Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/259/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208200136 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7208200136.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach vo veci výkonu rozhodnutia o úprave styku s maloletým K. T. nar. XX.XX.XXXX zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach na návrh oprávneného T. T. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v W. na T. ul. č. XX proti povinnej J. T. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v W. na R. B. č. XX zastúpenej JUDr. Evou Geleneky Hencovskou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Bajzovej ul. č. 2 o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo 7.6.2012 č.k. 27Em 1/2008-287 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že otec maloletého (oprávnený) sa návrhom doručeným 7.1.2008 domáhal nariadenia výkonu rozsudku o úprave styku s maloletým z 10.11.2005 sp.zn. 39C 117/04, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.12.2005, nakoľko matka maloletého ako povinná mu bráni v styku s maloletým dieťaťom. Konajúci súd poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice II z 10.11.2005 č.k. 39C 117/04-34, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a na čas po rozvode bol maloletý zverený do výchovy matky, otcovi určená vyživovacia povinnosť a schválená dohoda rodičov o úprave styku, ako aj na rozsudok Okresného súdu Košice II z 5.2.2009 č.k. 23P 67/2007, ktorým bol vyššie uvedený rozsudok vo výroku o úprave styku otca s maloletým zmenený. Uviedol, že na Okresnom súde Košice II prebiehajú ďalšie konania a to pod sp.zn. 29C 113/2011 o prípustnosti zapretia otcovstva, pod sp.zn. 27P 250/2010 o zmenu úpravy styku, v ktorom prebieha znalecké dokazovanie a pod sp.zn. 27P 260/2010 o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, v ktorom prebieha znalecké dokazovanie. Uviedol, že otec (oprávnený) svoj návrh na výkon rozhodnutia zobral späť na pojednávaní 9.5.2012 a uviedol, že na výkone rozhodnutia o úprave styku už netrvá a žiada, aby konanie bolo zastavené. Právna zástupkyňa matky a matka súhlasili so zastavením konania. Kolízny opatrovník uviedol, že nie je v záujme maloletého, aby mal styk iba s jedným rodičom. Otec napriek tomu trval na zastavení konania a uviedol, že bude trvať na testoch otcovstva. Poukázal na ust. § 251 ods. 1, 2, 3, 4, § 272 ods. 1, 2 O.s.p. a konštatoval, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je vždy povinnosťou súdu skúmať vhodnosť núteného výkonu rozhodnutia o styku z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa. Výkon rozhodnutia o styku maloletých detí je ovládaný zásadou oficiality, preto súd sám volí prostriedok, ktorý je najvhodnejší na dosiahnutie cieľa a pokiaľ zistí, že nesplnenie rozhodnutia o styku je v súlade s oprávneným záujmom dieťaťa, výkon rozhodnutia neuskutoční. Vzhľadom na vyjadrenia otca na pojednávaní 9.5.2012, kedy uviedol, že trvá na zastavení konania o výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletým a má v záujme, aby boli vykonané testy otcovstva u maloletého mal súd za to, že nie je v záujme maloletého ďalší výkon rozhodnutia, preto konanie zastavil. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a nariadil súdu prvého stupňa konať vo veci výkonu rozhodnutia o úprave styku podľa právoplatných rozhodnutí súdov s tým, že na návrhu na výkon rozhodnutia podanom 7.1.2008 naďalej trvá. Uviedol, že jeho vyjadrenia na pojednávaní 9.5.2012 vyplývali z pocitu absolútnej bezmocnosti voči postupu Okresného súdu Košice II, kde sa oprávnene domáhal výkonu rozhodnutia o styku s mal. K.. Na uvedenom pojednávaní mu konajúca sudkyňa hneď v úvode položila otázku „Čo očakávate od tohto súdu?“. Po vyzdvihnutí zápisnice z pojednávania zistil, že táto otázka sa v zápisnici nenachádza. Takto položená otázka vystupňovala jeho bezradnosť a bezmocnosť, nakoľko súd opakovane písomne žiadal a prosil o pomoc, aby mu pomohol stretávať sa so synom. V tejto súvislosti poukázal na svoje podania z 3.3.2010, 8.3.2010, 24.4.2010, 12.7.2010, 17.8.2010, 8.9.2010, 7.10.2010, 25.11.2012, 20.12.2010, 22.12.2010, 6.5.2011, 31.5.2011, 4.7.2011, 1.8.2011, 16.10.2011, 15.11.2011, 4.1.2012. Ďalej poukázal na závery znaleckého posudku vyhotoveného PhDr. Ľ. R., ako aj jej vyjadrenia na pojednávaní 21.1.2009. Ďalej poukázal na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach z 9.6.2010 sp.zn. 8CoP 168/2010, ako aj závery v znaleckom posudku PhDr. Q. U. z 22.9.2010. Uviedol, že na Okresný súd Košice II podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia 21.7.2010, ktorým sa domáhal zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, citoval obsah podaného návrhu, ďalej časti odôvodnenia zamietavého rozhodnutia Okresného súdu Košice II z 27.7.2010, dôvody odvolania, ktoré proti uvedenému uzneseniu podal 17.8.2010 a odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 16.9.2010, ktorým rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Ďalej uviedol, že 21.7.2010 podal Okresnému súdu Košice II návrh na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, ktoré konanie je vedené pod sp.zn. 27P 260/2010. Poukázal na to, že v uvedenom konaní súd po 8 mesiacoch nariadil znalecké dokazovanie a citoval odpovede znalkyne PhDr. P. U. na položené otázky. Zdôraznil, že sa pravidelne dostavuje na adresu bydliska maloletého v W. na R. B. č. XX a pokúša sa prevziať maloletého, avšak neúspešne. V konaní o zvýšenie výživného pre maloletého vedenom pod sp.zn. 25P 249/2009 uviedol, že všetky jeho práva voči maloletému sú odopierané, akoby nebol jeho otcom a maloletý nebol jeho synom. Uvedené konajúci súd interpretoval tak, že sa domáha zapretia otcovstva a na základe toho ho vyzval, aby predložil návrh na konanie o prípustnosti konania o zapretie otcovstva podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine. Na základe uvedeného skutočne takýto návrh podal a uviedol dôvody podania návrhu. Zhrnul, že opakovane v jednotlivých konaniach poukazoval na skutočnosť, že aj následkom dlhodobo nerealizovaného styku so synom a v dôsledku vplyvu osôb, s ktorými je maloletý v dennom kontakte dochádza k veľkému nebezpečenstvu bezprostredne hroziacej ujmy na jeho citových vzťahoch voči nemu a voči jeho mladšiemu bratovi a na jeho zdravom psychickom vývoji a to pod nepriaznivým vplyvom a nátlakom jeho matky, ktorá si prostredníctvom maloletého kompenzuje svoj nepriaznivý vzťah k nemu. Dieťa používa ako nástroj pomsty voči nemu, poškodzuje dieťa prenášaním svojich emócií vyplývajúcich z rozpadu ich vzťahu a nedoriešených majetkových vzťahov a preto opakovane žiadal súd, aby konal, pretože v opačnom prípade sa sám súd svojou nečinnosťou vedome podieľa na psychických následkoch páchaných matkou na maloletom dieťati. Jeho opakované prosby o pomoc pri riešení styku s maloletým dieťaťom ostali doteraz nepovšimnuté a naďalej nemá možnosť sa stretávať s dieťaťom, čomu úspešne bráni matka dieťaťa. Jeho vyjadrenie o zastavení konania na pojednávaní 9.5.2012 bolo ovplyvnené dlhodobým neúspešným dovolávaním sa a neúspešnými prosbami, aby mu súd pomohol stretávať sa s maloletým, pričom návrh bol podaný pred viac ako štyri a pol rokmi a do dnešného dňa mu nebolo umožnené ani jedno stretnutie s dieťaťom. Povinná a kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu. V súdnom konaní vzniká medzi subjektmi konania takzvaný procesnoprávny vzťah. Obsahom procesnoprávneho vzťahu sú práva a povinnosti procesného charakteru. Uplatňovanie procesných práv a splnenie procesných povinností sa v procese deje prostredníctvom takzvaných procesných úkonov. Procesný úkon účastníka predstavuje prejav vôle účastníka urobený voči súdu, ktorý má procesnoprávnu relevanciu, teda smeruje k uplatneniu procesného práva, či splneniu procesnej povinnosti, prípadne k zmene, či k zániku procesných práv a povinností. Každý procesný úkon je nutné posudzovať podľa toho, ako bol navonok prejavený, teda nie podľa toho, či medzi prejaveným procesným úkonom a vnútornou vôľou konajúceho je skutočný súlad. Ani podstatný omyl účastníka medzi tým, čo procesným úkonom prejavil a tým, čo ním prejaviť chcel, nemá na procesný úkon a jeho účinnosť žiaden vplyv (R [ČR] 11/2006). Občiansky súdny poriadok totiž na rozdiel od Občianskeho zákonníka dôsledky úkonov urobených v omyle neupravuje; verejnoprávna povaha procesných vzťahov ale vyžaduje podstatne vyššiu mieru právnej istoty účastníkov a tretích osôb, pričom právna istota by bola oslabená možnosťou spochybňovať dodatočne už urobené procesné úkony s poukazom na vady vôle. Späťvzatie návrhu na začatie konania je dispozitívnym procesným úkonom účastníka voči súdu, ktorým prejavuje svoju vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo (R 54/1992). Súd nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré navrhovateľ svoj návrh na začatie konania berie späť. Ak navrhovateľ vzal návrh späť, nemôže späťvzatie odvolať (R 60/1999). Výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí, do ktorého spadá aj výkon rozhodnutia o styku oprávneného rodiča s dieťaťom možno v zmysle ust. § 251 ods. 1 O.s.p. začať zásadne len na návrh oprávnenej osoby. Výnimku tvorí ust. § 273c O.s.p. týkajúce sa výkonu rozhodnutia, ktorým súd nariadil predbežné opatrenie o zverení dieťaťa do starostlivosti určenej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorého výkon zabezpečí súd z úradnej povinnosti. Výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí je teda ovládaný dispozičným princípom vo vzťahu k začatiu konania, ktorému korešponduje právo navrhovateľa, resp. oprávneného disponovať návrhom v súlade s ust. § 96 ods. 1 O.s.p.. Naopak, ďalší priebeh vykonávacieho konania podľa § 272 a nasl. O.s.p. je však ovládaný princípom oficiality, to znamená, že súd sám volí prostriedok, ktorý sa mu javí ako najvhodnejší a vedúci k sledovanému cieľu, ktorým je zabezpečenie práva dieťaťa na rovnocenný styk s obidvoma rodičmi v zmysle vykonateľného rozsudku súdu. Z uvedeného dôvodu je úplne irelevantné, akého spôsobu výkonu rozhodnutia sa oprávnený domáha (ukladaním pokút alebo núteným odňatím dieťaťa zo starostlivosti rodiča, u ktorého nemá byť podľa právoplatného rozhodnutia súdu) s tým, že v rámci výkonu rozhodnutia môže súd postupovať len v súlade s ust. § 272 a nasl. O.s.p. a v prípade núteného výkonu podľa § 273 ods. 4 O.s.p., pričom nemôže svojvoľne modifikovať výkon rozhodnutia nad rámec vykonávaného právoplatného rozsudku o výchove, prípadne styku oprávneného s dieťaťom. V tomto prejednávanom prípade súd prvého stupňa využil všetky prostriedky, ktoré mu umožňuje Občiansky súdny poriadok v rámci výkonu rozhodnutia podľa ust. § 272 a nasl. O.s.p., preto by v podstate mohol pristúpiť už len k nútenému výkonu rozhodnutia podľa ust. § 273 ods. 4 O.s.p., avšak len v prípade, ak zistí, že uvedený spôsob výkonu rozhodnutia je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. Obnovenie porušeného vzťahu medzi dieťaťom a oprávneným nie je možné dosiahnuť výkonom rozhodnutia, v rámci ktorého môže súd buď ukladať povinnej (matke) pokuty alebo nariadiť odňatie dieťaťa povinnej a odovzdať ho do starostlivosti oprávneného po dobu určenú právoplatným rozsudkom pre styk oprávneného s dieťaťom, ale len rozhodnutím súdu vo veci samej, ktorým súd môže nariadiť opatrenia v súlade so Zákonom o rodine, ktoré na základe zisteného skutkového stavu budú spôsobilé zabezpečiť právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov a tomu zodpovedajúce právo rodičov na výchovu svojho dieťaťa. Pre úplnosť je potrebné dodať, že ust. § 272 ods. 2 O.s.p. vylučuje v prípade výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí použitie ust. § 251 ods. 4 O.s.p., avšak uvedené ustanovenie je v podstate nadbytočné, nakoľko § 251 ods. 4 O.s.p. rieši takzvanú subsidiaritu všeobecných noriem občianskeho práva procesného na exekučné konanie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), teda aj pre výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí platia ustanovenia všeobecnej časti O.s.p.. Zo zápisnice o pojednávaní z 9.5.2012 vo veci výkonu rozhodnutia o úprave styku jednoznačne vyplýva prejav vôle oprávneného, že na výkone rozhodnutia netrvá, berie návrh späť a žiada konanie zastaviť. Uvedený prejav vôle opakovane prezentoval aj na otázky súdu a odmietol sa vyjadriť k akýmkoľvek skutočnostiam týkajúcim sa neumožnenia styku matkou s maloletým s odôvodnením, že už to pre neho skončilo. Uvedený procesný úkon oprávneného teda nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho prejavenej vôli, aby sa nekonalo a ďalej vo výkone rozhodnutia nepokračovalo. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že oprávnený je osobou spôsobilou na právne úkony, ktorej spôsobilosť nebola žiadnym spôsobom obmedzená, preto jeho odvolacia argumentácia, že bol v psychickej tiesni, vyznieva nehodnoverne. Odvolací súd opäť zdôrazňuje, že v prípade späťvzatia návrhu na začatie konania ide o procesný úkon, ktorý súd posudzuje podľa jeho obsahu a ako bol navonok prejavený a nikdy nie podľa toho, či medzi prejaveným procesným úkonom a vnútornou vôľou konajúceho bol skutočný súlad. Na procesný úkon a jeho účinnosť nemá žiaden vplyv ani podstatný omyl účastníka medzi tým, čo procesným úkonom prejavil a tým, čo ním prejaviť chcel. Súd prvého stupňa rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil jednak postojom oprávneného, ktorý trval na zastavení konania o výkon rozhodnutia o úprave styku, ako aj tým, že nie je v záujme maloletého ďalší výkon rozhodnutia práve s poukazom na vôľu oprávneného. V tomto prípade je však relevantný práve procesný úkon oprávneného, teda jeho vôľa, aby sa nekonalo a ďalej vo výkone rozhodnutia nepokračovalo a teda bol daný postup podľa ust.§ 96 ods. 1 O.s.p., teda zastavenie konania z dôvodu späťvzatia návrhu na výkon rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie vo výroku ako vecne správne potvrdil, nakoľko výrok o zastavení konania bol vecne správny, i keď z iných dôvodov. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že zastavenie konania netvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci a nebráni oprávnenému domáhať sa výkonu rozhodnutia podaním nového návrhu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.