Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/354/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208201036 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7208201036.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci B. L. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v W. na O.. U. č. XX dieťaťa rodičov G. L. nar. X.X.XXXX bývajúcej v W. na O.. U. č. XX a J. L. nar. X.X.XXXX bývajúceho v W. na U. ul. č. XX zastúpeného JUDr. Slávkou Kováčovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 9.9.2011 č. k. 23P/14/2008-321 takto r o z h o d o l : M e n í vo výroku o zvýšení výživného od otca pre B. od 1.3.2008 do 7.11.2009 tak, že zvyšuje výživné od otca pre B. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 12.12.2001 sp.zn. 17 C 1056/2001 z 1.500,- Sk na 100 eur mesačne od 1.3.2008 do 7.11.2009, ktoré je povinný prispievať B. vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. P o t v r d z u j e vo výroku o zvýšení výživného od otca pre B. na 83 € mesačne od 8.11.2009. M e n í vo výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné 1.709,96 € od 1.3.2008 do 31.8.2011 je otec povinný zaplatiť B. do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre B. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 12.12.2001 sp. zn. 17 C 1056/2001 z 1.500,- Sk na 150 eur mesačne od 1.3.2008 do 7.11.2009 a na 83 eur mesačne od 8.11.2009, ktoré je povinný prispievať B. vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred. Dlžné výživné 2.741,4 € za obdobie od 1.3.2008 do 31.8.2011 zaviazal otca zaplatiť B. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodol tak na základe návrhu matky vtedy ešte mal. B. z 21.1.2008, ktorým sa domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. B. na 2.500,- Sk mesačne od 1.3.2008, pretože sa od poslednej úpravy výživného v roku 2001 podstatne zvýšili jeho odôvodnené potreby. B. v priebehu konania nadobudol plnoletosť a pripojil sa k tomuto návrhu matky na zvýšenie výživného. Z vykonaného dokazovania zistil, že výživné od otca pre B. bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 12.12.2001 sp.zn. 17C/1056/01, právoplatným 14.1.2002, ktorým bol vtedy ešte maloletý B. zverený na čas po rozvode manželstva matke a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu 1.500,- Sk mesačne. V čase tejto úpravy výživného B. navštevoval základnú školu a obaja jeho rodičia podnikali s príjmom 5.000,- Sk mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Košice II z 24.3.2006 sp. zn. 23P 234/2003 bolo takto stanovené výživné znížené od 1.11.2002 do 30.4.2003 na 1.000,- Sk a v prevyšujúcej časti bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného, pretože pribudnutím vyživovacej povinnosti a zvýšením jeho príjmu nedošlo ku kvalifikovanej zmene jeho pomerov. Z výpovede matky zistil, že v čase podania návrhu B. navštevoval 1. ročník Hotelovej akadémie v Košiciach, v súčasnosti je študentom 5. ročníka. Na začiatku každého roka mu platí školné 17 € mesačne. Otec kontaktuje B. len vo výnimočných prípadoch a neprispieva mu nad rámec určeného výživného. V školskom roku 2008/2009 mu kúpila učebnicu anglického jazyka za 400,- Sk a oblečenie na praktickú výučbu mu kupuje za 3.000,- Sk ročne. Matka pracuje v spoločnosti KOBA, a.s. Banská Bystrica, ktorou je hodnotená veľmi kladne. Z opisov jej mzdových listov zistil, že od marca 2007 do marca 2008 pracovala s čistým priemerným mesačným príjmom 39.438,- Sk, v roku 2008 s príjmom 45.232,- Sk, v roku 2009 s príjmom 969,80 € a v roku 2010 doposiaľ 1.028,11 €. Z výpovede B. zistil, že v prvom a druhom ročníku navštevoval posilňovňu, za 10 vstupov zaplatil 20 €, trpí astmou, v súvislosti s čím má zvýšené výdavky na lieky v priemere 13 € mesačne. S otcom sa stretáva niekoľkokrát mesačne, niekedy si od neho vypýtal vreckové na vlastné potreby. V spornom období mu otec prispel aj na školou organizovaný výlet do Talianska 20 €. Počas celého obdobia býval s matkou v jej 1 a pol izbovom byte, na kúpu ktorého si vzala hypotekárny úver. Zo správy kolízneho opatrovníka zistil, že doporučil zvýšiť výživné, pretože B. sa od poslednej úpravy výživného podstatne zvýšili potreby. Nastúpil na strednú školu a venoval sa viacerým mimoškolským aktivitám. Matka mu prispieva na životné poistenie 124,- Sk mesačne a na stavebné sporenie 1.380,- Sk. Za platby spojené s užívaním bytu matka platí 4.200,- Sk a spláca hypotekárny úver po 4.074,- Sk. Z výpovede otca zistil, že je jediným zamestnancom spoločnosti GAM Slovensko s.r.o., ktorá sa zaoberá predajom euro okien a parkiet. Z výpisov z obchodného registra zistil, že táto spoločnosť má v predmete činnosti pomerne rozsiahle práce v oblasti stavebníctva, upratovacie práce a tiež kúpu a predaj tovaru. Z vykonaného dokazovania zistil, že otec v tejto spoločnosti dosiahol od svojho nástupu do zamestnania 1.6.2007 do konca roka 2008 priemerný čistý mesačný príjem 14.372,- Sk a v roku 2009 príjem 527 €. Z jeho výpovede tiež zistil, že 17.5.2010 sa stal práceneschopným a poberal od Sociálnej poisťovne nemocenské dávky, ktoré mu boli vyplácané až do skončenia jeho pracovného pomeru v spoločnosti GAM Slovensko, s.r.o., t.j. do 28.2.2011. Nemocenské dávky mu boli vyplatené v celkovom rozsahu 3.194,70 € a pred jeho práceneschopnosťou pracoval s čistým priemerným mesačným príjmom 503,08 €. Z toho vyplýva, že jeho čistý priemerný mesačný príjem bol 398,84 € od 1.1.2010 do 28.2.2011. Z otcom predloženej dohody o ukončení pracovného pomeru zistil, že otec ukončil so spoločnosťou GAM Slovensko pracovný pomer dohodou bez uvedenia dôvodu. Ďalej zistil, že otec začal od 1.3.2011 vykonávať živnostenskú činnosť v oblasti dokončovacích prác pri realizácii exteriérov a interiérov a v oblasti realizácií stavieb. Z tejto činnosti mal od marca do júla 2011 príjem podľa vlastného tvrdenia 450 € mesačne, v auguste 250 € mesačne a v septembri - do 9.9.2011 200 €. Uzavrel nové manželstvo 12.4.2008 s matkou mal. O. nar. X.X.XXXX, voči ktorej má vyživovaciu povinnosť. Býva s nimi v 3 izbovom byte u svojich rodičov, ktorým prispieva 130 € mesačne a dokupuje potraviny. Okrem toho spláca pôžičky od spoločnosti Cetelem v rozsahu 56 € mesačne, od Quatra 9,96 € mesačne a od Tatra banky 2 krát po 37 € mesačne. Pôžičky si zobral na rôzne účely, jednu z nich využil na úhradu nákladov na svadbu so súčasnou manželkou a ostatné nevedel špecifikovať. Výdavky na mal. O. odhadol na 50 € mesačne s tým, že jej ešte prispievajú na tenis po 60 € mesačne. telefonuje za 1.000,- Sk mesačne, cestuje do práce za 400,- Sk mesačne a keď mal zdravotné problémy, kupoval si lieky za 900,- Sk mesačne. Manželka otca vykonávala od 1.1.2009 živnostenskú činnosť, pred týmto dátumom pracovala ako nechtová dizajnérka. Z jej daňového priznania za rok 2009 zistil, že v tomto roku dosiahla príjmy 3.775 € a výdavky 4.557 €, resp. podľa jej neskoršieho daňového priznania nemala žiadne výdavky a v roku 2010 dosiahla príjmy 3.265 € a výdavky 1.946 €. Zo správy Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach a z výpovede otca zistil, že jeho manželka je vedená ako držiteľka motorového vozidla zn. Citroen, ktoré spláca leasingovej spoločnosti po 160 € mesačne a tankuje pohonné hmoty za 100 € mesačne. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 62, § 65, § 75, § 76, § 77, § 78 Zákona o rodine a skonštatoval, že od poslednej súdnej úpravy výživného došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov B. odôvodňujúcej zvýšenie výživného, pretože nástupom B. na strednú školu objektívne došlo k zvýšeniu jeho odôvodnených potrieb. Ku kvalifikovanej zmene pomerov došlo podľa názoru konajúceho súdu aj u otca B., keď sa mu od poslednej úpravy výživného v roku 2001 zvýšil príjem o 9.700,- Sk, z 5.000,- Sk na 14.700,- Sk a v roku 2009 o ďalších 40 €, mu pribudla vyživovacia povinnosť k mal. O. nar. X.X.XXXX, a v apríli 2008 sa oženil. V tejto súvislosti poznamenal, že uzavretím manželstva sa mu znížili výdavky, pretože jeho manželka má vlastný príjem, z ktorého je povinná primeraným podielom prispievať na domácnosť a stravovanie. Pri určovaní rozsahu výživného prihliadol na odôvodnené potreby B., zohľadnil nárast nákladov v spoločnosti a právo B. podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov a dospel k záveru, že je v schopnostiach otca prispievať na výživu B. 150 € mesačne bez toho, aby boli ohrozené jeho potreby a potreby jeho domácnosti. Vzhľadom k tomu, že je súd viazaný návrhom na zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa a B. 8.11.2009 dovŕšil 18 rokov, nemohol prekročiť jeho návrh a zvýšiť výživné v rovnakom rozsahu ako pred týmto obdobím, preto zvýšil výživné v súlade s návrhom na 83 € mesačne, a to aj v čase, keď bol otec práceneschopný, nakoľko aj vtedy bol jeho príjem o 100% vyšší, ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Záverom poukázal na to, že prihliadol aj na zmenu majetkových pomerov matky B., pretože nadobudla do vlastníctva 1 a pol izbový byt a tiež na majetkové pomery otca, pretože po splatení leasingu nadobudne osobné motorové vozidlo do bezpodielového spoluvlastníctva. Ustálil, že ak otec má dostatok finančných prostriedkov, aby bol schopný splácať leasing a užívať motorové vozidlo v rozsahu 260 € mesačne, je nepochybné, že má aj dostatok prostriedkov na plnenie si zvýšenej vyživovacej povinnosti. Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho zvýšením od 1.3.2009 do 31.8.2011 vyčíslil na 2.721,40 € ako rozdiel medzi zvýšeným výživným za jednotlivé obdobia a otcom prispievaného výživného 50 € a 20 €, ktoré preukázateľne B. prispel na výlet a zaviazal ho zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Nevyhovel žiadosti otca o povolenie jeho splácania, pretože nezistil také okolnosti, ktoré by opodstatňovali odkloniť sa od zákonnej povinnosti upravenej v § 160 O. s. p., podľa ktorej je povinnosť uloženú súdom potrebné splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože predmetom bolo konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že zamietne návrh na zvýšenie výživného, pretože mu jeho pomery neumožňujú, aby prispieval na výživu B. viac ako 50 € mesačne, a aby zaplatil dlh na výživnom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V tejto súvislosti poukázal na to, že zarábal len 500 € a pritom bol nútený splácať úvery, prispievať na domácnosť a plniť si svoje vyživovaciu povinnosť aj voči mal. O.. Namietal, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že bol práceneschopný v dôsledku čoho mal znížený príjem a zvýšené výdavky na lieky. Konajúcemu súdu vytkol, ak nezohľadnil, že B. brigáduje v kaviarni od roku 2008 a uviedol, že matka zanedbáva jeho výchovu, pretože ešte v tom roku odpadol a zistilo sa, že mal problémy s marihuanou. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok, pretože je vecne správny. Podľa jej názoru zvýšené výživné za jednotlivé obdobia zodpovedá odôvodneným potrebám B. a je primerané príjmovým pomerom otca. Poukázala na to, že otec uspokojuje odôvodnené potreby mal. O. vo vyššom rozsahu ako je v súčasnosti ochotný prispievať na B., aj keď je od nej starší. Vyjadrila presvedčenie, že to, že si B. brigádne zarába, nie je prekážkou zvýšenia vyživovacej povinnosti otca, pretože tak získava kladné pracovné návyky. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 220 O. s. p. súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, správne diferencoval rozsah výživného za obdobie pred a po plnoletosti B., ale nerozhodol správne, ak zvýšil výživné za obdobie od 1.3.2008 do 7.11.2009 až na 150 € mesačne. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o zvýšení výživného na 83 € mesačne od 8.11.2009 a zmenil vo výroku o zvýšení výživného od 1.3.2008 do 7.11.2009 tak, že zvýšil výživné z 50 € na 100 € mesačne, ktoré je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané reálnym príjmovým a majetkovým pomerom otca, ktorý v roku 2008 dosahoval čistý priemerný mesačný príjem 14.372,- Sk a 527 € v roku 2009 a existencii jeho ďalšej vyživovacej povinnosti voči mal. O. nar. X.X.XXXX. Aj keď nepochybne došlo k nárastu príjmu otca o 200 % tak, ako to správne vyhodnotil súd prvého stupňa, neboli splnené podmienky pre zvýšenie výživného o 200 % zohľadňujúc vývoj životných nákladov v spoločnosti, nadštandardné príjmové pomery matky v tomto období a nepochybnú skutočnosť, že B. je brigádne zamestnaný. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že otcovi aj po zaplatení výživného 100 €, resp. 83 € mesačne zostane z jeho príjmu dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu aj so zreteľom na to, že je jeho manželka zamestnaná a že býva u svojich rodičov, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil B. formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd nemal dôvod zamietnuť návrh na zvýšenie výživného ani z toho dôvodu, že otec bol od mája 2010 do februára 2011 práceneschopný, pretože otec aj v tomto období poberal zo Sociálnej poisťovane raz taký vysoký príjem, ako dosahoval v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Odvolací súd pri rozhodovaní o výživnom nezohľadnil výdavky otca na splátky pôžičiek, pretože v priebehu konania nepreukázal, že by ich nevyhnutne potreboval pre uspokojovanie svojich nevyhnutných potrieb, resp. potrieb svojej novej rodiny. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že súd pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Odvolací súd poznamenáva, že by nebolo spravodlivé zamietnuť návrh na zvýšenie výživného pre B. len preto, že otec má vysoké záväzky z pôžičiek, ktoré uzavrel, aby mohol financovať nadštandardné výdavky svojej novej rodiny (svadba, leasing osobného motorového vozidla, pohonné hmoty). Ani skutočnosť, že B. brigáduje neopodstatňuje zamietnutie návrhu na zvýšenie výživného tak, ako to navrhoval otec, pretože si tým iba dopĺňa zdroj svojej výživy na hranicu prospešnú pre svoj všestranný rozvoj, nakoľko výživné od otca 100 € mesačne, resp. 83 € mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 3,33 € (pri výživnom 100 €) a 2,76 € (pri výživnom 83 €) postačuje len na uspokojovanie jeho najzákladnejších potrieb. Pretože odvolací súd zmenil rozsah zvýšeného výživného od 1.3.2008 do 7.11.2009, bolo potrebné znova rozhodnúť o dlžnom výživnom, ktoré za obdobie od 1.3.2008 do 31.8.2011 predstavuje 1.709,96 €, t.j. 1.011,66 € (100 - 50 x 20 mesiacov + 50/30 x 7 dní za obdobie od 1.3.2008 do 7.11.2009), 718,30 € (83 - 50 x 21 + 33/30 x 23 dní za obdobie od 8.11.2009 do 31.8.2011) - 20 € ktoré otec preukázateľne prispel B. na výlet do Talianska. Pokiaľ ide o splatnosť dlhu na výživnom, odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na pomery otca, ktoré nenasvedčujú, že by aktuálne disponoval úsporami vo výške dlhu na výživnom (ak bol nútený vziať si pôžičku na svadbu), by nebolo primerané tlačiť ho k uzavretiu nevýhodnej pôžičky s vysokými úrokmi, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v stanovenom rozsahu, preto predĺžil lehotu splatnosti dlhu na výživnom z 3 na 60 dní. K odvolacej námietke otca týkajúcej sa splatnosti dlhu na výživnom odvolací súd uvádza, že neboli splnené podmienky pre povolenie jeho splácania v mesačných splátkach, pretože ani matka nebola pri uspokojovaní potrieb B. zvýhodnená splátkami, ale musela tieto potreby uspokojovať postupne tak, ako vznikali. Navyše, zvýšenie svojej vyživovacej povinnosti mohol otec očakávať od začatia konania a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním časti jeho príjmu, pretože na to mal priestor. Javí sa byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech B.. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách konania odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O. s. p. nerozhodoval, pretože si právo na ich náhradu nikto neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.