Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoE/94/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207214345 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7207214345.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Obvodný úrad Košice so sídlom v Košiciach, Komenského 52, proti povinnej: H. G., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej I. H., A. XX, pre vymoženie sumy 33,19 eur v konaní vedenom súdnym exekútorom Mgr. Jánom Sokolom so sídlom Exekútorského úradu v Košiciach, Jantárová 30, pod sp.zn. EX 1426/2007 o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 29. novembra 2010, č.k. 39Er 1791/2007- 13 takto r o z h o d o l : V r a c i a vec súdu prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) exekúciu zastavil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor predložil 11. augusta 2010 exekučnému súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov platného ku dňu začatia exekučného konania a skonštatoval, že podľa tohto znenia bolo potrebné v 3- ročnej lehote výkon rozhodnutia skončiť a po jej uplynutí nebolo možné vo výkone pokračovať. S účinnosťou od 1. septembra 2008 došlo k novelizácii zákona o priestupkoch, pričom zákonom č. 298/2008 Z.z. bolo ustanovenie § 88 ods. 1 cit. zákona vypustené. Prechodné a záverečné ustanovenia neupravili právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti zákona. Preto, ak v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie už zákon o priestupkoch neobsahoval ustanovenie o prekluzívnej lehote a táto lehota neuplynula pred nadobudnutím účinnosti novelizácie zákona o priestupkoch, dospel súd prvého stupňa k záveru, že nie sú naplnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku. Keďže po výzve súdu prvého stupňa oprávnený oznámil, že trvá na zastavení exekúcie posúdil súd prvého stupňa jeho návrh podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku a zastavil exekúciu z dôvodu, že jej zastavenie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Zároveň uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie súdny exekútor. Uviedol, že výrok o zastavení exekúcie má z hľadiska svojich účinkov zásadný vplyv na vznik nároku na náhradu trov exekútora, ako aj spôsobu určenia jeho výšky. Súdny exekútor súhlasí s dôvodmi zastavenia exekúcie, nesúhlasí však s rozsahom zastavenia exekúcie, pretože tým súd zasiahol do možnosti exekútora vymôcť si svoje trovy v tomto konaní. Zastáva názor, že súd mal zastaviť exekúciu čiastočne podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku s tým, že súdny exekútor si mal vyčísliť trovy exekúcie ku dňu čiastočného zastavenia exekúcie a po ich priznaní súdom pokračovať v ich vymáhaní. Preto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že zastaví exekúciu v časti vymáhaného nároku oprávneného a prizná súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 65,40 eur, ktoré si súdny exekútor vymôže v ďalšom konaní. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), pred prejednaním odvolania skúmal, či sú splnené podmienky odvolacieho konania, teda podmienky, za ktorých môže odvolacie konanie riadne prebehnúť. Jednou z týchto podmienok je tzv. objektívna prípustnosť odvolania, to znamená, že odvolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, ktoré je možné odvolaním napadnúť. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pre exekučné konanie platí všeobecná zásada, že odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v exekučnom konaní je odvolanie prípustné iba v prípadoch, ktoré výslovne vymenúva Exekučný poriadok v jednotlivých ustanoveniach. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že ním súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku. Podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a, b/ f/ až h/ je prípustné odvolanie . Z uvedeného ustanovenia je možné výkladom a contrario vyvodiť, že proti rozhodnutiu podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku odvolanie prípustné nie je. Z písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia vyplýva, že toto uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu . Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202) rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie súdneho exekútora smeruje proti uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, v zmysle citovaného ustanovenia došlo zo zákona k zrušeniu napadnutého uznesenia a o návrhu oprávneného musí opätovne rozhodnúť sudca. Z uvedeného dôvodu uvedený súd vrátil vec súdu prvého stupňa ako bezdôvodne predloženú. Poučenie: Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.