Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/6/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208227065 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7208227065.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a členov senátu JUDr. Angely Čechovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci žalobcu V. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S., H. XX, proti žalovanej Ing. S. S., nar. XX.X.XXXX, bytom S., T. XX, zast. JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou, Košice, Štúrova 20, o vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 20 C 90/2008-52 z 25.9.2009 Okresného súdu Košice II r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovanej sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške 62,70 €, ktorú je žalobca povinný zaplatiť JUDr. Kataríne Habiňákovej, advokátke, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej vydať mu hnuteľné veci označené vo výroku rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 15C 437/93 zo 16.3.2005 pod bodmi 1 - 21 v hodnote 72.868,- Sk na tom skutkovom základe, že citovaným rozsudkom bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že hnuteľné veci, vydania ktorých sa domáha, boli určené do jeho výlučného vlastníctva, avšak zostali v byte na H. XX v S. po jeho nezákonnom exekučnom vyprataní z bytu, po ktorom mu bolo zamedzené vstúpiť do bytu, preto si hnuteľné veci nemohol vyzdvihnúť. Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 201,64 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uplatnený nárok právne posúdil podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že základným predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je nielen preukázanie vlastníckeho práva (tzv. aktívna legitimácia), ale aj preukázanie, že sa vec sa neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka, v danom prípade u žalovanej. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že právoplatným rozsudkom sp. zn. 15C 437/93 zo 16.3.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co 299/2005-288 zo 17.4.2007 súd z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov určil do výlučného vlastníctva žalobcu hnuteľné veci označené pod bodmi 1 - 21 výroku rozsudku v hodnote 72.868,-Sk, pričom týmto rozsudkom nebolo konštatované, že žalovaná je povinná tieto veci žalobcovi vydať. Z odôvodnenia cit. rozsudku mu jednoznačne vyplynulo, že súd pri rozhodovaní o prikázaní jednotlivých vecí do výlučného vlastníctva účastníkov vychádzal zo zásady účelného využitia jednotlivých vecí, ktoré prikázal do ich vlastníctva tak, ako sa (v čase rozhodovania súdu) nachádzajú (nachádzali) v ich faktickom užívaní a ako si ich po rozvode manželstva účastníci ponechali. Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu mal sporné veci vo faktickej držbe žalobca, ktorý v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že hnuteľné veci, vydania ktorých sa domáha, sú vo faktickej držbe a užívaní žalovanej, a preto z tohto dôvodu poukazujúc na ust. § 120 ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ktorá mala vo veci úspech, priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia advokátkou - odmeny a náhrady hotových výdavkov za 3 úkony právnej služby v celkovej výške 201,64 € podľa § 10, § 11, § 14 a § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktoré odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedol, že ako žalobca nemal a nemá záujem nezúčastňovať sa pojednávaní súdu, ktoré podaným návrhom inicioval, avšak mal problémy preberať včas zásielky súdu, a teda aj predvolania na prvé a druhé pojednávanie, vzhľadom na komplikácie spojené s náhlym vymknutím z bytu na H. XX v S. po vykonanej exekúcii, že svoju neúčasť na pojednávaní dňa 25.9.2009 telefonicky ospravedlnil u vedúcej civilnej kancelárie Okresného súdu Košice II z dôvodu náhleho ochorenia mal. dieťaťa, s ktorým bol na celodennom ošetrení a z tohto dôvodu žiadal o odročenie pojednávania na iný termín, keďže sudkyni sa telefonicky nedovolal. Vytýkal súdu prvého stupňa, že napriek tomu pojednával v jeho neprítomnosti a vyhlásil rozsudok. Poukázal na skutočnosť, že býva už 4. rok v S. V. so svojou družkou a dvoma mal. deťmi po vykonanej exekúcii, resp. od prevzatia bytu na H. č. XX v S. žalovanou v r. XXXX a po výmene zámku na predmetnom byte, čoho dôkazom je právoplatný rozsudok Okresného súdu Košice II z 18.10.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Co 1478/2005-209 z 23.6.2005, ktorý mu dodnes súdom ustanovený právny zástupca z radov advokátov nedoručil a bol podkladom na vykonanie exekúcie. Uviedol ďalej, že exekúcia bola vykonaná bez včasného doručenia príkazu na exekúciu tak, aby si svoje veci, ktoré mu pripadli na základe rozsudku o vyporiadaní BSM mohol vypratať a odviezť, a preto takýmto konaním sa predmetné veci dostali do moci žalovanej, ktorá nevie ako s nimi naložila. Žiadal preto, aby mu bolo umožnené konať pred súdom za prítomnosti žalovanej a preukázať svoje tvrdenia na pojednávaní, ktorého sa chce zúčastniť, a z uvedených dôvodov navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a žalobcu zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z odmeny a náhrady hotových výdavkov jej advokátky za vyjadrenie k odvolaniu spolu vo výške 62,70 € (55,49 € + 7,21 €). Poukázala na to, že žalobca sa opakovane nedostavil na pojednávanie, ktoré súd nariadil na deň 25.9.2009, pričom súd mal vykázané doručenie predvolania žalobcovi a do termínu pojednávania nemal preukázaný dôvod jeho neúčasti, preto pojednával v jeho neprítomnosti. Poukázala tiež na to, že žalobca vo všetkých svojich podaniach, ktoré adresuje súdu aj v iných konaniach, uvádza adresu trvalého bydliska na Idanskej XX v S. a nikde neuvádza adresu, kde sa zdržiava, na ktorú mu možno písomnosti doručovať, že žalobca mal vedomosť o tom, že mu neprináleží bytová náhrada a že sa bude musieť z bytu vysťahovať, ktorý ako výlučná vlastníčka odpredala a nemá vedomosť o tom, akým spôsobom nový vlastník s bytom nakladal. Napokon uviedla, že hnuteľné veci, vydania ktorých sa žalobca domáha, nikdy v užívaní a vo svojej držbe nemala, a preto ich ani nemôže vydať. Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 6.6.2012 v súlade s § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a po prejednaní veci v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Žalobca podané odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., t.j. tým, že v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie a postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v dôsledku toho, že súd uskutočnil pojednávanie dňa 25.9.2009 a na tomto pojednávaní v jeho neprítomnosti vo veci rozhodol aj napriek tomu, že svoju neúčasť telefonicky ospravedlnil z dôvodu doprovodu mal. dieťaťa na lekárske ošetrenie a požiadal z tohto dôvodu o odročenie pojednávania na iný termín. Podľa čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania, a to tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 1 a 2 O.s.p.). Ak súd nariadi pojednávanie, môže vec prejednať v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka - prihliadajúc pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy, len vtedy, ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal včas a z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Pod odňatím možnosti konať pred súdom (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi vykonať v priebehu konania procesné práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom, a to najmä právo zúčastniť sa pojednávania, predniesť svoje návrhy a navrhovať dôkazy, vyjadriť sa k rozhodujúcim skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.), ako aj k právnej stránke veci, pričom ide o prípady, keď účastníkovi konania bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred súdom spočívajúca v práve argumentovať skutkovú a právnu stránku prejednávanej veci. Pod postupom súdu treba pritom rozumieť nielen postup senátu alebo samosudcu, ale aj faktickú činnosť súdu v širšom slova zmysle vrátane činnosti kancelárie súdu vykonávajúcej určité úkony v rámci jej pôsobnosti, ak vadný postup v tejto činnosti sa následne premietol do nesprávneho postupu sudcu prejednávajúceho vec tak, že účastníkovi bola v dôsledku toho odňatá možnosť konať pred súdom v rozsahu oprávnenia daného mu zákonom. Porušenie procesných práv účastníka, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, je takou vadou konania, ktorá má vždy za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O takú vadu konania ide aj vtedy, ak súd vec prejedná a rozhodne v rozpore s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníka (alebo jeho právneho zástupcu), hoci podmienky na tento postup nie sú splnené. V súdnej praxi je už ustálený názor, že ak súčasne so žiadosťou účastníka o odročenie pojednávania nebol preukázaný ním tvrdený dôvod na jeho odročenie, v takom prípade súd nepostupuje v rozpore s § 101 ods. 2 O.s.p., pokiaľ pojednávanie uskutoční v neprítomnosti tohto účastníka (jeho zástupcu), a nejde o také porušenie procesných práv účastníka, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Existenciu dôležitého dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka, resp. jeho zástupcu o odročenie pojednávania podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd totiž posudzuje podľa konkrétnych tvrdených okolností a dôležitosť dôvodu môže preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe a preukázané v čase posudzovania žiadosti účastníka (zástupcu účastníka) o odročenie pojednávania, preto pokiaľ tvrdená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti hodnoverne preukázaná, zostávajú žiadateľom uvádzané dôvody žiadosti o odročenie pojednávania iba v rovine nepodložených tvrdení, na ktoré nemožno vziať zreteľ. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdom prvého stupňa bolo z dôvodov uvádzaných žalobcom v odvolaní postihnuté procesnou vadou, ktorá by mala za následok nesprávnosť rozhodnutia, a nezistil ani taký postup súdu (vrátane civilnej kancelárie súdu), ktorým by žalobcovi bola odňatá možnosť konať pred súdom. Z vyjadrenia zamestnankýň civilnej kancelárie Okresného súdu Košice II zo 7.1.2011 (č.l. 66) vyplynulo, že žiadna z nich dňa 25.9.2009 neprevzala telefonické oznámenie o ospravedlnení neúčasti žalobcu na pojednávaní dňa 25.9.2009 a žiadosti o odročenie pojednávania, lebo ak by tomu tak bolo, vyhotovil by sa o tomto telefonickom oznámení (podaní) úradný záznam, ktorý by bol súčasťou spisu. V spise sa však žiadny úradný záznam o telefonickom podaní žalobcu z 25.9.2009 nenachádza a žalobca nedoručil súdu podanie vo forme (taxatívne) ustanovenej v § 42 ods. 1 O.s.p. (podľa ktorého podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom), pričom doposiaľ (ani v podanom odvolaní) nepreukázal súdu ani nezdokladoval ním tvrdený (dôležitý) dôvod svojej neúčasti na pojednávaní dňa 25.9.2009, preto z uvedených dôvodov jeho tvrdenie, že dňa 25.9.2009 telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o odročenie pojednávania, nebolo možné považovať za pravdivé a preukázané. Za týchto okolností prejednanie a rozhodnutie veci súdom prvého stupňa v jeho neprítomnosti (postupom súladným s § 101 ods. 2 O.s.p.) nemalo v danom prípade za následok odňatie možnosti žalobcovi konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Súd prvého stupňa vytvoril žalobcovi procesnú možnosť zúčastniť sa pojednávania a na ňom realizovať svoje procesné práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom, na ktoré ho riadne a včas predvolal (žalobca predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 19.6.2009), avšak žalobca túto procesnú možnosť nevyužil, keďže na pojednávanie sa nedostavil a nepožiadal včas a z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto nemožno vytýkať súdu prvého stupňa nesprávny postup, pokiaľ vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a vo veci meritórne rozhodol, prihliadajúc na obsah spisu a vykonaných dôkazov (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Súd prvého stupňa v rozhodnutí správne zdôraznil, že základným predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ktoré na daný prípad správne aplikoval) je (okrem preukázania vlastníckeho práva k veci) aj preukázanie, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka, a po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k správnemu záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie pravdivosti ním tvrdenej skutočnosti, že žalovaná neoprávnene zadržiava jemu patriace hnuteľné veci. Tzv. dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. sa v procesnej teórii i súdnej praxi rozumie procesná zodpovednosť účastníka za výsledok konania, v ktorom neboli preukázané jeho tvrdenia (z navrhnutých a vykonaných dôkazov), a preto muselo byť rozhodnuté v jeho neprospech. V tomto konaní dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že sporné hnuteľné veci vlastnícky patriace žalobcovi sa nachádzajú neoprávnene v držbe žalovanej, bolo na strane žalobcu, ktorý nepredložil relevantný dôkaz preukazujúci túto skutočnosť, preto žalobca nemôže byť v spore úspešný. Súd prvého stupňa preto správne rozhodol, pokiaľ z tohto dôvodu žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. So zreteľom na uvedené, odvolanie žalobcu z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu nemožno považovať za opodstatnené, a preto bol napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdený. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých nárok na náhradu trov konania má účastník, ktorý mal vo veci plný úspech. Žalovaná uplatnila náhradu trov odvolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a mala v odvolacom konaní plný úspech, preto jej bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z odmeny jej advokátky za vyjadrenie k odvolaniu z 25.1.2010 v tarifnej sadzbe 55,49 € a z náhrady hotových výdavkov 7,21 € podľa § 11 ods. 1, § 15 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, spolu náhrada trov odvolacieho konania vo výške 62,70 €, ktorú je žalobca povinný zaplatiť JUDr. Kataríne Habiňákovej, advokátke, v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.