Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/406/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207224740 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7207224740.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr. Angely Čechovej a JUDr. Ladislava Duditša vo veci žalobcu F.. Z. U., bytom H., S. XX, zast. JUDr. Tiborom Šafárikom, advokátom, Košice, Štúrova 20, proti žalovanému V. K., bytom H., G. XX, zast. JUDr. Ondrejom Lučivjanským, advokátom, Košice, Floriánska 19, o zaplatenie 29.874,70 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 29C 133/2007-183 z 24.10.2011 Okresného súdu Košice II r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou (so súhlasom súdu v priebehu konania menenou) domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 29.874,70 € s úrokmi z omeškania vo výške 7% ročne od 27.9.2007 do zaplatenia, vypratania čističky obilia na parcele XXX/X, hornej haly na parcele XXX., senníka na parcele XXX, mechanického senníka na parcele XXX, obilného sila na parcele XXX/X, prístavby č. X k dielni na parcele XXX a prístavby č. X k dielni na parcele XXX a do vypratania týchto nehnuteľností zaplatenia nájomného v sume 200.000,- Sk ročne ako aj vydania technológie na dojenie a skladovanie mlieka vyrobenej firmou T.-N., rok výroby 1995, obsahujúcej vodokružnú vývevu V. XX M., dojacie prístroje Bio-Micker, stimulačné zariadenie Stimopulz-C, dezinfekčný prístroj Circomat 24, rozvod podtlaku a mlieka, zbernú nádobu a tlakový filter, chladiace zariadenie ZD6-017 o objeme 1250 litrov, kompresor a predchladič mlieka výrobného čísla 1664/B, rok výroby 1995, do troch dní od právoplatnosti rozsudku tvrdiac, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX., kat. územie J., poľnohospodárskych stavieb stojacich na parcele č. XXX/X, XXX, XXX, XXX a XXX/X, ktoré bez jeho súhlasu užíva žalovaný spolu s prístavbami bez toho, aby mu platil nájomné. V žalobe súd prvého stupňa už rozhodol predchádzajúcim rozsudkom 29C 133/2007-126 z 27.5.2010 tak, že konanie v časti uloženia povinnosti žalovanému vypratať čističku obilia na parcele XXX/X, hornú halu na parcele XXX, senník na parcele XXX, mechanický senník na parcele XXX, obilné silo na parcele XXX/X, prístavbu č. 1 k dielni na parcele XXX a prístavbu č. 2 k dielni na parcele XXX, kat. územie J. zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Na základe odvolania žalobcu, odvolací súd uznesením 11Co 246/2010-145 z 28.10.2010 zrušil rozsudok v napadnutej časti, v ktorej žaloba vo zvyšku bola zamietnutá a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom, že postupom súdu bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko v odôvodnení jeho rozhodnutia nie je ani zmienka o tom, prečo neboli vypočutí svedkovia navrhnutí žalobcom - M. G., F.. M. E. a F.. V. A.. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní rozhodol o žalobe rozsudkom 29C 133/2007-183 z 24.10.2011, t.j. teraz napadnutým rozsudkom tak, že žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. V odôvodnení tohto rozsudku uviedol, že podľa žalobcu všetky objekty, ktorých vypratania sa domáhal, ako aj bezdôvodného obohatenia titulom užívania ktorých žalovaným sa domáhal sú v jeho vlastníctve a žalovaný ich (vrátane technológie na dojenie a skladovanie mlieka) užíval bez dôvodu, resp. ak ich neužíval, bránil mu v ich užívaní. Vzal do úvahy obranu žalovaného, ktorý popieral užívanie budov vo vlastníctve žalobcu a nevedel, kto ich užíval a nemal vedomosti ani o technológii na dojenie a skladovanie mlieka. Reprodukoval ďalej vybrané časti výpovedí svedkov F.. M. E., G. E., F.. V. A. a M. G.. Citoval § 123, § 126 ods. 1, § 132 ods. 1, § 451 ods. 1, 2 a § 456 Obč. zákonníka, ako aj § 120 ods. 1, 3 a 4 O.s.p. a dospel k záveru, že žalobca na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 27.2.2003 so správkyňou konkurznej podstaty V. družstvo J. v konkurze, J., Z.. O. A. bol vlastníkom technológie kravína J. podľa znaleckého posudku č. 27F/2002, ktorú okrem iného tvorila technológia na dojenie a skladovanie mlieka, ktorú tvoril súbor strojov a zariadení, ktoré pôvodne požadoval vydať a ktorých popis je uvedený v znaleckom posudku znalca doc. F.. Q. X., U.. z 23.11.2002. Výpisom z listu vlastníctva č. XXX mal potvrdené, že žalobca na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod číslom V XXX/XX bol vlastníkom parciel č. XXX/X a na parcele čističky obilia, parcely č. XXX hornej haly, parcely č. XXX senníka, parcely č. XXX mechanického senníka a parcely č. XXX/X obilného sila, ktoré nehnuteľnosti následne kúpnou zmluvou pod povolením vkladu č. V XXXX/XX z 23.11.2009 prešli do výlučného vlastníctva žalovaného. Mal za to, že svedkovia F.. M. E., F.. V. A. a G. E. nepotvrdili, že by žalovaný bol vlastníkom, resp. užívateľom technológie na dojenie a skladovanie mlieka a ani nepotvrdili, aby v rozhodnom období, za ktoré žalobca žiadal od žalovaného úhradu titulom bezdôvodného užívania žalovaný, ako fyzická osoba predmetné nehnuteľnosti, ktoré boli do novembra 2009 vo vlastníctve žalobcu, užíval. Žalobca tak v priebehu konania nepreukázal, aby žalovaný užíval nehnuteľností, ktorých v minulosti bol on vlastníkom a jednotliví svedkovia nevedeli potvrdiť protiprávny zásah žalovaného ako fyzickej osoby do užívacích, resp. vlastníckych práv žalobcu. Za nesporné pokladal, že žalobca, ako bývalý vlastník nehnuteľností v hospodárskom dvore v J. nemal k nim zabezpečený prístup a nemal ani právny vzťah k pozemkom, na ktorých sa tieto nehnuteľnosti nachádzali, pretože nedošlo k dohode medzi ním a výlučným užívateľom pozemkov - spoločnosťou M. M. s.r.o., ktorá zabránila žalobcovi v prístupe k stavbám cez svoje pozemky pre neexistenciu dohody o odplate za užívanie nehnuteľností. Vychádzajúc z § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. bol toho názoru, že v prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že žalovaný užíva nehnuteľnosti, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve a mal aj dôkaznú povinnosť preukázať užívanie žalovaným či už na základe zmluvy alebo bezdôvodne. Žalobca však nepreukázal, že by žalovaný ako fyzická osoba užíval, resp. bránil žalobcovi v užívaní technológií na dojenie a skladovanie mlieka a nebolo ani preukázané, aby žalovaný užíval, resp. bránil žalobcovi v užívaní nehnuteľností, ktorých vypratania sa pôvodne domáhal a za ktoré žiadal úhradu titulom bezdôvodného obohatenia. Naviac samotný žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že senník na parcele č. XXX neexistuje a to niekedy od leta 2003, obilné silo na parcele č. XXX/X sa prakticky užívať nielen na poľnohospodárske, ale ani na iné účely nedá a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p., navrhol ho zmeniť po postupe podľa § 213 ods. 4 O.s.p. a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Namietal, že vo veci bolo vypočutých viacero svedkov, avšak ich výpovede sa v rozhodujúcej časti do odôvodnenia ani nedostali. Flagrantným príkladom je výpoveď F.. E. v zápisnici z 30.5.2011 a rovnako tak dôležité časti výpovede svedka F.. A., potvrdzujúce svojvoľné konanie žalovaného. Súd prvého stupňa podľa neho asi v zajatí I. „teórie“, že jediným dôkazom, ktorý má cenu je doznanie, ostatné dôkazy považoval za bezpredmetné. Vyčítal mu tiež, že odmietol doplniť dokazovanie obsahom spisu 33Cb 143/2008, hoci obidva spory majú priamu súvislosť. Dôvody napadnutého rozsudku pokladal za zjavne protirečivé, keď na jednej strane „nebolo medzi účastníkmi sporné“, že údajne spoločnosť M. M. mu zabránila v prístupe k stavbám, na druhej strane však toto konanie znaky protiprávnosti nemá. K spoločnosti M. M. a jej miestu v spore považoval za nutné uviesť, že išlo o iniciatívu sudkyne, pretože sám žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že celý areál odkúpil v r. 2003 on sám ako fyzická osoba a M. M. vykonáva správu. Snaha sudkyne spochybniť pasívnu legitimáciu žalovaného je tak bezpredmetnou. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie prvostupňového súdu v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť a zamietnuť odvolanie ako nedôvodné. Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, c/ to vyžaduje verejný záujem. Podľa ods. 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa 214 ods. 2 O.s.p., keďže v posudzovanej veci nejde o žiadny z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p. a to v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. za dodržania podmienok stanovených v § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia pojednávania bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Žalobca podané odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustálenej súdnej praxe, neúplnosť zistenia skutkového stavu (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení sa týka skutkových zistení, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu (vyvodzuje právne závery). Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, prípade vtedy, ak zo skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov odvolanie žalobcu nemožno považovať za dôvodne podané. Vzhľadom na predmet sporu je správny záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého žalobca nepreukázal, aby žalovaný ako fyzická osoba počas žalovaného obdobia užíval jeho nehnuteľnosti (vypratania ktorých sa pôvodne domáhal) a technológie, resp. aby mu bránil v ich užívaní. Neobstojí názor žalobcu, že tvrdenie o aktivite spoločnosti M. M. M. s.r.o., ktorá mu mala brániť v prístupe k stavbám vyplynulo len z iniciatívy sudkyne. Práve naopak, žalovaný sa počas celého konania bránil tým, že on ako fyzická osoba nikdy nehnuteľnosti a technológie žalobcu (v čase, keď ich tento vlastnil) neužíval a žalobca k nim nemal zabezpečený prístup preto, že sa nedohodol s výlučným užívateľom pozemkov areálu - spoločnosťou M. M. s.r.o., a táto mu zabránila v prístupe k stavbám cez svoje pozemky, pre neexistenciu dohody o odplate za užívanie ich nehnuteľností (výpoveď žalovaného obsiahnutá v zápisnici o pojednávaní z 29.10.2009 - č.l. 93-100, stanovisko žalovaného k rozšíreniu predmetu konania zo 4.3.2010 - č.l. 106-108). Keďže sa žalobca svojich nárokov (ochrany vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Obč. zákonníka, vydania bezdôvodného obohatenia, resp. náhrady škody) domáhal proti žalovanému, ako fyzickej osobe, musel preukázať, že žalovaný (ako fyzická osoba) skutočne počas žalovaného obdobia do jeho práv nedovolene zasiahol, a že práve on jeho nehnuteľnosti, či hnuteľné veci užíval, resp. mu v ich užívaní bránil. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Cieľom dôkaznej povinnosti vyplývajúcej z cit. ust. je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu ne jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a aj vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Zásadne nevykoná dôkazy, ktoré nemajú význam pre vec samú alebo ktoré by potvrdzovali len zhodné tvrdenia účastníkov. Žalobcovi sa ani podľa názoru odvolacieho súdu nepodarilo preukázať pasívnu legitimáciu žalovaného v konaní, a to ani listinnými dôkazmi a ani výpoveďami svedkov. Z dokazovania vyplynula skutočnosť (tvrdená žalovaným), že celý areál, v ktorom sa nachádzali budovy žalobcu spravovala spoločnosť AA. M. s.r.o. Táto spoločnosť ešte 1.3.2004 predložila žalobcovi zmluvu o užívaní nehnuteľností v areáli farmy J., ktorú však žalobca odmietol podpísať (zmluva predložená žalobcom na č.l. 8-9). Žalobca bol pritom zároveň (list spoločnosti M. s.r.o. podpísaný konateľom S.. CC. zo 17.3.2004 - č.l. 109) upozornený, že uzavretie zmluvných vzťahov (zmluvou o užívaní nehnuteľností a zmluvou o odbere elektrickej energie) mu umožní nerušené užívanie jeho nehnuteľností a v opačnom prípade prístup k jeho nehnuteľnostiam nebude možný. Z výpovede svedka G. E. (zápisnica o pojednávaní z 8.6.2009 - č.l. 76-80), ktorý na hospodárskom dvore pôsobil ako bača vyplynulo, že jeho šéfom bol žalovaný a aj pán H.. Svedok F.. V. A., ktorému tiež bol znemožnený prístup do hospodárskeho areálu J. uviedol, že zmluvu o nájme, s ktorou nesúhlasil, mu predložil pán H., jednajúci za spoločnosť M. AGJ. (zápisnica o pojednávaní z 5.9.2011 - č.l. 173-175). Pritom konateľmi obchodnej spoločnosti M. M. s.r.o. bol žalovaný (od 22.2.1993), ale aj S.. U. H. (od 22.2.1993 do 28.10.2008). Nemožno však stotožniť žalovaného ako fyzickú osobu a spoločnosť M. M. s.r.o., ako osobu právnickú. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať, aby do výkonu jeho vlastníckych práv nedovolene zasiahol žalovaný, ako fyzická osoba, a aby mu tým spôsobil škodu, či sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nedoplnil dokazovanie oboznámením spisu Okresného súdu Košice II 33Cb 143/2008. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu rozhodnúť, ktoré dôkazy navrhnuté účastníkmi vykoná. Spravidla nevykoná také dôkazy, ktoré nevedú k preukázaniu právne významných skutočností pre rozhodnutie o veci samej. Žalobca spis 33Cb 143/2008 navrhol oboznámiť s odôvodnením, že „F.. E. je tiež v súdnom spore“. Keďže F.. M. E. bol v prejednávanej veci vypočúvaný, dokonca dvakrát (23.2.2009 a 30.5.2011) a žalobca mal možnosť klásť mu otázky a zisťovať tak prípadne mená a adresy ďalších do úvahy prichádzajúcich svedkov, aj podľa názoru odvolacieho súdu sa nejavilo potrebným navrhnutý spis oboznamovať. Vzhľadom na nepreukázanú pasívnu legitimáciu žalovaného v spore bolo potrebné napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. O náhrade trov odvolacieho konania účastníci osobitne nenavrhli rozhodnúť, preto o jeho trovách nebolo rozhodnuté (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.). Súd prvého stupňa si pritom vyhradil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.