Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/40/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208217338 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7208217338.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.Petra Tutka a JUDr. Jána Slebodníka, v právnej veci žalobkyne U. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom M., F. M., prechodne bytom M., F. XX, zastúpenej N. P. P. so sídlom v V., I. M. Č.. XX, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému G. Z., nar. X.X.XXXX, bytom M., V. XX, zastúpenému JUDr. I. F., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v B., M. Č.. XXXX/XX, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 26.10.2010 č.k. 22C/80/2008-257 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov a vo výroku o trovách konania medzi účastníkmi. M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania štátu tak, že štát nemá právo na náhradu trov konania. M e n í rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok tak, že žalovanému túto povinnosť neukladá. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že 1.z nadobudnutých hnuteľných vecí do výlučného vlastníctva odporcu prikázal: obývaciu stenu v zostatkovej hodnote 100,-Sk, gaučovú súpravu v zostatkovej hodnote 100,-Sk 1 kus luster v zostatkovej hodnote 50,-Sk, 1 kus luster v zostatkovej hodnote 20,-Sk, koberec modrý v zostatkovej hodnote spolu 100,-Sk, televízor Tesla v zostatkovej hodnote 50,-Sk a televízor v zostatkovej hodnote 1.000,-Sk, rádiomagnetofón v zostatkovej hodnote 20,-Sk, 2x poschodovú posteľ v zostatkovej hodnote po 500,-Sk, kuchynské náradie v zostatkovej hodnote 50,-Sk, chladničku v zostatkovej hodnote 200,-Sk, práčku v zostatkovej hodnote 100,-Sk, vysávač v zostatkovej hodnote 100,-Sk spolu v hodnote (2.890,-Sk) 95,93 eura, 2. do výlučného vlastníctva odporcu prikázal dlh 1.192,19 eura. 3. do výlučného vlastníctva odporcu prikázal všeobecnú hodnotu členského podielu v F. V. Y. M. C. týkajúceho sa dvojizbového bytu Č.. XX na ulici V. XX, M., V. V.-XX vo výške 40.500,00 eura. 4. Odporca bol povinný na vyrovnanie podielu z hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a všeobecnej hodnoty členského podielu zaplatiť navrhovateľke sumu 15.534,69 eura do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 5. Žalobu v časti vyporiadania: 1 kus koberca, 3 kusy záclon a videorekordéra z a m i e t o l. 6. Konanie v časti o vydanie veci: polievková súprava, hrnce, 3x súprava príborov, krištáľové poháre 4 x 6 kusov, krištáľové misa, mixér, čajová a kávová súprava zastavil. 7. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 8. Odporca bol zaviazaný nahradiť trovy štátu 112,13 eura na účet Okresného súdu Košice II do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Štátu trovy vo výške 112,13 eura nepriznal. 9. Odporca bol zaviazaný zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok vo výške 582,50 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobkyne na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Súd prvého stupňa odôvodnil rozsudok tým, že z obsahu spisu Okresného súdu Košice II č.k. 30C 228/2004 zistil, že rozsudkom v tejto veci bolo rozvedené manželstvo účastníkov a deti pochádzajúce z manželstva mal. Z., G., U. R. U. boli zverené do výchovy otca. Žalobkyňa bola povinná prispievať na ich výživu sumou 30 % zo sumy životného minima mesačne. Ako dôvod rozvodu manželstva boli uvedené rozdielne názory na manželstvo, pričom navrhovateľka udávala fyzické násilie zo strany odporcu a odporca udával požívanie alkoholických nápojov navrhovateľkou. Z vykonaného dokazovania súd uzavrel za pravdivé tvrdenie odporcu ohľadne požívania alkoholických nápojov navrhovateľkou. Výchovu maloletých detí od roku 2004 zabezpečuje výlučne odporca. Z pripojeného spisu č.k. 41C/112/2006 zistil, že rozsudkom zo dňa 28.03.2007 bolo zrušené právo spoločného nájmu účastníkov k družstevnému bytu nachádzajúcemu sa v M. O. V. H.. Č.. XX O. X. poschodí, pozostávajúceho z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva. Za výlučného nájomcu bytu a člena družstva bol určený navrhovateľ a odporkyňa bola zaviazaná z bytu sa vysťahovať do 15 dní od zabezpečenia náhradného ubytovania zo strany navrhovateľa. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 29.05.2001. Z pripojeného spisu 23P/34/2009 zistil, že U. Z. požiadala o zmenu úpravy rodičovských práv vo vzťahu k mal. dieťaťu U. Z. tak, že tohto žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Rozsudkom zo dňa 30.09.2009 bol jej návrh zamietnutý. Ako dôvod zamietnutia bola uvedená skutočnosť, že od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností nedošlo k žiadnej podstatnej zmene. Bolo poukázané na skutočnosť, že maloletý ani neprejavil vôľu byť zverený do starostlivosti matky. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že na základe výpovedí účastníkov konania ustálil rozsah vecí patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva, ako aj ich zostatkovú hodnotu. Za pomoci znaleckého posudku č. 2/2009 vypracovaného znalcom C.. Y. Š. z odboru stavebníctva, odhady hodnoty nehnuteľností ustálil všeobecnú hodnotu družstevného bytu k 10.06.2009 na sumu 40.500,- eur. Z potvrdenia Slovenskej sporiteľne a.s. súd prvého stupňa zistil, že ku dňu zániku BSM existovali pasíva oboch účastníkov vo forme debetného zostatku na účte v Slovenskej sporiteľni vo výške 1.192,19 eur (- 35.915,84 Sk). Na základe toho s poukazom na ust. § 150 Obč. zákonníka súd prvého stupňa konštatoval, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný sa väčšou mierou podieľal na vytváraní spoločného majetku, keďže tento nezmenšoval. Žalobkyňa sa nehospodárne správala k majetku, keď tento predávala, zakladala v záložni (videorekordér). Starostlivosť o rodinu súd do roku 1996 hodnotil u oboch účastníkov ako rovnakú, pričom žalobkyňa sa starala o deti a domácnosť a žalovaný finančne zabezpečoval rodinu. Od roku 1996 začala žalobkyňa domácnosť zanedbávať, pričom starostlivosť o deti zabezpečoval žalovaný. V roku 2004 opustila spoločnú domácnosť. Skutočnosť, že žalovanému boli zverené do výchovy a starostlivosti deti, pochádzajúce z manželstva považoval za dôkaz zanedbávania starostlivosti zo strany žalobkyne. Konštatoval, že za obdobie trvania manželstva účastníkov 17 rokov sa žalobkyňa o domácnosť čiastočne nestarala 7 rokov (od roku 1996 do roku 2004) a úplne jeden rok (2004 - 2005). Na základe toho súd prvého stupňa sa odchýlil od princípu parity pri vyporiadavaní BSM a určil podiel pri vyporiadaní spoločného majetku v pomere 60 % pre žalovaného a 40 % pre žalobkyňu. V rámci vyporiadania prikázal hnuteľné veci ako aj pasívum predstavujúci peňažný dlh a všeobecnú hodnotu členského bytu do výlučného vlastníctva žalovaného. Na vyrovnanie podielu z hnuteľných vecí ako aj všeobecnej hodnoty členského podielu tohto zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 15.543,69 euro. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. majúc za to, že každý z účastníkov mal vo veci čiastočný úspech a preto im nepriznal náhradu trov konania. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva rozhodol podľa položky č. 6 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 3% z hodnoty predmetu konania a to vo výške 1.165,- eur. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola oslobodená od povinnosti platiť súdny poplatok uložil túto povinnosť iba žalovanému a to vo výške 582,50 eur. Rozhodnutie o náhrade trov štátu založil na ust. § 148 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že tieto pozostávajú z uhradenej odmeny znalcovi v sume 224,25 eur. S poukazom na to, že žalobkyňa bola oslobodená od súdnych poplatkov uložil uvedenú náhradu v časti 112,13 eura zaplatiť žalovanému. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Z obsahu jeho odvolania vyplýva, že tento žiada napadnutý rozsudok zmeniť vo výroku o vyporiadaní BSM tak, aby hodnota celého majetku BSM bola prikázané do jeho vlastníctva s tým, aby u žalobkyne z dôvodu nestarania sa o bývanie a domácnosť nebolo určené žiadne percento podielu z majetku patriaceho do BSM. Zároveň žiadal o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov s poukazom na to, že jeho príjem ako aj skutočnosť, že sa stará o 4 deti nepostačuje ani na životné minimum. V odvolaní uviedol, že za nesprávny považuje záver súdu prvého stupňa, pokiaľ tento pojal do bezpodielového spoluvlastníctva byt vo výške jeho trhovej hodnoty a nie vo výške zostatkovej hodnoty, ako táto bola vyčíslená Stavebným bytovým družstvom. Uviedol, že nemá prostriedky na odkúpenie uvedeného bytu do osobného vlastníctva, vzhľadom na výšku jeho priemerného platu t.j. 600,-eur a skutočnosť, že má v osobnej starostlivosti 4 deti o ktoré sa žalobkyňa nikdy nestarala, zriekla sa ich pred súdom. Má za to, že súd nesprávne neprihliadol na skutočnosť, že on je iba nájomcom uvedeného bytu. Poukázal na to, že žalobkyňa odišla zo spoločnej domácnosti v roku 2004 a od tejto doby neprispievala rovnako aj predtým na nájom a ani sa nezaujímala o potreby rôznych opráv v byte. S poukazom na to nepovažuje za správny pomer ustálenia pomeru na hodnote BSM v jeho prospech 60% a v prospech žalobkyne 40%. Pri tomto nebola zohľadnená skutočnosť, že on sám sa výlučne stará o 4 deti pochádzajúce z manželstva. Má za to, že žalobkyňa len zo zištných dôvodov žiada o finančné vysporiadanie a je viac ako pravdepodobné, že ich použije len na obohatenie sa na alkoholické nápoje, ktoré vo veľkej miere požíva. Má za to, že žalobkyňa zneužíva aj Centrum právnej pomoci, kde vystupuje ako nezamestnaná osoba, vedená na sociálnom odbore a popri tom je majiteľkou firmy, zapísanej v obchodnom registri s plne funkčným riadením a rôznym zameraním práce. Konštatoval, že on nemieni uvedený družstevný byt predať a nemá zabezpečené iné bývanie spolu s deťmi a nevlastní ani finančné prostriedky, na základe ktorých by mohol žalobkyni vyplatiť 40% jej podielu z BSM. Žalobkyňa sa k odvolaniu vyjadrila prostredníctvom zástupcu Centra právnej pomoci. Táto žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uviedla, že žalovaný v odvolaní uvádza iba také skutočnosti, ktoré boli predmetom dokazovania pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa tento aj vyporiadal. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. v rozsahu žalovaným uvádzaných odvolacích námietok, bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového rozsudku na ktoré odkazuje v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. a k obsahu odvolacích námietok žalovaného považuje za potrebné uviesť: Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, pokiaľ tento namietal ako nesprávny postup súdu prvého stupňa spočívajúci v tom, že do vyporiadania BSM tento zahrnul trhovú hodnotu členského podielu v bytovom družstve. Uvedenú otázku súdna prax už ustálila v tom znení, že všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť alebo predať členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku a pod.. Obvykle sa táto cena (trhová hodnota) zisťuje porovnaním s už realizovanými predajmi a kúpami podobných bytov v danom mieste a čase (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 29/2000). Uvedené zásady platia aj pre tvorbu ceny za odstupujúci členský podiel v družstevnom byte, kedy pri určení ceny ktorá sa má odstupujúcemu účastníkovi poskytnúť nemožno vychádzať z tzv. účtovnej zostatkovej hodnoty členského podielu v bytovom družstve, ale zo všeobecnej ceny členského podielu v bytovom družstve. Súd prvého stupňa postupoval v súlade s uvedenou zásadou, pokiaľ trhovú cenu členského podielu sporného družstevného bytu zisťoval za pomoci znaleckého dokazovania, pričom z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že znalec pri určovaní tejto všeobecnej trhovej ceny vychádzal z metódy tzv. polohovej diferenciácie v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku s poukazom na nemožnosť použitia tzv. porovnávacej metódy stanovenia všeobecnej ceny a to z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu a typ nehnuteľnosti. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalovaného ohľadne ustálenia pomeru na spoločnom majetku. Podľa ust. § 150 Obč. zákonníka pri vyporiadavaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požiadať, aby sa mu uhradilo, čo zo spoločného vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pri vyporiadaní BSM sa vychádza zo zásady rovnosti podielov manželov. Toto hľadisko nemožno zachovať iba v prípade, ak je z vykonaného dokazovania zrejmé, že si niektorý z manželov počínal nezodpovedne, utrácal úspory a poškodzoval rodinu. Určenie iného, než rovnakého pomeru podielov musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyplýva záver o nerovnosti podielov. Takýto záver môže vyplývať zo zistenia, že niektorý z manželov sa napriek svojím schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričinil (hoci mohol) o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí a pod.. Súd prvého stupňa sa s touto otázkou vyporiadal správne vyhodnotiac vykonané dokazovanie z ktorého vyvodil logický záver o tom, že za primeranú jej možnostiam považoval starostlivosť žalobkyne o rodinu iba do roku 1996. Do tejto doby zohľadnil skutočnosť, že táto sa starala o výchovu maloletých detí. Od tohto obdobia však svoje povinnosti pri starostlivosti o domácnosť zanedbávala a túto nahrádzal žalovaný. Zohľadnil aj skutočnosť, že od roku 2004 táto opustila spoločnú domácnosť a od tejto doby starostlivosť o byt, ako aj o rodinu bola výlučne na žalovanom. Správne súd prvého stupňa prihliadol na obdobie trvania manželstva účastníkov a zohľadnil obdobie počas ktorého žalobkyňa čiastočne resp. úplne zanedbávala starostlivosť o domácnosť. Pomer na vyporiadavanom majetku 60 % v prospech žalovaného a 40 % v prospech žalobkyne takto zodpovedá logickému vyhodnoteniu vykonaných dôkazov. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o vyporiadaní BSM ako vecne správny potvrdil podľa § 219 O.s.p.. Odvolací súd posúdil dôvodnosť odvolania žalovaného aj proti výrokom rozsudku súdu prvého stupňa v ktorých bol tento zaviazaný zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM, ako aj nahradiť preddávkované trovy štátu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v tejto časti je dôvodné. Súd prvého stupňa na základe žiadosti žalovaného o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov uznesením zo dňa 20.12.2010 (č.l. 280) priznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov. Táto skutočnosť má vplyv aj na jeho povinnosť zaplatiť súdny poplatok ako aj na povinnosť nahradiť preddavkované trovy štátu v tom, že táto povinnosť mu odpadá. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Vo veci samej neúspešnému žalovanému náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalobkyňa si náhradu odvolacích trov neuplatnila, preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.