KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Košice21. 2. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 13CoE/28/2012 z 21. 2. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Košice z 21. februára 2012, sp. zn. 13CoE/28/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7207211575.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/28/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207211575
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7207211575.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná a.s., Cintorínska č. 21,
814 99 Bratislava, IČO 35 776 005 proti povinnej N. E., nar. XX.X.XXXX, bytom M. č. XX, C., vedenej u
súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča, Exekútorský úrad Prešov, so sídlom Konštantínova
13, Prešov pod sp.zn. Ex 2707/2007 o vymoženie sumy 95,90 eur s prísl. o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 39Er/1479/2007-22 zo dňa 28.9.2011 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e a vo výroku o trovách
exekúcie m e n í tak, že oprávneného zaväzuje uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
72,12 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II, ako súd prvého stupňa, uznesením zo dňa 24.8.2011 zastavil exekúciu a
oprávnenému uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 80,09
eur.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že poverením zo dňa 25.7.2007 poveril na
vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča, ktorý dňa 19.8.2011 doručil
súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm.h/ zák.č.233/1995 Z.z. s odôvodnením,
že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že z exekútorského spisu zistil,
že súdny exekútor zisťoval majetok povinnej súčinnosťou so Sociálnou poisťovňou, Miestnym úradom
MČ Košice - Západ, Krajským riaditeľstvom PZ, KDI v Košiciach, Daňovým úradom Košice II, Úradom
práce a sociálnych vecí a rodiny Košice, Obvodným úradom Košice, odbor živnostenského podnikania
a Geodetickým a a kartografickým ústavom a z týchto šetrení zistil, že povinná nevlastní žiaden
nehnuteľný majetok na území SR, nie je registrovaná ako daňový subjekt, nie je držiteľom ani
vlastníkom motorového vozidla, nebola, resp. nie je úradom práce vedená ako uchádzač o zamestnanie,
nenachádza sa v živnostenskom registri, nepoberá žiadne dávky ani príspevky k dávke, nie je evidovaná
v databázach účastníkov sieti jednotlivých mobilných operátorov, nie je evidovaná ako spoločník, príp.
konateľ žiadnej obchodnej spoločnosti ani osobným šetrením súdneho exekútora nebol zistený žiadny
majetok povinnej. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav, súd prvého stupňa podľa § 57 ods.1
písm.h/ zák.č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /ďalej iba Exekučný poriadok/,
exekúciu zastavil. O trovách exekučného konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 203 ods.2
Exekučného poriadku a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v
sume 80,09 eur. Uviedol špecifikáciu trov exekúcie uplatnenú súdnym exekútorom a po jej preskúmaní
zistil, že položky sú vyúčtované podľa vyhl.č.288/1995 Z.z. a boli účelne vynaložené, nestotožnil sa
iba s vyčíslením časovej odmeny za úkon - správa o stave exekučného konania, ktorý považoval za
administratívny úkon, a za ktorý súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu. Celkové trovy exekúcie súd
prvého stupňa uznal za oprávnené vo výške 80,09 eur.



Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie oprávnený a uviedol, že má za to, že súdny
exekútor nedostatočne zistil majetkové pomery povinnej. Zo správy súdneho exekútora vyplýva, že
povinná momentálne nepracuje a nemá žiaden príjem, je však preukázané, že v minulosti bola pracovne
aktívna - bola evidovaná ako zamestnanec do 3.8.1995, má teda vytvorené pracovné návyky, preto
podľa jeho názoru je predpoklad, že v budúcnosti sa opäť zamestná a získa príjem, z ktorého môže
byť pohľadávka oprávneného uspokojená. Zo správy tiež vyplýva, že povinná je poistencom zdravotnej
poisťovne Dôvera a.s., ako osoba dobrovoľne nezamestnaná - samoplatiteľ, z čoho oprávnený usudzuje,
že s veľkou pravdepodobnosťou disponuje s finančnými prostriedkami, z ktorých uhrádza poistné.
Navyše je v produktívnom veku a má nespočetné možnosti na zmenu svojich majetkových pomerov.
Na základe uvedeného považuje záver súdneho exekútora o nemajetnosti povinnej za predčasný a
nesúhlasí so zastavením exekúcie. Ďalej oprávnený uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie hrozí, že
právo oprávneného v exekučnom konaní bude premlčané a tým dôjde k zmareniu úspešného vymáhania
pohľadávky a navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušiť. K trovám exekúcie
oprávnený uviedol, že má za to, že súdnemu exekútorovi nepatrí odmena za úkony - správa o stave
exekúcie a výzva povinnému na poskytnutie súčinnosti z dôvodu, že sa jedná o administratívne úkony,
ktoré bezprostredne nesmerujú k uspokojeniu pohľadávky, preto má za to, že oprávnený je povinný
nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 71,38 eur.

Súdny exekútor vo vyjadrení zo dňa 15.12.2011 k odvolaniu oprávneného uviedol, že ho navrhuje
zamietnuť, nakoľko boli splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1
písm.h/ Exekučného poriadku, že majetkové pomery povinnej boli dôkladne prešetrené a vykonávanie
ďalších úkonov by za danej situácie bolo nehospodárne a neúčelné. Úvahy o budúcom možnom
zlepšení pomerov povinnej a veku povinnej sú pre rozhodovanie danej veci bez právneho významu.
Rozhodujúcou skutočnosťou je, že povinná nemá majetok ani na úhradu trov exekúcie, pričom
exekučné konanie sa začalo už v roku 2007. Úkony správa o stave exekúcie a výzva na súčinnosť
nemožno považovať za bežnú administratívnu činnosť. Navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa potvrdiť ako vecne správne.

Odvolací súd podľa § 212 ods.1 O.s.p. prejednal odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého
stupňa, a to podľa § 214 ods.2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.

Pokiaľ ide o výrok o zastavení exekúcie, odvolací súd sa podľa § 219 ods.2 O.s.p. v plnom rozsahu
stotožňuje s právnym posúdením uvedeným v napadnutom uznesení a poukazuje aj na správnosť
záverov uvedených vo vyjadrení súdneho exekútora. Na doplnenie k odvolacím dôvodom oprávneného
odvolací súd uvádza, že pre rozhodovanie vo veci je rozhodujúci stav, ktorý existuje v čase rozhodovania
a nemožno prihliadať na možný, ale ničím konkrétnym nepodložený budúci stav. Z pripojeného
exekútorského spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinnej v čase
po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie ako aj v roku 2009, 2010 a 2011 a pred podaním podnetu
na zastavenie exekúcie tieto zistil komplexne, o čom oprávneného informoval v správe o stave exekúcie
zo dňa 9.8.2011 a zo strany oprávneného v podanom odvolaní nebola uvedená žiadna konkrétna
skutočnosť, ktorá by spochybnila zistenia súdneho exekútora o nemajetnosti povinnej. Pokiaľ ide o
zistenie súdneho exekútora, že povinná je poistencom zdravotnej poisťovne Dôvera, a.s., odvolací súd
uvádza, že v oznámení uvedenej poisťovne je tiež uvedené, že povinná si neplní povinnosť odvádzať
preddavky na poistné v plnom rozsahu. Z uvedeného teda nie je možné vyvodiť, že povinná má majetok,
postačujúci na úhradu trov exekúcie. Okrem toho súd prvého stupňa zistil, že povinná sa nezdržiava
na adrese zapísanej ako jej trvalé bydlisko a miesto jej pobytu nezistil.

Ustanovenie § 57 ods.1 písm.h/ zák.č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /
ďalej Exekučný poriadok/ stanovuje, že súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie. Vychádzajúc zo znenia uvedeného ustanovenia, zákonná úprava teda vychádza
z posúdenia existujúceho stavu, a nie možného budúceho stavu. Ak by sa mal zohľadniť možný budúci,
ničím nepodložený stav o zmene majetkových pomerov, tak zákonná úprava by toto prejavila v texte
uvedeného ustanovenia.



Podľa § 112 Obč. zák. „ Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného
orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania
neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného
príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. „

V prípade zmeny majetkových pomerov, má oprávnený možnosť podať nový návrh na vykonanie
exekúcie, pričom lehota na uplatnenie návrhu podľa § 112 Obč. zák. po dobu trvania exekučného konania
spočívala, nakoľko oprávnený do skončenia konania v tomto riadne pokračoval.

Ako uviedol súdny exekútor vo svojom vyjadrení, vykonávanie ďalších úkonov by bolo nehospodárne a
viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekučného konania.

Pokiaľ ide o trovy exekúcie, oprávnený v podanom odvolaní napadol nedôvodné priznanie odmeny za
úkony - správa o stave exekúcie a výzva povinnej na poskytnutie súčinnosti. Pokiaľ ide o úkon - správa
o stave exekúcie, za tento úkon súd prvého stupňa odmenu súdnemu exekútorovi nepriznal. Pokiaľ
ide o úkon - výzva povinnej na poskytnutie súčinnosti, odvolací súd sa stotožňuje s oprávneným, že sa
jedná o administratívny úkon, z jeho obsahu vyplýva, že sa jedná o výzvu povinnej, aby sa dostavila k
súdnemu exekútorovi a podala prehlásenie o jej majetku. Jedná sa o administratívny úkon, ktorý síce
súvisí s exekučnou činnosťou, ale nie je úkonom súdneho exekútora, vedúci k vymoženiu pohľadávky.
Podľa § 25 Ex. poriadku odmena za taký úkon je zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Z uvedeného
dôvodu je preto námietka oprávneného na nedôvodné priznanie odmeny vo výške 6,64 eur + 1,33 eur
DPH dôvodná.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa
vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správne a vo výroku o trovách
exekúcie podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že oprávneného zaväzuje uhradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie vo výške 72,12 eur.

V odvolacom konaní bol oprávnený takmer v celom rozsahu neúspešný, preto podľa § 224 ods.1 a §
142 ods.3 O.s.p. mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom trovy
odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva náhradu trov
odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 39Er/1479/2007

    zmenené