Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 16CoE/132/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7204897849 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7204897849.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci oprávneného: SUBOP plus, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Šoltésovej č. 3, proti povinnému T.. L. K., nar.: XX. XX. XXXX, bytom C.Š., O.Q. Č.. XX, pre vymoženie 45,91 eura, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 37Er/1241/2004-36 zo dňa 03. 05. 2012 takto r o z h o d o l : O d m i e t a odvolanie. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 22. 02. 2012, ktorý súdny exekútor doručil súdu dňa 28. 02. 2012. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný a žiadal zastaviť exekučné konanie. Uviedol, že Okresný súd Košice II na základe žiadosti súdneho exekútora automaticky vydalo poverenie pre exekútora na vykonanie exekúcie pod č. k. 37Er/1241/2004, Ex 1042/2004 proti jeho osobe pre vymoženie pohľadávky v sume 45,91 eura, s čím nesúhlasí. Ďalej poukázal na skutočnosť, že na základe "Zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 031, V-1372/97" medzi VSS, a .s., Košice a ním, ako kupujúcim, za prevod bytu zaplatil kúpnu cenu spoločnosti SUBOP, s. r. o. Košice, IČO 31 674 682 a nie pre SUBOP plus, s. r. o., Košice, IČO 31 734 359. Vlastníctvo k predmetnému bytu nadobudol vkladom do katastra nehnuteľností LV č. XXXXX zo dňa 26. 03. 1997. Nadobudnutím vlastníctva tohto bytu aj v zmysle kúpnej zmluvy pôvodný nájom medzi nájomcom a prenajímateľom zanikol, či to bol SUBOP, s. r. o., alebo SUBOP plus, s. r. o., Košice. Ďalej uviedol, že na správu bytového domu bolo zriadené Spoločenstvo vlastníkov bytov, t. j. SVB, Palárikova č. 11, Košice, IČO 30 305 331. Poukázal na skutočnosť, že aj keď požiadavky spoločnosti SUBOP, s. r. o., Košice boli opodstatnené, mala ich táto spoločnosť uplatňovať prostredníctvom Spoločenstva vlastníkov bytov ešte v zákonnej lehote. Podľa § 251 O. s. p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok a ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Exekučnými titulmi sú (okrem notárskej zápisnice) vykonateľné rozhodnutia. Vo všeobecnosti sa pod vykonateľnosťou rozumejú účinky rozhodnutia štátneho orgánu umožňujúce núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Prejavom materiálnej stránky vykonateľnosti podľa interpretovaného ustanovenia je to, že vykonateľné rozhodnutie priznáva právo na peňažné plnenie, ukladá povinnosť na nepeňažné plnenie alebo postihuje majetok, prípadne obmedzuje vlastnícke právo v dôsledku predovšetkým vecných práv k cudzím veciam. V exekučnom konaní súd skúma, či oprávnený predložil exekučný titul, ktorým je vykonateľný či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, keďže nezistil, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, resp. brániace jeho vykonateľnosť, či spôsobujúce neprípustnosť exekúcie. Odvolací súd z obsahu odvolania povinného zistil, že tento sa domáha zmeny napadnutého uznesenia tak, aby odvolací súd jeho návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p. - v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania), prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O. s. p. a odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.). Podľa § 251 ods. 4 O. s. p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Osobitným predpisom pre exekučné konanie je zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak : a/ sa začala a rozhodnutie sa zatiaľ nestalo vykonateľným, b/ rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c/ zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d/ exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e/ bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55) f/ po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ a h/ je prípustné odvolanie. Podľa § 202 ods. 2 O. s. p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, ani proti uzneseniu v konaní o vymáhaní súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že rozhodnutie vydané v exekučnom konaní možno odvolaním napadnúť len v prípade, ak to exekučný zákon výslovne pripúšťa. Ako už bolo uvedené vyššie, odvolanie je prípustné proti uzneseniu o zastavení exekúcie len v prípadoch v zákone taxatívne vymedzených (§ 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ a h/). Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie odvolanie nie je prípustné. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odvolanie povinného, keďže smeruje voči uzneseniu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo povinný nebol v konaní úspešný a oprávnenému ani súdnemu exekútorovi žiadne trovy konania nevznikli. Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01. 05. 2011). Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.