Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4Co/277/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206216601 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Minxová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7206216601.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu A.. H. X., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. L., H. Č.. XX, proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie č. 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody vo výške 16.596,96 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 30.11.2009 č. k. 21C/157/2006-179 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa preskúmavaným uznesením žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Svoje rozhodnutie založil na zistení, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností vedených na Z. Č.. XXXX C. X. Z. Č.. XXXX Y. S. L. A., F.. Ú.B.. K., Ď. X. Z. Č.. XXXX C. X. Z. Č.. XXXX Y. S. X. B., F.. Ú.. L., X. Z. Č.. XXXX Y. S. R. X. Y., F.. Ú.. F., X. Z. Č.. XXX, XXX, XXX C. XXX Y. S. V., F.. Ú.. Y.Ľ. P., ďalej je vlastníkom motorového vozidla O. E. O. O. Y. J. S. XX.XX.XXXX a za posledných dvanásť mesiacov dosiahol priemerný čistý mesačný zárobok 1.192,27 eura (35.918,- Sk). Prihliadol na to, že žalobca na výzvu súdu, aby predložil čestné vyhlásenie ohľadom svojich pomerov (vlastníctve nehnuteľnosti, hnuteľného majetku väčšej hodnoty, motorového vozidla, finančných prostriedkov vyššej sumy v peňažnom ústave a iných príjmov) a potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, reagoval tým, že uviedol, že súdom požadované čestné prehlásenia sú jeho osobou neakceptovateľné, pretože zasahujú do ochrany jeho osobných práv. Na tom základe s poukazom na ust. § 138 O.s.p. uzavrel, že neboli zistené podmienky, ktoré by u žalobcu odôvodňovali priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, keďže žalobca má pravidelný príjem v dostatočnej výške na to, aby si mohol vytvoriť peňažnú rezervu na úhradu jednorazového výdavku, akým je súdny poplatok bez toho, aby tým ohrozil svoju výživu. Do úvahy vzal aj výšku súdneho poplatku (99,50 eura) a žalobcovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov nepriznal. Proti tomuto uzneseniu sa včas odvolal žalobca. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v plnom rozsahu zrušiť. Zároveň žiadal vylúčiť „rozhodovací súd“ v predmetnej veci z dôvodu konfliktu záujmu a zaujatosti, t.j. podľa obsahu namietal zaujatosť všetkých sudcov Okresného súdu Košice II. Vytýkal súdu prvého stupňa zásadnú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodovanie vo veci a to, že napadnuté uznesenie vydal nie nezávislý súd Slovenskej republiky, ale Okresný súd Košice II, ktorý je priamo zainteresovaný ako rozhodovací súd v spore sp. zn. 15C/1077/01, v dôsledku ktorého sa vedie súdny spor vo veci sp.zn. 31C/157/2006. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu vytýkal súdu prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy uvedené vo vyjadrení k výzve sp. zn. 31C/157/2006 zo dňa 08.09.2009 a ďalej, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že súd prvého stupňa nedôsledne preskúmal predmetné vyjadrenie k výzve, aby zistil rozhodujúcu skutočnosť spočívajúcu v jeho požiadavke pripočítania vymáhaného poplatku ako druhotného nákladu sporu. Tiež namietal, že spôsob skúmania jeho majetkových pomerov cestou Geodetického a kartografického ústavu v Bratislave a Krajského dopravného inšpektorátu bez ekonomického vyjadrenia je možné považovať výlučne za voľné a neviazané úsudky. Vlastníctvo akéhokoľvek hnuteľného alebo nehnuteľného majetku ešte totiž nezakladá právo na jeho nútený predaj z dôvodu nátlaku súdu na zaplatenie poplatkov a už vôbec nie preto, aby súd začal konať. Súd prvého stupňa skúmal výlučne len jeho majetkové a zárobkové pomery a neskúmal predložené podmienky finančných zaťaží, ani ďalšie podmienky jeho životných nákladov a potrieb. Odvolací súd skôr než pristúpil k vecnému prejednaniu podaného odvolania, zaoberal sa potrebou jeho rozhodovania o žalobcom vznesenej námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu Košice II. Podľa ust. § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach (ods. 3 cit. ustanovenia). Podľa ust. § 15a ods. 1 O.s.p. účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 O.s.p. uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa ods. 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní od kedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený (ods. 2 cit. ustanovenia). V námietke zaujatosti musí byť uvedené proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (ods. 3 cit. ustanovenia). Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (ods. 5 cit. ustanovenia). V posudzovanom prípade žalobca namietal zaujatosť sudcov Okresného súdu Košice II (celého súdu) z dôvodu, že tento súd v konaní vedenom pod sp.zn. 15C/1077/01 postupoval spôsobom, pre ktorý podal v predmetnej veci žalobu o náhradu škody proti Slovenskej republike, a preto tu ide o konflikt záujmu. Odhliadnuc od posúdenia, či by takto formulovaný dôvod zaujatosti mohol objektívne viesť k vylúčeniu všetkých sudcov Okresného súdu Košice II z prejednávania a rozhodovania veci, nepochybné je, že žalobca už pri podaní svojej žaloby na Okresný súd Košice II dňa 07.02.2006 vedel, že ide o súd, ktorého postup v inom konaní žalobou napadá a napriek tomu námietku zaujatosti v zákonom určenej lehote neuplatnil a vo svojej (oneskorene) podanej námietke ani v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 15a ods. 3 O.s.p. neuviedol, kedy sa o dôvode vylúčenia sudcov dozvedel. Takto jeho námietka nespĺňa podľa uvedeného ustanovenia náležitosti námietky zaujatosti a z toho dôvodu na ňu nebolo možné prihliadať. Na správnosti tohto záveru nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že námietku zaujatosti z rovnakého dôvodu uplatnil už v podaní zo dňa 08.09.2009 označenom ako vyjadrenie k výzve sp. zn. 31C/157/2006 zo dňa 27.08.2009 - zaujatosť (rovnako oneskorenej). Vzhľadom na uvedený záver odvolací súd podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. vec prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal napadnuté uznesenie, aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné. Podľa ust. § 138 ods. 1 O.s.p., z ktorého správne pri svojom rozhodnutí vychádzal aj súd prvého stupňa, na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné, alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú. Z platnej právnej úpravy v uvedenom ustanovení vyplýva, že predpokladom oslobodenia od súdnych poplatkov sú pomery účastníka (odôvodňujúce priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov) a že nejde o svojvoľné, alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. To znamená, že súd rozhodujúci o návrhu účastníka na oslobodenie od súdnych poplatkov, musí predovšetkým vychádzať z pomerov účastníka. Za účelom ich zistenia doručí účastníkovi predtlač potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch (vzor č. 6 O.s.p.) s výzvou na jeho riadne vyplnenie a predloženie súdu, vyzve účastníka na predloženie aj ďalších dôkazov preukazujúcich jeho pomery, poprípade čestného vyhlásenia o jeho osobných, zárobkových a majetkových pomeroch a pomery účastníka zisťuje aj sám ďalšími dostupnými prostriedkami. V posudzovanej veci prvostupňový súd aj takto postupoval, sám žalobca však žiadané riadne vyplnené potvrdenie o osobných, zárobkových a majetkových pomeroch, ani čestné vyhlásenia, týkajúceho sa jeho pomerov, nepredložil s odôvodnením, že „zasahujú do ochrany jeho osobných práv, čo je v rozpore s medzinárodnými právami občanov, ktoré Slovenská republika ratifikovala“. S jeho tvrdením v uvedenom smere sa nemožno stotožniť, lebo súd pre rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov má nielen právo, ale aj povinnosť vyplývajúcu z citovaného ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p. zistiť osobné, zárobkové a majetkové pomery účastníka, ktorý o oslobodenie od súdnych poplatkov požiadal. V nadväznosti na uvedené nemožno súhlasiť ani s odvolacími námietky žalobcu týkajúcimi sa neúplného zistenia skutkového stavu vo veci súdom prvého stupňa a jeho nesprávnych skutkových zistení, keď neskúmal aj podmienky jeho finančných záťaží, ako aj ďalšie podmienky jeho životných nákladov a potrieb, keď sám svojim postojom k výzve súdu na predloženie riadne vyplneného potvrdenia o osobných, zárobkových a majetkových pomeroch a príslušných čestných vyhlásení zmaril možnosť týchto zistení. Neopodstatnená je aj odvolacia námietka žalobcu, že súd prvého stupňa neprihliadal na jeho žiadosť na pripočítanie súdneho poplatku, ako druhotného nákladu sporu. Z právnej úpravy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov totiž jednoznačne vyplýva, že poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu (§ 2 ods. 1 písm. a/ cit. zákona), ďalej že poplatková povinnosť o.i. vzniká podaním návrhu, ak je poplatníkom navrhovateľ (§ 5 ods. 1 písm. a/ cit. zákona) a poplatok za podanie návrhu je splatný vznikom poplatkovej povinnosti (§ 8 ods. 1 cit. zákona). V prejednávanej veci návrh na začatie konanie (žalobu) podal žalobca, podaním žaloby mu vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu a tento poplatok sa zároveň stal aj splatným. Povinnosť žalobcu zaplatiť súdny poplatok by mu zanikla len v prípade právoplatného rozhodnutia súdu o priznaní mu oslobodenia od súdnych poplatkov. Inak zákonným následkom nezaplatenia súdneho poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania (žaloby) je zastavenie konania (§ 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov). Odvolací súd sa za danej situácie stotožnil s odôvodnením nepriznania oslobodenia od súdnych poplatkov žalobcovi v napadnutom uznesení (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a naň poukazuje. Na tom základe podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.