Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/229/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7200899659 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7200899659.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky N.. R. J. nar. X.X.E. bývajúcej v W.N. B. D.. Z. Č.. XX prechodne v W. B. D.. X. Č.. X zastúpenej JUDr. Gabrielou Jablonskou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Letnej č. 45 proti odporcovi T.. Y. J. nar. X.X.E. bývajúcom v W. B. D.. Z. Č.. XX zastúpeného JUDr. Jánom Čisárom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Murgašovej č. 3 o určenie manželského výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 23.2.2012 č.k. 26C 310/2000-514 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Košice II z 12.4.2012 č.k. 26C 310/2000-540 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania 14,27 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Gabriely Jablonskej. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky 99,58 € mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred od 21.2.2000 do 5.6.2000. Dlžné výživné za obdobie od 21.2.2000 do 5.6.2000 342,92 € zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcom rozsahu konanie zastavil. Zaviazal odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh 71,50 € na účet Okresného súdu Košice II do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke trovy konania 149,27 € do 3 od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne navrhovateľky. Dopĺňacím rozsudkom zaviazal odporcu nahradiť štátu trovy konania 600,81 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Košice II. Proti tomuto rozsudku aj dopĺňaciemu rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok alternatívne zmenil tak, že návrh zamietne ako nedôvodný. Uplatnil odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 1, 2 písm. b/, c/, d/ O.s.p. Vytkol konajúcemu súdu, že konanie má vadu, nakoľko súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav a nevykonal náležite skutkové zistenie stavu veci. V odôvodnení konajúci súd uviedol z ktorých dôkazov vychádzal, podľa ktorého ustanovenia zákona nárok posúdil, neuviedol však z akého dôvodu určil výšku manželského výživného, dôsledkom čoho je nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku, a preto je nepreskúmateľný. Konštatoval nedostatočne zistený skutkový stav v dôsledku nedostatočného zistenia ukončenia pracovného pomeru navrhovateľky, ktorý bol ukončený dohodou s 5-mesačným odstupným 57.722,- Sk v apríli 1999. Následne navrhovateľka poberala podporu v nezamestnanosti od 1.5.1999 do 30.7.1999 5.400,- €, t.j. 179,2 € a od 1.8.1999 do 31.10.1999 5.241,- Sk, t.j. 173,96 €. Poukázal na to, že odstupné, ktoré navrhovateľka prevzala, tak táto suma patrí do BSM, avšak mala ho v držbe navrhovateľka a mala možnosť z týchto finančných prostriedkov čerpať na svoje potreby finančné prostriedky a rozhodne výška tejto sumy má vplyv na rozhodnutie vo veci samej, nakoľko zistenie, že navrhovateľka nebola v rozhodnom období poberateľkou len sociálnej dávky 1.035,- Sk. Opätovne poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka mala výdavky v súvislosti s členstvom v H. clube. Uviedol, že jeho možnosti v rozhodnom období neumožňovali prispievať na výživu navrhovateľky, pretože príjem mal 12.000,- Sk, výdavky na lieky 300,- Sk, nájomné 2.700,- Sk, výživné na dve deti mesačne 3.500,- Sk a po odpočítaní týchto súm mu ostávalo pre jeho potrebu 5.500,- Sk. Napriek tomu navrhovateľka okrem sociálnych dávok mesačne 1.035,- Sk mala k dispozícii odstupné z apríla 1999 57.722,- Sk, pričom rozdelenie tejto sumy na 12 mesiacov činí 4.810,- Sk. Mimo tejto sumy disponovala mesačne ešte aj výživným, ktoré jej prispieval na deti 3.500,- Sk mesačne. Z uvedeného dôvodu určenie výživného je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko priznaný nárok je na úkor odporcu. Poukázal na nedostatočné odôvodnenie rozsudku, pretože navrhovateľka bola vlastníčkou akcií z prvej a druhej kupónovej privatizácie a vlastnila podielový list z Prvej penzijnej a.s. Bolo ignorované jeho tvrdenie, že v septembri 1999 dal na účet navrhovateľky sumu 22.500,- Sk, z ktorých si navrhovateľka uložila na kapitálovú vkladnú knižku 16.000,- Sk, a teda ku koncu r. 1999 mala navrhovateľka vo svojej držbe finančné prostriedky vo výške 90.000,- Sk a v období od 25.2.2000 do 11.12.2000 poštovými poukážkami vyplatil navrhovateľke 40.500,- Sk, čo súd v odôvodnení nehodnotil. Pripojil k odvolaniu poštové poukážky o uhrádzaní výživného, kópiu rozsudku Okresného súdu Košice II o schválení rodičovskej dohody v zmysle ktorého bol zaviazaný prispievať na výživu mal. L. 2.000,- Sk a mal. I. 1.500,- Sk mesačne a zmluvu o kúpe podielového listu. Odporca odvolaním napadol aj dopĺňací rozsudok o náhrade trov konania štátu z dôvodu, že konanie súdu prvého stupňa má vadu, lebo súd nevykonal náležite skutkové zistenie stavu veci, k tejto veci nebol ani prizvaný vyjadriť sa, ani spolupracovať so znalcom a znalecký posudok sa netýkal predmetu konania, ale procesnej prekážky konania zo strany navrhovateľky. Znalecký posudok nebol vykonaný pre objektívne zistenie veci ako podkladu pre vydanie rozhodnutia a netýkal sa oboch účastníkov konania. Vyslovil názor, že na rozhodnutie o návrhu nebolo potrebné znalecké dokazovanie, na toto znalecké dokazovanie nezavdal príčinu a týkalo sa navrhovateľky. Z toho dôvodu nie je ochotný znášať trovy znaleckého dokazovania a na základe nevykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, preto navrhol napadnutý dopĺňací rozsudok zrušiť. Navrhovateľka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Odvolanie odporcu považuje za bezdôvodné. Konštatovala, že rozporné tvrdenia účastníkov boli vyvrátené dôkazmi predloženými zo strany odporcu v prospech navrhovateľky a odporca na jednej strane poukazuje vždy na tú istú skutočnosť, že o ničom nemal vedomosti, vzápätí predkladá súdu dôkazy, ktorými toto vyvracia. Týka sa to najmä starostlivosti o deti, výšky príjmu H. clubu, spôsobu financovania dovoleniek oboch účastníkov, platenia výživného s odstupom niekoľkých rokov na základe rozhodnutia súdu. Uplatnila si trovy odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby 6,64 € a režijného paušálu 7,63 € na účet právnej zástupkyne navrhovateľky. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Predmetom odvolacieho konania je návrh na určenie manželského výživného od 21.2.2000 do 5.6.2000. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a končí sa smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho niektorého z manželov, resp. právoplatným rozhodnutím súdu o rozvode manželstva. Manželia, ako to vyplýva z ust. § 71 Zákona o rodine majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť bez ohľadu na to, či spolu žijú alebo nežijú, ich hmotná a kultúrna úroveň má byť v zásade rovnaká. Táto skutočnosť je odôvodnená ich rovnakým postavením v rodine a vyplýva aj z ich rovnakých práv a povinností v manželstve. Pri určovaní manželského výživného je treba vždy prihliadnuť na ust. § 75 Zákona o rodine, t.j. na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pre rozhodnutie súdu o výživnom medzi manželmi nestačí len zistiť osobné, rodinné a majetkové pomery manželov vrátane ich príjmov, ale treba zistiť aj konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov, prípadne inými závažnými okolnosťami. V súlade s ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine je potrebné skúmať či je priznanie výživného v rozpore s dobrými mravmi, čo je treba vždy posúdiť komplexne na základe celkovej analýzy vzťahu medzi manželmi, ich vývoja a príčiny stavu, aj v spojitosti s ďalšími okolnosťami. Vo všeobecnosti možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel (noriem) v spoločnosti, všeobecne uznávaných a činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno preto označiť za činnosť proti dobrým mravom (kontra bonos mores). Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s odvolacími námietkami odporcu v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a odporca neuviedol ani v priebehu odvolacieho konania žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o manželskom výživnom. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k presvedčeniu, že výživné určené súdom prvého stupňa vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a z nich vyplývajúce zásady je primerané, pretože vyrovnáva rozdiel v životnej úrovni manželov a vytvára podmienky pre zásadne rovnakú hmotnú a kultúrnu úroveň manželov. Vyrovnanie však nemožno chápať ako mechanický prepočet za účelom dosiahnutia matematicky zhodných príjmov manželov, pretože zásada rovnakej životnej úrovne je modifikovaná hľadiskami vyjadrenými v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorými sú potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na druhej strane, pričom tieto kritériá je nevyhnutné aplikovať na pomery obidvoch manželov. Pretože súd prvého stupňa správne rozhodol o určení výživného, aj o dlžnom výživnom, odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa ako vecne správne a dôvodné a v odôvodnení tohto rozhodnutia sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v súlade s odsekom 2 cit. zák. ustanovenia. Dopĺňacím rozsudkom podľa ust. § 166 ods. 1, 2 O.s.p. súd prvého stupňa zaviazal odporcu nahradiť štátu trovy konania 600,81 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet konajúceho súdu preddavkovo platené trovy štátom na znalecké dokazovanie znalcovi L.. N. R. vo výške 18.100,- Sk za podaný znalecký posudok. Znalečné bolo vyplatené učtárňou Krajského súdu v Košiciach zo štátnych prostriedkov. O náhrade trov štátu rozhodol v zmysle ust. § 148 O.s.p., nakoľko odporca v konaní nebol úspešný, preto podľa pomeru úspechu veci ho zaviazal k náhrade trov konania štátu 600,81 € (18.100,- Sk). Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal aj dopĺňací rozsudok a dospel k záveru, že súd prvého stupňa posúdil zistený skutkový stav podľa správnych ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a zákonne rozhodol, keď zaviazal odporcu zaplatiť trovy štátu platené preddavkovo zo štátnych prostriedkov na znalecké dokazovanie, ktorým bolo preukázané, že navrhovateľka už v priebehu prvostupňového konania svoj návrh na začatie konania nevzala späť, pretože podpis na späťvzatí návrhu nebol podpisom navrhovateľky. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa vo výrokoch o trovách konania štátu, ako aj o poplatkovej povinnosti, preto aj tieto výroky ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, okrem výroku, ktorým vo zvyšku konania zastavil, pretože tento v dôsledku toho, že nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.). Navrhovateľka mala v odvolacom konaní plný úspech, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. spočívajúcich v náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré právna zástupkyňa uplatnila v odvolacom konaní za 1 úkon právnej pomoci 6,64 € a režijný paušál 7,63 € vyčíslených podľa § 11 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.