možnosti vstupu do konania ako vedľajšieho účastníka takej právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu je účinné od 15.10.2008 bolo zavedené do občianskeho súdneho poriadku zák. č. 384/2008 Z.z.. Cieľom novej právnej úpravy podľa dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z. bolo umožniť širšiu ochranu osobám na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Takto založené združenie sa môže na súde podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav, rovnako ako sám spotrebiteľ. Práva spotrebiteľov teda môže združenie chrániť tým, že samo podá návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže podľa § 26 ods. 5 O.s.p. zastupovať účastníka na základe plnomocenstva alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p.. Vzhľadom na to, že ust. § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne stanovuje, že vedľajší účastník v konaní má rovnaké práva a povinnosti ako účastník možno z toho vyvodiť záver, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná aj náhrada trov konania za predpokladu, kedy právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporoval. Článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky priznáva každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi. Pod pojem „každý“ spadá aj vedľajší účastník konania. Vedľajší účastník nie je vylúčený z voľby, akým spôsobom si toto základné právo (na právnu pomoc v konaní pred súdmi) uplatní, ale musí počítať s tým, že aj vo vzťahu k nemu bude súd skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené a či je dôvod na priznanie náhrady trov proti neúspešnému účastníkovi. Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka alebo je vedľajší účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Súd má preto možnosť posúdiť účelnosť vynaloženia jednotlivých trov konania vedľajšieho účastníka prostredníctvom advokáta, avšak nemožno súhlasiť s jeho záverom o neúčelnosti vynaložených trov konania iba z toho dôvodu, že vedľajší účastník ako združenie založené na ochranu spotrebiteľa sa nechalo v konaní zastúpiť advokátom. Ak súd prvého stupňa vychádzal z iného právneho názoru vec nesprávne právne posúdil, preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1, 2 O.s.p. zrušil napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu a posúdiť účelnosť vynaložených trov konania vedľajším účastníkom prostredníctvom jeho právneho zástupcu. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.