Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 12CoE/142/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206209801 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7206209801.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: K., s.r.o., so sídlom v G., K. XX, F.: XX XXX XXX, zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H., Q. cesta XX, o vymoženie 716,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 11.07.2011, č. k. 48Er/1115/2006-32, takto r o z h o d o l : Návrh na prerušenie konania z a m i e t a . P o t v r d z u j e uznesenie. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú, túto zastavil a uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe návrhu oprávneného poveril vykonaním exekúcie vo veci súdneho exekútora Z.. F.. H. S. poverením č. XXXX XXXXXX zo dňa 25.04.2006. Z obsahu spisu zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená Zmluva o úvere, podľa ktorej sa povinná zaviazala splácať úver v dohodnutých splátkach a lehotách, pričom súd prvého stupňa túto zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ďalej citoval ust. § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a uviedol, že udelenie plnomocenstva, ako forma dohody o zastupovaní - teda dvojstranný právny úkon - musí byť založený na báze dobrovoľnosti. V danom prípade si povinná nemohla sama vybrať právneho zástupcu, nakoľko tento bol určený už v predtlači Zmluvy o úvere a teda bol vybraný oprávneným. Takéto plnomocenstvo uzavreté bez slobodnej vôle povinnej a pre konflikt záujmov priečiace sa dobrým mravom považoval súd prvého stupňa za absolútne neplatné. Preto notárska zápisnica ako exekučný titul nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie vedenej proti povinnej. Na základe uvedeného súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, keďže predložená notárska zápisnica nebola spôsobilým exekučným titulom. Uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť. Namietal záver súdu prvého stupňa, že Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou je zmluvou spotrebiteľskou podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. Uviedol, že účastníci uzavreli túto zmluvu podľa Obchodného zákonníka, nemožno ju však podriadiť pod režim spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase jej uzavretia sa za spotrebiteľské zmluvy považovali len kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podobne na uvedenú zmluvu podľa oprávneného nebolo možné aplikovať ani zákon o spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že nespĺňa charakter spotrebiteľského úveru vymedzený v ust. § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa v danom prípade posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, a to udelením poverenia na vykonanie exekúcie. Tak notár pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ako ani súdny exekútor či súd prvého stupňa nezistili rozpor exekučného titulu so zákonom a vo veci bolo súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. V súvislosti s plnomocenstvom oprávnený poukázal na skutočnosť, že povinná ako dlžníčka mala možnosť kedykoľvek toto plnomocenstvo odvolať, čo však neurobila. Zdôraznil, že udelením plnomocenstva sa povinná nevzdala svojho práva na uznanie záväzku, iba rozšírila možnosť uznania záväzku aj na osobu splnomocniteľa, pričom výška tohto záväzku vyplývala zo Zmluvy o úvere. Nestotožnil sa tiež s právnym názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého nie je predmetná notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že chýba účasť povinného aj oprávneného pri jej spísaní. Podľa oprávneného žiaden zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní notárskej zápisnice, čo vyplýva aj zo samotného znenia ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Tiež namietal, že preskúmavanie veci z hľadiska hmotného práva ide v exekučnom konaní nad rámec preskúmavania formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu. Zdôraznil, že zastavením exekúcie pre nespôsobilosť exekučného titulu nastane situácia, kedy sa oprávnený nebude môcť domáhať vydania iného exekučného titulu, nakoľko vymáhaná pohľadávka sa premlčí. V priebehu odvolacieho konania právny zástupca oprávneného doručil súdu prvého stupňa doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu a návrh na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, pričom navrhol, aby konanie bolo prerušené a aby boli predložené Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledovnom znení: „1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť (sa) kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“ V rámci predloženého návrhu na prerušenie konania doplnil ďalšie dôvody podaného odvolania voči napadnutému uzneseniu. Poukázal aj na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaniach o ústavnej sťažnosti, ktorých predmetom je porušenie základných práv a slobôd s tým, že citoval ust. § 135 O. s. p., v zmysle ktorého je všeobecný súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa dotýkajú základných ľudských práv a slobôd. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS. 120/2012-12 zo dňa 14.03.2012, ktorým bola sťažnosť odmietnutá a predmetom ktorého bolo posúdenie náležitosti notárskej zápisnice. Namietal, že súd prvého stupňa sa nijako nevyporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v Smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku splnomocnenie ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžníčka dobrovoľne splnomocnila fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Povinná zostala v odvolacom konaní nečinná. Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné. Oprávnený podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie, nakoľko mal za to, že notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní, je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 29.07.2005 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 464,71 eur, ktorý sa povinná zaviazala vrátiť spolu s poplatkom za jeho poskytnutie vo výške 252,27 eur, t. j. spolu 716,99 eur. Súčasťou tejto zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnila S.. Y. H. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal záväzok z tohto úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Na základe tohto splnomocnenia Mgr. Y. H. uznal za povinnú záväzok z tohto úveru pred notárom JUDr. Q. S., o čom bola spísaná notárska zápisnica sp. zn. N XXXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo dňa 11.12.2005, a súhlasil, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa Notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať právny záväzok. Ďalej má obsahovať označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet (plnenie, ktoré má povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Pre platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou, preto nie je potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice nespôsobuje jej neplatnosť. Nevyhnutná je však účasť dlžníka pri spisovaní notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a to buď osobne alebo prostredníctvom riadne splnomocneného zástupcu. V uvedenom prípade povinnú ako dlžníka pri spisovaní predmetnej notárskej zápisnice zastupoval Mgr. Y. H. na základe plnomocenstva udeleného mu povinnou v Zmluve o úvere. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy - dohody o plnomocenstve - podľa § 23 Občianskeho zákonníka medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Takáto zmluva je potom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne práva a povinnosti. V prejednávanej veci podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru povinnej bolo zároveň na predtlači Zmluvy o úvere splnomocniť S.. Y. H. na zastupovanie povinnej pri vyhlásení o uznaní právneho záväzku. Advokát, ktorý mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v Zmluve o úvere veriteľom - oprávneným, a povinná nemala možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasila so spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Za takejto situácie je tu zjavný rozpor záujmov medzi splnomocnencom, ktorý bol určený oprávneným, pretože výber splnomocnenca oprávneným nedáva dostatočnú záruku, že tento bude zastupovať oprávnené záujmy povinnej. Oprávnený si zjavne určil tohto zástupcu za tým účelom, aby presadzoval a obhajoval jeho záujmy a tieto sú v protiklade a v konflikte so záujmami povinnej. Existujúci rozpor záujmov medzi zástupcom a zastúpeným (povinnou) vylučuje možnosť vzniku platnej dohody o plnomocenstve. Povinná teda platne nesplnomocnila Mgr. Y. H. svojím zastupovaním a tento nebol oprávnený v jej mene spísať notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru. V Zmluve o úvere teda chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinnej splnomocniť advokáta Mgr. Y. H. na vykonanie vyhlásenia v jej mene. Predmetná notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní, neobsahuje prejav vôle povinnej o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou a preto nemôže byť exekučným titulom voči tejto osobe. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že dohoda oprávnenej a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou je, ako to vplýva z ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, exekučným titulom, na základe ktorého sa vykonáva exekúcia. Nejde však o rozhodnutie a nevyvoláva ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája. Má charakter verejnej listiny (§ 3 ods. 4 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti - Notársky poriadok), ktorej správnosť sa predpokladá, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou má formálny charakter, pretože obsahuje také náležitosti, ktoré sú potrebné na to, aby bola podkladom pre výkon rozhodnutia. Notár takúto zápisnicu spíše na základe dohody medzi osobou oprávnenou a povinnou bez toho, aby bol oprávnený skúmať hmotnoprávny podklad pre jej spísanie. Táto skutočnosť musí byť zohľadnená aj v exekučnom konaní, nakoľko vymáhanie plnenia, na ktoré oprávnený nárok nemá a ktoré by bol povinný vrátiť z titulu bezdôvodného obohatenia, nemožno považovať za prípustné. Nemožno preto pripustiť, aby notárska zápisnica vyhotovená za vyššie uvedených podmienok bola exekučným titulom a aby na jej základe sa viedla exekúcia proti povinnej. Súd prvého stupňa správne vyslovil, že takejto notárskej zápisnici chýba jej materiálna vykonateľnosť. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pretože predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom. Vo vzťahu k doplneniu právnej argumentácie podaného odvolania odvolací súd už len dodáva, že rozsah a dôvody odvolania možno dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty. V predmetnej veci lehota na podanie odvolanie oprávnenému uplynula dňa 01.08.2011 a právna argumentácia právnych dôvodov odvolania bola súdu prvého stupňa predložená dňa 10.09.2012. Z tohto dôvodu na ďalšie doplnené dôvody odvolania oprávneným odvolací súd neprihliadal v súlade s citovaným ust. § 202, § 205 ods. 3 O. s. p. Oprávnený tiež navrhol prerušiť exekučné konanie za účelom podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie na rozhodnutie o predbežnej otázke podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. V zmysle ust. § 251 ods. 4 O.s.p. na exekučné konanie možno aplikovať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku len vtedy, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie - okrem zákonom stanovených prípadov, napr. podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Preto ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. na exekučné konanie nemožno aplikovať, a teda nemožno exekučné konanie prerušiť tak, ako to žiadal oprávnený. Navyše, v predmetnej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom, a to pre neplatné zastúpenie povinnej pri jej spisovaní podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného. V tejto rovine je bez právneho významu, či povinná v právnom vzťahu s oprávneným vystupovala ako spotrebiteľ, a teda či ustanovenie, ktorým splnomocnila Mgr. Y. H. na jej zastupovanie pri spisovaní notárskej zápisnice napĺňalo charakter neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, resp. či v danom prípade bola správne aplikovaná Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Splnomocnenie, ktoré povinná udelila pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát konajúci za oprávneného za účelom uznania dlhu povinnej voči oprávnenému, je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia je absolútne neplatným právnym úkonom (uznesenie ÚS SR II. ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.09.2010). Odvolací súd preto nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie za opodstatnený, lebo nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva. Z tohto dôvodu návrh na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.