Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 13CoE/1/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207212657 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7207212657.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného W. konsolidačná, a.s., D. ul.č. XX, XXX XX O., IČO: XX XXX XXX proti povinnému Q. V., nar. XX.X.XXXX, bytom W. ul. č. 7, XXX XX S., o vymoženie sumy 954,78 eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča, Exekútorský úrad Prešov, Sabinovská č. 87, Prešov, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 49Er/1639/2007-27 zo dňa 12.10.2011 takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e a vo výroku o trovách exekúcie m e n í tak, že oprávneného zaväzuje uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi trovy exekúcie vo výške 90,79 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Košice II, ako súd prvého stupňa, uznesením zo dňa 12.10.2011 zastavil exekúciu a oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi trovy exekúcie vo výške 98,76 eur. V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že na základe žiadosti súdneho exekútora a návrhu oprávneného vydal dňa 6.6.2007 poverenie na vykonanie exekúcie a súdny exekútor dňa 19.8.2011 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.h/ zák.č. 233/1995Z.z., pretože majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie a uplatnil si trovy exekúcie vo výške 98,67 eur. Súd uviedol, že vzhľadom k tomu, že po vydaní poverenia preskúmaním osobných a majetkových pomerov povinného, súčinnosťou s orgánmi SR a vyhľadávaním v príslušných registroch súdny exekútor zistil, že povinný nemá žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by mohol byť predmetom exekúcie, exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm.h/ zák.č. 233/1995 Z.z. zastavil. O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 zák.č. 233/1995Z.z. a na úhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. Uviedol špecifikáciu trov exekúcie uplatnenú súdnym exekútorom a po jej preskúmaní zistil, že položky sú vyúčtované podľa vyhl.č. 288/1995 Z.z. a boli účelne vynaložené a celkové trovy exekúcie činia 98,76 eur. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie oprávnený a uviedol, že toto podáva proti výroku o trovách exekúcie a v texte odvolania zároveň uviedol, že má za to, že súdny exekútor nevyčerpal všetky možnosti zisťovania majetkových pomerov povinného, chýba mu informácia z osobného zisťovania týkajúca sa možnej perspektívy vymáhania v budúcnosti. Povinný je fyzickou osobou v produktívnom veku a usudzuje, že má možnosť zamestnať sa, začať podnikať, prípadne nadobudnúť majetok iným spôsobom. Ďalej oprávnený uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie hrozí, že právo oprávneného v exekučnom konaní bude premlčané a tým dôjde k zmareniu úspešného vymáhania pohľadávky. Oprávnený uviedol, že sa nestotožňuje ani s posúdením výšky trov exekúcie, exekútorovi nepatrí odmena za správu o stave exekúcie, nakoľko sa jedná o administratívny úkon, ktorý bezprostredne nesmeruje k uspokojeniu pohľadávky. V závere odvolania uviedol, že uznesenie súdu prvého stupňa považuje za nesprávne, navrhol ho v celom rozsahu zrušiť. Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa a to podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Súdny exekútor vo vyjadrení zo dňa 15.12.2011 k odvolaniu oprávneného uviedol, že ho navrhuje zamietnuť, že boli splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie, osobné a majetkové pomery povinného boli dôkladne prešetrené a vykonávanie ďalších úkonov by za danej situácie bolo nehospodárne a neúčelné. Úvahy o budúcom možnom zlepšení pomerov povinného nemajú žiadne reálne opodstatnenie vychádzajúce zo zisteného skutkového stavu, pričom zistené pomery sa nezlepšili ani po 4 rokoch trvania exekúcie. Pokiaľ ide o trovy exekúcie uviedol, že tieto boli vyčíslené v súlade s vyhl.č. 288/1995 Z.z. a súdom prvého stupňa správne posúdené. Podľa § 41 ods. 2 O.s.p. „Každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.“ Oprávnený v podanom odvolaní uviedol, že toto podáva proti výroku o trovách, pričom v odôvodnení uznesenia napadol aj výrok o zastavení exekúcie a v závere odvolania navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť. Odvolací súd preto podanie oprávneného posúdil ako odvolanie podané proti celému uzneseniu, to znamená nielen proti výroku o trovách exekúcie, ale aj proti výroku o zastavení exekúcie. Odvolanie oprávneného odvolací súd prejednal v uvedenom rozsahu podľa § 224 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Pokiaľ ide o výrok o zastavení exekúcie, odvolací súd sa podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením uvedeným v napadnutom uznesení a poukazuje aj na správnosť záverov uvedených vo vyjadrení súdneho exekútora. Pre rozhodovanie vo veci je rozhodujúci stav, ktorý existuje v čase rozhodovania a nemožno prihliadať na možný, ale ničím konkrétnym nepodložený budúci stav. Z pripojeného exekútorského spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného v čase po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie ako aj v roku 2011, pred podaním podnetu na zastavenie exekúcie a tieto zistil komplexne, o čom oprávneného informoval v správe o stave exekúcie zo dňa 8.8.2011 a zo strany oprávneného v podanom odvolaní nebola uvedená žiadna konkrétna skutočnosť, ktorá by spochybnila zistenia súdneho exekútora o nemajetnosti povinného. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm.h/ zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / ďalej Exekučný poriadok/ stanovuje, že súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Vychádzajúc zo znenia uvedeného ustanovenia, zákonná úprava teda vychádza z posúdenia existujúceho stavu, a nie možného budúceho stavu. Ak by sa mal zohľadniť možný budúci, ničím nepodložený stav o zmene majetkových pomerov, tak zákonná úprava by toto prejavila v texte uvedeného ustanovenia. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka „Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.“ V prípade zmeny majetkových pomerov, má oprávnený možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie, pričom lehota na uplatnenie návrhu podľa § 112 Občianskeho zákonníka po dobu trvania exekučného konania spočívala, nakoľko oprávnený do skončenia konania v tomto riadne pokračoval. Ako uviedol súdny exekútor vo svojom vyjadrení, vykonávanie ďalších úkonov by bolo nehospodárne a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekučného konania. Pokiaľ ide o trovy exekúcie, oprávnený napadol správnosť priznanej časovej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm.a/ vyhl.č. 288/1995 Z.z. za úkon - správa o stave exekúcie. Odvolací súd má za to, že uvedený úkon nie je úkonom smerujúcim k vymoženiu pohľadávky, a preto je potrebné ho posúdiť ako administratívny úkon, za ktorý odmena je podľa § 25 vyhl.č. 288/1995 Z.z. zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Okrem toho doba výkonu za tento úkon uvedená súdnym exekútorom v trvaní 60 minút je neprimeraná a vychádzajúc z danej správy, by primeraný čas trvania tohto úkonu bol maximálne 30 minút, čo by znamenalo, že úkony by trvali celkom 50 minút, za ktorý čas bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena. Vzhľadom na uvedené, časová odmena podľa § 14 ods. 1 písm.a/ vyhl.č. 288/1995 Z.z. je oprávnená vo výške 6,64 eur a o sumu 6,64 eur a k nej patriacu DPH v sume 1,33 eur je dôvodné krátenie priznanej odmeny. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 219 O.s.p. potvrdil ako vecne správne a vo výroku o trovách exekúcie podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že oprávneného zaväzuje uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi trovy exekúcie vo výške 90,79 eur. V odvolacom konaní bol oprávnený v prevažnej miere neúspešný, preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 3 O.s.p. mu nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom trovy konania nevznikli. Preto odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.